Originálny názov: Because you are mine
Autor: Ms. Padfoot
Preklad: povolený
Stav: Dokončené!
Harry je zachránený pred Dursleyovými Severusom Snapeom. To, čo Harry povie, ho zarazí. Kto je môj otec?...Ja som. Nie všetko je také, ako sa verilo. Kto má byť skutočne "Spasiteľom čarodejníckeho sveta"?
Sirius hlboko vzdychol a stlačil si mostík nosa. Odkedy mu Siri upozornila na túto konkrétnu aurorku, bola mu tŕňom v... boku. C. Spencerová. Chandra Spencerová. Bývalá "Neslýchateľná", ku ktorej Sirius choval neochotný rešpekt. Ako aurorka však bola príliš agresívna, často konala impulzívne a v rozpore s rozkazmi, a on jednoducho vedel, že bude...
Keď otvoril oči, v izbe bola tma; žmurkal, aby cez suché a opuchnuté oči videl jasnejšie. S tichým zamručaním zamumlal: "Juno?"
"Predpokladám, že všetci vieme, prečo sa stretávame v túto hodinu?" začal Severus úsečným tónom a zdôraznil naliehavosť situácie, ktorú všetci cítili. Skôr než ďalej, každému z nich sa pozrel do očí, aby sa uistil, že súhlasia. "Dobre. Sirius, ty máš všetky oficiálne informácie. Čo keby si nám v skratke zhrnul, čo vieš, a od toho sa odrazíme?"
Dym a popol naplnili vzduch a Hermiona sotva dýchala, nieto ešte videla dosť dobre na to, aby našla svojich rodičov.
Severus sa zobudil pred svitaním, jeho nepokojné sny ukončili nepokojnú noc. Myšlienky sa mu naďalej preháňali v hlave, keď ležal a čakal na denné svetlo. Cítil sa unášaný, odpojený od všetkého, čo kedysi poznal, zrazu mimo kontroly a neschopný ochrániť tých, ktorých miloval.
Remus sa so zastonaním prebral, keď sa mu otvorili oči a on si uvedomil, kde je. "Pre lásku... nie znova tu!" Pretrel si oči a zľakol sa, keď mu uši zaplnil Sonyin jemný smiech.
Sonya sa v rannom chlade zatriasla a prevrátila sa, aby v spánku vyhľadala teplo Remusovho tela. Realita ju zasiahla ako vedro ľadovej vody, keď sa prebudila a narazila na prázdny priestor. Oči sa jej naplnili slzami, keď sa schúlila do tesného klbka utrpenia. Remus tu už nikdy nebude. Už nikdy nebude zohrievať jej posteľ, už nikdy ju nebude držať...
Ticho stál a trpezlivo čakal ukrytý v tieni vysokých budov v centre Londýna. Jeho sivé rúcho pôsobilo ako rubáš, ktorý ho skrýval v temnej tme, kým čakal na svoju obeť. Jeho zbraňou, ktorú si vybral na túto noc, bola malá ostrá dýka. Nemala pre muža nijaký osobitný význam, nenesla žiadny zvláštny význam ani žiadnu históriu. Len sa mu páčilo, ako...
Severus sa prebudil, len čo pocítil, že sa mu niekto hrá vo vlasoch. Prekvapene sebou trhol a už siahal po dýke pod vankúšom.
Tieň na stene sa posunul a nadobudol tvar. Grigori sa vzdialil od steny, kde stál a sledoval, ako sa pred ním odohráva scéna. So svojim magickým podpisom, ktorý bol dobre ukrytý, bol pripravený vydať sa na pomoc svojmu synovi, ak by nastala tá potreba, bez povšimnutia pre obyvateľov miestnosti.
V miestnosti bola tma, ale nebolo potrebné žiadne svetlo. Keby niekto počúval pozorne, vedel by, že je v núdzi...
Albus Dumbledore strávil veľkú časť svojho voľného času ten deň stratený v myšlienkach na Severusa a na udalosti jeho mladého života. On a jeho skoré priateľstvo s Jamesom Potterom, Siriusom Blackom, Remusom Lupinom... "Záškodníkmi". Zasmial sa pre seba a spomenul si na ich mladšie dni plné smiechu a neplechy. Nikdy nemal takých mladých ľudí, ako...
Remusove obavy rástli, keď sa zdalo, že Severus nevyjde zo svojho vlastného exilu. Splne mesiaca vo februári sa rýchlo blížil a s ním, čas Remusovho posledného kola liečby. Severus úplne ignoroval každého a Remus cítil, že je na čase, aby vzal veci do vlastných rúk.
"Enervate." Syčivý hlas zatiahol a jej oči sa rozhýbali. "Ahoj drahá." Voldemort zasyčal. "Vitaj v mojom dome." Pristúpil.
"Dobré ráno." Sonya sa usmiala, keď Juno vstúpila do kuchyne.
Sirius pomaly zostupoval zo schodov, zľahka si popod fúzy pískal. Jeho kroky sa zastavil každých pár schodov, keď upevnil inú zbraň na svojom mieste. Po prvé, jeho Shuriken mal bezpečne zastrčený v koženom vaku na ochranu, bol vsunutý na opasku, ktorý mal okolo pása a zaistený tesne nad jeho pravým bokom. Potom, potľapkal ľavé rameno a nahmatal...
Siri sa prevalil a natiahol ruky nad hlavu. Bolo počuť niekoľko zapraskaní v pokojnom tichu, ako sa pokúsil vyrovnať chrbát. Posadil sa a pozrel sa z okna na jagavé slniečko, ktoré ho tak hrubo prebudilo. Potom si spomenul.
Po typickom uklonení, vyškrabaní a odplazení, ktoré pretrpeli, Grigori Rozputka sa postavil vedľa Petra.
Remus sa prebudil do slabo osvetlenej miestnosti. "Sev?" zavolal ticho. "Si tu?" Severus sa presunul do Remusovho zorného poľa.
"Remus!" Sonya vyskočila na nohy a ponáhľala sa položiť ruky na jeho ramená, aby ho upokojila. "Psst, to je v poriadku." Zamumlala a odhrnula mu vlasy a položila studenú ruku na jeho čelo.
Kým Remus strávil niekoľko dní pred splnom v nútenom osobnom exile, zostávajúci obyvatelia panstva trávili čas prípravami, starajúc sa o svoje životy ako najlepšie vedeli a starosťami o muža zamknutého v pivniciach.