12. Bod zlomu?

Neskôr tej noci, keď starosti dňa mali byť odplavené spánkom, boli ďaleko od toho pre ľudi, ktorí boli zhromaždení okolo postele. Ak by bolo možné vidieť ich všetkých naraz v tom istom momente, bolo by to skoro smiešne, keby to nebolo tak tragické. Šesť ľudí, pravdepodobne zmenených navždy hroznými historkami mladíka rozdelených podľa toho, ako by ho milovali a chránili ho, keby išiel do ich izieb plne rozhodnutý odložiť hlboký žiaľ, hrôzu a hlboký horiaci hnev spôsobený touto situáciou. Následne sa každý našiel ležať na chrbte a pozerať sa do stropu. Spánok pre väčšinu neprichádzal. Človek by nedovoli spánku, aby ho prekvapil. Strach z hrôzy v ich snoch ich hnal k tomu, aby ostali hore.

Arthur Weasley, Minister mágie sa hneval, niet pochybností. Ako sa v jeho mysli opakovali Harryho slová, vedel, že to hlbšie, ako to je. Harry bol viac než Ronov najlepší priateľ. Stal sa súčasťou Weasleyovskej rodiny. Arthur miloval toho chlapca, ako jedného z jeho synov. "Ako by ktokoľvek mohol urobiť takú vec?" uvažoval. "Harry je také zázračné dieťa. Práve to nedáva žiadny zmysel!" Povedal o tom Molly. Chcela ísť priamo za Harrym, ale on ju zastavil. Vedel, že Harry by to ešte nemohol nezvládnuť. Žasol nad tým, ako sa Harry kontroloval. Predpokladal, že chlapec sa kedykoľvek zlomí, ale držal sa celkom obdivuhodne. Nakoniec, konečne nad ním vyhrala únava. Arthur Weasley zaspal s prísahou, že pomstí svojho "syna".

Martin Davis by mohol byť schopný so všetkým sa vyrovnať. Počul takéto príbehy mnohokrát na úrovni svojej práce. Ležal na chrbte pozerajúc na čierny strop, zošednutý v mesačnom svite. Pretrel si oči a myslel na Siriusa Snapea. Ten mladík to zvládol sám úžasne dobre. Martin bol ohromený. V priebehu dňa tam bolo viacero chvíľ, keby sa niektoré dieťa zlomilo, ale on sa cez to dostal. Jeho chrapľavý hlas sa nikdy nezlomil. Povedal svoj príbeh s pokojnou rezervovanosťou, jeho oči boli otvorené a úprimné. Porotcovia tieto veci zjedli ako cukríky. Vedel už, že Vednon Drusley bol muž určený k záhube. Porota, bez ohľadu na to, ako zarytá bola, chystala sa byť naklonená chlapcovi. Martin cítil, že to bolo to najmenej, čo by mohli urobiť pre niekoho, kto už trpel dosť.

Albus Dumbledore ležal tiež vo svojej posteli, jeho mysľomisa bola na jeho bruchu, čarodejnícky prútik mal v ruke. Jeho myšlienky potrebovali uvoľnenie. Musel sa prepracovať cez veľkú vinu. Musel nechať Harryho a Severusa padnúť. Obvykle bol informovaný o tom, čo sa dialo okolo neho. "Prečo nebol oboznámený s nočnou morou, ktorá bola Harryho životom? Prečo bol zaslepený myšlienkou, že Harryho rodina ho bude ľúbiť jednoducho preto, že bol s niekým jedna krv? Prečo nevenoval viac pozornosti skutočnosti, že Harry sa nikdy nezdal šťastný, vrátane každého leta? Prečo netlačil na Harryho trochu viac do dávania mu odpovedí na jeho otázky?" Prisľúbil si urobiť čokoľvek pre zmierenie týchto dvoch mladých mužov.Obracali sa na neho kvôli rade a súhlasu. Severus mu veril, že udrží Harryho v bezpečí a on zlyhal. Mohol by to pre nich spraviť. Stal sa viac odhodlaný, než kedykoľvek predtým, aby ich zlížil tak, ako len otec a syn mali byť. Prinajmenšom toľko im dlhuje.

Juno bola hrozne rozrušená Harryho príbehom. Videla tie hrozné zranenia, vyliečila ich. Ale počujúc tie detaily, ako sa tie zranenia stali a spojiť si ich s chlapcom, ktorý sa stal viac, než len jej pacient, bolo skoro neznesiteľné. Ležala vo svojej izbe, vedľa ošetrovne, potichu plakala kvôli zlomenému dieťaťu v izbe vedľa. "Ach Harry!" myslela si. "Dala by som čokoľvek za to, aby to všetko z teba zobrala!" Upokojená po dobrom plači, jej myšlienky nabrali pozitívny smer. "Naozaj bol úžasný mladík." Zdal sa v poriadku vzhľadom na to, čomu všetkému v súčasnosti čelil. "Ako to robí?" divila sa. "Určite mal silné osobnézásady. Iba, že by to vrodené? Dostal to ako vrodený dar pri narodení? Alebo to bolo niečo, čo vzniklo okolnosťami?" Tak či tak, hovorilo to, že bol veľmi výnimočná osobnosť.

Severus strávil väčšinu svojho večera pred ohňom. Harryho vyhlásenia plávali okolo jeho hlavy, ale sústredil sa len na jednu vec z celého toho utrpenia – "to zamrkanie".

Bol nahnevaný a jedoval sa príliš dlho po tom, čo pozeral na strop. "Prečo si nemôžem spomenúť? Besnil. "Bolo to dôležité, kľúč k niečomu!" prehľadával roky konfrontácií, argumentov, väzieb. "Do čerta! Viem, že je to signál na niečo! Čo to bolo?"

Harry tiež ležal na chrbte a pozeral na strop. Jeho oči horeli zo snahy ostať otvorené. Odmietal zaspať. Vedel, že hrôzy tých dní by naplnili jeho sny. Bol vyčerpaný z toho utrpenia, ale cítil veľké odbremenie od tej záťaže. Bolo to dobré očistiť to z jeho mysle. Bolo to ľahšie povedať im o jeho zážitku, než si predstavoval. Vedel, že si to mal premyslieť,keď sa Marty spýtal jeho poslednú otázku, ale nemohol. Jeho slabinou bolo príliš veľké zahanbenie. Nikdy by to nepochopili.

Kotlík Vincenta Crabba explodoval a elixír, ktorý vyril sa rozprskol všade po miestnosti. Severus Snape sa obrátil na Chrabromilskú stranu triedy. Prúd vlčích slín prišiel z toho smeru. "POTTER!" Sabotovali ste elixír pána Crabba?" kričal.

Zamrkanie. "Nie, pane." Odpovedal pokojne Harry.

Severus sa narovnal ako jedľa na posteli. "Mám to!" skoro kričal a rýchlo postavil. Po rýchlom oblečení sa hnal na ošetrovňu. Bol rozhodnutý akýmkoľvek spôsobom zistiť celú pravdu od svojho syna. Bol chorý a naštvaný z myšlienky, ktoré priniesla jeho predstava. Dursley sa nepokúsil takto spojiť s jeho synom, ale niekto iný áno alebo prinajmenšom sa o to pokúsil.

Harry si konečne dovolil zlomiť sa. Zvládol držať sám seba pevne pod kontrolou celý deň. Teraz, neskoro v noci, cítil sa bezpečný venovať sa jeho bolesti. "Každý bol preč, iste teraz tvrdo spia." Pomyslel si, ako slzy zaliali jeho oči. Obrovský vír vzlykov prepukol z jeho hrude. Vypustil posledné a nechal svoju úzkosť, aby ho obklopila. Vôbec nepočul svojho otca vstúpiť do miestnosti. Trvalo to veľmi dlho než sa upokojil dosť na to, aby si uvedomoval nič viac než svoju bolesť. Pomaly sa preberal k vedomiu. Niekto ho držal, kolísal ho a trel jeho chrbát. Po láske vyhladovaný chlapec sa nestaral kto to bol. Všetko čo vedel bolo, že táto osoba mu ponúkala všetko, čo potreboval, teplo, súcit, ľahký dotyk a lásku. Hodil sa na teplé pevné telo a držal sa ho za každú cenu. Severus objal pevnejšie svojho syna a zašepkal, "to je v poriadku, Harry, vypusti to von. Si tu v bezpečí. Nemôžu sa ťa viac dotknúť." Kolísal chlapcovu hlavu na svojej hrudi. "Ja ťa neopustím, sľubujem." Harry si našiel spôsob ako sa uložiť Severusovi do lona. Čoskoro vedel, že Harry spal, ale raz za čas ťažký vzlykot prepukol z jeho hrude. Jeho otec pokračoval v jeho držaní a kolísal ho, dával mu jemné bozky na jeho pevné čierne vlasy a robil malé utešujúce kruhy okolo jeho chrbta, až pokým ten vzlykot úplne neprestal a on hlboko spal. Severus uložil chlapca na postel, ale nemohol ho prinútiť, aby ho pustil. Harry mal smrteľný stisk okolo jeho ramien. Ako tam stál zložito zohnutý cez posteľ, tichý hlas za ním prehovoril. "Má problém, Sev?"

Juno sa prebudila nejaký čas predtým. "Čo to bolo za hluk?" Vyšla po špičkách pred jej vchod, nastražila svoje uši. "Aha, je to tu znova!" Vyšla von do chodby, teraz bol ten zvuk jasnejší a vychádzal z ošetrovne. "Harry!" vykríkla ako sa hnala k jeho izbe.

Pohľad, ktorý sa stretol s jej očami ju zastavil v jej krokoch. Sev sedel na okraji Harryho postele. Chlapec nejako dokázal zložiť svoju nie tak malú kostru úplne do Severusovho lona. Jeho ruky boli pevne zabalené okolo Severusovho krku a srdcervúce plakal. Sev ho kolísal, šepkal upokojujúce slová k jeho uchu.Juno bola touto scénou tak dotknutá, že slzy zaliali jej oči, ako tam stála sledujúc ten vývin.

Pokúšal sa zase uvoľniť, ale bolo to nanič. Chlapec proste nechcel, aby odišiel.

"Som otvorený hocijakým návrhom, Juno." Povedal Sev, oprávnene trochu otrávený.

"Mám len jeden, Sev." odpovedala.

"A to?" spýtal sa.

"Ulož sa dole a zostaň s ním. Očividne chce, aby si to spravil!" povedala podráždene.

"Nie, nechce. Chce niekoho kto s ním ostane, ale garantujem ti, že ten "niekto" nie som ja!" povedal zlovestne.

"Avšak, ty si ten, kto je zovretý v jeho rukách a on ťa nechce pustiť. Nebojuj s ním, Sev!" prosila.

"Bol si tam, kde si chcel byť tak dlho. Že áno?" argumentovala.

Severus hľadel zhora na svojho syna, jeho tvár zmäkla. "Áno." Pripúšťal. "Myslím, že to porekadlo je pravdou."

"Čo je to?" spýtala sa.

"Nikdy nepozeraj darovanému koňovi na zuby." Povedal podráždene.

S miernym smiechom sa Juno presunula k nemu. "Prečo ho neprikryješ a ja prikryjem teba, hm?" ponúkla sa.

Severusa sa natiahol blízko svojho syna a pritiahol si chlapca bližšie. Harryho stisk okamžite povolil a on sa skrútil blízko na Severusovu stranu. Ako sa Severus pohodlne uložil, Juno pritiahla prikrývky cez oboch. Pobozkala Harryho hlavu, pohladila Severusove líce a povedala "Dobrú noc." Zaspal predtým, než opustila miestnosť.

Bledé slnečné svetlo pobozkalo Harryho tvár a jeho oči sa s trepotaním otvorili. Keď sa jeho oči zamerali na miestnosť, uvedomil si, že nebol sám. Jeho ruky boli náhodne zavesené cez osobu, ktorá ich práve teraz mala naspäť okolo neho. Opatrne sa oprel o jeden lakeť pozerajúc sa na spiacu postavu.

"Ocko!" pomyslel si ohromený Harry. "Čo tu robí?" potom si Harry spomenul. Niekto včera večer prišiel. Bol to jeho otec, ktorý ho držal a kolísal ho! Kedy som sa začal na neho odvolávať ako na môjho otca? Pomyslel si Harry. Jeho oči sa upreli na jeho ruky, ktoré boli stále zavesené okolo Severusa, pomaly ich stiahol a pritiahol k sebe, neuvedomujúc si utešujúce gesto, ktoré sa v ňom po rokoch zrodilo. Opatrne zišiel z postele a ospalo sa odšuchtal do kúpeľne, myšlienky mal poriadne zmätené.

Po použití toalety, postavil sa pred umývadlo a hodnotil svoju tvár v zrkadle. Jeho vlasy boli dlhé, zamotané a neposlušné. Odhrnul si ich preč z tváre a preskúmal svoju jazvu. "Mal by som požiadať Dr. A, aby ju odstránila?" pomyslel si. "Nie." Rozhodol. Bola jeho súčasťou. Vedel, že by mu chýbala, keby bola preč. Jeho oči boli opäť normálne. Elixír prestal účinkovať tak, ako by mal. Harry si toho viac nevzal, ale tiež sa toho nezbavil. Zachichotal sa pri spomienke na tú príhodu. Ak trochu upustil od svojej nenávisti, pomyslel si, jeho otec mal v skutočnosti zlomyseľný zmysel pre humor." Harryho oči pobavene žiarili. Jeho jemný úsmev pohasol, keď zameral svoju pozornosť na jeho nos. Teraz, keď mal jemné zakrivenie, mohol vidieť podobnosť s jeho otcom. Rozhodol, že musel väčšinu zdediť z matkinej strany rodiny. Stlačil jeho nos svojim prstom a smial sa pri tom pohľade.

"Nie je jedným z našich najlepších čŕt, nemyslíš?" povedal Severus z dverí.

Harry poskočil, prekvapený z jeho ohodnotenia. "Nie tak celkom." Pripustil.

"Ja som mal svoj zlomený, keď som bol v tvojom veku. Bol som niekde, kde som nepatril. Vŕba mlátička ma neinfomovala o žiadnych neistých okolnostiach." Povedal s úsmevom Severus.

"Naozaj?" povedal zvedavý Harry. "Prečo si ho nemal napravený?"

"Pred dvadsiatimi rokmi to nebolo možné." Odpovedal.

"Prečo to nespravíš teraz?" naliehal Harry.

"Možno spravím." Povedal mu Severus.

"Ako vyzeral?" Predtým." Spýtal sa Harry, naplnila ho zvedavosť.

"Dlhý, rovný, skoro perfektný." Povedal. "Presne ako bol tvoj."

"Ach." Povedal Harry a pozrel sa späť na svoj odraz, premýšľal nad tou možnosťou. "Dám napraviť svoj, ak dáš ty svoj." Navrhol.

Severusove obočie sa pozdvihlo. "Čo sa tu deje?" uvažoval. Neodvážil sa dúfať. Harry sa na neho obrátil.

"Dobre? Čo povieš?" spýtal sa.

Severus sa narovnal od zárubne, o ktorú sa opieral a neprekrížil si ruky. Presunul sa vedľa Harryho a pozeral na seba v zrkadle. Napodobnil Harryho skorší pohyb a stlačil svoj nos prstom. Harry sa smial pri tom pohľade a Severus si nemohol pomôcť, ale sám sa zachichotal. "Tak áno!" odpovedal.

Pokrútil svojou hlavou, Harry opustil kúpeľňu so svojim otcom. Oblečený do jeho teplákovej súpravy a začal svoje rozohrievanie. Toto sa stalo pre Harryho zvykom. Tešil sa zo svojho ranného cvičenia, teraz keď je. Severus sedel bokom a sledoval Harryho ako prechádza jeho rôznymi cvičeniami. Bol zaujatý silou, do ktorej sa Harry prinútil. Terapia určite prinášala chlapcovi osoh. Keď prešiel jeho rutinou, popadol čisté šaty a zamieril do sprchy.

Severus bol stále odhodlaný na jeho rozhovor s Harrym o "zamrkaní", čakal na jeho návrat. Zatiaľ, čo bol Harry preč, Juno vstúpila do ošetrovne. Chcieť povedať, že bola prekvapená, aby izba a Severus boli v jednom kuse bolo podhodnotené. Predpokladala malý výbuch potom, čo sa Harry prebudí a uvedomí si tú situáciu, obzvlášť keď to vyzeralo tak, že sa teraz jeho mágia dostatočne obnovila, zjavuje sa, keď sú Harryho emócie zvýšené. Obávali sa, že Vernonove vyhrážanie vybitia mágie z Harryho bolo nakoniec úspešné.

Usmiala sa na Severusa. "Dobré ráno, Sev."

"Dobré ráno, Juno." Pozdravil ju potichu na oplátku.

"Ako to ide toto ráno?" spýtala sa.

"Lepšie ako som to kedy očakával." Pripúšťal. "Oveľa lepšie v skutočnosti. Práve sme mali náš prvý normálny rozhovor."

"Čo myslíš "normálny"?" spýtala sa.

"Žiadne argumenty, žiadne urážky." Povedal. "Normálny."

"O čom ste hovorili?" spýtala sa.

Uškrnul sa. "Naše nosy." Nemohla zastaviť smiech po jeho slovách.

"Ospravedlňujem sa!" povedala potichu smejúc.

"Nič sa nedeje." Pripustil, pripojil sa k jej smiechu. "Je to trochu divné, nazvať to normálnym."

Zrazu sa Harry vrátil do miestnosti.

"Dobré ráno, doktorka!" povedal usmievajúc. "Čo je tak zábavné?"

"Dobré ráno, Harry." Odpovedala. "Sev mi práve hovoril o vašom rannom rozhovore."

"Ach." Prikývol a uškŕňal sa, keď tlačil svoj nos, aby jej ukázal, prečo to bolo tak zábavné. Obaja boli prekvapení, keď sa Severus postavil urobil rovnakú vec. Všetci sa od srdca smiali. "V skutočnosti, Dr. A, urobili sme toto ráno dohodu." Povedal jej Harry, keď jeho smiech ustal.

"Akú Harry?" spýtala sa s nádejou.

"Chceme, aby ste naše nosy vrátili späť do normálu." Oznámil Harry.

"Naozaj?" spýtala sa, pozrela na Severusa.

"Naozaj." Obaja muži odpovedali súčasne.

"Dobre. Urobím to po raňajkách." Odsúhlasila. "Teraz chcem urobiť rýchly test a ďalšie EKG, Harry." Oznámila im.

On prikývol a zamieril do jej kancelárie, kde sa nachádzal EKG prístroj. Bola prekvapená Harryho správaním k Severusovi. "Ako sa mohol tak jednoducho zmeniť?" dúfala, že to nebola hra. Veľmi by ju to sklamalo, keby bola.

Keď bol test ukončený, čakali na ňu, aby urobila jej porovnania.

"Dobre?" spýtal sa Harry hneď, ako položila papiere.

"Oveľa lepšie!" usmievala sa. "Myslím si, že o niekoľko dní odtiaľto odídeš, Harry."

"Áno!" povedal, keď si vydýchol.

"Som šťastný kvôli tebe, Harry." Povedal Severus, znel trocha tlmene. Mal pocit, že práve strácal niečo, čo sotva získal.

"Ďakujem pro... er... Ocko." Povedal Harry na skúšku. To oslovenie mu znelo cudzo.

Severus bol šokovaný a ukázalo sa to na jeho tvári, "Harry?" vyslovil s pochybnosťami. "Si si istý?" Harry len prikývol. Juno mala slzy vo svojich očiach ako objala Harryho.

"Nebudeš ľutovať, Harry." Zašepkala.

"Dúfam, že nie." Zašepkal naspäť.

Severus pristúpil bližšie k svojmu synovi. Jeho ruka siahla na Harryho rameno. Nikdy to neurobil, aj keď Harry hodil sám seba na svojho otca a držal sa ho za každú cenu. Severus ovinul ruku okolo jeho syna a zašepkal do jeho ucha "Milujem ťa, Harry." Odvážil sa povedať slová. "Milujem ťa, Siri, môj synček." Zatvoril svoje oči zaplavené emóciami, ktoré priniesli tieto slová.

"Nemôžem to povedať späť, ešte nie. Ľutujem." Povedal Harry pri otcovom krku.

"Neospravedlňuj sa. To je v poriadku, Harry." Povedal mu Severus, odtiahol ho tak, aby sa mohol pozrieť do jeho očí. "Je toho veľa, čo si musel zažiť. Zaberie ti veľa času, kým sa to všetko dá do poriadku a zvykneš si na to."

Harry prikývol. "Cítim, že by som ti mal povedať, že ťa milujem, ale... ja... Ach, ja neviem!" zamrmlal, frustrovaný svojim zmätkom.

"To je v poriadku, Harry." Zopakoval jeho otec. "Nikdy nehovor "milujem ťa", pokiaľ tomu úprimne neveríš a skutočne to chceš. Inak to nie sú nič viac, ako bezvýznamné slová."

Harry prikývol a jeho ramená sa pod Severusovým náručím uvoľnili. Ich oči boli niekoľko minút zatvorené a Harry zase ovinul svoje ruky okolo Severusovho krku v krátkom objatí, keď zašepkal "vďaka" do otcovho ucha. Rýchlo sa otočil a opustil kanceláriu. Severus tam ticho neveriacky stál. Jeho myšlienky bežali. "Bolo to všetko čo zobral? Zdalo sa to veľmi jednoduché." Rozhodol sa, že vo svojej ostražitosti úplne nepovolí.

"Ohromný úspech," povedala Juno potichu po niekoľkých minútach. "To bolo... zaujímavé."

"Úplne." Bolo všetko, čo mohol Severus dodať.

"Čo to spôsobilo, máš predstavu?" spýtala sa.

"Nie som si istý. Bolo to, ako keby sa toto ráno prebudil ako iná osoba." Povedal jej Severus.

"V poriadku, som šťastná, že môžem vidieť ten krok smerom k akceptácii, ale neprestaň byť ešte ostražitý!" upozornila.

"Nemám to v úmysle. Myslím si, že si uvedomil, že ma potrebuje a práve včerajší večer bol krok správnym smerom." Povedal jej Severus. "Bol by som blázon, keby som si zrazu myslel, že všetko od tejto chvíle pôjde hladko."

"Dobre, nezabudni, že my všetci sme tu pre vás." Pripomenula mu.

"Ďakujem ti za to." Povedal znovu. "Potrebujeme veľa času na poznávanie jeden druhého. Do pekla, potrebujem spoznať sám seba! Žil som týmto klamstvom toľko rokov, zabudol som ako byť sám sebou." Povedal skľúčene.

"Veľmi ľutujem, Sev." povedala mu Juno. "Nezdá sa ti, že tvoje obete už stáli za to, nemyslíš?"

"Nikdy nebudem ľutovať, čo som urobil." Vyhlásil. "Mal som pocit, že musím spraviť niečo na ochranu svojej rodiny."

Prikývla, vidiac, že mal viac na rozprávanie.

"Harry je skoro plne trénovaný čarodejník. Minerva ma uistila, že s jeho učením zvládol držať krok so zvyškom svojho ročníka. Bude promovaný s jeho spolužiakmi." Oznámil jej.

"Mám v úmysle pomôcť mu urobiť to, čo mu je súdené, poraziť Voldemorta. Harry je extrémne silný čarodejník. Myslím si, že teraz, keď sa fyzicky vyliečil, začneme vidieť omnoho viac jeho navrátených magických schopností."

"Už som si to všimla, keď bol emocionálnejší, čo bol dôvod, prečo som bola prekvapená, keď som vošla dovnútra dnes ráno." Povedala mu. "Plne som očakávala, že toto miesto bude vyzerať ako keby tu vybuchla malá bomba."

"Musím priznať, že bol prekvapivo pokojný." Povedal jej Severus. "Očakávam ďalší zlomový krok."

"Áno, cítim, ako by tu bolo niečo vynechané, nemyslíš?"

"Juno, mám niečo, čo s tebou potrebujem prejednať." Povedal zrazu. "Ale nechcem, aby to počul Harry. Mohol by mať dovolené ísť na raňajky do Veľkej siene?"

"Iste, prinajmenšom na toľko ho odtiaľto uvoľním." Povedala mu. V tom momente Harry opäť vrazil do kancelárie. Hľadal niečo, čím by spravil niečo so svojimi vlasmi. Padali mu do tváre a on sa rozhodol zviazať ich späť do dlhého copu za chrbtom. Zabezpečil to kusom kože, ktorý motal krížom okolo copu a zospodu ho zviazal.

"Hej! Ideme jesť alebo čo?" spýtal sa, keď vstúpil do miestnosti. "Som hladný!"

"Chcel by si raňajkovať vo Veľkej sieni?" spýtala sa ho s úsmevom Juno.

"Mohol by som?" vykríkol Harry, jeho oči tancovali od vzrušenia.

"Doteraz más povolené ísť na všetky jedlá do Veľkej siene, Harry." Usmievala sa na neho.

"Ale, ešte žiadne vyučovanie."

"V poriadku!" povedal jej, keď ju objal. "Majte sa!" zvolal, keď bežal von z miestnosti.

"Teraz to bol obrázok hodný tisícky slov!" povedala, keď sa usmievala na jeho rýchlo strácajúcu sa postavu.

"Určite bol šťastný." Dodal Severus.

"Veľmi." Odvetila. "Teraz, chcel si o niečom hovorť?"

"Áno." Povedal Severus, zrazu stíchol.

"Čo je to Sev?" spýtala sa vediac, že to bolo vážne.

"Juno, včera počas Harryho výpovede som mal nepríjemný pocit. V skutočnosti to bolo vtedy, keď sa Martin Davis spýtal jeho poslednú otázku." Povedal Severus.

"Myslíš, keď sa spýtal, či ho jeho strýko niekedy sexuálne zneužíval?" spýtal sa.

"Áno." Odpovedal Severus.

"Hovor." Nariadila, ako sa usadila za stôl. Severus sa posadil pohodlne oproti nej.

"Všimla si si Harryho zažmurkanie predtým, ako odpovedal na tú otázku?" spýtal sa jej.

"Nie tak celkom." Pripustila. "Prečo?"

"To ma okamžite rozrušilo. Bol to pre Harryho reflex. Vedel som, že to niečo znamenalo, ale nemohol som za to dať svoju ruku." Odvetil. "Videl som to už predtým, ale nemohol som si spomenúť, čo to signalizovalo. Sedel som vo svojich izbách a premýšľal o každej konfrontácii, každej spojitosti, ktorá by som akokoľvek mohol spojiť s Harrym. Potom som si konečne spomenul na incident na hodine Elixírov. Niekto sabotoval chlapcov nápoj. Okamžite som po tom udrel na Harryho. Často mal incidenty s niekoľkými Slizolinčanmi v tejto triede. Keď som sa ho priamo spýtal, či to urobil, zažmurkal a potom pokojne odvetil "nie pane". Povedal jej Severus.

"Dobre, čo tým chceš, ale teraz povedať?" Včera to bolo klamstvo?" spýtala sa Juno.

"V určitom slova zmysle, áno bolo." Vysvetlil Severus. "Práve tak, ako klamal na hodine Elixírov. Nesabotoval ten elixír, ale vedel kto! Verím, že to nebolo klamstvo, keď povedal, že jeho strýko ho nikdy sexuálne nezneužil. Ale to zažmurkanie mi tiež niečo povedalo."

"Čo?" spýtala sa Juno, strach naplnil jej srdce.

"Povedalo mi to, že niekto to spravil alebo sa prinajmenšom pokúsil sexuálne ho zneužiť." Povedal potichu Severus. "Kto by mu to mohol urobiť? Prečo to drží v sebe?"

"Ach Bože!" kričala Juno. "Naozaj si myslíš, že toto by sa mu mohlo stať? Čo s tým môžeme urobiť, aby sme mu pomohli? Toto musí byť oznámené! Musíme ho prinútiť priznať zneužívanie!"

"Pŕŕŕŕ!" Severus zodvihol svoje ruky. "Upokoj sa! Chcem mu pomôcť, samozrejme, ale ako ho môžem prinútiť, aby mi to povedal?"

"Ja neviem." Pripúšťala Juno. "Moja skúsenosť so sexuálnym zneužívaním je obmedzená a striktne pojednáva o ženských obetiach. Netuším ako pomôcť Harrymu." Potvrdila frustrovane.

"Musíme niečo urobiť." Povedal jej Severus. "Chcem, aby to bolo vonku na verejnosti predtým, než pôjdeme do procesu v prípade, že sa to bude týkať Vernona Dursleyho."

"Súhlasím." Povedala Juno s rozhodným hlasom. "Mám kolegyňu, ktorú môžem požiadať o nejakú radu. Čo myslíš?"

"Ocenil by som tú pomoc." Povedal jej Severus. "Možno keby som o tom hovoril v súkromí s tou kolegyňou?" spýtal sa.

"Dovoľ mi s ňou najprv hovoriť. Možno bude chcieť sama hovoriť s Harrym." Vysvetlila Juno.

"Tak, či tak. Vrátime sa k tomu."

"Ďakujem ti, Juno." Povedal Severus s miernym úsmevom. "Bola si dobrou priateľkou pre nás oboch. Oceňujem to omnoho viac, než dokážem povedať."

"Ty a Harry ste sa stali pre mňa viac než len môj pacient a jeho otec." Pripustila. "Harry je to najsladšie dieťa. Zbožňujem ho. A ty, pomaly ti začínam rozumieť a obdivovať ťa."

Severus si uvoľnil krk v trápnom okamihu po jej vyhlásení. "Dobre, musím sa pripraviť na vyučovanie, tak by som mal ísť na to. Máš voľno cez obed?" spýtal sa zrazu.

"Nie, je mi ľúto." Odpovedala.

"Naozaj v poriadku." Povedal jej sklamaný.

"Mám čas na čaj, ak aj ty, o štvrtej." Odporovala.

Pocítil podivné šťastie, uškrnul sa a povedal. "Veľmi rád sa pridám. Uvidíme sa potom."