19. Záverečné skúšky

Posledné jarné dni pre Harryho preleteli závratnou rýchlosťou. On a Severus pracovali na mnohých ich problémoch so Sonyinou pomocou. Teraz mali dosť pokojný vzťah. Harry mal ale stále niekoľko vecí, na ktorých potreboval popracovať pred záverečnými skúškami. Jedna bola tá, či bol pripravený bývať u Severusa. Ďalšou bolo jeho meno. Bol Harry Potter, Chlapec, ktorý, prežil, celý svoj život. Nenávidel tú slávu, tú pozornosť a všetko, čo sa toho týkalo. Keď v tomto naozaj nasmeroval sám seba týmto smerom, vystrašilo ho zvažovanie "vzdania sa vlastnej identity" bez ohľadu na to, aké klamstvo to bolo. Jeho otec, Juno a Sonya, všetci mu povedali, že prijmú akékoľvek rozhodnutie, ktoré by urobil. Ron bol zaujatý proti zmene jeho mena, ale vlastne on bol stále skôr nepokojný vzhľadom k skutočnosti, že Severus Snape bol Harryho otec. Hermiona bola úplne za to, aby prijal svoje skutočné meno, jej argumentom bolo, že toto bola teraz prirodzená voľba, že by otvorene akceptoval profesora ako svojho otca.

Harry a Severus sedeli pred ohňom v Severusovej obývacej izbe jednu neskorú noc, zatiaľ čo bol Harry "na treste". Vymieňali si obvyklé zdvorilosti a obaja potom zapadli do ticha, pozerali do ohňa v kozube. Harryho myšlienky sa často dôrazne zaoberali tým, ako budú veci fungovať, keď Severus oznámi, že Harry je jeho syn. Robil si starosti ohľadne nebezpečenstva, do ktorého sa jeho otec dostane. Vedel, že Voldemort bude nazúrený. Vedel, že tam bude trest, ak by sa niekedy Severus dostal Voldemortovi do jeho rúk. Dnes večer sa Harryho myseľ znovu znepokojovala touto záležitosťou a rozhodol sa vytiahnuť to na jeho otca.

"Ocko, robím si s niečím starosti a chcem o tom hovoriť." Začal Harry, utrel si ruky do jeho džínsov.

"Čo ťa trápi, Harry?" spýtal sa Severus, neodtrhol oči od ohňa. Zistil, že Harry to má jednoduchšie, keď nepozeral priamo na neho. "Nepochybne, zvyšok Dursleyovcov." Myslel si rozhnevane.

"Vieš kedy a ako urobíš to "vyhlásenie"?" spýtal sa nervózne.

Severus sa zhlboka nadýchol. Rozoberal toto s Martinom Davisom. Dohodli sa nechať to vyjsť najavo počas Severusovho svedectva v procese s Vernonom Dursleyom. Z jedného ohľadu sa na to netešil, ale vedel, že sedemnásť, takmer osemnásť rokov čakal na to, aby "kričal" do sveta, že toto je jeho syn. Nedal najavo, aké problémy prídu. Voldemort po ňom určite pôjde. Vedel, že bol tiež v jednej úrovni slobodný. Nikdy viac špehovanie. Žiadne tajomstvá. To ho vzrušilo. Úprimne chcel byť oslobodený od toho všetkého! Voľný na to, aby niečo podnikol s Harrym, čo bol ich ďalší program – poraziť Voldemorta a potrestať jeho nasledovníkov. Cítil sa oveľa čulejší ako pred rokmi.

"Hovoril som s Martym." Začal. "Chystáme sa to spraviť neuveriteľne šokujúcou cestou, Harry."

"Oznámite to počas procesu?" vykríkol prekvapene Harry.

"Áno."

"Bude to bezpečné?" spýtal sa Harry s obavami v jeho hlase.

"Veľmi bezpečné, Harry." Uistil ho Severus. "Netráp sa tak veľmi!"

"Majú už stanovený dátum procesu?" spýtal sa Harry.

"Áno, žiaľ začne skôr než budeš mať záverečné skúšky a pravdepodobne bude trvať aj po ich ukončení." Povedal smutne Severus. "Ale aspoň to bude potom, čo spravíš svoje záverečné skúšky!"

"Ďakujem Merlinovi!" povedal vďačne Harry. "Prinajmenšom teraz sa môžem sústrediť na tie!"

"Tiež som si vydýchol, keď som to počul." Súhlasil Severus.

"Rozhodol som sa ich robiť s mojimi priateľmi a spolužiakmi." Oznámil potichu Harry.

"Nemusíš to spraviť, vieš." Pripomínal mu jeho otec.

"Ja chcem. Je to posledná príležitosť, kedy budem súčasťou toho všetkého." Povedal Harry.

"Chápem." Usmial sa trochu Severus. "Si pripravený?"

"Áno, viac než pripravený!" povedal Harry tónom, ktorý naznačoval jeho vzrušenie zmiešané s veľkou dávkou nervozity.

"Mal by si sa vrátiť späť do Veže." Povedal Severus. "Trest končí a zajtra je veľmi veľký deň!"

Harry sa postavil a prešiel k dverám. Zastavil sa a otočil sa, keď sa Severus tiež pohol. Obaja na seba niekoľko minút ticho pozerali.

"Všetko bude v poriadku, však?" spýtal sa Harry s malým náznakom strachu vo svojich očiach.

"Všetko bude skvelé. Uvidíš." Vyhlásil Severus, stisol Harryho rameno.

Napriek tomu, že bol Harry oslobodený niekoľko týždňov od jeho záverečných hodín a pokračoval so svojím učením; zvolil si, že pretrpí jeho záverečné skúšky so svojimi spolužiakmi. Mohli ho vidieť vo Veľkej sieni počas jedla, na pozemkoch a v celom hrade, ale jeho spolužiaci zo siedmeho ročníka si nemohli pomôcť, takže začali tlieskať a jasať, keď vstúpil do špeciálnej triedy vyhradenej len pre tieto testy. Profesorka McGonagallová sa dokonca usmievala!

"Vitajte naspäť, pán Potter!" povedala. "Veľa šťastia. Všetkým!"

Harry sa posadil medzi Rona a Hermionu.

"Čaute kamoši!"povedal, keď sa posadil.

"Myslel som si, že si to nemusel robiť!" spýtal sa Ron, zmätený pokiaľ išlo o to, prečo tam bol Harry.

"Nie." Odpovedal Harry. "Boli sme na tomto mieste spolu sedem rokov. Nechcel som vás teraz opustiť!"

Ron prikývol, priateľsky ho potľapkal po ramene. Hermiona sa usmievala a povedala, "Veľa šťastia obom!"

"Kamoši?" povedal Harry potichu. "Potrebujem sa len opäť cítiť normálne."

"Vieme, Harry." Povedala Hermiona a obrátila svoju pozornosť na profesorku McGonagallovú. Čoskoro, po niekoľkých posledných inštrukciách, mlčanie zaplnilo miestnosť, keď sa pustili do písania časti ich skúšok. Po obede v aule, boli rozdelení do menších skupín a prešli cez ich praktické skúšky. Čo by nedokončili poobede, mali v tom pokračovať ďalší deň.

Harryho mozog sa cítil ako na kašu v čase, keď skončil. On a jeho priatelia sa tešili z pokojného obeda, potom zamierili von na teplé popoludňajšie slnko. Padli dolu na trávu pri jazere. Harry si položil hlavu na svoje ruky a zatvoril svoje oči. Slnko bolo na pocit úžasné a zohrievalo jeho hlavu a ruky. O niekoľko minút spal. Ron a Hermiona ho nechali odpočívať. Napriek tomu, že bol vyhlásený za zdravého a nepotreboval nič medicínske, mnohokrát počas veľkého stresu, keď si Harry mohol ľahnúť, zdriemol si.

Keď nastal čas, aby sa vrátili do ich učebne, Harry stále spal. Nepremýšľajúc, Ron sa natiahol a dotkol sa Harryho ramena a zatriasol ním so slovami, "Zobuď sa Harry!"

Harry sa strhol s obrovským výbuchom energie. Jeho ruka vyletela a vystrelila modro-biele svetlo, Ron letel dozadu a s nepríjemným buchnutím pristál.

"Ron!" jačala Hermiona, utekala k nemu.

"Som v poriadku!" kričal. "Pomôž Harrymu!"

Harry bol lapený vo svojej nočnej more. Ron mal neuveriteľné šťastie. Práve zatriasol Harrym v skutočnosti, keď Vernon Dursley spravil to isté v Harryho sne. Harry bol teraz stočený do klbka, horúčkovito sa pokúšal zakryť svoju hlavu svojimi rukami.

"Harry!" kričala Hermiona. "Počuješ ma?"

Ron sa dostatočne spamätal a liezol bližšie k Harrymu. Vedel, že to bolo lepšie, ako skúsiť to a teraz sa ho dotknúť. "Harry, poď kamoš!" povedal pokojne. "Zobuď sa teraz, Harry. Je to len sen."

Draco Malfoy a jeho bitkári sedeli niekoľko krokov vpredu, keď videli ako Ron letel vzduchom. Predtým, než to všetko Crabbe alebo Goyle videli, Draco bol na nohách a v škole. Zamieril priamo k hlavnému stolu a k profesorovi Snapeovi. Domyslel si niekoľko vecí sám. Nemal všetky fakty, ale vedel, že riaditeľ jeho fakulty a Potter si vyvinuli v priebehu roka určitý vzťah.

"Profesor," nahol sa ponad stôl tak, aby ho mohol počuť len Snape. "Niečo zlé sa deje s Po... Harrym, vonku, pane." Zašepkal.

Severus bol okamžite na nohách a zamieril ku dverám. Draco sa zvrtol na svojich podpätkoch, takmer bežal, aby s ním udržal krok, povedal mu detaily o tom, čoho bol svedkom niekoľko okamihov predtým. Akonáhle boli dole na hlavných schodoch, Severus bežal ako strela. Mohol vidieť Harryho váľajúceho sa na zemi, kričiaceho v jeho nočnej more. Mohol počuť Rona a Hermionu, ako na neho volajú, aby sa zobudil. Dostal sa s búšiacim srdcom k svojmu synovi a klesol na zem blízko hlavy jeho syna. Skoro sa ho dotkol predtým, než sa spamätal a stiahol sa. Sklonil sa tak tesne, ako to bolo len možné a hovoril potichu a pokojne do Harryho ucha.

"Harry, zobuď sa synček." Povedal. "Poď, to je v poriadku. Si na Rokforte. Zobuď sa Harry." Vyzýval ho. Pomaly sa Harryho výkriky a plač menili na obyčajné fňukanie. Severus sa natiahol a opatrne položil ruku na Harryho rameno; po celú dobu hovoril pokojne a potichu do jeho ucha.

Harry otvoril svoje oči a pátral v tvári jeho otca a hodil sa na Severusa. "Ocko! Ach bože, to bolo strašné!" plakal.

"To je v poriadku, Harry." Upokojoval ho Severus. "Si v bezpečí. Držím ťa." Dodal, ako si sadol na zem a posunul sa blízko k Harrymu. Držal jednu ruku okolo svojho syna a čakal, kým Harry dostane sám seba pod kontrolu.

"Prečo Potter práve nazval profesorka "otcom"? spýtal sa Draco, je výraz bol zamrznutý a oči mal rozšírené údivom.

Hermiona ho chytila za ruku a ťahala ho niekoľko stôp ďalej. Ron ich nasledoval a pošepkali Dracovi.

"Buď ticho, Malfoy!" zavrčal Ron. "Ak povieš komukoľvek jedno slovo a bude ti to ľúto fretka!"

"Nechystám sa povedať nič!" obhajoval sa Draco. "Chcem tým povedať, že som vedel, že je medzi nimi niečo, ale nikdy by ma ani vo sne nenapadlo, že by Potter bol syn profesora Snapea!"

"Dobre, nepotrebujú všade šíriť novinky." Povedala Hermiona. "Ak sa to dostane von skôr, ako na to budú pripravení, ich životy by mohli byť ohrozené. Prosím ťa Draco, sľúbiš, že nič nepovieš?" prosila.

Dracove oči boli zamerané na jazero. Mal problémy zorientovať sa v mužovi tam sediacemu, riaditeľovi Slizolinskej fakulty. Nedávalo mu to vôbec zmysel, že sledoval profesora Snapea, ktorý naozaj šúchal chrbát Harryho Pottera a hovoril potichu do jeho ucha!

"Budete ma držať na uzde, však?"Spýtal sa Hermiony. Ona a Ron, obaja pokrútili hlavou. "Budem prekliaty!" povedal, úplne mimo.

Severus a Harry sa postavili a pripojili sa k ostatným ostatným čakajúcim neďaleko.

"V poriadku, Harry?" spýtal sa okamžite Ron.

"Áno. Som úplne v poriadku." Odpovedal Harry, keď sa obozretne pozrel na Draca.

"Hej, Harry." Povedal, nebol si istý, čo by mal povedať.

"Draco." Povedal Harry, prikývol hlavou.

"Pán Malfoy." Povedal Severus. "Verím, že máme vaše slovo, že budete ohľadne tejto záležitosti mlčať?"

"Áno, pane." Odsúhlasil Draco. "Nepoviem o tom ani slovo nikomu.Ale pane, mali by ste niečo spraviť s Crabbeom a Goyleom. Videli priveľa."

"Ďakujem vám, Draco." Povedal Severus. "Postarám sa o to. Všetci ste trochu zmeškali na vaše praktické skúšky. Prosím vás, povedzte profesorke McGonagallovej, aby prišla za mnou a ja jej to vysvetlím."

"Ďakujeme vám, profesor." Povedala Hermiona ako zobrala Rona za ruku a ťahala ho za sebou. Všetci traja zamierili do školy a Harry tam niekoľko minút stál so Severusom.

"Si schopný dokončiť tvoje testy, Harry?" spýtal sa, zaznamenal, že sa Harry stále trochu chvel. "Môžem ťa ospravedlniť až do zajtra, pokiaľ sa potrebuješ uvoľniť." Dodal, naznačoval Harrymu, že by mohol ísť do bytu v žalároch a dať si vírivku a hudbu, aby sa upokojil.

"Ďakujem, ocko." Povedal. "Ale myslím si, že pôjdem naspäť a pokúsim sa spraviť niečo dnes."

"Ak si si istý." Uistil sa Severus

"Áno, pane, som si istý." Upokojoval ho Harry.

"Poďme potom, pôjdem s tebou." Povedal.

"Po tom, čo Harry vstúpil do učebne, Severus "vyslal signál" na Minervu a ona vykĺzla do chodby. "Čo je, Severus?" spýtala sa okamžite.

"Harry mal nočnú moru cez prestávku. Je dosť otrasený. Dúfal som, že by ste mu mohli dať niečo z ľahšej stránky na jeho dnešných praktických skúškach. Zastaviť ho z dvoch z nich?" požiadal ju.

Vidiac obavy v jeho očiach, okamžite súhlasila. "Mohla by som ho úplne ospravedlniť dnes popoludní?" ponúkla

"Nie." Odpovedal Severus. "Je vytrvalý v tom, že ich spraví pár dnes."

"Fajn." Povedala, jej pery sa stiahli. "To je pár!" usmievala sa pochmúrne a Severus odišiel.

Späť v triede, Harry začul, ako sa Draco pýta Rona, či bol v poriadku a Harry nahlas prehovoril. "Deje sa niečo, Ron?" spýtal sa, keď pozrel obozretne na Draca.

Ron pozrel na Hermionu a ona sa pozrela na Draca a všetci traja sa pozerali kdekoľvek, len nie na Harryho. Zrazu cítil, že zameškal niečo dôležité. "Čo sa stalo?" spýtal sa potichu. "Povedz mi to. Urobil som niečo, však?"

"Harry." Povedala pomaly Hermiona. "To nebola tvoja chyba."

"Čo nebola moja chyba?" spýtal sa, začal byť vystrašený.

"Keď sa ťa Ron pokúšal zobudiť, zabudol na dotyk, keď spíš..." začala Hermiona.

"Áno a ty si ho nejako dobre odhodil!" uviedol Draco. Hermiona a Ron sa neho škaredo pozreli.

"Ja čo?" zjojkol Harry, vyskočil na nohy." Podrobnosti! Teraz!" nariadil.

"Uhm, najprv sa posaď." Povedal Ron, obzrel sa nervózne okolo. "Každý sa pozerá."

Harry na všetkých pozrel a rýchlo sa posadil. "Pardón!" zamrmlal. "Čo presne som spravil? Si zranený?"

"Predovšetkým, nebol som zranený, skôr prekvapený. Úprimne." Upokojoval ho Ron. "Ľutujem, je to naozaj moja chyba. Vedel som, že si nečakal, že sa ťa najprv dotknem."

"Čo sa stalo?" zopakoval Harry.

"Dobre, iba si sa naozaj rýchlo strhol, švihol si rukou. Zasiahol ma modro-biely záblesk svetla a ja som letel pár stôp a pristál som na zemi." Vysvetlil Ron.

"Ach, môj Bože!" vykríkol Harry. "Si si istý, že si v poriadku?"

"Áno. Som v poriadku, naozaj!" uistil ho znovu Ron.

"Ospravedlňujem sa!" povedal mu Harry. "Vieš, že by som ti nikdy neublížil zámerne!"

"Hej! Viem, že áno!" povedal Ron. "Zabudni na to, dobre, Harry?"

Harry, extrémne rozrušený, len prikývol, keď boli vyzvaní, aby boli po zvyšok skupiny rozdelení. Ron a Hermiona bol zatriedení do skupiny, ktorá mala robiť Tranfiguráciu a Veštenie. Harry a Draco boli skúšaní v Elixíroch a Čarovaní, Obrane proti čiernej mágii. Vytvorili pre túto časť pár.

Draco sa váhavo pokúsil začať rozhovor, keď čakali na ich poradie na preskúšanie kliatob a ich obrane proti nim. "Uhm, Harry, môžem sa ťa niečo spýtať?"

"Iste, pokiaľ sa nebudeš pýtať na to, na čo nechcem odpovedať." Povedal Harry.

"Ako je to možné, že si syn profesora Snapea," zašepkal tak, že to nemohol nikto začuť. "chcem tým povedať, že on a tvoja mama...?"

"On a moja mama boli manželia, Draco." Povedal na rovinu Harry. "Nemôžeme teraz o tom hovoriť? Sme skoro na rade."

"Iste, dobre." Povedal mu Draco. "Chcel by si mi to povedať neskôr?"

"Nie som si istý." Povedal krátko Harry. "Teraz poď, sme na rade."

O niekoľko hodín neskôr, po tom, čo dokončili Obranu proti čiernej mágii a dovarili ich elixíry, označili ich a odovzdali; vliekli sa do Veľkej siene na večeru.

"Som hladný!" zvolal Ron.

"Takže, čo je ešte nové!" vyštekla Hermiona.

"Hej! Je po všetkom "Mione"!" povedal Harry, položil jej ruku na rameno. "Môžeme sa teraz uvoľniť!"

"Ospravedlňujem sa, Ron." Ospravedlnila sa.

"V poriadku!" povedal, keď si napchal plnú vidličku lahodných zemiakov do úst.

Harry len posúval jedlo na jeho tanieri, nebol tak úplne hladný.

"Čo sa deje, Harry?" spýtala sa jemne Hermiona.

"Ako obvykle." Odpovedal.

"Čo je obvyklé tentoraz?" doberala si ho.

Uškrnul sa na ňu a povedal, "Ocko, proces, oznam, moje meno..." utrúsil.

"Nie, znova!" vykríkol Ron a potom dodal. "nepovedal som nič ďalšie!", keď Harry a Hermiona civeli na neho.

"Asi potrebujem na vzduch." Povedal náhle Harry, keď vstal zo svojho miesta.

"Chceš nejakú spoločnosť?" ponúkla sa Hermiona.

"Nie, vďaka." Povedal jej. "Potrebujem premýšľať." Zamieril von k svojmu obľúbenému miestu a pozeral sa s úžasom ponad jazero. Zmena jeho mena bola hlavne nepríjemná a zakaždým to bude musieť vysvetľovať, keď ho niekto spozná a jednoducho tomu nebude rozumieť.

"Sirius Snape," zašepkal. "To neznie, tak zle!" usmial sa pre seba.

"Sirius Snape." Povedal to úprimne nahlas a potom sa smial. "Siri." Povedal. Zaváhal s úsmevom, keď si spomenul na svoju mamu.

"Čo robíš, Potter?" povedal zrazu za ním Draco, poriadne ho vystrašil.

"Draco! Do čerta! Strašne si ma vyľakal!" vyštekol Harry.

Draco sa uškrnul a povedal, "Prepáč!" nemyslel to veľmi vážne. "Tak čo robíš? Myslel som si, že som počul, že hovoríš niekoho meno."

"Ak to musíš vedieť, hovoril som svoje pravé meno." Informoval ho sucho Harry.

"Tvoje reálne... ach." Povedal Draco bezradne, potom pochopil. "Ako znie?" spýtal sa zvedavo.

Harry na neho pozrel, hľadal... čo? Aroganciu? Výsmech? Uvidel iba otvorenú zvedavosť, takže sa mu to rozhodol povedať.

"Sirius Snape." Povedal natiahol k nemu ruku.

"Draco Malfoy." Odpovedal na pozdrav Draco a potriasol ňou. "Rád ťa spoznávam." Dodal.

"Nápodobne." Uškrnul sa Harry.

Obaja sa otočili k jazeru. Po viacerých chvíľach mlčania sa Draco rozhodol začať rozhovor.

"Takže sa chystáš zmeniť svoje meno?" spýtal sa potichu.

"Skutočne neviem, Draco." Pripúšťal Harry, posunul sa tak, aby sa cítil pohodlnejšie.

"Si v poriadku v tom, že profesor Snape je tvoj otec a všetkým?" spýtal sa Draco váhavo.

"Teraz som." Povedal Harry. "Bol som poriadne nahnevaný, keď mi to po prvý raz povedal." Dodal so smiechom.

"Som rád, že si v poriadku, Harry." Pripúšťal Draco. "Všetci sme počuli zvesti, samozrejme, ale nemohol som im uveriť."

"Čo myslíš zvesťami?" spýtal sa Harry.

"Chcem tým povedať fámy o tom, čo sa ti stalo." Vysvetlil Draco. "Počul som, že sa ťa tvoj strýko pokúsil zabiť. Je to pravda?" spýtal sa potichu.

Harry bol dlho ticho, premýšľal o všetkom. "Áno, je to pravda." Odpovedal nakoniec.

"Odpusť." Povedal okamžite Draco, prekvapene si uvedomil, že to naozaj povedal. Harry bol rovnako prekvapený, že Draco povedal takúto vec, a že mu v skutočnosti veril!

"Takže si bol takmer mŕtvy, keď ťa sem priniesol profesor?" spýtal sa Draco.

"Áno." Zašepkal Harry. "Neboli si istí, či z toho vyviaznem viac než tri týždne a potom si neboli istí v "iných veciach"." Dodal Harry.

"V akých iných veciach?" spýtal sa Draco pre seba takmer pošepky. "Ehm... ak mi chceš o tom povedať."

"To je v poriadku. Už sa tým viac netrápim." Pripúšťal Harry. Po krátkej pauze povedal, "obávali sa poškodenia môjho mozgu."

"Poškodenia mozgu? Prečo?" povedal Draco, vystrašený náhlymi možnosťami.

"Mal som niekoľko záchvatov kvôli celkovej traume. Tiež som mal nočné mory, ktoré liečili Elixírom na spánok bez snov, vieš na čo je?" spýtal sa Harry.

"Áno. Je jedným z návykových. Nedostatok zdravého spánku spôsobuje duševné ochorenie, keď ho dlhodobo užívaš." Povedal potichu Draco. Zrazu ľutoval všetko trápenie, ktoré spôsobil v priebehu rokov. Zdalo sa, že Harry mal v tomto na vrch.

"Bol som šťastný." Pripúšťal Harry. "Moja doktorka bola tá najlepšia. Je tá najlepšia."

"Bola to tá s tými dlhými čiernymi vlasmi?" spýtal sa Draco.

"Áno Dr. Aesculapiusová." Objasnil Harry.

"Dr. čo?" zjojkol Draco.

Harry sa smial. "My sme jej proste hovorili Dr. A. Ocko ju volal Juno."

"Juno, juj?" povedal Draco. "Super meno."

"Áno." Povedal Harry, jeho myšlienky sa vrátili späť k jeho menu. "Draco?"

"Áno?"

"Čo si myslíš o mojom mene a jeho zmene a o tom všetkom?" spýtal sa váhavo Harry.

"Ja neviem. Je to ťažké." Povedal zamyslene Draco. "Ale predsa, myslím si, že ak by som mal človeka s dôkazmi, že je môj ozajstný otec; povedal by mi, že ma chce vo svojom živote, ponúka mi domov, šancu na ozajstné šťastie... nehovoriac o tom, že ma vezme preč od mojich hrozných príbuzných. Hej, Harry, nemám žiadne pochybnosti! Chytil by som sa toho a dvakrát by som nerozmýšľal o zmene môjho mena!" dokončil rozhnevane Draco.

"Áno, súhlasím." Povedal Harry, pomaly sa pri tejto myšlienke viac zahrial, keď o tom premýšľal. Tá skutočnosť, že nebudeš mať takú pozornosť, ako mal Chlapec, ktorý prežil následne z teba opadne. Neviem, ako si to po všetky tie roky prežil." Dodal s úškrnom Draco.

"Dobre, musím sa s tým všetkým ešte pozaoberať. Prinajmenšom až pokým porazím Voldemorta." Informoval ho Harry.

"Čo?" povedal prekvapený Draco.

"Stále som Chlapec, ktorý prežil. Len by som mal iné meno, Draco." Vysvetlil ukrivdene Harry. "Ja som tá "vyvolená osoba".Je to na mne, aby som zabil toho bastarda. Bolo mi to súdené, bez ohľadu na to, aké meno používam. Bolo to "prorokované". Dodal s ťažkou dávkou sarkazmu, kýval vo vzduchu prstami, aby ukázal to gesto.

"Prr. Ťažká predstava!" povedal v bázni Draco.

"A čo ty?" spýtal sa zrazu Harry. Kde leží tvoja loajalita?"

"Za prvé, dovoľ sa mi niečo sa ťa spýtať." Povedal Draco.

"Dobre, spusti." Súhlasil Harry.

"Je tvoj otec Smrťožrút?" spýtal sa narovinu.

Harry bol zrazu ostražitý. Krv mu zamrzla v žilách. Vedel, že Lucius Malfoy bol Voldemortova pravá ruka. Rozhodol sa povedať pravdu.

"Áno, je." Pripúšťal Harry.

"Nespôsobuje to problém pre vás dvoch?" spýtal sa Draco.

"Áno. Jeden z hlavných." Pripúšťal Harry. "Dohodli sme sa to neriešiť a nerozprávame sa o tom."

"Viem." Prikývol Draco. "Dobre, pokiaľ ide o tvoju otázku. Odmietol som Temné znamenie. Vzdorujem svojmu otcovi. Zriekol sa ma a ja žijem od tej doby s rodinou mojej matky."

"Pomôže ti vedomie, že som rád, že si to urobil?" spýtal sa Harry. Draco o tom dlho usilovne premýšľal.

"Áno, pomôže." Pripúšťal. "Harry, prijal by si moje ospravedlnenie... dobre... za všetko?"spýtal sa Draco.

"Ospravedlnenie sa prijíma." Odpovedal. "Ak ma teraz ospravedlníš, musím si ísť pohovoriť s mojím ockom."

"Samozrejme." Povedal Draco. "Dovidenia zajtra, Sirius."

S malým úškrnom, Harry... ehm... Sirius povedal, "zajtra". Bežal do jeho "Chrabromilskej spálne. Ron bol natiahnutý na jeho posteli, čítal "Metlobalový štvrťročník". Spadol skoro z postele, keď jeho priateľ vošiel cez dvere a začal vyprázdňovať dlhé zásuvky.

"Čo robíš, Harry?" spýtal sa.

"Sirius." Odpovedal.

"Ach?" povedal zmätený Ron.

"Volám sa Sirius Snape." Povedal Sirius svojmu priateľovi po siedmych rokoch priateľstva. "Volaj ma Siri."

"Rozhodol si sa." Oznámil Ron so smutným výrazom v jeho očiach.

"Áno. To je to, kto som Ron. Chystám sa prijať všetko, čo mi ponúka; domov, lásku, akceptáciu, potom tiež musím prijať menom." Vysvetlil Siri.

Ron sa na chvíľu zamyslel a uvedomil si, že jeho priateľ mal pravdu. S povzdychom povedal, "som rád, že ťa spoznávam, Sirius Snape." Postavil sa a mohutne objal svojho priateľa a potiahol jeho cop s úškrnom na jeho tvári.

"Hej! Daj tie ruky preč!" zjojkol Siri, vyšklbol svoj cop z Ronovej ruky.

"Takže, čo robíš?" spýtal sa znova Ron.

"Idem za svojím ockom, ty hlupák! Čo si myslíš?" vykríkol Sirius.

"Ach." Ronova čeľusť poklesla. "Dúfal som, že tu budeme spolu do konca."

"Ja nemôžem Ron. Proces začne pred ukončením štúdia. Je už naplánované vyjsť s pravdou von počas procesu. Samozrejme, musím s ním žiť. Pre istotu." Vysvetlil Siri.

"Prečo pre istotu?" spýtal sa Ron.

"Pre prípad, že by Vernon vyhral a ja by som musel ísť nakoniec späť, keďže by bol stále môj legálny opatrovník." Povedal na rovinu Siri, netrápil sa s familiárnym označením.

"Ach." Povedal Ron, zdesený tou myšlienkou. "Dobre, v tom prípade, ako ti pomôžem odniesť preč tieto veci?"

"Vďaka kamoš." Povedal Siri, stisol Ronove rameno.

O chvíľu neskôr stáli za dverami Siriho nového domovu. Zľahka zaklopal na dvere.

"Vstúpte!" počuli Severusov príkaz z vnútra a dvere sa s kĺzaním otvorili. Ako sa predierali cez dvere, Severus sa ponáhľal, aby im pomohol.

"Harry, čo je to?" spýtal sa, jasne bezradný z toho všetkého.

"To sú všetky moje veci, ocko." Vysvetlil. "Ach, a volaj ma Siri." Dodal s obrovským úškrnom. Severus bol ohromený. Nevedel či najprv niečo spraviť alebo hovoriť. Jeho oči sa zrazu blýskali od sĺz. "Rozhodol si sa." Uviedol počas toho, ako sa pokúšal znovu nadobudnúť rovnováhu.

"Rozhodol som sa." Odpovedal Siri. "Usporiadal som si myšlienky. Chcem všetko, čo ponúkaš. Úplne všetko! Lásku, akceptáciu, domov... a meno." Vyhlásil, keď potlačil vzlykot. Severus vykročil dopredu. "Ja som tak..." to bolo všetko, čo urobil pokiaľ jeho malý syn hodil sám seba na neho a uchopil ho do najväčšieho tesného objatia, ktoré spravil od vtedy, čo bol James nažive.

"Aké ironické." Nejasne si pomyslel, keď zatvoril svoje oči a ovinul svoje ruky okolo svojho syna. Ron s pocitom piateho kolesa na voze ticho zavrel dvere a ponáhľal sa nájsť Hermionu.

"Vitaj doma, Siri." Zašepkal Severus do vlasov jeho syna.

"Milujem ťa, ocko." Zašepkal, keď začal plakať prvý raz slzy radosti.