2. Prekliata Privátna cesta č. 4

3 týždne predtým

Energická guľa našuchoreného peria preletela oknom veže, rozčúlene húkala. Riaditeľ školy sa rozosmial nad jej vyvádzaním a zobral list sove skôr, ako by dopadol na zem a odstránil ten kúsok pergamenu z jej nohy. Keď ho rozvinul a začal ho pomaly čítať, úsmev pomaly mizol zároveň s tým veselým jasom v jeho očiach.

Vážený profesor Dumbledore,

Hermiona a ja sa obávame o Harryho. Nepočuli sme o ňom nič od konca roka. Všetky naše listy a balíky sa vrátili neotvorené! Je nejaký spôsob, ako by ste ho mohli skontrolovať? Vieme, že sa nám radšej neozýva, ale máme z toho zlý pocit. Očakávam správy, či mi môžete pomôcť.

Ronald Weasley

Profesor Dumbledore sa hnal ku kozubu a zvolal: "Profesor Snape!" v plameňoch kozuba sa bleskovo objavila hlava profesora Snapa.

"Áno, pán riaditeľ?" odpovedal okamžite.

"Severus, potrebujem, aby si ihneď prišiel do mojej kancelárie," vysvetlil.

Okamžite, ako tieto slová opustili jeho ústa sa majster elixírov objavil v miestnosti.

"Áno, pane?" spýtal sa s pochybnosťami, keď vstúpil do miestnosti.

"Prečítaj si toto," nariadil starý čarodejník a podal mu list od Rona Weasleyho. Severus rýchlo prehliadal jeho správu, jeho tvár si zachovala ostražitý výraz. Jeho oči sa stretli so starším čarodejníkom keď povedal: "Vieš, čo chcem?"

"Áno, pane. Mám ísť ako čarodejník alebo zamaskovaný ako mukel?" spýtal sa.

"Ako čarodejník. Mám veľké obavy. Už sú to tri týždne od konca roka. Ak to je také zlé, ako mám podozrenie, musíš ho odtiaľ dostať," rýchlo objasnil profesor Dumbledore.

"Ak je to tak zlé, ako máte podozrenie, tak sa nevráti," povedal na rovinu Severus.

"Budeme o tom diskutovať neskôr, Severus," odpovedal profesor.

"Myslím to vážne, pane. Znamená to, že sa nevráti späť!" s tým odišiel na Privátnu cestu č. 4 a s obavami v srdci, čo tam mohol objaviť. Keď opustil ochranné bariéry hradu, premiestnil sa neďaleko Harryho domu. Bežal ulicou k číslu 4 a silno zaklopal na dvere. Po krátkej prestávke, zaklopal ešte trochu silnejšie a dvere sa otvorili. Za nimi sa ukázal trochu rozhnevaný Vernon Dursley. Skôr ako stihol otvoriť dvere, Severus sa vrútil dovnútra.

"Hej! Vypadnite z môjho domu!" kričal Vernon.

"Kde je?" spýtal sa Severus.

"Kto?" spýtal sa Vernon.

"Môj sy... Harry," koktal Severus.

"Je vo svojej izbe," kričal Vernon.

"Kde?" požadoval Severus.

"Uh... tam hore," koktal Vernon, ukazoval hore na schody.

"Dostal len to, čo si zaslúžil, šialenec!" dodal.

"Čo tým myslíte?" zaútočil Severus s jednou nohou na schodoch.

"Vždy spôsoboval problémy, robil výstredné veci..." Vernon začal byť nepokojný, keď sa na neho Severus pozeral.

"Ak ste mu skrivili čo i len jeden vlas na hlave, budete za to platiť," prisľúbil Severus, keď bežal po schodoch.

"Ktorá je to izba?" spýtal sa, ale okamžite uvidel, ktorá izba to je a ľadová hruda sa vytvorila na jeho žalúdku, keď civel na zamknuté dvere. Chytil váhavo svoj čarodejnícky prútik do ruky a rovnako váhavo povedal: "Alahomora."

Zámky cvakli a dvere sa so škrípaním otvorili. Vo vnútri izby bola tma. Vkročil do vnútra a prehľadával izbu. "Lumos," zamrmlal a slabé svetlo ožiarilo jeho okolie. Jeho oči padli na malú, nehybnú postavu stočenú do klbka na posteli.

"Harry?" povedal, keď pristupoval bližšie. Nič. Žiadny pohyb. Žiadny zvuk. Stál vedľa postele.

"Potter!" povedal s viac ráznym hlasom. To telo sa pri tom zvuku strhlo, predsa však zostalo stále stočené. Natiahol sa a dal ruku na rameno chlapca. Ten výbuch pohybu Severusa šokoval. Harry vyskočil a skryl sa v rohu pri čele postele, oči mal rozšírené a ruky zdvihnuté na obranu.

"Harry?" povedal jemne Severus, sotva šepkal.

"Ja som nič nepovedal. Prisahám, že som nič nepovedal," kričal Harry s panickou hrôzou v hlase. "Prosím, už nie. Už ma znovu nezbite! Ja som to neurobil!"

"Harry!" povedal trochu hlasnejšie Severus. Ale Harry si celkom neuvedomoval, že tam bol.

"Nie. Ja som to neurobil!" zašepkal Harry, "prosím, prestaňte... prestaňte, ... prosím," zakňučal.

Severus zapol malú lampu vedľa postele a povzdychol nad tým, čo videl. Harry nosil oblečenie, ktoré bolo sotva lepšie od handier a bolo pre neho omnoho väčšie. Jeho koža bola omnoho bledšia než obvykle, ale to mohlo byť len ťažko vidieť na niektorých miestach, pretože po celom tele mal hlavne krv, odreniny a rezy, ktoré pokrývali aj jeho tvár. Jeho oči boli sklovité; iste dôkaz horúčky. Jeho vlasy boli špinavé a zlepené od krvi. Severus tiež zaznamenal rezy a odreniny na jeho rukách a mal podozrenie, že ich tam bolo viac ukrytých pod hnusným oblečením.

"Harry," povedal, keď jemne otočil Harryho tvár k sebe.

"Môžeš mi povedať, čo sa stalo? Kto ti to urobil?"

Harry sebou začal zúfalo hádzať a odsúval sa ďalej od Severusa, zatiaľ čo sa pokúšal pritisnúť ďalej do rohu.

"Ja som nič nepovedal! Ja som nepovedal. Nechaj ma osamote!" žiadal Harry a v jeho očiach sa zjavili slzy.

"Ach, môj Bože!" zašepkal Severus.

"To je v poriadku, Harry," tíšil ho, "ja ti verím, to je v poriadku. Teraz si už v bezpečí. Chystám sa ťa zobrať so sebou," upokojil chlapca.

Harry sa pomaly zameral na Severusovu tvár.

"Profesor?" v jeho očiach bol viditeľný zmätok.

"Čo tu robíte?"

"Chystám sa ťa odtiaľto zobrať, Harry," povedal mu Severus, "ak nájdem nejaký spôsob, už nikdy sa sem nevrátiš."

"Ach. To je pekné," povedal Harry tenkým, zasneným hlasom a potom sa zrútil.

Severus ho uložil príjemnejšie na posteľ, zaznamenajúc, že vypadá veľmi krehko na sedemnásťročného mladíka. Extrémne veľká košeľa na jeho krku odhalila jeho rameno a Severus si mohol všimnúť viac rezov a odrenín. Jeho hnev sa stal ešte väčší, keď uvidel dôkazy odtlačkov prstov okolo Harryho hrdla. "Niekto za to poriadne zaplatí!" prisľúbil si, keď vyšiel rozzúrený z izby.

Našiel Harryho rodinu nervózne sedieť v ich kuchyni.

"Kto to urobil?" žiadal, očami prebiehal po Dursleyovcoch.

"Dostal, čo si zaslúžil!" pozrel na neho naspäť Vernon.

Severus hrozivo vykročil smerom k nemu a Vernon nervózne prehltol.

"Toto nie je poslednýkrát čo sa vidíme, Dursley, uisťujem ťa," povedal mu Severus a jeho hlas znel odsudzujúco.

"Budete o mne znova počuť."

"Vyhýbajte sa mojej rodine!" kričal Vernon. "Dostal, čo si zaslúžil, ten malý vraždiaci maniak!"

"Navrhujem, aby ste zmĺkli skôr, ako sa pridám k svojim vlastným vražedným pudom!" zahrozil Severus, sklonil sa priamo nad Vernonovu tvár. Vernon múdro ostal ticho. Severus sa obrátil na Petúniu.

"Kde sú jeho osobné veci? Jeho školské potreby? Jeho sova?" žiadal. Vyskočila na nohy a zamierila k prístenku, ktorý predtým slúžil ako Harryho spálňa. Otvorila ho a odišla preč. Severus vošiel do dverí a vydesil sa, keď tam dole uvidel Hedvigu. Bola v zlom stave. Pochyboval, že by mohla letieť do školy.

"Do čerta!" zamrmlal. Bolo zrejmé, že je rovnako podvyživená ako Harry. Opatrne zdvihol jej klietku, odniesol ju von a položil ju na podlahu v hale.

"To je v poriadku, dievča. Postarám sa o teba," povedal jej. Jemne zahúkala.

"Ach Pane Bože, dúfam, že to zvládne!" pomyslel si.

Zhromaždil všetky Harryho veci a dal ich do jeho kufra.

"Kde je jeho metla?" spýtal sa Petúnie.

"Spálená," povedala rýchlo.

"Jeho čarodejnícky prútik?" žiadal.

"Spálený," odpovedala, jej pery sa skrivili do pevného zovretia.

Severus na ňu pozeral.

"A kto bol ten blázon, ktorý to urobil?" zaburácal. Petúnia ukázal na kuchyňu. Severus pokrútil hlavou, zmenšil Harryho kufor a dal si ho do vrecka na plášti.

"Beriem jeho sovu k priateľovi. Za chvíľu sa vrátim pre Harryho. Nedotýkajte sa ho, dokonca sa k nemu nepriblížte! Budem to vedieť!" povedal, začaroval Harryho izbu tak, aby bolo evidentné, keby bol akýmkoľvek spôsobom vyrušený. Vzal Hedvigu a odišiel. Ako náhle opustil ochranné hranice domu, premiestnil sa pred dom Arabely Figgovej. Otvorila okamžite dvere.

"Severus!" vykríkla.

"Bella," pozdravil, "nemám veľa času na vysvetľovanie," povedal, keď zdvihol Hedviginu klietku.

"Môžeš ju opatrovať, kým sa uzdraví?" spýtal sa.

"Je to Hedviga?" spýtala sa ho.

"Áno," odpovedal jej.

"Ach, môj bože!" zhrozene vykríkla, "čo sa jej stalo?"

"Povedal by som, že je vyhladovaná," vvysvetlil.

"Ach, nie! Úbohá sova," pozrela na neho so šokujúcim výrazom na tvári. "Harry?" spýtala sa s pochybnosťami.

"Obávam sa, že na tom nie je dobre," odpovedal jej. "Musím už ísť. Je na tom zle, veľmi zle, Bella. Prekliati muklovia. Je napoly vyhladovaný. Bol často bitý a surovo. Viaceré jeho zranenia pokračujú od konca roka," oznámil. Jej ruka vyletela v hrôze k jej ústam.

"Nemala som žiadnu predstavu," vysvetlila. "Ináč by som niečo povedala!"

"Mám podozrenie, že použil kúzlo utajenia, hneď ako sa dostal na King Cross, ako každý rok. Naučil sa ho už v prvom ročníku. Neexistuje žiadny spôsob, ako by sme to mohli vedieť," upokojil ju.

"Musím už ísť. Okamžite potrebuje pomoc," prikývla a on sa od nej premiestnil.

Hneď ako sa vrátil, išiel priamo do malej miestnosti na vrchole schodiska. Harry bol stále v bezvedomí a mal problémy s dýchaním.

"Podopriem ťa, Harry. Ideme. Dostane sa ti pomoci. Len sa ma drž," zašepkal, keď ho zdvihol do náručia. Harry zastonal a otvoril oči.

"Profesor?" zachrapčal.

"Shhh, Harry," tíšil ho, "pôjdeme teraz do Rokfortu. Si v bezpečí."

"Veci... pod posteľou... nemôžem ich tu nechať," Harry opäť zachrapčal, "postarajte sa o ne."

Severus ho jemne uložil naspäť, ale Harry zasyčal od bolesti. Pod doskami na podlahe Severus našiel očividne Harryho najcennejšie veci. Boli tam knihy, listy, karty a nádherný fotoalbum; rovnako ako atrament, pergamen a brko, všetko napchal do roztrhanej obliečky z vankúša. Potom ich zmenšil a pridal do vrecka k Harryho kufru. Rýchlo prehľadal priestor, kvôli čomukoľvek inému. Bola tam Chrabromilská vlajka pripevnená na stene. Zložil ju a poskladal. Rovnako ako kresba Hedvigy, ktorá bola na prednej strane šatníka, poskladal ju a starostlivo uložil k ostatným veciam. Ďalšie cenné veci nenašiel.

"Dobre, Harry, mám všetko," povedal mu, "teraz ťa zodvihnem. Pokúsim sa ťa nezraniť, sľubujem," povedal jemne.

"Nevadí," zamrmlal Harry. "Som zvyknutý na bolesť."

Severus opatrne zobral Harryho na ruky, ale chlapec bol tak dobitý, že to Harry nemohol zvládnuť bez stonov, keď ostrá bolesť pulzovala cez jeho telo. Opatrne zišiel dolu schodmi, pokúšal sa zabrániť akýmkoľvek otrasom, ktoré by ublížili Harryho už tak krehkej postave. Na konci schodišťa na neho civeli traja ľudia prikrčení blízko dverí od kuchyne.

"Týmto to neskončí!" povedal než odišiel. Hneď ako to bolo možné, premiestnil sa k bránam školy a zamieril priamo na ošetrovňu.

"Madam, Pomfreyová!" zakričal skôr, ako vstúpil do miestnosti.

"Madam, Pomfreyová!" kričal znova, predtým než mohla odpovedať.

"Profesor!" jačala, nahnevaná kvôli vyrušeniu. Okamžite sa k nemu rozbehla, keď ho uvidela.

"Položte ho sem," povedala, ukazovala na posteľ v rohu, ako sa ponáhľala po zdravotnícky materiál. "Vyzlečte ho! Zakryte ho prikrývkou. Hneď sa vrátim!" nariadila.

Severus mávol svojim čarodejníckym prútikom a to škaredé oblečenie zmizlo, ale trvalo niekoľko minút, než sa dostal zo šoku z pohľadu pred jeho očami a podarilo sa mu zakryť chlapca.

Keď sa zdravotná sestra vrátila, bola ohromená, keď si uvedomila, koho pred sebou na posteli videla.

"Ach, môj bože! To je Harry?" spýtala sa.

"Áno. Nie je vo veľmi dobrom stave, Poppy," povedal potichu Severus. Zdravotná sestra sa pustila do práce, aby zistila poškodenia. Ako pracovala jej tvár bola čoraz nahnevanejšia.

"Je to naozaj zlé, Severus," povedala konečne. "Dúfam, že ho môžeme zachrániť."

"Je to také zlé?" Severus bol šokovaný, "nemôžeme ho odniesť k sv. Mungovi?"

"Nemôžeme ho znova presúvať," uviedla. "Mal šťastie, že prežil presun sem."

"Čo potrebuje? Zabezpečím to," vyhlásil Severus.

"Upokoj sa na chvíľu,"upozorňovala ho, "postarala som sa o odreniny a rany. Určite boli celkom hlboké a infikované. Tie by mali byť v poriadku. Všetky zlomeniny som napravila; tri zlomené rebrá, som si istá, že jedno prepichlo pľúca; jeho ľavú nohu, pravú ruku, jeho nos a jeho čeľusť. Musím dať naspäť jeho rameno. Potrebujem tvoju pomoc. Bolí to ako čert, chudák dieťa. Dobre, poď, postarajme sa o to. Potom ti poviem to najhoršie." Povedala, unavene si povzdychla. Pevne chytila Harryho a podoprela ho. Akonáhle vrátila rameno na pôvodné miesto, Harry začal vracať, väčšinou krv. Keď upratali jeho posteľ a Severus jej pomohol dať mu určité elixíry proti bolesti, nevoľnosti a potom Elixír na spánok bez nov (aby si boli istí, že si úplne oddýchne); pokynula mu, aby ju nasledoval do jej kancelárie.

Zavrela dvere a povedala mu, aby sa posadil, nemali to byť dobré správy.

"Severus, som si istá, že má určité vážne vnútorné zranenia. Tá krv len potvrdila moje podozrenia. Videla som mnohé náznaky zranení, ktoré boli spôsobené rôznymi spôsobmi. Je tam dôkaz, že ho niekto silne kopol a dupal po ňom, udrel ho niečím ťažkým, evidentne mužskou topánkou. Existujú u neho tiež rany spôsobené ostrými predmetmi, eventuálne prackou od opasku. Bol zasiahnutý trstenicou alebo vŕbovým prútom. Sú tam rany, ktoré to dokazujú. Niekto ho udrel do ľadvín a hrudníka. Potrebujeme niekoho, kto sa na to pozrie bližšie a niekoho kto vie viac než ja," zastavila sa a zhlboka sa nadýchla pred tým než pokračovala. "Bol skoro na smrť uškrtený. Neviem, či nemá poškodenú priedušnicu. Je to pravdepodobné. Hovoril vôbec?" spýtala sa nakoniec.

Severus mohol len prikývnuť. Prešla izbou a pozrela sa von oknom na oddelenie, kde potichu ležal chlapec. "A je tam toho viac." Povedala jemne.

Všetko, čo Severus mohol povedať bolo iba: "Ach, Bože!"

"Bol viac krát dobodaný," pokračovala, "vďaka Bohu nebolo zasiahnuté žiadne životne dôležité miesto. Predsa však..." sledovala ho, "urobila to jeho rodina?" zašepkala.

"Jeho strýko," povedal jej Severus.

"Prinajmenšom je to on, koho podozrievam. Myslíte si, že by to mohol urobiť jeho bratranec?"

Hlboko si povzdychla.

"Predpokladám, že niekto mladší by mohol spraviť niečo z toho, ale sú tam skôr nejaké vážne zranenia. Niekoho väčšieho ako on," povedala mu.

"Dobre, jeho bratranec je veľký ako malý Buick," povedal jej Severus.

"Možno... ja neviem," povedala, "ó, Bože!" zakričala ako sa hnala von z izby.

Harry sa kŕčovito zmietal na posteli. Popadla kúsok látky, rýchlo ho zvinula a strčila mu ho do úst, aby zabránila tomu, že si zahryzne do jazyka. Obaja chytili jeho telo a držali ho na posteli bez pohybu, pokým sa neukľudnil. Trvalo to niekoľko minút a hneď ako sa ukľudnil, zdravotná sestra utekala pre viaceré upokojujúce elixíry pre chlapca. Severus ho držal, zatiaľ čo mu pomaly dávala dve malé fľaštičky jasnozelenej tekutiny.

"Toto zabezpečí, že sa to znova nestane!" oznámila mu trochu zadýchaná.

Prikývol, keď držal niekoľko minút chlapca vo svojom náručí, ako znepokojený učiteľ. Upokojil sa, keď bol Harry pokojný, vrátili sa do kancelárie, ale nikto z nich sa znova neotočil späť k chlapcovi.

"Potrebujeme tu pomoc, Severus," povedala mu, "potrebuje skutočného čaromedika a komplikovanejšiu starostlivosť, ako zvládneme."

Severus prikývol.

"Urobte písomnú správu zatiaľ, čo si idem pohovoriť s Albusom. Keď sa vrátim, zoberiem tú správu k Sv. Mungovi a zabezpečím to čo bude potrebovať," povedal jej Severus. Prikývla a on zamieril do kancelárie vo veži.

"Severus, čo si zistil?" spýtal sa riaditeľ školy hneď, ako vstúpil do miestnosti.

"Je to horšie, než sme si mysleli, pane," povedal mu.

"Povedz mi to," povedal Albus, keď si sadol na stoličku oproti Severusovi.

"Po prvé, je tu, a to je najdôležitejšie," začal, "Poppy pre neho urobila čo mohla, ale potrebuje lepšiu starostlivosť, než mu môžeme poskytnúť. Povedala, že nemôže byť presunutý, lebo by ho to mohlo zabiť." Severus mu potom povedal o rozsahu zranení, o kŕčoch a nakoniec o jeho úmysle ísť k Sv. Mungovi a zabezpečiť pomoc, ktorú potrebovali.

"Veľmi dobre. Dovoľujem ti tam teda ísť," súhlasil riaditeľ. "Idem na ošetrovňu, chcem vidieť Harryho."

"Poppy by mala mať pre mňa pripravenú správu, mal by som ju odovzdať u Sv. Munga," informoval ho Severus, "aby vedeli, čo tu budeme potrebovať," dodal, akonáhle sa dostali na ošetrovňu.

Bez ohľadu na to, čo mu povedal Severus alebo ako si myslel, že je pripravený, Albus bol otrasený tým, čo videl na tej posteli. Chlapec vyzeral, akoby bol stiahnutý z kože. Bol rozbitou a dotlčenou karikarúrou humánnosti a otriaslo to hlboko Albusovým jadrom. Chladná zúrivosť zahorela v jeho očiach. Pozrel na Severusa a potichu rozhodol.

"Musíme s tým niečo urobiť."

"Oh, dobre spravíme!" vyhlásil Severus, jeho hodvábny hlas sa snažil popierať jeho zúrivosť. "Poppy urobila rozsiahle fotografie jeho zranení. Budeme mať jeho medicínske správy, moje postrehy ohľadne jeho životných podmienok a keď bude pripravený, Harryho popis udalostí," vyhlásil Severus. Albus len prikývol.

Poppy vyšla s podrobným lekárskym grafom a uistila ho, že to povie všetko, čo potrebovali vedieť. Prikývol a rýchlo vyšiel z miestnosti.

"Som vážne hrozne sklamaný, Poppy," povedal jej Albus. "Hlavne kvôli Harrymu..."

Sedel na stoličke veľmi dlho, držal chlapcovu ruku a zaoberal sa veľmi temnými myšlienkami.