17. Čas na príbeh a sprisahanie

Sonya sa vrátila do malej komfortnej izby, ktorá jej bola poskytnutá po dobu jej pobytu. Padla dole do svojej postele a civela na strop. Jej myseľ bola rozrušená. Bola vyvedená z rovnováhy z toho, že sa dozvedela, že Severus bol kedysi Smrťožrútom. Zdržal sa detailov o jeho aktivitách a ona tomu bola rada. Vedela, že existovala veľmi reálna možnosť, že v dákom bode Severusovej terapie o tom budú musieť diskutovať. Vôbec sa na to netešila.

"Rada by som vedela, čo by si pomyslel o mne?" pomyslela si, keď si neprítomne potrela svoje ľavé predlaktie.

Postavila sa z postele a vstúpila do malej, funkčnej kúpeľne. Stála pred zrkadlom, v duchu sa so sebou vadila. "Mala by si byť k nemu úprimná. Mala si mu to povedať hneď!" nadávala. "Nabudúce, keď sa stretnete musíš mu to povedať. Očakávaš od neho úplnú poctivosť, dlhuješ mu na revanš to isté!" Jej myseľ sa poddala, vrátila sa do postele a pokúšala sa na niekoľko hodín zaspať.

Ďalšie ráno sa Severus prebudil vo vlastnej posteli, neschopný spomenúť si, ako sa tam dostal. Posledná vec, na ktorú si spomenul bolo to, že hovoril s Harrym, zatiaľ čo varil jeho elixír, ktorý mu mal pomôcť spať. Keď tam ležal pokúšajúc pochopiť to, bol vyhnaný z postele zaklopaním pri dverách. Zamieril do obývacej izby, keď sa zaklopanie ozvalo znova.

"Idem!" vrčal. S pevným pohľadom, prudko otvoril dvere pred usmievajúcou sa Juno.

"Jaj!" vykríkla. "Pozeráš sa ako čert!"

"Dobré ráno aj tebe." Zafrflal, keď pred ňou cúvol, aby vstúpila.

"Mal si dobrú noc?" spýtala sa s obavami vo svojich očiach.

"Neviem." Odpovedal. "Stále sa pokúšam na niečo spomenúť."

"Čo to je?" spýtala sa.

"Pre nejaký zvláštny dôvod, nemôžem si spomenúť, že som išiel spať." Priznal sa s nádychom zmätku vo svojom hlase.

"Severus Snape!" vykríkla. "Bol si..." prestala a jej oči sa prekvapením rozšírili, keď sa pozerala na jeho čelo.

"Čo?" spýtal sa, jeho oči sa zúžili.

Rýchlo znovu nadobudla rovnováhu, povedala, "Nič. Práve som sa ťa chcela spýtať, či si nepil, ale oproti tomu si pamätám, že spravidla nepiješ." Bojovala, aby udržala i naďalej vážnu tvár, zatiaľ čo ticho tlieskala Harryho múdrosti. O niekoľko chvíľ neskôr Lev zmizol z jeho tváre.

"Chcel by si si dať nejakú kávu alebo čaj?" spýtala sa, aby zakryla jej hroziace prezradenie.

"Myslím, že káva je dobrý nápad toto ráno." Odpovedal jej.

"Poďme na to!" povedala potešene.

"Ach, prosím stoj!" povedal nevrlo.

"Nie si ranné vtáča, Sev?" doberala si ho so žiarou v očiach.

"Nie toto ráno. Pekelne ma bolela hlava. Keby som nevedel lepšie, prisahal by som, že som si zobral zdravú dávku uspávacieho elixíru." Dodal. "Vždy mi ráno spôsobia bolesti hlavy."

Juno zohla svoju hlavu a otočila sa smerom do kuchyne, skryla diabolský úškrn, ktorý teraz mala.

"Chystám sa dať si rýchlu sprchu!" povedal jej. "Budeš tu, kým skončím?"

"Samozrejme!" povedala naspäť. Rada by vedela, ako išli včera večer veci so Sonyou.

O chvíľu neskôr sa vynoril v plnej "profesorskej výzbroji". Hodil svoj čierny vlajúci habit cez svoje kreslo, keď si do neho sadol a prijal pariacu šálku kávy.

"Uhádla som, že si zoberieš čierny."

"Hádala si správne." Usmial sa, keď si zobral svoj nápoj.

Po odpití z jej vlastného pohára sa spýtala. "Ako šli včera večer veci so Sonyou? Ak nemáš nič proti tomu, že sa pýtam." Dodala rýchlo, s vedomím, že v skutočnosti zmenila smer.

"Myslím, že veci išlu celkom dobre." Povedal jej, usmieval sa nad jej nervozitou.

"Ako reagovala na správy, že si bol Smrťožrútom?" spýtala sa váhavo Juno.

"Zdalo sa, že to zobrala v poriadku, naozaj." Povedal pri spomienke na predošlú noc. "Takže mu to nepovedala." Pomyslela si pre seba Juno.

"Ako sa cítiš po vašom prvom sedení?" spýtala sa zľahka. Vedela aký prchký mohol byť, nebola si istá, ako reagoval na jej otázky.

Díval sa na ňu niekoľko minút, pokúšal sa vytriediť svoje pocity. "Cítim sa... uvoľnený. Myslím." Pripúšťal. "Bolo dobré zdieľať to s niekým, kto nesúdil alebo nekritizoval." Prikývla a napila sa znova z jej pohára. "Myslíš, že ja som súdila alebo kritizovala?" spýtala sa potichu.

V jeho očiach sa zračil zmätok predtým, než odpovedal. "V poriadku, ak sa odvolávaš na to, ako som zvládol veci s Harrym, potom si myslím, že by som musel povedať, že si ma nemala odsudzovať. Pokiaľ ide o kritiku, boli časy, keď si bola príkra, ale bola si k tomu printená mojou tvrdohlavosťou. Takkže, mimo toho, povedal by som, že si sa pokúšala byť pre nás priateľkou." Pripúšťal.

"Dobre." Povedal s úľavujúcim úsmevom. Vrátil jej toto gesto a postavil sa.

"Dobre, musím ísť do triedy. Chceš so mnou neskôr obedovať?" spýtal sa po druhýkrát počas týždňa.

"Áno, rada by som s tebou obedovala." Usmievala sa šťastne, keď sa postavila a presunula sa ku dverám. Zobral zo stoličky svoj plásť a odišli spolu. Ako prišli do hlavnej chodby, uvidela skutpinu študentov potĺkajúcich sa okolo učebne.

"Uvidíme sa neskôr, Sev." povedala s úsmevom.

Stál tam a sledoval jej kroky, keď išla okolo zástupu študentov a jedna z prváčiek Bifľomoru neďaleko jeho lakťa nahlas prehovorila.

"Uh, profesor Snape otvoríte dvere?" a potom sa nadýchla, keď sa na ňu pozrel.

Bojazlivé dievča zamrzlo od strachu pri pohľade na Leva na jeho čele. Ďalší z iných študentov z ročníka sa na neho nerózne pozrel, keď sa dvere otvorili a vchádzali dovnútra. Zamieril do prednej časti učebne, keď trieda niečo šepkaním riešila na miestach.

"TICHO!" zaburácal a jeho žiadosť bola okamžite splnená. Ako stáli rovno vzpriamene, uvažovali, či si toho Leva nepredstavili, pretože tam už nebol. Zvyšok rána prebiehal jednotvárne.

"Ahoj, Juno." Pozdravil ju Severus, keď vstúpil do jej kancelárie na poludnie a rozhliadol sa okolo. Nápadne postrádala niekoľko kusov. EKG prístroj bol preč zároveň s malou kartotékovou skrinkou. Stôl bol bez všetkých jej osobných vecí. Jeho tvár posmutnela, keď si uvedomil, že sa pripravovala na odchod.

"Odchádzaš," povedal narovinu.

"Čoskoro." Odpovedala, keď položila veľa kníh a Harryho lekársku dokumentáciu do krabice na jej stole.

"Budeš Harrymu strašne chýbať." Povedal potichu, dodal, "mne tiež."

Pozrela na neho kriticky. "Budem neďaleko. Ani jeden z vás sa ma tak ľahko nezbaví." Usmievala sa.

"To rád počujem." Jednoducho pripustil. Sledovala ho, keď prešiel prstom pozdĺž hrany jej stola. Mal hlavu sklonenú, ukrýval tak svoju tvár z dohľadu a práve teraz vyzeral podobne ako jeho syn. Pristúpila k známemu darebáctvu a povedala opatrne. "Nechcem sa prestať s tebou stretávať, Sev."

Jeho hlava sa prudko zodvihla, keď sa pozrel do jej očí. "Tiež sa s tebou nechcem prestať stretávať." Povedal jej jemne.

"Nie len kvôli Harrymu?" spýtal sa neisto.

"Nie... nie kvôli Harrymu. Nie pre Harryho." Jeho hlas zvážnel. "Pre mňa! Som s tebou rád. Chcem mať šancu spoznať ťa lepšie." Priznal sa. "Viem, aká si osoba z profesionálneho hľadiska. Rešpektujem a obdivujem tvoje nadanie a tvoje vydanie. Ale chcem spoznať Juno, ženu, ktorou je."

"Myslím si, že by som to veľmi chcela." Zašepkala, keď sa natiahla a uchopila jeho ruku. Objal ju ponad stôl, ktorý stál pred ním. Pohladil končekmi prstov jej líce. Žiadostivý pohľad žiaril v jeho tvári, keď hľadal odpoveď v jej očiach. "Sú tak čierne, tak bezodné!" divila sa. Dych sa zastavil v jej hrudi, keď zrazu niečo ako elektrina narástla v jej tele, čo spôsobilo, že sa zachvela. Položila svoju ruku na jeho hruď a sklonila svoju hlavu. Jemne držal jej bradu medzi svojím palcom a ukazovákom a zdvihol jej tvár, keď sa pozrel do jej očí. V jeho očiach bola otázka, keď sklonil hlavu. Nezastavila ho, keď sa jeho pery jemne obtreli o jej. Vydýchla s jemným povzdychom. Bol zasiahnutý pocitom túžby, ledva dokázal stáť. Prerušil kontakt hrozne roztrasený. Natiahla sa a pohladila jeho tvár, zľahka sa usmievala. Znovu sa sklonil a bozk sa prehĺbil. Pritiahol si ju k sebe bližšie a ona zľahka zastenala, keď sa jej prsty zaplietli do jeho vlasov.

"Ach Bohovia, trvalo to tak dlho!" pomyslel si. "Tak dlho, keď ma niekto chcel." Zrazu ukončil kontakt, keď sa v jeho mysli rozžiarila Liliina tvár. Zatvoril oči, zhlboka sa nadýchol, jeho tvár sa obrátila k stropu, keď ho náhle naplnil pocit zrady. Pozrel sa späť na Juno. Usmievala sa, nejako pochopila bez toho, aby povedal slovo.

"Poď, Sev." povedala, keď uchopila jeho ruku. "Poďme si dať obed s Harrym vo Veľkej sieni." Ocenil jej trpezlivosť, prekvapený, že to pochopila bez slova. "Ánol, určite chcel túto ženu poznať lepšie." Pomyslel si, keď jej dovolil ťahať ho smerom k Veľkej sieni.

Pokračovali v držaní sa za ruky, po ceste do Veľkej siene na obed nikoho nestretli. Akonáhle však boli pred masívnymi dubovými dverami Severus ju náhle pustil. Juno sa na neho pozrela, viditeľne bezradná. Pozrel späť na ňu a ona bola ohromená zmenou v masku, ktorá na neho pozerala naspäť.

"Sev?" spýtala sa pokusne.

"Moja maska na verejnosti ostane, Juno." Povedal prudko. "To je moja ochranná sieť. Pre Harryho a pre mňa, teraz asi aj pre teba."

Otočil sa a otvoril potlačení dvere, dovolil jej vojsť prvej. Keď sa dostali do prednej časti, Juno sa zastavila u Harryho a jeho priateľov.

"Ahoj! Dr. A." povedal Harry s obrovským úškrnom na tvári a diabolský jas sa zračil v jeho očiach.

"Ahoj, Harry." Žmurkla naspäť. "Ahojte Ron, Hermiona. Aký je zatiaľ váš deň?"

"Nádherný!" odpovedal Ron.

"Áno, nikdy nebol lepší!" dodala Hermiona. "Dobrý deň, profesor Snape."

Harry zohol hlavu a strčil si plnú vidličku pečeného mäsa do úst, keď počuli viacero hlastných vzdychov od viacerých ľudí sediacich vedľa. Stálo to veľa pevnej vôle, aby zadržal výbuch smiechu. Riskoval pohľad na Rona, ktorý sa náhle zaujímal o svoju topánku. Jeho hlava bola práve sklonená pod stolom.

Juno sa otočila preč a zamávala na profesora Dumbledora a Hermiona sa sladko usmiala na Severusa.

"Dobré popoludnie, slečna Grangerová." Chladno jej vrátil pozdrav a pozeral na niekoľko Chrabromilčanov sediacich vedľa. "Bola to jeho predstavivosť alebo boli fascinovaní jeho čelom?" Zamračený sa otočil a zamieril k hlavnému stolu. Harry a Ron vybuchli v záchvate smiechu po jeho odchode.

Keď Severus zaujal miesto medzi Sonyou a Juno, Sonya ich pozdravila.

"Dobré popoludnie Juno, profesor Snape." Kývla im, keď sa posadili.

"Ahoj Sonya." Povedala Juno, keď diskrétne kývla smerom k Severusovi a žmurkla.

"Ahoj, Sonya." Povedal Severus, keď sa k nej obrátil a pozrel sa na ňu.

Sonya, aj keď bezradná z Juninho správania si nevšimla jej signál, aby mlčala o Severusom člene. Keď sa tam objavil Lev, zalapala po dychu a povedala, "Severus! Čo znamená ten Lev na vašom čele?"

"Lev na mojom...?" začal opakovať. Uvedomenie si sa objavilo na jeho črtách. Vyskočil na nohy a kričal, Harry Potter!" hnal sa k Chrabromilskému stolu a vytiahol Harryho na nohy za jeho golier a postrkoval ho smerom ku dverám. Masívne dubové dvere sa s tresknutím za nimi zatvorili a Harry sa obrátil, aby mohol čeliť svojmu otcovi s obrovským úškrnom pokrývajúcim jeho tvár.

"Deje sa niečo?" spýtal sa nevinne, starostlivo udržiaval vo svojej tvári ľahostajnosť.

"Ty si to urobil, však?" burácal Severus.

"Odplata, drahý ocko," povedal Harry s diabolským úškrnom, prekrížil si ruky na hrudi a pozeral veľmi podobne na muža stojaceho pred ním.

Severus na neho niekoľko minút civel a Harry pokračoval v úškrne. Zrazu, Severus vybuchol smiechom a Harry sa okamžite pripojil.

"Touche, Harry." Oddychoval, keď si utrel slzy z očí. "Ako dlho budem musieť byť sužovaný týmto ponížením?"

"Dovtedy, do kedy budem chcieť." Povedal Harry so smiechom pri pohľade na Severusovu tvár. "Ale myslím si, že dvadsaťštyri hodín je fér. Nemyslíš?"

"To nie!" povedal Severus s predstieranou hrôzou.

"Áno." Uviedol Harry. "Je to len fér. Musel som to svoje vydržať tak dlho."

"Dobre." Pripustil Severus. "Podľa pravidiel je to čestné."

Harry prikývol a Severus sa pridal. "Samozrejme, uvedomuješ si, že toto znamená vojnu?" vyhlásil so známkou výzvy vo svojom hlase.

"Daj na to!" povedal Harry, natiahol ruku a potriasli si nimi.

"Dobre, choď späť a nezabudni sa pozerať poriadne zamračene!" upozornil Severus. "Dohodneme sa na "treste" neskôr." Povedal, usmieval sa, keď Harryho mierne postrčil smerom k dverám.

"Ty nejdeš naspäť dnu?" spýtal sa Harry.

"Vrátim sa čoskoro." Uistil ho. "Vyzeralo by to podozrivo, keby sme sa vrátili dnu spolu. Pamätaj si Harry, sme stále v ohrození. Musíme pokračovať v našom verejnom obraze."

Harry prikývol na pochopenie, ale reptal," mne sa to nepáči, ale urobím to, aby som ťa i naďalej ochránil."

"Ďakujem ti, Harry." Povedal, keď odišiel iným smerom.

Harry vstúpil do siene poriadne rozhodený. Zaujal svoje miesto a Hermiona zašepkala. "Čo urobil, Harry?"

"Dostal som trest – počas dvoch týždňoch," zavrčal Harry. "Detaily prídu potom."

"Ten nahnevaný bastard!" zavrčal Ron.

"Áno, dva týždne sú dosť drsné, Harry." Uviedol Dean Thomas.

"Nemôžem sa dočkať, kedy zistím, aký mám trest." Podotkol skľúčene Harry a tajne žmurkol na Rona a Hermionu. Po skončení ich obeda, všetci traja sa ponáhľali do teplého jarného slnečného svitu.

"Dobre, Harry. Vysyp." Povedal Ron, úškrn zalial jeho tvár. "Naozaj ti dal trest?"

"Nie. Ale bude to tak "podané". Povedal mu Harry.

"Čo tým myslíš." Povedal bezradne Ron.

"To znamená, že Harry a profesor Snape práve vyriešili spôsob, ako stráviť viac času spolu bez toho, aby boli rozrušení nejakými podozreniami!" vysvetlila Hermiona. "Skvelé Harry!" dodala.

"Týmto spôsobom by to mohlo fungovať." Povedal im vážne vytočený.

"Čo sa deje, Harry?" spýtala sa Hermiona.

"Som trochu popletený celou touto situáciou, to je všetko." Pripúšťal. "Spoznávam ho a naozaj vie byť dobrý chlapík."

"Vnímam "ale"." Hermiona dodala, keď sa zastavil.

"Ale som tak strašne na neho nahnevaný!" vybuchol Harry. Naozaj mám pocit, že úplne obrátil na ruby môj život. Už viac neviem kto som!"

Ron prikývol na súhlas, ale Hermiona to zdôvodnila. "Harry, spravil čo si myslel, že je najlepšie pre vás všetkých!"

"Viem." Súhlasil. "Logická časť môjho mozgu to uznáva, že sa o nás všetkých bál a zúfalo nás chránil. Ale, tá časť zo mňa, ktorá túžila po rodine, čo sa týka niekoho, kto príde a povie mi, že som bol milovaný a chcený, nerozumie!"

"Uvoľníš to všetko. Daj tomu čas." Uistila ho.

"Zaberie to viac času, kamoši." Priznal sa im. "Juno a môj otec to vedeli a najali niekoho kto mi pomôže."

"Si viditeľne zranený?" vykríkol Ron.

"Už som začal." Pripúšťal. "Všimli ste si kučeravú blondínku v predu pri stole počas obeda?" spýtal sa.

"Ja som si všimol." Uviedol Ron.

"Ty áno!" povedala Hermiona, hravo ho buchla po rukách.

"Au!" povedal, trel si ruky. "Čo?" On sa spýtal, či som si ju všimol!"

"AKÝMKOĽVEK spôsobom!" prehodil Harry, zastavil argumentovanie medzi nimi dvoma. "Jej meno je Sonya Troyenová a je moja psychoterapeutka. Nemali sme ešte žiadne oficiálne sedenie, ale už mi pomohla." Zastavil sa. "Je skutočne super, kamoši."

"Takže si s ňou potom spokojní?" spýtala sa Hermiona s trochou starosti v jej hlase.

"Som ňou ohromený." Pripúšťal. "Nebola vôbec taká, aká som si myslel, že bude."

"Som rada, že prijmeš nejakú pomoc, Harry." Povedala mu Hermiona, keď položila svoju ruku upokojujúco na jeho."

"Áno, kamoš." Súhlasil Ron, zľahka poklepal jeho chrbát. "Veľa neurovnaných sračiek prebieha tvojimi myšlienkami."

"Áno, ja viem." Pripustil Harry. "Nemusím sa ani zmieňovať, že čoskoro bude proces so strýkom Vernonom." Pozreli sa súcitne na neho. "Povedal som vám, že pridali ďalší skutok do dlhého zoznamu, ktorému čelí?"

"Nie. Čo je to?" spýtal sa Ron.

"Pokus o vraždu." Povedal na rovinu Harry.

"Ach, môj Bože!" zašepkala Hermiona, keď si položila ruku cez ústa. Ron pevne zovrel Harryho rameno s odleskom hnevu vo svojich očiach.

"Je to preto, že použil nôž?" spýtal s Ron.

"Áno." Povedal Harry sotva šeptom a triaška prešla jeho telom. "Môžeme zmeniť tému?" spýtal sa zrazu.

"Iste." Súhlasil Ron, stisol znovu jeho rameno.

"Ste chlapci pripravení na záverečné skúšky?" spýtala sa Hermiona.

"Ja som." Uviedol Harry vysmiaty. "Nemal so veľa iného na práci v poslednej dobe, tak som študoval. Ale profesorka McGonagallová už povedal môjmu ockovi, že som absolvoval. Myslím si, že mi to povedali, pretože nechceli, aby som bol vystresovaný znepokojením, či moje učenie bude stačiť." Skončil.

"Tak to sa kvôli tebe teším." Zakňučala Hermiona. "Súhlasím s nimi. Posledná vec, ktorú potrebuješ je viac stresu. PREPÁNAKRÁĽA!"

Juno sa vrátila do svojej kancelárie po obede. Dokončila balenie niekoľkých ostávajúcich vecí. Jej personál rozobral operačku. Harryho posteľ bola preč a ošetrovňa bola daná do pôvodného stavu. Ako tam stála uprostred miestnosti, pozerala do "Harryho rohu", vliezol na oddelenie a chytil ju za rameno. Otočila sa prekvapená zo svojho premýšľania."

"Harry!" vykríkla. "Skoro som dostala mŕtvicu!"

"Pardón, Dr. A." ospravedlnil sa, keď jeho oči prehľadávali oddelenie. Objavil sa v nich smútok, keď si uvedomil, čo to znamenalo.

"Vy teraz odchádzate, že áno?" spýtal sa sotva pošepky.

"Áno, Harry." Povedala mu. "Moja práca sa tu skončila. Mám viac ľudí, ktorí ma potrebujú u Svätého Munga."

Díval sa na ňu s neprirodzene jasnými zelenými očami. "Budete mi tak veľmi chýbať!" plakal, objal ju.

"Nezbavíte sa ma tak ľahko, pán Potter!" pokarhala ho. "Budem tu kedykoľvek ma budeš potrebovať. Sľubujem ti, miláčik." Prisľúbila, keď ho držala v náručí. Prehltla hrudu, ktorá ju ohrozovala, že sa zadusí a povedala, "Ak ma budeš niekedy potrebovať, pošli sovu, dobre? Prídem tak skoro, ako budem môcť. Sľubujem."

"Dobre." Povedal, prikývol, keď odstúpil od nej. Slzy sa leskli na jeho lícach. Bol prekvapený, ako veľmi mu rozumela. "Ste viac ako moja doktorka, viete." Priznal sa jej tichým zašepkaním.

"Viem, miláčik." Usmievala sa. "Ty si viac ako len pacient. Oveľa viac ako priateľ! Si veľmi výnimočný mladý muž, Harry. Aby som ti pravdu povedala, milujem ťa tak, ako keby si bol môj vlastný syn."

Harry tam stál, ústa mal dokorán, nebol si istý, čo má povedať. Jeho myšlienky zrazu zapadli na miesto, ako zámky v jeho trezore u Gringottov! "To je presne to, čo k nej cítim ja! Ako keby bola rodina." Ovinul okolo nej ruky a povedal zľahka. "Ja tiež cítim, ako keby ste bola moja rodina."

Sonya vstúpila na oddelenie a otvorila ústa, aby prehovorila. Zastavila sa pri pohľade, ktorý sa zjavil pred jej očami. Harry a Juno stáli uprostred kúska slnečného svetla, ruky mali jeden okolo druhého, perfektný obraz každej predstavy matky a dieťaťa. Zvrtla sa a po špičkách vyšla z oddelenia, nechala ich povedať si dovidenia. Ako vstúpila do haly, narazila na tretieho z tohto príbehu. Popadla jeho ruky a prehovorila, "nechajte ich samotných niekoľko minút Severus."

"Koho?" spýtal sa bezradný.

"Juno a vášho syna." Odpovedala potichu. "Hovoria si dovidenia."

"Mohli by sme ísť niekde potichu a pohovoriť si?" spýtal sa zrazu.

"Samozrejme, veďte ma." Odpovedala.

"A čo prechádzka okolo jazera?" spýtal sa.

"Perfektné." Uviedla, usmievala sa nad zvláštnou podobnosťou s jeho synom.

"Dnes popoludní som mal ďalšiu schôdzku s Harryho právnikom." Oznámil.

"Áno, a?" povedala, očividne v tom bolo viac.

"Stretol som sa s ním "neoficiálne". Povedal pomaly, nebol si istý ako pokračovať.

"Ohľadne Vernona Dursleyho alebo Harryho?" spýtala sa.

"Harryho." Povedal na rovinu, hnev sa blýskal v jeho očiach.

Spozorovala jeho zovreté päste a záblesk hnevu v jeho očiach a povedala, "Povedzte mi to, Severus."

Prešli niekoľko yardov, predtým než znova prehovoril. Povedal jej o Harryho trestoch, o výsluchu Martina Davisa o Haryho zneužívaní a Harryho "zamrkaní". Povedal jej o hrozných nočných morách, ktoré videl on a Juno a o Harryho konečnom priznaní o trápení, ktoré trpel od svojho bratranca a jeho kamarátov.

"Takže som sa dnes stretol s Martym a povedal mu, čo sa stalo. Teraz hľadá podklady ohľadne obvinenia Dudleyho Dursleyho, Piersa Polkinssa a Dennisa Watkinsa. Som o to viac znepokojený ako toto všetko Harry zvládne. Ak budú vznesené obvinenia voči týmto trom chlapcom, znamenalo by to ďalšie tri procesy pre môjho syna, ktoré bude musieť vydržať. Som tak znepokojený, že sa pod nátlakom zlomí." Pripúšťal, zastavil sa na mieste, na ktoré ju predtým priviedol Harry.

"Dobre, predovšetkým, potrebujeme počkať a vidieť s čím príde právnik. Bez ohľadu na to, čo z toho vzíde, Harry bude potrebovať, aby ste bol bol silný vy." Varovala ho potichu, keď sedela na jednom z plochých kameňov. Severus sa k nej pripojil, bez vyznania, a s úžasom pozeral ponad jazero.

"Nie som si istý, či existujú nejaké obvinenia, ktoré môžu prísť. Neexistuje žiadny dôkaz, len Harryho tvrdenie." Pomyslel si nahlas. "Nemusí im čeliť na súde, pokiaľ si váš právnik nájde cestičku, ako dokázať jeho prípad."

Severus počúval len na polovicu. Druhá polovica sa sústredila na hrad a ženu, ktorá sa chystala na odchod. Sonya ho na chvíľu sledovala predtým, než povedala, "Je pre vás dôležitá?"

Zažmurkal naspäť, kvôli pozornosti. "Myslím, že by mohla byť, ak by som jej to dovolil." Pripúšťal.

"Stále sa pokúšate chrániť každého aj na úkor obetovania šťastia?" spýtala sa.

"Čo vy o tom viete?" vyštekol rozhnevaný, pretože mala pravdu.

Jej hnev sa rozhorel a ona vyhrnula svoj ľavý rukáv až k svojmu lakťu. Otočila svoje bledé predlaktie na neho, zavrčala, "Rovnako ako vy!"

Výraz prekvapenia na jeho tvári bol na nezaplatenie. Jeho myseľ sa rozbehla, "Ona je Smrťožrútka! Harry už nie je v bezpečí! Som mŕtvy!" Vyskočil na nohy a odtiahol sa od nej. Vyľakala sa, keď sa ocitla zoči voči jeho čarodejníckemu prútiku.

"Severus! Počkajte!" povedala nervózne, ruky zdvihla obranne pred seba, akoby sa vzdávala. "Nie som už Smrťožrútka. Opustila som Temnú stranu pred rokmi, predtým, než som mala osemnásť!" pozrel na ňu podozrievavo. "Nie som si istý, či vám môžem dôverovať." Povedal obozretne.

"Môžete sa opýtať Juno." Žiadala. "Ona pozná celý príbeh. Ona je tá, ktorá mi pomohla zmeniť sa! Ona mi dala nádej a inšpiráciu, aby som sa stala osobou, ktorou som dnes. Sľubujem vám, že mi môžete dôverovať; so svojím životom, ak by k tomu došlo." Prisľúbila.

"Prečo ste nič nepovedala včera?" spýtal sa. "Mali ste čas na to, povedať mi pravdu." Dodal.

"Ja viem. Keď som sa vrátila do svojej izby v duchu som si za to vynadala." Pripúšťala, jej oči nervózne behali z jeho prútika na jeho tvár. "Rozhodla som sa vám to povedať na ďalšom našom sedení." Po jeho prikývnutí, že pochopil, pokračovala. "Hnevala som sa sama na seba. Ako by som mohla očakávať poctivosť od mojich klientov bez toho, aby som bola poctivá na oplátku? Je mi ľúto, že som včera nič nepovedala." Dodala.

"To je v poriadku." Povedal konečne, vložil prútik naspäť do jeho habitu. "Nie je to presne rozhovor, ktorý chcete mať, však?"

"Nie, to je pravda." Pripúšťala a obaja mlčali.

"Prídem, keď si to premyslím." Priznal sa jej. "Ten výhľad je tak nádherný, tak mierumilovný."

"Súhlasím." Povedala, "Viete, že aj Harry sa tu prechádza."

"Áno, viem." Pripúšťal. Vedel som to dlho. Je mnoho vecí, ktoré viem o svojom synovi, ktoré by sa ľudia radi naučili."

"Hmmmm..." zamrmlala zamyslene. "Vrátim sa do hradu. Idete alebo chcete ostať chvíľu tu?"

"Zdržím sa tu." Povedal, keď spozoroval zahalené čierne osoby smerujúce k nim.

Sonya spozorovala Harryho, keď sa dostal bližšie. "Dobre, uvidíme sa potom neskôr." Povedala.

"Áno, neskôr." Zamrmlal Severus s očami uprenými na svojho syna.

"Ahoj, Harry." Pozdravila ho, keď sa priblížila.

"Ahoj, Sonya." Odpovedal s úsmevom. Obrátil sa, keď ju sledoval, ako odišla. Utiahol si okolo seba plášť a posadil sa na skalu blízko Severusa.

"Ahoj." Povedal potichu.

Severus sa na neho pozrel, starostlivo zvažoval slová. V tomto čase nechcel spraviť chybný krok.

"Ahoj, Harry." Odpovedal. Po krátkej pauze povedal, "Hovoril som dnes s Martym Davisom." Harry sa po tomto vyhlásení napol.

"A?" spýtal sa, stres bol zjavný už len v tom jednom slove.

"Čakáme," povedal mu Severus, ostro pozrel na svojho syna, pokúšal sa odhadnúť jeho pocity. "Si v tomto v poriadku Harry?" spýtal sa, keď sa pozeral ponad jazero.

Harry neodpovedal. Tiež pozeral ponad jazero, v očiach mal neprítomný pohľad.

"Vieš, niekedy si prajem, aby som mohol prejsť do celkom odlišného života." Povedal konečne. "Vybral by som si jeden, kde by som nemusel cítiť tak veľa."

"Urobil som to tak, Harry." Povedal potichu Severus. "Pozri kam ma to dostalo. To nie je odpoveď. Teraz sa cítim mimo." Harry prikývol a obaja dlhšiu chvíľu sedeli ticho.

"Môžem sa ťa niečo spýtať?" povedal Harry, neodtrhol oči od horizontu.

"Vieš, že ma môžeš poprosiť o čokoľvek." Povedal mu. "Čo chceš vedieť?"

"Sľubuješ, že sa nenahneváš?" spýtal sa Harry.

"Nemôžem niečo takto sľúbiť Harry. Ale môžem ti sľúbiť, že ak ma rozhneváš, nikdy to nezmení skutočnosť, že ťa milujem viac ako svoj život a bez ohľadu na to, čo tým spôsobíme, dobre?" vysvetlil pokojne.

Harry prikývol, "No dobre."

"Aká je tvoja otázka?" spýtal sa Severus.

Harry sa zhlboka nadýchol a povedal, "Ak si miloval mamu a mňa tak veľmi, ako si mohol len tak odísť a opustiť nás?" Harryho hlas bol plný bolesti a rozpakov.

Severus tam sedel zamrznutý na mieste. Toto bola tá otázka, ktorú sa spytoval sám seba nespočetne krát v priebehu rokov. Bola to tá otázka, ktorej sa väčšinou obával, keď si uvedomil, že príde deň, keď jeho syn bude chcieť odpovede. Zatvoril svoje oči a sklonil svoju hlavu. Každé vysvetlenie, ktoré prišlo do jeho mysle bolo úplne nedostatočné. "Ako to mám spraviť, aby chlapec pochopil? Ako sa môže zbaviť viny?"

Jeho otcovi trvalo tak dlho odpovedať, že sa Harry začal báť, že prekročil neviditeľnú hranicu. "Ospravedlňujem sa." Ospravedlnil sa, "Nemal som sa pýtať."

"Nie, Harry!" zvolal Severus, okamžite sa k nemu otočil. "Máš plné právo pýtať sa. Ospravedlňujem sa, že to trvalo tak dlho odpovedať. Je to veľká otázka medzi nami a ja určite chcem povedať všetky veci správne. To je všetko!" vysvetlil Severus, Harry prikývol, čakal.

"Uvedom si, že v mojej úlohe ako špióna som bol vždy vo veľkom nebezpečenstve Voldemortových otázok." Začal.

"Áno." Povedal Harry, neuvedomoval si, že zadržal dych až pokým neprehovoril.

"Videl som, ako Voldemort ovládal svojich obľúbencov. Používal ich rodiny, Harry, aby ich udržal v obavách a "lojálnych". Bližšie k tvojej mame a tomu kým som sa stal a čím viac sa náš vzťah vyvíjal, tým viac som bol vystrašený, že to Voldemort zistí. V ten deň, keď som povedal Jamesovi o mojich obavách, okamžite mi ponúkol riešenie. Boli by sme sa pohádali. Až do tohto okamihu, Voldemort povzbudil môj vzťah s Chrabromilčanmi. Boli sme stále v škole a on využíval moje priateľstvo pre svoju výhodu."

"Bol to James, ktorý navrhol plán vytvoriť novú realitu pre nás všetkých. Tvoja matka a ja sme sa potajomky v škole zobrali. Ona a James boli "verejne" zobratí o dva týždne neskôr. Neustále som sa bál, že by to zistili, zakaždým, keď som sa sem plížil za tvojou matkou. Obavy sa dramaticky zvýšili v deň, keď mi tvoja matka povedala, že čaká teba. Ešte nikdy som tak nebojoval vo svojom srdci! Strácal som sa v čistej radosti a láske. Zlomilo sa to v strach a zúfalstvo. James mi povedal, aby som sa uvoľnil. "Všetko bude v poriadku!" Na chvíľu som mu uveril." Zastavil sa a niekoľkokrát sa nadýchol, kým povedal ostatné.

"Naozaj som si myslel, že sme ťa ochránili. Dôveroval som Jamesovi a mojim priateľom. Nemohol som byť pri tom, keď si sa práve narodil, ale bol som tam krátko potom. Chcel som kričať z najvyššej veže hradu "Toto je MÔJ syn!" Ach, bol si tak malý, ale tak silný. Pozrel si sa na mňa so zelenými očami tvojej matky a je som bol stratený. Nemohol som dýchať! Bol som pyšný. Bol som tak vystrašený." Povedal, zmes smútku a zúrivý hnev bol zjavný v jeho hlase.

"Potom, krátko po tom, čo si sa narodil, Voldemort nás znovu zavolal. Mal správy! Mali sme novú úlohu. Dozvedel sa o narodení syna Jamesa Pottera. Proroctvo bolo naplnené, jedno, ktoré hovorilo o spasiteľovi čarodejníckeho sveta a tiež v skutočnosti o záchrane ľudstva. Dieťa, "syn štyroch zakladateľov" sa narodilo. Chlapec bol veľký čarodejník, väčší ako sám Merlin a bolo mu súdené spôsobiť pád zla. Jedného dňa porazí Voldemorta. Temný Pán plánoval raziu do Godrickovej úžľabiny. Bol som jedným zo sto alebo viac Smrťožrútov, ktorým bolo nariadené ísť a vytvoriť zmätok a chaos. Voldemort sám išiel zničiť chlapca. Bol som zdesený. Hovoril o tebe. Chcel zabiť môjho syna! Prisahám ti Harry, pokúšal som sa dostať k tebe a tvojej matke. Odčlenil som sa od ostatných. Chcel som sledovať Voldemorta a zastaviť ho alebo umrieť pri pokuse. Bol som zajatý Aurormi. Kričal som na nich, aby pomohli Potterovcom. Povedal som im, že tam mieril Voldemort. Nemyslím si, že mi verili. Všetci vedeli, že Potterovci boli pod Fideliovým zaklínadlom. Nevedeli sa s nimi spojiť. Nevedeli o Petrovi a jeho zrade. Bol som deportovaný do Azkabanu, kde som čakal na svoj proces. Nevedel som niekoľko dní, čo sa stalo. Nakoniec dovolili Albusovi navštíviť ma. Povedal mi, čo sa stalo, tvoja matka a James boli mŕtvi, bol si zachránený iba so zvláštnou jazvou na čele. Povedal mi, kde ťa umiestnil. Cítil som nesmiernu úľavu. Bol som si istý, že Lilyina sestra ťa ľúbila a dá ti vlastný domov. Nebol som v stave, aby som sa staral o dieťa. Čoskoro som mal pocit, že som spravil, čo bolo pre teba najlepšie tým, že som ťa nechal s tvojou rodinou a takejto "realite". Povedal, ostal ticho.

"Čo zmenilo tvoj názor?" spýtal sa jednoducho Harry.

"Myslím si, že keď som ťa videl zakrvaveného a dobitého, zúfalo sa pokúšajúceho utiecť z tvojej hrôzy a bolesti. To zmenilo môj názor. Úprimne som veril, že si bol rozmaznané zlaté dieťa. Obvinil som ťa z toho, že si taký. A ty si nikdy neargumentoval alebo si sa nepokúsil povedať mi, že je to ináč. Nemal som ani poňatia o pravde. Som stále ohromený, keď sa tomu všetkému pokúšam porozumieť." Zveril sa. "Veľmi to ľutujem, Harry." Povedal, potlačil vzlykot, ktorý sa začal tvoriť hlboko v jeho vnútri. "Naozaj som spravil z našich životov zmätok. Strávim zvyšok svojho života tým, aby som to nahradil. Prisahám na teba!"

Harry sa nepohol po celý čas, čo jeho otec hovoril. Nikdy neuvažoval o tom, ako sa cítil Severus. Mohol počuť všetky emócie v jeho hlase. Konečne uveril, že Severus zažil už toľko bolesti z ich straty. Pozrel sa na ruky jeho otca, päste mal pevne zovreté v lone. Natiahol sa a zovrel ich svojimi dlhými chudými prstami. Severus otvoril svoje päste a chytil Harryho za ruku a Harry ju jemne pohladil.

"Vyriešime to spolu, ocko." Prisľúbil. "Aj keď to zaberie večnosť."