20. Nasťahovanie, posun vpred

Siri a Severus ťahali jeho kufor, knihy a všetky jeho ostatné iné osobné veci do menšej hosťovskej izby.

"Môžeš ju zmeniť, ako budeš chcieť, vieš." Povedal mu trochu nepokojne Severus. "Chcel by si ju väčšiu? Nie je veľká ako obvyklý priestor."

"Ocko, toto je ako palác v porovnaní s tým, čo som mal." Pokarhal ho Siri. "Ale myslím si, že ju prefarbím."

"Ako si želáš." Povedal Severus. "Nechám ťa tu. Budem vo svojej pracovni. Potrebujem oznámkovať nejaké papiere a stále pracujem na príprave záverečných skúšok pre nižšie ročníky."

"Môžem ti s tým neskôr pomôcť?" spýtal sa Siri.

"Pomôcť? Prečo si myslíš, že by si mi s tým mal pomôcť?" spýtal sa Severus. Siri iba pokrčil ramenami. Severus na neho zamyslene pozeral, predtým než odpovedal na jeho otázku.

"Čo povieš, najprv upravíme podľa teba tvoju izbu, potom mi pomôžeš prejsť písomky tretieho ročníka." Ponúkol Severus.

"Súhlasím." Súhlasil s úškrnom Siri.

Severus prikývol a povedal, "Takže, čo tu chceš zmeniť?"

"Farba je jedna vec." Pripúšťal Siri.

"Dovoľ mi hádať... chceš červenú a zlatú." Povedal lenivo Severus.

"Ani ma nenapadne!" vykríkol Siri. "Po siedmych rokoch to začína byť trochu zastaralé!"

Severus sa usmieval a povedal. "Súhlasím." Čakal, zatiaľ čo Siri pozeral na izbu. Vytiahol svoj čarodejnícky prútik z vnútorného vrecka jeho habitu a švihol ním, keď zamrmlal niekoľko slov. Drevené obloženie v izbe sa okamžite zmenilo na teplý zlatý dub. S ďalším švihnutím, prešívaná prikrývka, gobelín na stene, čalúnený materiál na stoličke a dva koberčeky, všetky sa zmenili na zelenú. Siri sa dookola rozhliadol a súhlasne prikývol. Pozeral na lampu na nočnom stolíku, zatvoril oči a sústredil sa. Lampa sa zmeni na tmavú smaragdovú zelenú, hodila sa k zvyšku farby, ktorý dodal izbe.

"Toto je veľmi pekné." Povedal mu Severus, keď sledoval, že Siri prezerá svoj kufor. Siri bol sklonený chrbtom, takže Severus práve nemohol vidieť to, čo práve našiel.

Siri položil drobučký objekt na podlahu pri jeho nohách a mávol jeho čarodejníckym prútikom. Okamžite sa pred ním zjavila Hedvigina klietka v jej normálnej veľkosti. Vyčaroval pre ňu miesto a pridal bujnú rastlinu brečtanu.Dal ju do rohu a láskyplne sa dotkol dvierok. Severus bol ticho a umožnil chlapcovi mať jeho chvíľku. Siri sa obrátil na svojho otca, jeho oči sa jagali zakrytými slzami.

"Chýba mi, vieš?" povedal sťažka. "Bola výnimočná."

"Ja viem." Povedal jemne Severus. "Myslíš si, že si pripravený na ďalšie domáce zviera?"

"Ešte nie." Odpovedal úplne pošepky. Severus prikývol, položil ruku na jeho rameno.

"Prekliati muklovia!" Severus zamrmlal pri svojom výdychu, keď si Siri utrel svoje oči.

"Existuje čokoľvek iné, čo by si tu rád upravil, Siri?" spýtal sa zľahka.

"Áno, rád by som tu mal nejaké obrázky teba, mňa a Lily." Povedal okamžite. "A mohol by som tiež mať kópiu toho obrazu z Metlobalu?"

"Zaobstarám ich pre teba." Povedal mu Severus.

"Ďakujem," povedal Siri, keď sa neisto usmial. "Myslím si, že som tu teraz hotový."

Obaja zamierili do pracovne. Siri si sadol na jednu stranu masívneho stola, zatiaľ čo sa jeho otec posadil do pohodlného kožeého kresla na druhej strane. Severus mávol svojou rukou a izba sa rozjasnila, keď sa rozsvietilo viac sviečok. Ďalšie malé mávnutie a Siriho stolička bola premenená na podobnú v rovnakej veľkosti a pohodlnú, akú mal jeho otec. Posledné záverečné mávnutie a objavila sa obrovská misa s horúcim maslovým popcornom a dve fľaše ďatelinového piva. Pohodlne sa usadili a pustili sa do práce. O pár hodín neskôr, Siri odložil posledný papier z jeho kopy. Severus bol priamo uprostred vytvárania záverečných skúšok pre šiesty ročník, posledných, ktoré musel spraviť. Siri sa potichu postavil a kráčal popri stene; kde sa na dvoch stranách miestnosti nachádzala od podlahy po strop knižnica.Čítal názvy z chrbtov kníh, keď po nich prechádzal prstami.

"Si nadšený čitateľ,Siri?" spýtal sa Severus bez vzhliadnutia.

"Nie tak celkom." Odpovedal. "Aj keď teraz čítam viac, než som bol zvyknutý." Dodal pravdivo.

"Je neskoro." Povedal Severus. "Mal by si si pospať. Zajtra máš posledný deň tvojich praktických skúšok."

"Bolo by všetko v poriadku, ak by som najprv použil tvoju vaňu?" spýtal sa Siri.

"Vieš, že je to v poriadku, Siri." Povedal sarkasticky Severus. "Nemusíš sa pýtať."

"Dobre. Vďaka." Povedal, prikývol. "Za všetko."

Severus na neho prekvapene pozeral, dlho uvažoval nad tou otázkou, "Ako dlho to bude trvať, kým mi prestane ďakovať, ospravedlňovať sa mi a žiadať si odo mňa povolenie za každú maličkosť?".

Bolo to chvíľu predtým, ako sa vrátil k svojej práci. Keď bol hotový, potichu vstúpil do Siriho izby. Pozeral sa na posteľ, sledoval ho ako spí. Na stole vedľa jeho postele bola poloprázdna fľaštička Elixíru na spánok bez snov. Severusa znepokojilo, že to Siri stále potreboval. Zdal sa byť ale veľmi opatrný s jeho používaním. Dúfal, že čoskoro nastane čas, keď už Siri nebude potrebovať pomoc, aby mal dobrý nočný spánok. V skutočnosti bol rád, že si Siri zobral len polovičné dávkovanie.

Severus sa natiahol a odstránil vlasy zo Siriho tváre. Mal ich umyté. Severus dokázal rozoznať čerstvú vôňu šampónu, ktorý použil a skutočnosť, že sa stále cítil slabú vlhkosť v najvrchnejších častiach. Bol prekvapený, že ich mal rozpustené. Siri si ich obvykle dával do obyčajného vrkoča. Divil sa, že jeho vlasy boli stále rovnako jemné, ako keď bol Siri dieťa, napriek tomu aké boli dlhé a pevné. Severus sa zohol a pobozkal ho na čelo, zašepkal, "Dobrú noc synček. Som rád, že si doma."

Dni, ktoré nasledovali po ukončení skúšok boli skôr napäté, keď čakali na to, kedy budú výsledky zverejnené. Samozrejme, Siri vedel, že bol promovaný. Už mu to bolo povedané. Jeho napätie pramenilo z obáv o niekoho ďalšieho. Ako obyčajne.

Keď boli výsledky zverejnené na oznamovacej tabuli v Spoločenskej miestnosti, trio priateľov si vydýchlo od učenia, pretože mali všetko spravené s vyznamenaniami.

"Mal by si sa poďakovať Sirimu za tvoje vysoké hodnotenie, Ron." Doberala si ho Hermiona.

"Čo tým myslíš?" spýtal sa.

"Dobre, vďaka tomu, že bol zatvorený v nemocnici po celý rok, nemal si na výber nič iné ako študovať!" smiala sa.

"Hej!" vykríkol Ron, potom povedal, "Viete, že to môže byť pravda!" všetci traja sa na tom zo srdca smiali.

Medzitým, čakajúci Severus trpezlivo sedel v úrade Arthura Weasleyho. Požiadal na krátku chvíľu o Ministrov čas a Arthur súhlasil, ale varoval Severusa, že by sa mohol oneskoriť. Po niekoľkých minútach na pohľad uponáhľaný Arthur Weasley vtrhol do svojho úradu.

"Severus!" zvolal. "Veľmi ľutujem, že ste museli čakať!"

"Žiadny problém, Arthur." Uistil ho Severus. "Idem rovno k veci." Arthur prikývol a Severus pokračoval. "Chcem, aby si niečo pre mňa urobil." Uviedol.

"Láskavosť?" Spýtal sa Art. "Akú?"

"To je pre Siriho... ehm... Harrho." Vysvetlil.

"Rozumiem. Čo to je? Vieš, že urobím, čo môžem pre toho chlapca, Severus." Povedal mu Art.

"Chcem, aby sa ten proces odložil. Môžeš to zariadiť?" spýtal sa Severus.

"Odložiť." Zopakoval Art. "O akom dlhom čase hovoríš?"

"Dovtedy, kým nebude Siri promovaný." Naliehal Severus. "Toto by mal byť šťastný čas. Nemal by byť hodený do stredu traumatického obdobia, akým bude proces. Nie je to k chlapcovi fér!"

Art bol ticho, premýšľal o tom. "Určite si to zaslúži, zariadim to. Molly a ja sa cítime rovnako znechutení, keď premýšľame o tom, aký bol jeho život."

"Ja sa cítim veľmi vinný, Art." Povedal potichu Severus.

"Ach, teraz na to nemysli!" vyčítal mu Art. "Vieš, že som neukazoval prstom. Urobil si to najlepšie, čo si mohol."

"Ja?" spýtal sa. "Dúfam."

"Dobre, nemá žiadny zmysel teraz sa tým zaoberať. Pravda je povedaná, podklady sú stanovené tak, aby to všetko vyšlo. Len to tak ber." Nasmeroval ho Art.

"Takže, ako? Môžeš zatiahnuť za nejaké nitky?" spýtal sa Severus.

"Uvidím, čo môžem spraviť." Uistil ho Art. "Pošlem ti Sovu dnes neskôr popoludní."

Severus sa mu poďakoval a premiestnil sa späť pred hlavný vchod školy. Neskôr popoludní, odovzdal dobré správy ďalej Sirimu.

"Mám nejaké skôr dobré správy, Siri." Povedal Severus, keď našiel tých troch priateľov sediacich pri jazere.

"Dobré správy?" spýtal sa Siri, pozeral s očakávaním zo zeme.

"Áno. Práve som dostal správy z Ministerstva. Evidentne majú pocit, že sa toho práve teraz veľa deje. Za účelom, aby zaistili spravodlivý proces s Vernonom, odložili dátum." Severus sa kvôli efektu prerušil, pred výsmechom, "Spravodlivý proces, skutočne. Nezaslúži si to!"

"Takže, kedy potom začne proces?" spýtala sa Hermiona.

"Zdá sa, že bude odložený až do utorka po promócii." Prezradil Severus. Tí traja sa na seba šťastne usmievali.

"Ach, Siri! Teraz sa môžeš trochu uvoľniť!" zajačala Hermiona.

"Áno, kamoš." Dodal Ron. "Teraz sa môžeš tešiť z vecí okolo promócií."

Siri sa postavil a čelil svojmu otcovi. Pátral v jeho tvári a videl, čo vedel. Objal Severusa a zašepkal, "Vďaka, ocko."

"Nemáš za čo, synček." Odpovedal, keď dodal, "dlhuješ jedno tiež Arthurovi, vieš!"

"On to zariadil!" povedal Siri, poklepal ho po chrbte. Teraz, keď sa obzrel späť, mohol by mať jednu z najštastnejších a najväčších udalostí svojho života.

Juno zatvorila poslednú zložku dňa, zhlboka si vydýchla úľavou, že deň bol konečne za ňou. Pracovala nepretržite odvtedy, čo sa vrátila do nemocnice. Tešila sa, že bude mať ďalšie dva dni voľné. Zabraloje je to chvíľu, kým sa vrátila do kolobehu vecí po relatívne kľudnom čase, ktorý strávila v Rokforte s Harrym. Strašne jej chýbal.

"Som zvedavá ako spravil jeho záverečné skúšky?" pomyslela si, keď si poznamenala ten dátum vo svojom kalendári. "Promócie sú čoskoro." Oprela sa späť do kresla a zatvorila svoje oči. Jej ruka sa natiahla hore a hrala sa s malým srdcom na svojom krku. Zrazu mala pocit, akoby bola sledovaná až jej na krku vyskočili varovné zimomriavky. Jej oči sa otvorili a rýchlo vystrelili k otvorenému vchodu...

Severus tam stál, sledoval ju počas niekoľkých minút, kým si uvedomila, že nie je sama.

"Vyzerá vyčerpaná." Zaznamenal, spomenul si na niekoľko prvých dní, ktoré strávila neustále monitorovaním Siriho, odmietala ho na moment opustiť, dokonca spať a jesť.

"Sev!" pozdravila ho prekvapene. Ťažko dokázala uveriť svojim očiam. Bol tam on, ruky skrížené, nonšalantne opretý o zárubňu.

"Ahoj, Juno." Usmieval sa na ňu. Postavila sa a stretli sa v polovici miestnosti.

"Ako sa máš?" spýtala sa. "Ako sa má Harry?"

Po tej otázke sa na Severusovej tvári zjavil najširší úškrn, aký kedy na ňom videla. Bol to ten najkrajší pohľad, ktorý po dlhej dobe videla. Vyzeral o niečo mladšie! Niečo sa zmenilo a bolo to definitívne lepšie.

"Mám správy!" povedal, keď ju vzal za ruku a viedol ju naprieč miestnosťou k malej pohovke v jej kancelárii.

"Čo je to?" spýtala sa.

"Siri," povedal, dal dôraz na jeho meno. "Urobil nejaké hlavné rozhodnutia. Akceptoval ma a všetko, čo som mu ponúkol, dokonca aj jeho meno."

"Ach, Sev!" zvolala. "Tak som kvôli vám obom šťastná!"

"Dokonca sa presťahoval do mojich izieb ku mne." Dodal Severus. Juho sa mu hodila do náručia a divoko ho objala.

"Toto sú fantastické správy." Zašepkala. "Ako sa cítiš?"

"Nedokážem to opísať." Uviedol. "Je doma. Môj syn je doma."

"Ako to berie?" spýtala sa. "Je šťastný?"

"Je šťastný." Uistil ju. "V niekoľkých posledných týždňoch som videl, ako sa mu vracia niečo zo starej iskry. Sonya je veľká pomoc. Máme teraz terapiu spolu. Navyše on má mimoriadne sedenie sám, kvôli tomu, aby sa zaoberal inými vecami." Vysvetlil.

"Ako to berie?" spýtala sa, starosti sa zjavili na jej čele.

"Má pred sebou dlhú cestu." Odpovedal potichu. "Stále má nočné mory."

"Moje srdce je kvôli nemu zlomené, Sev." pripúšťala zľahka.

"Pomaly sa cez to prepracúvame. Myslím si, že veci pôjdu oveľa ľahšie po tom procese. Jeho priatelia sú veľkou pomocou. Zvyknú robiť pre neho veci "normálnejšími". Dodal Severus.

"Ako sa má Ron a Hermiona?"

"Sú šťastní, zdraví a pripravení promovať." Usmieval sa.

"Takže to všetko potom spravili, domnivam sa?" smiala sa.

"Áno, urobili. Ron to urobil lepšie, ako som od neho očakával." Pripúšťal. "Bola tu aj ďalšia vec pridaná k Siriho pričineniu." Oznámil.

"Čo tým myslíš?" spýtala sa.

"Vyvíja nové priateľstvo." Povedal potichu. "Jedno, o ktorom nikto z nás na Rokforte nepredpokladal, že uvidí."

"Ach? Kto?" vyslovila ohľadne toho pochybnosti.

"Draco Malfoy." Povedal krátko.

"Ty si robíš úplnú srandu?" vyhŕkla šokokovane.

"Nie nerobím." Uviedol a pokračoval v rozprávaní, ako sa to začalo so Siriho nočnou morou v ten deň. Keď skončil bola vystrašená.

"Severus, nie je to skôr nebezpečné vás oboch? Chcem tým povedať... jeho otec..." váhala.

"Zriekol sa ho, Juno." Uviedol narovinu.

"Nie! Prečo?" povedala prekvapene.

"Odmietol sa pripojiť k svojmu otcovi a Voldemortovi. Odmietol prijať Temné Znamenie. Povedal Sirimu, že sa to stalo nedávno a že žije od tej doby s rodinou jeho matky." Vysvetlil jej Severus.

"Chúďa dieťa!" zvolala.

"Áno, dobre, mám pocit, že pán Malfoy bude v poriadku." Uškrnul sa Severus uštipačne. "Je bystrý, silný; bude v poriadku."

"Hovoríš, že bude v poriadku, spomenul Harry... er... Siri, čo chce robiť po promócii?" spýtala sa.

Severus sa uškrnul pri zmene mena. "Je to ťažké premýšľať o ňom ako o Sirim, však?" Prikývla. "Myslím na to po celý čas." Pripúšťala so smiechom.

"Stavila by som sa, že to tiež robíš!" povedala s úsmevom.

"Nechcem ho tým spraviť rozrušeným. Trvalo mu dlhý čas, kým sa rozhodol zmeniť svoje meno. Vzdal sa jedinej identity, ktorú kedy poznal a urobil to pre mňa. Nechcem sa v tom rýpať." Priznal sa.

"Som si istý, že by to pochopil ak by si sa chytil príležitosti." Usmievala sa.

"K tvojej otázke." Zmenil tému. "Po promócii, Siri a ja, obaja sa zapíšeme na osem týždňový kurz pre Aurorov."

"Aurorský tréning!" zvolala. "Z akého dôvodu?"

"Potrebujeme sa pripraviť na bitku s Voldemortom." Vysvetlil. "Je to ešte stále o Siriho víťazstve nad ním."

"Dobre." Prikývla. "Ale prečo aj ty?"

"To je dôvod, prečo mám v úmysle bojovať po boku môjho syna." Povedal, akoby tu neexistovali žiadne otázky. Zostala ticho počas niekoľkých dlhých minút, jej prsty sa znovu premiestnili k náhrdelníku ako si robila starosti ohľadne oboch mužov.

Prelomil to mlčanie, spýtal sa, "Si na dnes hotová?"

"Áno, práve som mala namierené domov." Povedala mu.

"Si voľná pre pozvanie na obed na poslednú chvíľu?" spýtal sa s nádejou vo svojom hlase.

"Áno, som." Súhlasila. "Stále chcem ísť však najprv domov. Potrebujem sa osviežiť. Bol to neuveriteľne dlhý deň!"

"Žiadny problém." Povedal, keď sa postavil, zobral ju za ruku a vytiahol ju na nohy. Na chvíľu tam stáli, zamrznutí v čase, okrem nárazu elektriny, ktorá okolo nich narástla, keď sa dotkli. Severus zľahka prešiel končekmi svojich prstov po jej líci a ona zatvorila svoje oči. Pobozkal ju zľahka na pery, kúsok strachu preniklo do jeho mozgu, keď si spomenul na posledný bozk a Lilyina tvár sa zjavila v neznesiteľnej spomienke. "Prosím ťa Lils, som tak osamelý." Požiadal ju vo svojej mysli. Predtým než mohol zmeniť svoje myšlienky a odísť, Juno okolo neho ovinula svoje ruky. Držala ho tesne a bozk sa prehlboval. Uvoľnil sa po kratšom zaváhaní a pritiahol si ju bližšie k sebe. Zaliala ho vášeň a jeho myšlienky sa vírili. Juno s ním prerušila kontakt a ustúpila. Zamrkal, zmätený týmto zážitkom. Usmievala sa na neho ostýchavo a on pritisol svoje čelo k jej.

"Wow," zašepkala.

"Áno." Súhlasil, žasol svojimi pocitmi. Vzal jej ruku. Vypla svetlo a zavrela za nimi dvere.

Večerný vzduch bol teplý, svojou ťažkosťou sľuboval dážď. Kráčali niekoľko blokov k Juninmu bytu ruka v ruke. Nachádzal sa v jednej z otvorených a vzdušných prestavaných skladov. Severus stál uprostred roľahlej obývacej izby. Mala veľký kamenný kozub popri jednom múre, lemovaný masívnymi knižnicami, ktoré siahali od podlahy po strop. Pohovka a dve kreslá boli zoskupené okolo tejto oblasti, čím vytvárali intímne miesto na čítanie alebo tichý rozhovor. Na druhom konci izby bol malý jedálenský kút. Zadné steny bytu boli všetky pokrytéoknami a ponúkali veľkolepý výhľad na mesto. Vľavo od obývacej izby bola kuchyňa, definovaná pracovným pultom blízko polovice veľkého priestoru. Neďaleko kuchyne a rovným smerom krátkou chodbou bola veľká kúpeľňa a Junina spálňa. Po rýchlej prehliadke jej bytu sa ospravedlnila a išla sa prezliecť na večeru.

Severus zamestnával sám seba čítaním chrbtov kníh v pôsobivých knižniciach. Boli tam očakávané medicínske príručky (tiež niektoré muklovské) a úžasný súbor encyklopédií. Prekvapenie prišlo s inými knihami, ktoré sa tam nachádzali. Našiel kožené zväzky súborných prác od takých autorov, ako Sheakespeare, Dickens, dokonca Sir Arthur Conan Doyle. Prešiel s úctou svojimi prstami po ich chrbtoch. Miloval knihy. Ponúkali konfort ticha s ich slovami a dôvernosť s ich prítomnosťou prachu.

"Vidím, že si sa stretol s mojimi priateľmi." Povedala Juno potichu za ním. Zdvihol svoje oči od nich, povedal, "Áno. Knihy sú tiež mojimi priateľmi. Ponúkajú určitý komfort."

"Takže si potom hladný čitateľ?" spýtala sa.

Obrátil sa na ňu, usmieval sa a pripúšťal. "V skutočnosti mám bližšie k zúrivému čitateľovi!"vrelo sa smiala, povedala, že "Vidím!"

Vďačne na ňu pozrel. "Vyzeráš veľmi pekne." Povedal jej, zhlboka sa nadýchol, "Voniaš tiež pekne!"dodal s úsmevom.

"Ďakujem ti, Sev." povedala. "Vieš, že vyzeráš tiež veľmi dobre. To je vítaná zmena oproti tvojmu profesorskému oblečeniu!"

"Čo je zlé s mojím profesorským oblečením?" posmieval sa, pozrel na ňu dole so svojím teraz perfektným nosom.

"Dobre, sú skôr vážne, nemyslíš?" povedala trochu myknutím.

"Mohlo by to u teba vyvolávať pocit lepšieho poznania, že sú čisto pre efekt?" smial sa.

"Si nechutný!" povedala, pokrútila svojou hlavou.

"Skutočne. Tak pravdivé." Pripúšťal, povzdychol si. "Si pripravená ísť?"

"Áno, som hladná!" pripúšťala. "Zmeškala som obed. Úrazová ambulancia bola celý deň plná. Nebol čas na prestávku."

"Dobre. Kde by si chcela ísť," spýtal sa. "Čo znie dobre?"

"Hmmm."Zamrmlala zamyslene. "Nič talianske, príliš ťažké. Môj žalúdok by to dnes večer nemohol prijať."

"Čina?" navrhol. "Morské plody?"

"Morské plody?" rozžiarila sa. "To je dobré."

"Morské plofy, to áno." Povedal jej, keď za sebou zatvoril dvere.

Jedna z výhod žitia vo veľkomeste bola, že obvykle všetko, čo chcete, bez ohľadu na čas alebo deň, bolo ľahko dostupné vrámci vychádzky. Tak to bolo, že sa čoskoro obaja tešili z večere z morských rakov a všetko bolo medzi nimi. Jedlo bolo spojené s tichým rozhovorom. Rozoberali prácu, knihy, Siriho a jeho promóciu, jeho terapiu a samozrejme proces. Predtým, než si to uvedomili, boli poslednými dvomi zákazníkmi v reštaurácii. Ospravedlnili sa čakajúcemu čašníkoviza zdržanie. Ponáhľal sa s tým, aby ich upokojil, že to nie je žiadny problém.Mal široký úsmev, keď zmizol s veľkorysým tringeltom, ktorý mu dal Severus, pretože mu spôsobili problémy.

Dážď dovtedy prestal, kým opustili reštauráciu. Zanechalo to v pozadí čerstvý čistý vzduch a príjemný letný vánok. Pár sa túlal prechádzaním, prsty prepletené, nevšímal si svet okolo seba. Veľmi skoro zistili, že sú pred Juninými dverami.

"Chcel by si počkať na kávu predtým, než sa vrátiš späť do školy?" ponúkla.

"Akokoľvek rád by som zostal, musím sa vrátiť." Povedal jej s poľutovaním. "Túžim vedieť ako išlo dnes Siriho sedenie a mám ráno hodinu."

"Ach, to je pravda. Týždeň skúšok!" povedala. "Zabudla som na to na chvíľu."

"Áno. Ešte ubehne jeden týždeň a budem mať dva mesiace oddychu; prinajmenšom od študentov." Povedal rozvážne. To vyhlásenie pripomenulo obom, že táto letná dovolenka bude všetkým, len nie pokojná."

"Môžeme to nechať na inokedy?" odpovedal na jej ponuku.

"Som si istá, že môže byť niečo zorganizované." Dohodla s drzým úškrnom. Po niekoľkých krátkych, ešte horúcich bozkoch, Severus povedal konečne dobrú noc a bol preč práve tak rýchlo, ako sa objavil.

Žalár bol tmavý, keď Severus vstúpil. Ticho prešiel cez obývaciu izbu k menšej spálni. Dokonca v temnote bolo zrejmé, že posteľ bola prázdna. Prešiel chodbou k pracovni. Bola tiež v tme. Vrátil sa späť do chodby k svojej izbe a išiel priamo cez ňu do kúpeľne. V tom čase bola prázdna, ale vykazovala známky, že bola nedávno použitá. Vlhký uterák ležal na tyči. Malý koberček pred vaňou bol tiež vlhký. "Ale kde je Siri?" uvažoval. Severus vyšiel z kúpeľne. "Lumos!" zamrmlal a nočná lampa sálala slabým náznakom svetla. Okamžite spozoroval svojho syna. Siri bol schúlený do klbka, jeho vlasy padali do jeho tváre, tvrdo spal. Jeho prsty boli skrútené okolo fotografií ich troch. V ohybe jeho lakťa bol zastrčený malý čarodejnícky medvedík z jeho detstva. Severus si povzdychol a pokrútil hlavou. Jemne odstránil fotografie, opatrne, aby sa vôbec nedotkol Siriho. Zakryl ho prikrývkou pri nohách postele. Potichu pripravil sám seba a mačacou gracióznosťou uložil sám seba na posteľ, opatrne, aby nevyrušil svojho syna. Ležal tam premýšľajúc o tom zábavnom večere. Práve predtým, než ho prekonal spánok, Siri sa skrútil blízko na jeho stranu a svojou rukou ovinul jeho hruď. Severus bol naplnený silným vzdúvaním ochrany, ktorej by mohol rozumieť len rodič. Po prvýkrát po rokoch, Severus Snape zaspal s úsmevom na svojej tvári.

Týždeň ubehol. Nedeľné ráno sa prebudilo do jasu a slnka. Páperové biele mraky plávali na tmavomodrej oblohe. Siri bol hore od skorého úsvitu, vzrušený každým kúskom svojho bytia. Dnes bola promócia!

V starom hrade bolo slávnostné ovzdušie. Všetky štyri znaky fakúlt boli vystavené vo Veľkej sieni. Metlobalové ihrisko bolo premenené na toto popoludnie na obrady. Na jednom konci ihriska bola tribúna. Bola pokrytá čiernou látkou a na zástene za ňou bol zavesený gobelín, ktorý predstavoval každú fakultu.

Pred touto zástenou boli umiestnené stoličky na sedenie. Štyri stoličky boli vyhradené pre vedúcich fakúlt, každý bude prezentovať svojich absolventov profesorovi Dumbledorovi, ktorý ich potom bude prezentovať s ich diplomami. Jeho stolička bola v strede ostatných.

Predchádzajúce popoludnie bolo vyčlenené na priebeh ceremónie dovtedy, kým bolo vykonané bezchybne všetkými,vrátane chudáka Nevilla.

Siri si bol istý, že Neville by to mohol doteraz pravdepodobne zvládnuť so zaviazanými očami.

Siri bol tak zmätený nervovým rozrušením, že nemohol poriadne zjesť raňajky. Mohol by, ale zvládnuť veľký pohár mlieka, ktorý účinne potlačil nervózne chvenie jeho žalúdka a chvenie od hladu.

Trio pozvalo Draca, aby sa k nim pridal po raňajkách na pekne dlhú prechádzku po ceste okolo jazera. Zistili, že to bude najlepší spôsob ako vyplniť čas predtým, než sa museli pripraviť. Skupinka rozoberala o plánoch po promócii. Hermiona strávi niekoľko týždňov so svojimi rodičmi a potom pôjde na Americkú univerzitu a absolvuje malé pokrpčilé štúdium. Ron navštívi svojich rodičov, potom strávi čas so svojím bratom Billom v Egypte a s jeho bratom Charliem v Rumunsku predtým, než urobí nejaké životné rozhodnutia.

"Čo sa chystáš robiť Draco?" spýtal sa Siri.

"Chystám sa pár týždňov pripravovať a užívať si. Potom začnem môj Aurorský tréning." Odpovedal.

Siriho sánka spadla dole. "Ty tiež budeš trénovať na Aurora?" povedal nedôverčivo.

"To je to, čo som chcel vždy spraviť." Vysvetlil Draco s prikývnutím.

"Je to skutočne nebezpečná práca." Zhodnotila Hermiona, na jej tvári sa zjavil rešpekt.

"A vzrušujúca." Dodal Siri.

"Počkať!" Draco vykríkol. "Siri, povedal si tiež?"

Siri prikývol. "Áno. Ocko a ja, obaja absolvujeme osem týždňový základný výcvik. Potom, kto vie?"

"Profesor Snape bude tiež trénovať?" zjojkol Draco. "Vie, kto trénuje túto prípravu v tejto oblasti?"

"Ja neviem." Odpovedal bezradne Siri. "Prečo?"

"Pretože!" vybuchol Draco. "Hlavným cvičiteľom pre túto oblasť je Sirius Black!"

"Áno, takže?"zopakoval Siri.

"Dobre, profesor a Blac nenávidia jeden druhého!" povedal Draco.

Siri sa začal smiať. "Nie, nie, nie Draco!" chichotal sa. "Oni sú skoro najlepší priatelia."

"Najlepší priatelia!" nadskočil Ron. "A čo to všetko o nich v treťom ročníku?"

"Všetko hrali." Povedal Siri. "Nedávali ste pozor chlapci, keď som vám to hovoril?"

"Ty myslíš, že VŠETKO bola hra?" vydýchla Hermiona.

"Áno." Povedal netrpezlivo Siri, ale s potešeným leskom v očiach.

"Sirius je môj krstný otec, ale len preto, že James Potter ním nemohol byť, ak predpokladal, že to bude môj ocko." Vysvetlil. "Ocko, James, Sirius, Remus a Peter boli na škole priatelia a aj potom.

"Ach, sakra!" vykríkla Hermiona. "Niet divu, že si zmätený a rozrušený, Siri! Cítim sa trochu zmätená!" smiala sa.

"Áno, dobre." Odpovedal vysmiaty, "Bude to úžasné mať ich tu."

"Tu?" spýtal sa Draco.

"Áno, chcem tým povedať, kvôli mne a ockovi." Vysvetlil. "Sirius a Remus prídu sem, aby viedli výcvikový tábor. Pridali ochranu a kúzla, viete, potom sme v bezpečí."

"Toto práve zamestnáva moju myseľ." Divil sa potichu Ron. "Mimochodom, ako vidím, môžem sa pripojiť?

"Pŕŕŕ! Ron!" upozornil ho Siri. "Nerob rozhodnutie takto! Toto je seriózna záležitosť. Radšej by si o tom mal popremýšľať."

"Nepotrebujem to." Uviedol Ron. "Si môj najlepší priateľ. Práve si mi povedal, že ty a tvoj otec absolvujete tento tréning. Očividne je dôvodom Voldemort. Musíš ho zničiť. Ak tvoj otec a Draco ti pomáhajú, potom ja tiež." Vyhlásil hrdo.

"Ron!" povedal rozčúlene Siri. "Uvedomuješ si, čo si práve povedal?"

Ron zmätene zvraštil čelo, povedal, "Čo?"

"Povedal si "Voldemort"!" povedal mu Siri. "To je vynikajúce! Práve si prekonal svoj strach!"

"Ja by som nikdy nezašiel až tak ďaleko." Povedal so smiechom Ron. "Ale aspoň nemám strach vysloviť jeho meno!"

Čoskoro sa rozišli. Bol čas pripraviť sa na ceremoniál promócie. Siri sa rozhodol pre sprchu a použil malú hosťovskú kúpeľňu, aj keď mu Severus umožnil výhradne používať masívnu vaňu. Siri strávil dlhý čas rozmotávaním vlasov. Bol z toho nepokojný a frustrovane vrčal. Po nejakom čase to nechal a starostlivo sa obliekol. Jeho ocko mu kúpil veľmi pekný čierny oblek s fialovou košeľou a čiernou viazankou; a nádherný čierny plášť ako prekvapenie k ukončeniu jeho štúdia. Keď sa pozrel sám na seba v zrkadle, bol prekvapený ako sa zmenil počas posledného roka. Vyrástol dvojnásobnou rýchlosťou. Teraz bol vysoký šesť stôp a dva palce, takmer ako jeho otec. Jeho ramená zmohutneli a jeho fyzická terapia mu dodala správne množstvo svalstva k jeho kostre. S príliš útlou kostrou sa stále považoval za masívneho. Domnieval sa, že nevyzeral veľmi zle, keď si vzal na svoje zamotané vlasy hrebeň. Keď sa mu to podarilo všetko rozčesať a vypliesť, rozhodol sa, že ich zviaže skôr dlhou čiernou stužkou než obvyklou kožou. Mal teraz toľko veľa problémov s jeho vlastmi, keď sa rozlúči, uvažoval, že si ich ostrihá. Dobre, prinajmenšom trochu skráti. Keď sa sklonil, siahali až pod pás a boli tiež prekliato ťažké! Vyšiel z izby v rovnaký čas ako Severus. Obaja zastali a oneskorene zareagovali. Ani jeden z nich nikdy nevidel tak očividnú podobu. Severus mal tiež oblečený elegantný čierny oblek, podobný ako Siriho. Jeho košeľa bola, ale slizolinsky zelená. Jeho plášťbol rovnako zelený, s párom strieborných hadov, ktoré boli prepletené, čím vytvárali sponu.

"Fíha!" vykríkol prekvapene Siri. "Vyzeráš fantasticky, ocko!"

"Ďakujem ti, Sirius." Povedal s úsmevom. "Sám vyzeráš veľkolepo."

"Ďakujem ti, ocko." Odpovedal, uštipačne použil Severusov slávnostný tón. Uškŕňali sa na seba a Siri objal Severusa a spoločne zdieľali medvedie objatie. Siri si myslel, že by nikdy nebol schopný pristúpiť k tomuto úplnému objatiu, ktoré vo svojom živote zameškal, ale bol odhodlaný pokúsiť sa o to!

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a Severus povedal, "Môžeš otvoriť? Ja nie som úplne pripravený."

"Iste." Odpovedal Siri, nezbadal malý úškrn na Severusovej tvári. Vedel, kto čakal na druhej strane dverí, bol si istý, že Siri bol prekvapený.

Vkročil do izby, keď sa znova ozvalo zaklopanie, otvoril dvere.

"Ahoj, Sirius!" pozdravila Juno, vyslala na neho oslnivý úsmev.

"Dr. A!" kričal, keď ju schmatol a zodvihol ju do vzduchu. "Ach, páni! Nemôžem uveriť, že ste tu!" jeho vzrušenie bolo zjavne pretože takmer blábolil.

"Sirius, nikdy by som pre nič nezmeškala tvoju promóciu!" vyhlásila.

"Nazvala si ma Sirius!" povedal zrazu. "Ako to vieš?"

"Sev mi to povedal minulý týždeň." Povedala mu.

"Nepovedal, že vás videl!" povedal Siri, vyzeral trochu ranený.

"Nemyslím si, že to bolo naozaj úmyslené, miláčik." Povedala mu. "Ale, teš sa, povedal mi o dnešku, takže by to urobil. Tu som!"

Siri sa uškrnul a znova ju objal. "Chýbala ste mi!" povedal jej.

"Ty si mi tiež chýbal, miláčik." Pripúšťala. "Nemala som v poslednej dobe žiadny čas na oddych."

Prikývol, keď sa k nim pripojil Severus. "Sme pripravení? Siri mal by si už ísť dole na ihrisko."

"Dobre! Idem!" povedal, pobozkal Juno na líce a zamával Severusovi. Vyštartoval úplne behom dolu dlhou chodbou, jeho plášť vial za ním. Vyrazili pomalším tempom a Juno povedala, "Pamätám si bod jeho zotavovania, keď sme si mysleli, že ho už nikdy znovu neuvidíme bežať. Nie?"

Severus ju chytil za jej ruku a povedal. "Áno, pamätám a som rád, že sme sa mýlili. On je tak živý, tak zdravý. Cítim sa šťastný, že mám vo svojom živote kúsok šťastia."

Siri sa stretol so svojimi priateľmi a boli sformovaný do nervózneho hlúčika, ako čakali na posledné inštrukcie.

"Dobre, radšej pôjdem a pripojím sa k svojim spolužiakom z fakulty." Povedal Draco, keď sa obrátil na odchod.

"Draco." Zavolal potichu Siri.

"Áno?" odpovedal Draco, pristúpil bližšie.

"Gratulujem." Povedal Siri a podal mu ruku.

"Ďakujem, tebe tiež." Odpovedal Draco s malým úsmevom, keď zobral Siriho ruku.

"Uvidíme sa po ceremónii vo Veľkej sieni?" spýtal sa Siri.

"Samozrejme." Súhlasil Draco. Kývol Ronovi a Hermione a išiel si nájsť miesto medzi svojimi spolužiakmi zo Slizolinu. Siri a jeho priatelia si sadli na svoje miesta, keď sa profesor Dumbledore postavil a prehovoril.

"Študenti, rodiny, vážení hostia,

Dobré popoludnie a vítam vás na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Dnes sme tu, aby sme oslávili snahu viac než dvesto skvelých a veľmi sľubných mladých ľudí, ktorí kedy prešli týmito dverami.

Títo mladí muži a ženy pracovali usilovne a študovali tvrdo, aby sa stali silnejšími a dôverovali svojej mágii. Dnes odtiaľto odídu, pripravení zamieriť do budúcnosti plnej nádeje a sľubov. Niektorí pôjdu ďalej a budú sa snažiť učiť nové generácie čarodejníc a čarodejníkov. Iní budú pracovať pre Ministerstvo. Ale niktorí pôjdu do medicínskej oblasti, alebo Umenia alebo Vedy. Niekoľkí sa rozhodli pripojiť k boju proti Temnote a stanú sa z tohto dôvodu bojovníkmi. Bez ohľadu na to, akú cestu sa títo mladí ľudia rozhodnú nasledovať, veríme, že odtiaľto odídu so zručnosťami potrebnými na dosiahnutie ich cieľov.

Moje drahé deti, cítim hlbokú hrdosť, keď sa pozerám na vače očakávajúce a vzrušené tváre. Sledoval som vás všetkých odo dňa, keď ste prišli s rovnakými očakávajúcimi a vzrušenými výrazmi. Musel som mnohých z vás viesť po vašej ceste a napriek tomu som hrdý na všetkých vás; cítim sa tiež trochu smutný. Dnes, keď opustíte ochranné bariéry nášho domova a dorazíte domov. Mojím prianím pre každého jedného z vás je život plný čestnosti, šťastia a lásky. Nech vás všetkých požehná Boh. Gratulujem a veľa šťastia."

Po krátkej pauze na prípravu, Riaditeľ znova prehovoril.

"Ďalej budeme predstavovať s ich diplomami, začneme s Bifľomorskou fakultou, potom Bystrohlavskou fakultom, nasledovanou Slizolinskou fakultou a nakoniec Chrabromilskou fakultou. Pretože každá fakulta odíde, ich Hlavná prefektka a Hlavný prefekt najprv prednesú svoju reč, než prejdeme k ďalšej fakulte."

Siri a jeho priatelia pripravili na dlhé čakanie. Hermiona od nervozity zničená. Bola hlavnou prefektkou Chrabromilskej fakulty a zúfalo chcela, že to pôjde všetko perfektne. Siri bol určený za Hlavného prefekta, ale kvoli jeho zraneniam nebol schopný vykonávať jeho povinnosti ako také. Neochotne, profesorka McGonagallová predala túto čsť Deanovi Thomasovi. Siri riskoval pohľad na neho práve vo chvíli, keď ho videl zťažka prehltnúť kvôli hrči z nervozity, ktorú mal v krku. Zachytil Deanov pohľad a mrkol na neho s palcom hore, za ktorý ho Dean obdaroval vďačným pohľadom.

Siri sa narovnal, keď sa profesorka McGonagallová postavila zo svojho kresla. Vystúpila dopredu, rozbalila zvitok, ktorý obsahoval mená jeho a jeho spolublížnych Levov. Zaznamenal, že zoznamy neboli rozdelené podľa nejakého kľúča. Teda, nemá žiadnu predstavu, kedy riaditeľka fakulty oznámi jeho meno. Nervózne zaznamenal, že bola dokonca na konci zoznamu. Pripravil sa, že bude úplne poslednou osobou, ktorá dostane diplom.

"Dobre, Siri. Žiadna nervozita!" pomyslel si. "Proste prestaň krčiť svoj vlastný plášť!" Ako sa jeho svalstvo stiahlo, pripravil sa na postavenie, sadol si naspäť, keď sa profesorka McGonagallová presunula na pódium a postavila sa neďaleko profesora Dumbledora.

"Hej? Čo to je?" pomyslel si Siri. Odkašľala si a prehovorila

"Dámi a páni, predtým, než uvediem posledné odovzdanie diplomu tohto dňa, chcela by som povedať niekoľko slov o prijímateľovi."

"Keď sem Harry prišiel pred siedmimi rokmi..." jej hlas bol prekričaný revom davu. Zastavila sa čakala kým bude môcť pokračovať. Keď to stíchlo, usmievala sa a pokračovala.

"Keď sem Harry prišiel pred siedmimi rokmi, mal bázeň zo svojho okolia. Nie kvôli pochybnostiam, pretože Harry nemal ani potuchy o jeho sláve alebo jeho histórii. Napriekodhaleniu jeho príbehu, ktorý počul, tento mladý muž trval na tom, že je "Iba Harry". Nemal pocit, že si zaslúžil chválu za niečo, čo si dokonca nepamätal. Čelil mnohým udalostiam a vyhral nad zlom viackrát, ako musel ktokoľvek iný. Minulý rok bol pre Harryho najťažsí. Sme všetci radi, že zase vidíme, že vyhral. Ale najvýznamnejšou vecou na tomto mladíkovi je, že stále nalieha, že je "Len Harry." Je pre nás inšpiráciou, prirodzene narodený hrdina, ktorý nalieha, že nemá žiadne práva takto sa nazývať. Som na vás veľmi pyšná, Harry. Ste skutočný Chrabromilčan. Dúfam, že vaša budúcnosť je jasná a plná veľkých vecí. Dámy a páni, náš posledný absolvent tohto dňa, pán Harry Potter!"

Krik stúpal, keď Harry vystupoval po schodoch a vystúpil na pódium. Chytil ruku profesorky McGonagallovej a pobozkal ju na líce.

"Gratulujem, Siri." Zašepkala mu pri uchu.

"Ďakujem vám, profesorka." Zašepkal jej naspäť. Pristúpil k profesorovi Dumbledorovi. Podali si pravé ruky, keď si ich ľavé ruky vymieňali jeho diplom.

"Gratulujem, Harry." Oznámil nahlas profesor Dumbledore. Harrymu potichu zašepkal."Budeš sa chcieť na toto pozrieť v súkromí." Jeho pohľad ukazoval na ten diplom. Siri prikývol a zaujal znovu svoje miesto za ohromného revu toho davu. Ešte nikdy necítil takú zmes strachu a hrdosti na svoj život. Potom, čo boli ukončené všetky príhovory a slvala sa presťahovala na trávnik pred hradom a do Veľkej siene, Siri našiel tichý kút, v ktorom otvoril svoj diplom. Vedel nejako, čo hovoril, ale chcel to vidieť na vlastné oči. A hľa, tu to je, Dumbledorov elegantný rukopis, ktorý by spoznal na celom svete;

"Tento diplom potvrdzuje, že Sirius James Snape úspešne ukončil kurz vyhlásený Ministerstvom mágie a absolvoval Rokfortskú strednú školu čarodejnícku."

Bolo to podpísané Arthurom Weasleym, ministrom Mágie; Albusom Dumbledorom, riaditeľom Rokfortskej strednej školy čarodejníckej; Minervou McGonagallovou, zástupkyňou riaditeľa školy; a Severusom Snapeom, spolupracovníkom ministerstva.

"Ťažko uveriteľné, však kamoš?" povedal Ron do Siriho ucha, tak strašne ho vystrašil, že skoro zničil jeho diplom.

"Áno." Odpovedal roztržito Siri.

"Čo sa deje?" spýtal sa Ron.

"Vieš akým "spolupracovníkom ministerstva" je, Ron?" spýtal sa Siri.

"Nie, nie som si istý, ale môžem sa opýtať otca, ak cheš." Odpovedal Ron.

"Nie. To je v poriadku." Povedal mu Siri. "Zistím si to sám. Mohol by som vidieť tvoj diplom, Ron?" spýtal sa.

"Iste." Súhlasil Ron, podal mu ho. Siri si ho rýchlo prezrel. Ako tušil, boli tam len tri podpisy na Ronovom diplome; podpis Severusa Snapa a titul chýbal.

Siri potlačil malé znepokojené zachvenie a vstúpil do Veľkej siene. Zastrčil svoj diplom do hlbokého vnútorného vrecka na jeho plášti a našiel osobu, ktorú hľadal.

"Dr. A!" zavolal hneď, ako bola na dosah. Otočila sa a rozhliadla sa. Spozorovala ho, jej tvár sa zmenila pod veľkým širokým úsmevom. Sonya bola s ňňou a obe zamierili k Sirimu.

"Gratulujem, miláčik!" povedala Juno, keď ho divoko objala. "Priniesla som ti darček, ale môžeš si ho otvoriť neskôr. Je v tvojej izbe." Povedala mu, ako stála s rukami okolo jeho pása, ako pyšná matka. On mal ruky zavesené jednoducho na jej pleciach, v tom istom dôverne známom geste dieťaťa s rodičom.

"Oi! Siri!" zakričal Ron. Ako sa Siri a Juno otočili, aby mu čelili, oslepil ich blesk fotoaparátu.

"Ron!" zavrčal Siri. "Malé varovanie by bolo pekné!"

"Dobre, zostaňte takto, takže môžem spraviť ďalší záber!" povedal mu Ron.

Po niekoľkých chvíľach, ktoré strávili všetkými možnými kombináciami fotografií, dokonca jednej tajne spravenej, kde bol Severus a Siri ruka v ruke, rozhodli sa naplniť taniere a jesť. Popoludnie sa zmenilo na večer a zábava pokračovala. Tesne pred úsvitom sa Siri a Severus zrútili na pohovku v ich obývacej izbe.

"Som zničený!" zvolal Siri.

"Ja tiež!" priznal Severus. "Pre Merlina, to je deň! Mám niečo pre teba." Dodal.

"Ach?" povedal Siri, pozdvihol obočie.

"Áno, hneď sa vrátim." Odpovedal, keď sa ponáhľal do svojej izby. Vrátil sa naspäť držiac "Ohnivý blesk 5", najnovší model z radu Ohnivých bleskov. "Myslel som si, že by si možno chcel náhradu za svoj stratený Ohnivý blesk, tak prečo nie ten najnovší, ehm?" povedal mu Severus so širokým úsmevom.

"Oh, super!" povedal v bázni Siri. "Ocko, toto je vynikajúce! Tak veľmi ti ďakujem!" zobral ho s úctou z otcovej ruky. Jeho prsty prechádzali po rúčke, metla vyzerala ako živá. "Alebo možno som to práve ja" pomyslel si, Objal pevne Severusa a povedal. "To je nádherné, ďakujem ti."

"Nemáš za čo, Siri." Odpovedal potichu. "Okrem toho zaslúžil si si túto metlu. Veľmi usilovne si pracoval tento uplynulý rok. Čelil si mnohému viac než ktokoľvek, čo si musel. Som na teba veľmi pyšný, synček."

"Ďakujem ti, ocko." Opakoval s hrčou vo svojom hrdle. "Som tak rád, že si tomu čelil so mnou." Severus prikývol, príliš dojatý, aby mohol na moment prehovoriť.

Po znovunadobudnutí svojho pokoja, povedal. "Ach! Skoro som zabudol, Juno a Sonya tu nechali pre teba darčeky. Chceš ich teraz?" spýtal sa.

"Iste, otvorím ich teraz, ale oproti tomu už som mal toto!" smial sa.

Prvý otvoril Sonyin. V škatuli bol odkaz a pár ochranných dračích rukavíc. Čítal jej odkaz...

"Siri,

Myslelal som si, že by si ich ocenil počas svojho trénovania. Gratulujem a veľa šťastia!

Sonya"

V Juninej škatuli objavil športovú vestu z dračej kože a chránič holennej kosti. Čítal jej odkaz;

Miláčik,

obliekaj si túto vestu, aby si chránil srdce, ktoré držím vo svojich rukách. Používaj tie chrániče holennej kosti "dôvodom je, že si myslím, že vyzerajú naozaj super! Gratulujem a nech ťa Boh požehná!

S láskou,

Dr. A"

Siri išiel spať v tú "noc" vyčerpaný, pyšný, spokojný a milovaný. Ale čo bolo na tom najlepšie? Po prvý raz po dlhom čase spal bez nočných mor a bez použitia elixíru na Bezsenný spánok.