1. Kapitola – Letné prázdniny

"Ocko? Prečo opúšťame Rokfort?"
"Ocko? Máme prázdniny?"
"Ocko? Kam ideme?"
"Ocko...?"
"Harry! Choď si sadnúť a kresli si vo svojom zošite!"
Harry obdaroval svojho otca zúženým pohľadom, spolu s našpúlenými ústami a zámerným hlasným dupotom opustil izbu svojho otca. Severus sa uprostred balenia snažil spomenúť na zoznam dôležitých vecí, keď on a Harry na leto opustia Rokfort, stlačil si koreň nosa, zavrel oči a počítal do desať. Akonáhle skončil, pridal do svojho duševného zoznamu, "prezrieť Harryho kufor kvôli skrytým čokoládovým žabkám". Harry sa správal ako šialenec po sladkostiach a Severus tušil, že ten ryšavý nehanebník, Ronald Weasley tajne chlapcovi nosil sladkosti.
Severus málokedy odišiel počas leta z Rokfortu. Aký to malo význam, keď nemáte nikoho a pravdepodobne len budete zasiahnutí smrtiacou kliatbou od Smrťožrúta? Avšak teraz, keď je Voldemort naozaj mŕtvy a už navždy, keď nový minister mágie Arthur Weasley robil to najlepšie, čo mohol, aby poukázal na tento fakt, Severus sa rozhodol, že Harry potrebuje príjemnejšie miesto na behanie a hranie, než na chodbách hradu.
Na konci leta by mohli navštíviť Brloh; Harry by začal radšej tráviť čas s pani Weasleyovou počas školských dni, kým by jeho otec učil. Žena bohužiaľ dala Harrymu voľnú ruku v jeho správaní a dnes bol trochu maniak. Opäť platí, že keď niekto tajne dieťa nosí sladkosti, že to nepomôže. Severus si predstavoval, že tento výlet bude súčasťou detoxikácie a súčasťou vštepovania slušného správania a konania na jeho syna.
List, ktorý prišiel skoro ráno spadol z bielizníka na zem. Sklonil sa, aby ho zodvihol a znovu prečítal.

Vážený profesor Snape,
Ďakujem Vám za pozvanie k vám na letnú dovolenku, ale zdá sa, že mám jedno dôležité stretnutie so slečnou Hermionou Grangerovou a jej rodinou. Keďže matka už odišla odpočívať do Talianska, bol by som sám, ale slečna Grangerová ma pozvala do muklovského sveta stráviť čas s jej rodinou. Pôjdeme lietadlom do Kolónií. Och! Hermiona ich označuje hovorí ako Spojené štáty. Teším sa na živé dva mesiace ako mukel, ale viac sa teším na čas,
ktorý strávim so slečnou Grangerovou... Hermionou... prepáčte, pane. Nabudúce nebudem písať list so svojou priateľkou čítajúcou ho cez rameno. Áno, Hermiona Grangerová a ja spolu chodíme od Vianoc.
Každopádne, ak by bolo v poriadku, veľmi rád by som vás a Harryho navštívil niekdy počas posledného mesiaca v lete.
Ďakujem Vám za všetko, pane a užite si dovolenku.

S pozdravom,

Draco Malfoy

PS. Nie som ten, kto dáva Harrymu čokoládové žabky.

Severus sa nad listom pousmial, potom ho zložil a dal si ho do vrecka. Bude musieť poslať popoludní odpoveď.
"Teta Minnie!" ozval sa Harryho vzrušený hlas z obývacej izby. Severus sa vzdal jeho balenia a išiel sa pozrieť, čo potrebovala riaditeľka školy.
"Prejdi sem, Minerva," Severus pozval riaditeľkinu hlavu v zelených plameňoch.
Minerva McGonagallová vstúpila a bola zahalená v objatí nadšeného, malého šesťročného chlapca. "Harry, nevidela som ťa na raňajkách?" pokarhala ho s pobavením, keď mu zastrčila prameň jeho vlasov siahajúcich po ramená za ucho.
"Áno, ale vždy potrebujete objatia, teta Minnie a to je moja práca, aby som vám ich dal." Harry sa usmial a po náhlom temnom pohľade na svojho otca sa usadil pri krbe s jeho pastelkami a blokom.
"Nechcem prerušiť prípravy na dovolenku Severus, ale potrebovala som s tebou hovoriť o Albusovi."
Severus odviedol svoju kolegyňu od krbu a posadili sa k jedálenskému stolu. "Je v poriadku, však?"
"Je to tak dobre, ako sa dá očakávať Severus, ale dostala som informáciu od jeho liečiteľa, že to poškodenie postupuje rýchlejšie, než očakávali." Videla, ako mrak smútku prechádza tvárov mladšieho muža a pohladila ho zľahka po ruke.
"Počuli ste o elixíre Druhá šanca, alebo nie, Minerva?"
Riaditeľka školy prikývla. "Viem, že je veľmi ilegálny a prísne regulovaný Divíziou elixírov na ministerstve, ale nemôžem sa pozerať na to, ako vitálny človek odíde skôr, ako dokonca mal skutočnú možnosť žiť. Vieš, že bojoval proti temnote celý život. Zaslúži si trochu šťastia, však?"
"Viež, že som proti tomu nemal žiadne námietky, Minerva. Som si tiež dobre vedomý toho, že elixír môže vymazať účinky prekliatia, ktoré sú v Albusovom veku prirodzené."
"Potom...?" spýtala sa.
"Problém je, že odvtedy, čo Harry vyrobil elixír, zobral si ho a omladilo ho to, získať tieto zložky je takmer nemožné. Nehovoriac o tom, že ak by sa s ním niekto objavil skončil by v Azkabane." Oprel sa do kresla. "Chcem urobiť to, čo mi pomôže pomôcť Albusovi, ale tiež nechcem, aby ho poslali do Azkabanu. Nehovoriac o tom, že by som stratil licenciu Majstra elixírov a tiež možno moje živobitie. Musím myslieť na Harryho."
Minerva smutne poklesla. "Potom nie je čo robiť."
"Naopak," usmial sa Severus tak krátko, že to riaditeľka takmer ani nezachytila. "Hovoril som s Arthurom o špeciálnom povolení na použitie elixíru. Asi po týždni sa Arthurovi konečne podarilo preukázať na ministerstve a Wizengamote, že Voldemort je už naozaj mŕtvy. Zásluhou Aurorov skončili siedmi Smrťožrúti v Azkabane a súdy s nimi sú takmer dokončené, chytili ich na cintoríne Riddlovcov. Arthurovi sa podarilo presadiť, že Wizengamot prijal "dôkazy o smrti" cez spomienky v mysľomise od jeho Smrťožrútov a členov Rádu. Šestnásť spomienok na toho parchanta..."
"Oci..." ozval sa Harry od jeho kreslenia. Už nedávno zápasil s vymydlením, kvôli slovám, ktoré sa naučil od Rona Weasleyho, takže teraz si dával pozor na jazyk pred otcom.
"Prepáč, Harry," poznamenal s úškrnom Severus. "Ako som hovoril, mali šestnásť spomienok od Rádu a aurorov, ktorí boli svedkami Voldemortovej smrti,, čo bol viac než dostatočný dôkaz, že bol nielen že späť, ale že je teraz preč. Hneď ako to bude uzavreté, Arthur si myslí, že nebudú mať žiadne problémy na presadenie žiadosti o osobitný dar pre Albusa. Pred dvoma týždňami som začal variť Druhú šancu."
Úsmev na Minervinej tvári bol tak jasný, ako každý úsmev, ktorý mal Harry. Utrela si rýchlo slzy a potom chytila Severusa za ruku. Jednoduchý stisk boli všetky emócie, ktoré si dovolila vyslať k mlčanlivému čarodejníkovi. "Severus, to je skvelé!"
Severus prikývol. "Očakávam, že všetko pôjde podľa plánu a s Arthurom Weasleyn na čele Ministerstva, nevidím žiadne prekážky. Mal by som byť schopný poskytnúť Albusovi elixír pred koncom mesiaca."
Minerva vstala, veľmi sa jej uľavilo. Uhladila si svoje šaty a jej riaditeľské správanie sa vrátilo do normálu ako jemný vánok. "Môžeš ma informovať, Severus?" stroho prikývol. "Kam máš v pláne zobrať malého Harryho na dovolenku?"
Harry zodvihol hlavu od svojho kreslenia, bola to jedna z mnohých otázok, na ktorú chcel odpoveď. Severus sa pozrel na svojho syna a zľahka sa usmial.
"Solonus Isle. Jedná sa o areál, ktorý je súčasťou čarodejníckych gréckych ostrovov. Zoberieme Albusa s nami, pretože sa domnievam, že slnko a vzduch z oceánu by pre neho práve teraz bolo to najlepšie."
"Nikdy si mi nepovedal, že Albus pôjde, ocko!" ozval sa Harry.
"Chcel by si radšej zostať doma, Harry?" doberal si ho Severus.
"Nie!" usprostred ai tuctu alebo viac náhlych útočiacich otázok zo strany Harryho, riaditeľka povedala jej zborom a odišla cez krb.
"Harry Potter James Snape!" vykríkol Severus, keď sa vrhol na zvedavého chlapca.
Harry zapišťal, dokonale sa vyhol otcovmu útoku a vkĺzol do svojej izby. Severus sa zhlboka nadýchol, zavrtel hlavou a potom sa naklonil do synovej izby. "Uisti sa, že si si zabalil všetko, čo si si chcel vziať so sebou, Harry. Bude to chvíľu trvať, než sa úplne vrátime."
"Hedviga môže prísť tiež?"
"Tvoja sova je na dobre ceste, chlapče. Hedviga je oboznámená s naším príjazdom na našu chatu. Teraz, prosím, dokonči balenie a potom si choď upratať svoje farbičky. Chcel by som, aby bol nás domov uprataný tak, aby sa s ním nemuseli trápiť domáci škriatkovia."
"Dobre!"