23. Využívanie voľna

Siri sa zobudil na druhý deň ráno pred úsvitom. Jeho polovičná dávka Elixíru na spánok bez snov zadržala jeho nočné mory v úzadí, ale nenávidel jeho používanie. Nenávidel nejaké známky slabosti a potrebu s pomocou zaspať, považoval to za slabosť. Osprchoval sa a obliekol sa do džínsov a trička, načmáral odkaz svojku ockovi, aby vedel kde je, popadol svoju metlu a zamieril von na ihrisko práve keď slnko vykuklo spoza horizontu.

Nelietal veky! Keď sa vyšvihol hore, cítil sa nádherne, keď bol vo vzduchu, oslobodený od pozemských pút. Vánok povievala zatúlanými krátkymi vlasmi na jeho tvári a chladil jeho kožu. Lietal lenivo dokola a dokola, len si vychutnával pocit na metle, ako reagovala na jeho ľahký dotyk. Hneď potom ako sa zoznámil so svojou novou metlou, rozhodol sa pridať tempo. Využíval obvyklé rýchle otočky, robil premety, vyskúšal niekoľko otočiek okolo bránkových tyčí, ale začal sa cítiť zle kvôli svojmu prázdnemu žalúdku a tak musel prestať. Dokonca vyskúšal niekoľko Wronského fínt. Lietal pozdĺž ihriska postavený na rúčke. Ohol trochu svoje ľavé koleno a rúčku otočil smerom nahor, čo spôsobilo, že metla vzlietla nahor. Päťdesiat stôp nad zemou to vyrovnal a pokračoval v lete. Strach pred pádom ho rozrušil. Je srdce búšilo, keď premýšľal čo by sa stalo, keby skĺzol a padol.

Severus stál ochromený pri vstupe na ihrisko. Čo si do pekla myslel, že robí? Pomyslel si, keď sledoval Siriho. Neodvážil sa kričať a vystrašiť ho. Určite by sa pádom strmhlav k zemi zrútil. Severusove srdce zastalo v jeho krku, keď sledoval svojho syna zahrávať sa so smrťou na jeho metle. Ten chlapec sa nikdy neposadí? Hneval sa. Ponáhľal sa do uzatvorených priestorov a zobral si svoju vlastnú metlu. Keď sa odrazil od zeme, Siri sedel a rútil sa priamo k zemi. Tesne predtým, ako bolo veľmi neskoro, otočil sa a vystrelil priamo hore do vzduchu z päťdesiatich stôp na sto. Visel tam, vznášajúc niekoľko minút a potom sa otočil tvárou k svojmu otcovi blížiacemu sa z inej strany ihriska.

"Zbláznil si sa?" kričal Severus.

"Nie viac ako obvykle." Pripúšťal Siri so šelmovským úsmevom.

"Príšerne si ma vystrašil tým krkolomným kúskom!" povedal mu Severus.

"Celkom super, však!" podpichoval Harry.

Severus sa tam vznášal s otvorenými ústami na svojho syna. Nemohol pochopiť, prečo by niekto chcel prijať takúto šancu. Jeho srdce stále búšilo!

"Hej! Si vážne! Naozaj vážne nahnevaný, však?" povedal Siri s narastajúcim znepokojením.

"Áno! Všetko o čom som mohol premýšľať bolo, čo by sa ti mohlo stať jedným pošmyknutím!" povedal mu Severus.

"Prepáč." Trhol sebou Siri. "Nechcel som ťa poľakať Jednoducho sa tak cítim plný sily. Rozrušený z toho, vvstrašený z toho."

Severus prikývol. "Som teraz v poriadku, len prosím, nebuď taký ľahkomyseľný. Neprežil by som to, keby som ťa hneď stratil." Povedal mu.

"Ocko, ty ma nestratíš. Vieš, že som takto lietal celé roky." Karhal ho Siri.

"Viem, že áno. Povedal Severus, keď obrátil svoju metlu súbežne so Siriho a začali lietať po ihrisku. "Ale pre mňa je to teraz iné."

"Ako iné?" spýtal sa Siri.

"Nechal som ťa Siri za svojimi múrmi, za mojou maskou." Vysvetlil. "Konečne to môžem cítiť a to práve..." otriasol sa.

Siri prikývol. "Dobre, žiadne ďalšie akrobatické lietanie." Znovu sa zlomyseľne usmial a dodal. "Pred tebou!" keď prudko odletel preč. Lietali okolo ihriska ešte niekoľkokrát a potom vyrazili k jazeru kvôli dobrej dlhej jazde, aby si vychutnali spoločný čas. Keď sa vrátili do hradu, bol skoro čas na obed. Strávili celé dopoludnie vonku na jasnom slnečnom svetle a cítili sa skvele.

To popoludnie mal Siri schôdzku so Sonyou. Prekvapilo ho, keď si uvedomil, že sa vlastne na to tešil. Prekypoval vecami, o ktorých s ňou hovoril; procese a sudkyni Pryceovej, ktorá mu dovolila jeho hudbu, ráne, ktoré strávil so svojím ockom, len o visení; Juno a celej téme s "Mamou", aurorskom výcviku a jeho nadšení, že uvidí znova profesora Lupina a Siriusa.

Siri zamieril do kancelárie profesora Dumbledora vo veži. Keď sa vyštveral vyššie do veže, teplo bolo viac dusivé. Sonya už bola v miestnosti, keď prišiel. Okná boli otvorené, ale ako obvykle na konci júla, nebol v teplom vzduchu žiadny vánok.

"Merlin, tu je horúco!" sťažoval sa Siri. "Prečo nejdeme von na nejaké tienisté miesto?" navrhol.

"Znie to ako skvelý nápad!" ochotne súhlasila Sonya.

Siri padol do trávy v tieni obrovského duba pri jazere. Sonya si sadla vedľa neho a pripravila si brko a pergamen.

"Toto je oveľa lepšie," povedala a zhlboka sa nadýchla.

"Nie. Toto je oveľa lepšie!" tvrdil Harry ako mávol rukou a objavili sa dva vysoké poháre s ľadovou tekvicovou šťavou.

"Máš pravdu. Oveľa lepšie!" súhlasila a napila sa. "Vyzerá to na veľmi veselé popoludnie." Poznamenala.

"Áno." Uškrnul sa. "Strávil som celé dopoludnie lietaním, väčšinu z neho s mojím ockom. Bolo to skvelé."

"Skvelé. Nemal si v poslednej dobe veľa príležitostí na lietanie." Dodala.

"Áno, dobre, skôr sme boli ustarostení." Povedal zamyslene. Sonya čakala. Naučila sa, keď bol pripravený povedať viac. "Myslíte si, že som bol čudný pre každého, včera na súde s levitovaním?" spýtal sa ticho.

"Nie. Nemyslím si, že si vystrašil všetkých vonku." Povedala mu. "Každý sa zaoberal tvojou bezpečnosťou. Viem, že aj tvoj ocko. Nemohol sa k tebe dosť rýchlo dostať."

"Bol som v rozpakoch." Pripúšťal. "Nenávidím, že nemám moc nad svojou mágiou. Nenávidím to, že nikdy neviem, čo sa stane, keď som rozrušený."

"To prejde, Siri." Upokojila ho. "Potrebuješ čas."

"Myslíte si, že to Vernonov právnik použije proti mne?" spýtal sa Siri.

"Je to ten druh vecí, na ktoré sa tvoj strýko odvoláva ako na "výstredné"?" spýtala sa Sonya.

"Rozhodne." Ubezpečil ju Siri. "Všetko začalo predtým, ako som bo dosť starý na to, aby som to vedel lepšie. Ak by mi to niekto vysvetlil, tak by to možno nejako pomohlo. Nemal som ani potuchy, že by som bol príčinou všetkého toho podivného diania, ale bol som si vedomý viny a veľmi dobre vedomý trestu, ktorý prišiel spolu s ním!"

"Chápem." Povedala ticho. "Mohlo by to byť pre teba dobré, povedať tvoju právnikovi o týchto obavách. Takto by bol pripravený v predstihu." Siri prikývol.

"Môžem sa vás na niečo opýtať?" spýtal sa náhle.

"Pýtaj sa." Usmiala sa.

"Ako ste sa cítila, keď sa Dr. A včera nazvala "mamou"?" povedal opatrne.

Sonya sa zamyslela. Myslela si, že Juno sa pustila do niečoho nebezpečného, ale keď manéver fungoval, bola ochotná to prehliadnuť. Až doteraz.

"Ach chlapče, Siri, máš talent dávať ťažké otázky!" zasmiala sa. "Myslím, že dôležitejšou otázkou je to, "Ako si sa cítil? Čo si myslíš?" Našiel si na to svoje odpovede?" opýtala sa ticho.

Siri pozeral cez jazero. "Ako sa cítil? Všetko čo chcel, bola rodina, rodičov, ktorí ho milujú. Mal svojho ocka, skutočne tiež potreboval mamu? Dr. A bola ochotná byť jeho priateľkou. Nechcela zaujať miesto jeho mamy. Alebo áno? Jeho mamička, bude stále jeho, však? Ale Dr. A zaplnila nejakým druhom medzeru a nemal pocit, že bola len priateľka. Mal dobrých priateľov. Vedel, ako to cítil. Ale kde boli jeho pocity, pokiaľ išlo o Dr. A, pretože strávili tak veľa času spolu? Nebolo to to, čo robia mamy? Starajú sa o vás. Držia vás, keď plačete, trú vám chrbát, až kým sa neupokojíte. Držia vašu ruku počas ťažkých chvíľ. Otvoria svoju náruč, aby vám dali nejaké bezpečné miesto, ktorý sú, keď to potrebujete, Pobozkajú vás na hlavu, keď hovoria dobrú noc? Nebolo to to, čo na čo boli mamy? Ak by tomu tak bolo, potom áno, povedal by, že mal pocit, akoby bola jeho mamou. Možno nie pokrvne, ale niečím rovnako silným. Láskou. Bola tam počas všetkého. Vyliečila jeho zranenia, ale o toľko viac. Držala jeho ruku, zatiaľ čo mu jeho otec povedal pravdu. Držala ho vo svojom náručí, keď z toho všetkého v priveľkom šoku. Každú noc ho pobozkala na dobrú noc na hlavu. "Áno, mal pocit, akoby mal mamu."

Myslím si, že ju milujem viac ako priateľku," priznal ticho. "Myslím, že ju beriem viac ako mamu, než ako priateľa. Rozhodne viac, ako len moju doktorku."

"Vravíš, že "myslíš"." Povedala ticho Sonya. "To neznie, že by si si bol úplne istý teraz svojimi pocitmi, Siri."

"Ona sa o mňa starala Sonya!" vybuchol. "Stále to robí! Rovnako ako to robí mama! Prečo povedala, že chce byť mojou mamou?" nakoniec sa dostal k tomu, čo ho naozaj trápilo a Sonya sa usmiala.

"Je to naozaj to, čo povedala?" spýtala sa Sonya.

"Povedala, že nechce, aby som ju volala "mami" a že sa nesnaží nahradiť miesto mojej mamičky." Povedal smutne.

"A ty si to zobral tak, že nechce byť tvojou mamou? Spýtala sa jemne Sonya. Siri prikývol a uprel pohľad na jazero, snažil sa zadržať slzy. "Siri, pozri sa na mňa." Povedal mu Sonya, prstami pritiahla jeho tvár k sebe. "Premýšľaj o tom, čo povedala. Nechcela, aby si ju volala mama. Ona sa nesnaží nahradiť tvoju mamičku." Povedal Sonya. "Nepovedala, že by nechcela byť tvojou mamou. Však?"

"Nie, to nie." Povedal rozžiarene. "Ale v čom je teda problém?"

"Obávam sa, že jediný, kto ti na to môže odpovedať je Juno. Budeš sa jej musieť na to opýtať." Usmiala sa Sonya a pohladila ho po ramene.

"Vďaka doktorka." Usmial sa naspäť. "Cítim sa lepšie."

"Dobre." Povedala šťastne. "Takže čo sa ešte deje?"

"Hmmm... počula ste, že ma sudkyňa Pryceový nechá počúvať moju hudbu na súde?" spýtal sa.

"Áno a myslím si, že je to od nej veľmi milé." Povedal mu Sonya.

"Mal by som pre ňu urobiť niečo pekné, však?" Spýtal sa.

"Pekne sa poďakovať, by bolo na mieste." Navrhla.

"Myslel som, že prostredníctvom nejakých kvetov." Uviedol.

"Neviem. Takto by to mohlo prekročiť do línie nakloniť si sudkyňu." Hovorila Sonya.

"Ach, áno." Povedal. "Zabudol som. Uhádnite, čo budem robiť."

"Čo je to ten Aurorský výcvik, o ktorom so počula?" spýtala sa.

"No, nie je to vlastne výcvik Aurorov." Začal Siri. "Dobre, Draco áno, ale my ostatní sa v podstate budeme učiť určité bojové zručnosti, obranné taktiky, ochranné kúzla a podobne. Viem, že ocko a ja sa tiež budeme rozsiahlejšie učiť, ako bojovať muž proti mužovi s bojovými predmetmi."

"Wow! Bojíš sa?" spýtala sa.

"Čoho?" povedal.

"K čomu všetkému toto vedie." Dodala.

"Nie. Bojoval som s Voldemortom pred rokmi." Povedal Siri. Tentoraz ho porazím.Mám teraz dôvod s ním bojovať." Povedal jej s divokým výrazom vo svojej tvári a so zábleskom žiariacim v jeho smaragdových očiach.

"Tvojho ocka." povedala jednoducho.

"Áno, ale viac než to. Mám pocit, že mám budúcnosť, dôvod na to, aby som ho porazil a zmysel života." Povedal sotva pošepky.

Sonya chvíľu trela jeho chrbát a premýšľala, "Chúďa dieťa. Vo svojom živote videl veľa hrôzy. Bol ľahostajný k jeho stretnutiu s Voldemortom! Bolo to strašné premýšľať, aké strašné to bolo. Bol to len chlapec a bojoval s Temnotou celý svoj život. Bol naozaj záchrancom čarodejníckeho sveta." Mohla cítiť moc, ktorá ho zaliala ako prílivová vlna.

"Nikdy som vám to nehovoril!" povedal znovu rozžiarene. "Môj krstný otec je zodpovedný za naše trénovanie. A profesor... ehm... Remus Lupin bude pomáhať tiež!"

"Tvoj krstný otec?" spýtala sa Sonya.

"Áno, Sirius Black." Povedal jej.

"Sirius Black je tvoj krstný otec?"vykríkla.

"Áno." Zopakoval.

"Ach! Počula som o ňom!" zvolala.

"Väčšina z nich je asi pravda. S výnimkou jedného." Hovoril s hnevom odrážajúcim sa v jeho očiach. "Nikoho nezabil."

"Viem, čítala som o tom všetkom." Povedala. ˇAký hrozný omyl."

"Áno, dobre, Arthur Weasley ho prednostne riešil hneď ako sa stal Ministrom mágie." Povedal Siri.

"Sirius bol oslobodený a celý vec bola objasnená, až na chytenie Červíčka."

"Musíme dúfať, že sa tak stane čoskoro." Povedala Sonya.

"Dostaneme ho, keď dostaneme Voldemorta." Sľúbil s nádejou Siri. "Som hladný. Vy nie?"

"Ako vlk." Priznala, postavila sa. Ako zamierili dovnútra, spýtala sa. "Máš plány na sobotu?"

"Teraz nie, prečo?" spýtal sa.

"Chceš stráviť deň so mnou?"

"Sedením?" zvolala, pozdvihol výrazne obočie.

"Nie, ty hlúpy!" zasmiala sa. "Myslela som tým, že strávime celý deň vonku. Bol si niekedy na promenáde?"

"Nie." Povedal so zvláštnym výrazom v očiach.

"Prepáč." Povedal, položila svoju ruku na jeho rameno.

"Som v poriadku." Povedal. "Nie je to vaša chyba. Takže, čo je na promenáde?" rozžiaril sa,zmenil tému.

"Ach, dajú sa tam robiť rôzne veci. Sú tam milióny rôznych obchodov, ktoré sa dajú prejsť, odevy, zlatníctvo, hračky, hudba, videá, ako to nazývate. Sú tam pasáže, kiná a reštaurácie všetkých druhov." Povedala mu.

"Znie to veľmi zaujímavo." Povedal Siri. "Poradím sa o tom s ockom a uistím sa, že nemá iné plány."

"Len mi daj vedieť." Povedal mu Sonya, keď vstúpili do Veľkej siene na večeru.

Severus už sedel pri stole s profesorkou McGonagallovou a profesorom Dumbledorom. Pozrel sa hore, keď sa otvorili masívne dvere. Malú úsmev sa zjavil na jeho tvári, keď pozoroval svojho syna smerujúceho k stolu. Okamžite zaznamenal zmenu v Siriho postave. Bolo to jeho predstavivosťou alebo bol Siri o hlavu vyšší? Jeho ramená boli trochu širšie? Siri nikdy nevidel, že plachtil rovnako ako keď kráčal Severus. Jeho kroky boli viac cieľavedomé a istejšie. Dnes sa tak javili. Niečo sa zmenilo, bolo to jasné a Severus bol potešený tým, čo videl. Videl zo svojho syna žiariť silu.

"Dobrý večer." Pozdravil Siri všetkých, keď si sadal vedľa Severusa. Teraz, keď boli letné prázdniny v plnom prúde, bol hrad takmer prázdny a všetci sa delili o jedlo pri hlavnom stole.

Sonya si sadla vedľa Siriho, pozdravila všetkých, ktorí tam sedeli.

"Severus, máte plány pre Siriho na sobotu?" spýtala sa neschopná čakať.

"Žiadne, ktorými by som si bol vedomý." Povedal s pohľadom na Siriho, "máš nejaké plány na sobotu?"

"Nie, pane." Odpovedal Siri.

"Tu to máte." Povedal jej Severus.

"Dôvod, pre ktorý sa pýtam je, že ak nenamietate nič proti tomu, Severus, chcela by som zobrať Siriho do Londýna na promenádu na celý deň." Uviedla Sonya.

Severus na ňu vrhol prenikavý pohľad. Nebol si istý. Siri mal stále problém s pohybom ľudí, ktorí boli príliš blízko, obzvlášť s davom ľudí.

"Siri, je to niečo, čo by si chcel robiť?" spýtal sa Severus, dôverujúc svojmu synovi, že vie, či je na to pripravený.

"Ja. Ešte nikdy som nebol na promenáde." Povedal nadšene Siri. "Podľa toho, ako mi ju Sonya opísala, vyzerá to na skvelé miesto kam ísť."

"Veľmi dobre." Povedal Severus. "Je vám plne k dispozícii, Sonya."

"Máme termín, Siri." Usmiala sa.

"Siri, zajtra pôjdeme ku Gingottovým a zabezpečíme ti nejaké vreckové." Povedal mu Severus.

Siri prikývol, zamyslený výraz prešiel jeho tvárou. "Ocko, tie peniaze v trezore Potterovcov..." začal.

"Sú Jamesove, Siri." Povedal jemne Severus.

"Aha." Odpovedal ticho Siri. "Predpokladám, že by som potom mal vrátiť to, čo som použil."

"Nie, Siri." Povedal mu Severus. "James nechal všetko pre teba. Teraz sú to tvoje peniaze."

"Prečo ich všetky nechal pre mňa?" spýtal sa Siri.

"Veľmi ťa miloval, Siri. Bol si pre neho ako syn." Vysvetlil Severus. "Nemal nikoho iného komu by ich nechal, tak ich dal tebe."

Siri ohromene ticho sedel. Nevedel, ako by sa mal cítiť. Po prvé, bol hlboko dojatý a jeho oči sa zaliali slzami. Prehltol ich a snažil sa sústrediť na svoju večeru. Bolo dosť ťažké preglgnúť dosť veľkú hrču, ktorá sa vytvorila v jeho hrdle. Severus chvíľu sledoval jeho boj s emóciami. Ovinul ruky okolo Siriho a pritiahol si ho k sebe do teplého objatia. Zodvihol ruku a nežne pohladil Siriho hlavu. "Si v poriadku?" zašepkal.

"Áno, ale cítim sa z toho veľmi blažene." Priznal Siri. "To nie je emócia, na ktorú som zvyknutý."

Sony, ktorá pozorne sledovala túto výmenu, potľapkala Siriho po paži. "Zvládaš to skvele, Siri." Usmiala sa.

Piatok sa prebudil do jasného a horúceho dňa. Siri sa ako obyčajne zobudil prvý. Cítil sa toto ráno nezbedne. Zhodol sa na tom, že to bolo už príliš dlho, čo si naposledy urobil žarty zo svojho otca, vytvoril si plán. Išiel po špičkách do kuchyne a schmatol jednu drevenú barovú stoličku. Zamieril s ňou nepozorovane ku dverám do Severusovej spálne a oprel stoličku oproti nim, mierne ju naklonil. Keď jeho otec otvorí dvere, stolička padne do izby. Chcel otestovať reflexy svojho ocka, či chytí stoličku skôr ako dopadne na zem. Siri si sadol na stoličku tvárou ku dverám, otvoril svoj Metlobalový trojmesačník a začal čítať. Čoskoro počul svojho ocka pohybovať sa na druhej strane dverí. Siri nedokázal potlačiť úškrn na svojej tvári. Toto bude dobré! Bol si istý, že jeho ocko nemal žiadne skúsenosti s muklovskými žartami. Siri s nimi mal primerané skúsenosti. Dudley mal vždy pre neho nejaké nové trápenie. Siriho myšlienky potemneli a jeho úsmev sa stratil. Potlačil ich a sústredil sa na zábavu, ktorá bola na dosah ruky.

Kľučka na dverách sa otočila a Severus prudko otvoril dvere svojim obvyklým spôsobom. "Prásk!" stolička dopadla na podlahu s hlasným buchnutím. Snažil sa ju zachytiť, ako padala k nemu, ale o niekoľko centimetrov mu unikla.

Siri sa rozosmial. Povedať, že Severus bol trochu v rozpakoch bolo hrubé podcenenie. Bol hrdý na seba, že za žiadnych okolností nestratil kontrolu. A teraz bol "rozhodený" dieťaťom!

Vrhol sa na Siriho. "Za toto zaplatíš, človeče!" zasmial sa. Chytil Siriho okolo pása, keď sa snažil okolo neho uniknúť. Zápasiac šteklením obaja skončili na podlahe, lapali po dychu a zotierali si slzy z očí.

Keď Severus pochytil dych, opýtal sa: "Už si mal raňajky?"

"Nie. Čakal som na teba." Odpovedal Siri.

"No, je pekné vidieť, že si svoj čas dobre využil." Povedal ironicky.

"Áno, dobre povedal by som, že tvoje reflexy sú trochu hrdzavé." povedal mu Siri s drzým zábleskom vo svojich očiach.

"No, budem musieť na tom popracovať." Priznal Severus, zrazu bol vážny.

"Čo?" povedal Siri, zaznamenal náhlu zmenu.

"Len som si myslel, že by sme naozaj potrebovali zapracovať na našich reflexoch. Potrebujeme vylepšiť tieto zručnosti. Budeme ich potrebovať, keď príde čas vyhnúť sa kliatbam. Tiež si myslím, že sa pridám k tvojmu raňajšiemu trénovaniu." Dodal Severus.

"Znamená to, že budem musieť čakať, alebo sa chystáš zodvihnúť svoj omámený zadok z postele skôr?" uťahoval si Siri.

"Dohodnuté?"spýtal sa Severus.

"Dohodnuté." Odsúhlasil Severus.

Počas raňajok Severus využil príležitosť diskutovať o výlete do Londýna. "Siri, si si istý, že si pripravený čeliť davu?" jeho otec sa tváril ustarostene. Siri o tom nepremýšľal.

"Nikdy som nepremýšľal o davoch." Priznal sa. "Znelo to pre mňa tak zaujímavo. Dursleyovci ma nikde nebrali, keď niekam išli."

Opäť mu raz jednoduché konštatovanie jeho syna, spôsobilo hlboké výčitky svedomia.

"Je mi to ľúto, Siri." Povedal. "Keby som mal nejaké tušenie, čo sa s tebou dialo, tak by som pre teba prišiel skôr."

"Ocko, aby som citoval veľkého muža, "Prestaň sa ospravedlňovať za každú prekliatu vec!" vybuchol Siri. "Nechcel som, aby niekto vedel, čo sa deje. Nikto sa nemá za nič ospravedlňovať!"

"Tak dobre. Ukončíme túto debatu. Nikdy sme s tým nemali súhlasiť." Zavrčal Severus. "A Siri?"

"Áno?" odpovedal Siri.

"Jazyk." Usmial sa Severus.

"Prepáč. Snažil som sa za tým urobiť bodku." Ušknul sa.

"Urobil si to." Uškrnul sa naspäť jeho otec. "Si teraz pripravený ísť do Šikmej uličky?"

"Áno, pane." Zaškeril sa Siri, skĺzol svojimi očami zo strany na svojho otca a hravo zažmurkal svojimi mihalnicami.

"Skonči s tým, ty hlupák!" smial sa jeho otec.

Keď sa o niečo neskôr vydali z hradu, Siri sa opýtal: "Tak koľko peňazí by som mal minúť?"

"Nie som si istý. Nie som príliš oboznámený s peniazmi muklov a tak podobne. Moje nohy sú pevne zasadené v čarodejníckom svete." Pripustil Severus.

Siri premýšľal o kurze. Myslel si, že galeón bol okolo dvadsať libier, ale nebol si istý, cenou skutočných nákupov, ktoré by urobil. Malo by sto libier stačiť? Päťsto? Usúdil, že by ich mohol vždy znovu vložiť, ak by ich nevyužil.

"Myslím, že si vyberiem dvadsaťpäť galeónov a vymením si ich." Povedal.

"Je to veľa?" spýtal sa Severus.

"Aby som pravdu povedal, myslím, že to vyjde približne na päťsto libier. Znie to ako veľa, ale nie som si istý cenami vecí, takže nevie, či to je alebo nie je veľa." Snažil sa vysvetliť Siri.

"Aha." Povedal Severus. "Sme v tom skôr nešikovní, však?"

"Presne tak." Priznal Siri. "Vždy ich môžeme vrátiť, ak toho bude veľa."

"To je pravda, alebo ich odložiť v tvojej izbe, ak by si ich potreboval." Navrhol Severus. Nikdy nepotrebovali veľa peňazí na školu. Všetko im bolo poskytnuté. Bola to súčasť Severusovej odmeny ako profesorovi.

Strávili väčšinu dňa v Šikmej uličke. Severus si doplnil zásoby niektorých potrebných prísad do elixírov. Siri strávil dobrú hodinu v "Obchode s metlobalovými pomôckami" s ukážkou všetkých nových bezpečnostných zariadení, ktoré mal vystavené.

Tešili sa z ryby a hranoliek a ďatelinového piva v Deravom kotlíku. Siri sa začal cítiť trochu nepríjemne z pohľadov ľudí na ulici a v pohostinstve. Usúdil, že to bolo kvôli procesu, ale vedel, že niektorí ho pozorovali, pretože ho videli s profesorom elixírov. Jednalo sa samozrejme o študentov nižších ročníkov, ktorí boli ešte zvedaví na podivné zmeny vo vzťahu medzi nimi dvomi. Boli vystavení pohľadom a konfrontácii medzi "Harrym Potterom" a profesorom Snapeom. Nie je to samozrejmé priateľstvo.

Severus zaznamenal jeho nepokoj a ticho prehovoril. "Potrebuješ sa odtiaľto dostať?"

"Áno," povedal Siri tak ticho, že ho Severus sotva počul.

"Tak dobrem poďme." Povedal jemne Severus. "Si si istý, že si pripravený na ten výlet so Sonyou?" spýtal sa ešte raz.

"Myslím, že to bude v poriadku. Bude to viac anonymný dav. Tu v Šikmej uličke všetci vedia, kto som." Vysvetlil Siri. Alebo skôr všetci poznajú Harryho Pottera."

Severus prikývol. "Si pokojný dosť na to, aby sme sa premiestnili, alebo by sme mali ísť vlakom?"

"Poďme radšej vlakom. Som ešte trochu rozrušený." Pripustil Siri.

"Bude to pekná jazda. Môžeme sa potom z Rokvilu prejsť." Usmieval sa Severus. "Bude to tiež pekný večer na prechádzku."

Trvalo to nejakú dobu a niekoľko pokusov, ale nakoniec sa Severusovi podarilo vtiahnuť Siriho do konverzácie. Akonáhle sa Siri dostal cez frustráciu a hnevu zo svojej neočakávanej slabosti, výlet prebiehal príjemne. Siri povedal Severusovi, čo mu povedala Sonya o promenáde. Severus mu povedal, čo počul od Siriusa a Remusa. Mali by prísť na hrad v týždni. Siri sa na nich tešil. Nevidel svojho krstného otca od vtedy, čo ho Severus zobral od Dursleyovcov. Jeho práca ako aurora ho často odvádzala preč.

Bolo neskoro, keď sa vrátili späť do zámku. Siri bol vyčerpaný. Spadol dole na svoju posteľ a o niekoľko minút spal. Severus sedel pred krbom vo svojej obývacej izbe s pohárom vína vo svojej ruke. Jeho myšlienky boli zamerané hlavne na jeho syna, ale pred ním sa objavovala iná tvár. Nehovoril s Juno, naozaj nehovoril od tej doby, čo išli na večeru. Bol prekvapený zistením, že mu chýba. Čoskoro sa stratil v myšlienkach na ňu. Prešiel k ohňu, hodil do neho za hrsť prachu a potichu povedal, "Juno Aesculapiusová."

Jej tvár sa zjavila okamžite. "Ahoj Sev." usmievala sa.

"Ahoj Juno." Usmieval sa tiež. "Som zvedavý, aké máš na zajtra plány?"

"Nič iné, než urobenie svojich ranných vizít. Prečo? Čo sa deje?" spýtala sa.

"Som zvedavý, či by si chcela zabaviť osamelého Majstra elixírov? Siri dal prednosť Sonyinej spoločnosti a výletu na promenádu pred mojou." Smial sa.

"Záleží na tom, čo máš v úmysle." Podpichovala.

"Nemám v úmysle nič špeciálne." Povedal. "Chýbaš mi." Dodal opatrne.

Cítila malé nadšenie, ktoré ňou prebehlo po jeho váhavom pripustení. Odvážila sa pomyslieť... "možno."

"Myslím, že by som mohla tolerovať tvoju spoločnosť na niekoľko hodín." Povedal s drzým úškrnom na svojej tvári. "Niekoľko životov." Boli jej myšlienky.

"To som rád. Aký je ten správny čas pre teba?" spýtal sa.

"Mala by som byť späť doma o jednej." Oznámila mu. "Nech je to od druhej a daj mi nejaký čas na to, aby som pokryla nejaké neplánované stretnutia a dostala sa domov."

"To je v poriadku." Prikývol. "Uvidíme sa zajtra po práci."

"Dobrú noc, Sev." usmievala sa, nadšená pri myšlienke na neho, že tam bude, keď sa dostane z práce domov.

"Dobrú noc, Juno." Povedal jej, keď jej tvár s tichých prasknutím zmizla. Stále sa usmieval, keď zaspal.

Krátko po raňajkách sa Siri a Sonya zjavili v tichom rohu najväčšej vonkajšej stavby, akú kedy Siri kedy videl. Sonya ho viedla dovnútra a on sa musel prinútiť, aby zavrel ústa, ktoré mal otvorené ako idiot. Sonya sa tešila z každej jeho reakcie na všetko, čo videl. Tešil sa ako päťročný, keď držal svoju ruku na vodovodnom osviežovači. Zaželal si s ňou niečo, keď hádzali mince do fontány. Začali na jednej strane promenády a vstúpili do každého obchodu, ktorý Siriho upútal. Kúpili nejakú nové muklovské oblečenie, ktoré zúfalo potreboval. Jeho šesť stôp a dva palce vysoká kostra trochu vyrástla z jeho posledného oblečenia, ktoré mal. Kúpil si viacero párov džínsov, pekný pár čiernych a tiež šedých nohavíc. Kúpil si tiež tmavo zelenú košeľu a ďalšiu modrú košeľu, tento raz skoro pastelovú, potešený, že sa bude dobre hodiť k obom párom nohavíc. Kúpil si tiež nové topánky, koženú bundu a tričko v špeciálnom obchode, v ktorom naň vytvoria, čo chcete. Bolo to kvalitné čierne tričko a na prednej strane malo zlatými písmenami napísané "chyť ma, ak môžeš..." a vzadu bolo uvedené "ja som stíhač." Muklovský pracovník nevedel, čo to znamenalo, ale on len robil tričká, nestaral sa o to. Sonya mu kúpila jedno, ktoré hovorilo "pobozkaj stíhača" a ukryla ho pred ním. Plánovala mu ho dať ako narodeninový darček na budúci týždeň.

Potom ich celé nakupovanie skončilo. Sonya mu ukázali, kde by sa mohli najesť s ich nákupom, než sa budú tešiť z iných aktivít, ktoré ponúkala promenáda. Zatiaľ bol Siri vyhladovaný, zamierili do Food Court. Napchávali sa hamburgermi a hranolkami a Siri vôbec pil jeho prvú diétnu Coca-Colu. Miloval keď šumela celú cestu dole jeho hrdlom. Po najedení sa do sýta, zamierili späť na promenádu. Išli do hračkárstva, kde mu Sonya ukázala ako sa hrať sRC autom. Rýchlo sa to naučil. Potom sa ďalej presunuli ku kinu. Siri vo vytržení sledoval mladú ženu, ako si nechal prepichnúť uši. Natiahol ruku a zamyslene zovrel svoj ušný lalôčik.

"Bolelo to?" spýtal sa ženy.

"Nie je to také zlé." Pripúšťala. "Rýchlo to prestalo. Teraz to trochu štípe, ale skutočne to je nič." Usmievala sa. Prikývol na oplátku a pozrel sa na všetky rôzne šperky vyložené v obchode.

"Čo si myslíte, Sonya?" spýtal sa. "Myslíte si, že by ocka mohlo poraziť, keby som si nechal prepichnúť svoje uši?"

"Obvykle si chlapci prepichujú len jedno ucho, Siri." Usmievala sa Sonya. "Pokiaľ ide o reakciu tvojho ocka, naozaj neviem. Myslím si, že by ťa nechal urobiť svoje vlastné rozhodnutie." Prikývol, keď pokračoval v prehliadaní širokého množstva náušníc. Zodvihol jednu, ktorý vyzerala ako tesák, ktorý nosil Bill Weasley.

"Čo myslíte?" spýtal sa jej, držiac ju.

"Fuj!" povedala s pokrčením nosa. So smiechom vybrala jednu v tvare veľkej skrutky a držala ju pred ním.

"Určite nie!" povedal. "Možno o tom budem chvíľu uvažovať, predtým, než si niečo nechám."

"Múdra voľba, Siri." Súhlasila Sonya.

Ich poslednou zástavkou v tento deň bola pasáž. Siri vedel, že jeho bratranec navštívil miesta ako toto. Počul Dudleyho a jeho priateľov diskutovať o hrách, ktoré hrali. Siri stál pri malom chlapcovi, ktorý sa hral na hracom automate. Chlapcove prsty lietali ako stlačili tlačítka, ktoré pohybovali vo vnútri malými odrážačkami. Následne zasiahli malú loptičku a tá sa odrazila od jazýčkov, ktoré sa rozžiarili a zazvonili. Siri zaznamenal, že vždy, keď loptička narazila do nárazníka, chlapcove skóre sa zvýšilo. "Ja to dokážem!" pomyslel si Siri, keď to sledoval. Keď chlapec konečne prehral a išiel preč, povedal Sonyi, že by to chcel vyskúšať. Pustila žetón do slotu a Siri bol fascinovaný. Jeho prsty lietali na tlačítkach, keď jazýčky zasiahli loptičku. Jeho ruky a oči boli koordinované, sústredené ako u stíhača, držal loptičku v hre oveľa dlhšie ako to urobil malý chlapec.

Sonya bola vzrušená. Toto bolo úžasné! "Siri naozaj máš na toto talent!" povedala vzrušene. Čoskoro ľudia v pasáži spozorovali mladíka s dlhým copom. Hral rovnakú hru oveľa dlhšie ako to ktokoľvek z nich kedy videl.

Siri bol v hlbokej koncentrácii a nevšimol si dav, ktorý ho obklopil. Sonya sa rozhliadla okolo a vedela, že dav bol nebezpečne blízko Siriho. Ak si ich všimne, nenávidela myšlienku o tom, čo by sa mohlo stať. Mračila sa na tých, ktorí sa dostali dosť blízko na to, aby sa dotkli Siriho a účinne ich udržiavala v patričných medziach; až pokiaľ sa jeden neuveriteľne tupý mladík nedotkol Siriho ramena a prekvapil mladého čarodejníka. Siriho modro-biely obranný výbuch odhodil mladíka dozadu. Siri dopadol na podlahu s rukami nad hlavou a s výkrikom, ktorý sa dral z jeho hrude. Sonya prepla hru s tajným dotykom jej čarodejníckeho prútika v zmätku a okamžite išla Sirimu pomôcť. Urobila to tak, že to vyzeralo, že tivolli spôsobilo výbuch. Šepkala vášnivo do Siriho ucha, pokúšala sa ho upokojiť, ale bol stratený vo svojich vlastných myšlienkach a stočil sa do klbka, opakoval, "Nie, nie, nie, nie,nie." Donekonečna.

Naprieč mestom v Juninom priestrannom byte, Severus sedel na jej pohovke, pozeral do ohňa. Juno sedela bezpečne v jeho náručí, jej nohy boli stočené pod seba, hlavu mala položenú na jeho ramene. Ich večera bola zjedená a konverzácie prešla z popoludnia do večera. Práve teraz si vychutnávali vzájomnú spoločnosť. Severus dal jemný bozk na jej hlavu. Jej vlasy voňali ako broskyne. Naklonila hlavu dozadu a otočila sa v jeho náručí, aby na neho pozrela. Pozrel sa dole a stratil sa v jej hlbokých modrých očiach. Ich pery sa stretli v letmom bozku. Tá dôverne známa vlna prebehla po jeho chrbte. Juno sa na neho usmiala a otočila sa v jeho náručí. Pozeral sa na jej tvár. Zodvihla ruku a pritiahla si jeho hlavu k ďalšiemu bozku. Keď prešiel jazykom po jej spodnej pere, nechala ho vstúpiť a bozk prehĺbila. Severus sa otriasol túžbou a keď Juno zastenala hlboko vo svojom hrdle, skoro sa rozpadol. Jeho celé telo sa chvelo. Chcel. Nie, potreboval ju. Táto myšlienka ho prekvapila. "Ja ju potrebujem!" podivil sa kdesi v zapadnutom kúte jeho mozgu. Dokonca aj, keď jeho vzrušenie rástlo so všetkými týmito novými objavmi a pripomenutými pocitmi, niečo iné sa tlačilo samé na povrch. Pokúšal sa to ignorovať, ale tá myšlienka bola vytrvalá. Zastavil prieskum jej hrdla a narovnal sa.

"Sev?" povedala zmätene Juno.

Jemne ju posadil a postavil sa. Niečo bolo zle.

"Sev?" zopakovala Juno.

"Niečo je zle." Vyhlásil.. Zatvoril svoje oči a silno si vyčistil svoju myseľ. "Siri," meno vtrhlo do jeho vedomia. "Niečo je zlé so Sirim!" vykríkol so strachom vo svojom hlase.

"Čo?" kričala Juno.

"Poď, niečo sa stalo." Povedal a popadol jej ruku, vytiahol ju na nohy a ťahal ju za sebou smerom k dverám.

"Kde sú? Vieš?" žiadal.

"Áno." Odpovedala, znepokojená kvôli obom.

"Pôjdeš teda na čele. Musíme sa dostať k Sirimu." Povedal horúčkovito.

Práve sa objavili pred promenádou a hnali sa dovnútra. Čoskoro prišli k davu, ktorý sa zhromaždil pred pasážou, kde bola Sonya a Siri. Severus sa pretlačil dovnútra a prerazil kruh, ktorý sa tlačil okolo jeho syna. Siri ešte stále kričal vo svojej hrôze a Sonya prejavovala príznaky, že sa ho omylom pokúsili dotknúť. Mala rozbitú peru a modriny, ktoré sa objavovali na jej tvári. So slzami v očiach sa snažila k nemu dostať. Severus sa plazil k Sirimu a začal hovoriť tichým upokojujúcim hlasom. "Som tu Siri. Počuješ ma synček? Upokoj sa, je to v poriadku. Som tu, aby som ti pomohol. Poď Siri, vezmem ťa domov. Tam budeš v bezpečí." Severus len udržiaval prúd slov, ktorým utešoval mladíka. Siri čoskoro prestal kričať a len šepkal Nie, nie nie; znova Severus natiahol ruku a dotkol sa Siriho tváre. "Siri, pozri sa na mňa. To je ocko, synček. No tak, to je v poriadku." Siri otvoril oči a hneď zaregistroval, že sa pozerá na svojho otca, posadil sa a Severus ho objal v snahe ochrániť ho od zvedavých očí davu. Pomohol mu na nohy a Siri zaboril tvár do Severusovho krku, ako sa dav rozostúpil a dovolil im prejsť. Juno sa opýtala, či bol niekto zraznený. Tinejdžer, ktorý bol odhodený Sirim, povedal, že bol v poriadku a nikto iný sa ani nepohol.

"Čo sa stalo?" spýtala sa Juno.

"Pinball hra nás odhodila elektrickým prúdim alebo niečím podobným!" povedal tínejdžer rozrušene. "Hej! Bude ten druhý v poriadku? Naozaj sa zbláznil!" "Bude v poriadku. Ten stroj je potrebné skontrolovať, aby sa komukoľvek inému nič nestalo." Povedala Juno. Ona a Juno sa vydali von z pasáže. Juno videla skóre a bola ohromený tým, čo videla.

"Siri hral?" zašepkala.

"Áno, prilákal dav tým skóre." Odpovedala Juno.

"Čo sa stalo?" zašepkala Juno.

"Ten tínejdžer, s ktorým si práve teraz hovorila?" povedala Sonya.

"Áno?" uznala Juno.

"Dotkol sa ho." Povedala narovinu Sonya.

"Ach môj úbohý chlapec!" zvolala Juno. Sonya pozdvihla obočie. "Tvoj úbohý chlapec? Juno, musíme si pohovoriť, ale poďme sa najprv postarať o Siriho." Pripojili sa k Severusovi a Sirimu, ktorí čakali vonku. Premiestnili sa do Juninho bytu, Severus súčasne so Sirim, len preto, aby bol v bezpečí. Siri sa zrútil na pohovku. Chvel sa od hlavy po pätu.

"Siri, zober si toto." Povedala Juno, podala mu fľaštičku.

"Čo je to?" spýtal sa.

"Upokojujúci elixír, miláčik." Povedala mu. Prikývol a prehltol ho na jeden dúšok.

Sonya sa ponáhľala do kúpeľne. Nechcela, aby Siri videl, čo jej urobil. Vyliečila svoje modriny a rozbitú peru, umyla si tvár a vrátila sa k svojmu pacientovi.

"Siri, si v poriadku?" spýtala sa.

"Áno." Povedal trochu prázdne. "Nemám rád, keď sa ma ľudia dotknúť, myslím, cudzinci."

"Ja viem, miláčik." Povedala Juno. "Chceš si tu chvíľu odpočinúť alebo by si radšej išiel hneď domov?"

"Chcem ísť domov." Zašepkal. Severus prikývol a pritiahol si ho znova k sebe. "Dobre, Siri, dostaneme ťa domov a do postele. Mal si náročný deň!"

"Ach nie!" skríkol Siri. "Naše veci sú stále na promenáde!"

"My sa o to postaráme miláčik." Povedala Juno. "Prinesieme ti ich zajtra do hradu."

"Ďakujem ti Juno." Povedal Severus. Chytil ju za ruku.

"Žiadny problém, Sev." odpovedala s túžobným pohľadom vo svojich očiach.

Dotkol sa jej líca ešte raz, povedal. "Uvidíme sa zajtra." Jeho tmavé oči žiarili ohňom, ktorý rozhorel diery až do jej duše. Videla túžbu a pálenie vášne. Pridržala jeho prsty na svojej tvári. "Hneď ráno." Sľúbila. Siri na nich zvedavo pozeral. Správali sa trochu zvláštne. Sonya na nich znalecky pozrela. Nemohla povedať, ako sa cítil Severus, ale Juno poznala veľmi dobre. A jej priateľka bola celkom určite do neho zaľúbená. Sonya si bola istá. Zachytila Siriho pohľad a lišiacky mrkla. Pochopenie zažiarilo na jeho tvári a uškrnul sa a žmurkol naspäť. Severus a Siri sa premiestnili k bránam a kráčali do školy.

"Takže, čo to bolo s tým dotykom tváre?" spýtal sa zrazu Siri.

"Mám ju rád, Siri. Veľmi." Odpovedal potichu Severus. "Si nahnevaný? Viem, že ty máš ohľadom jej trochu majetnícky pocit. "Chceš povedať, že ju máš rád viac ako "len priateľa"?" objasnil Siri.

"Myslím, že áno Siri." Pripúšťal Severus.

"To znamená, že si sa do nej zamiloval?" naliehal Siri.

Severus preskúmal jeho pocity. "Bol zaľúbený?" Bolo to tak dlho, nepoznával už akékoľvek pocity. "Naozaj neviem, Siri." Pripúšťal. "Môžem povedať, že ma veľmi zaujíma, tvoja doktorka."

"Juno." Povedal Siri.

"Áno," povedal zmätený Severus.

"Teraz jej hovorím Juno." Vysvetlil Siri.

"Viem." Povedal Severus. "Chceš použiť pred spaním vaňu?"

"Áno, chcem." Pripúšťal Siri. "Umyješ mi moje vlasy?"

"Iste." Povedal Severus s buchnutím po jeho zadku. Siri ustúpil preč. "Ospravedlňujem sa, Siri." Povedal hneď Severus. "Je to len gesto náklonnosti."

"Ja viem. Zvyknem si." Uškrnul sa Siri. "Len to bude trvať."

Potom čo bol Siri pripravený do postele, Severus mu priniesol jeho Elixír na spánok bez snov. Siri vypil polovičku fľaštičky.

"Mal by si si dnes večer zobrať plnú dávku, synček." Odporúčal mu Severzs.

"Nenávidím to." Sťažoval sa Siri.

"Ja viem, ale po dnešku, mohol by si potrebovať plnú dávku." Vysvetlil mu jemne Severus.

"V poriadku." Povedal Siri, keď dopil celú fľaštičku. Zaspal predtým, než jeho hlava klesla na vankúš. Severus ho uložil viac pohodlne na posteli a prikryl ho ľahkou prikrývkou. Pohladil jeho líce a všimol si, ako mierumilovne vyzeral, keď spal. Starosti zmizli z okolia jeho očí a pier. Vyzeral tak mlado, príliš mlado na to, aby prešiel týmto všetkým. Severus sa zohol a jemne ho pobozkal na jeho čelo a zašepkal. "Dobrú noc, synček môj."

Zamieril do obývacej izby. Zarazil sa, keď si uvedomil, že izba bola obsadená.

"Juno!" vykríkol.

"Ako sa má?" spýtala sa hneď.

Severus sa usmieval. "Poď a pozri sa sama." Vzal ju za ruku a viedol ju do Siriho izby. Sadla si na jeho posteľ a pohladila jeho líce. "Vyzerá tak pokojne vo svojom spánku." Pomyslela si.Jemne ho pobozkala na jeho líce. Uhladila prikrývku na jeho hrudi, ako to urobila mnohokrát predtým.

"Dobre, vyzerá byť v poriadku. A čo ty?" spýtala sa.

Severus ju vytiahol na nohy a ovinul svoje ruky okolo nej. Jej ruky obkľúčili jeho hruď a ona ho držala pri sebe. Hlboký povzdych unikol z jeho hrude. "Teraz mi je lepšie." Pripúšťal. Ich pery sa stretli v letmom bozku, ktorý sa stával viac a viac vášnivým.

Odtiahol sa a povedal. "Nemôžeme to urobiť."

"Prečo nie?" spýtala sa zmätene Juno a trochu zranene.

"No, stane sa to v izbe môjho syna, ktorý je náhodou práve teraz tiež v nej." Povedal usmievajúc.

Vrátili sa do obývacej izby a strávili niekoľko chvíľ v objatí. "Mala by som ísť." Povedala Juno, zjavne naozaj nechcela odísť.

"Som rád, že si tu bola." Pripúšťal. "Pre Siriho a pre mňa."

"Som tu kvôli tebe vždy." Prisľúbila.

Ukradol si ďalší dlhý a vášnivý bozk od nej skôr, ako vystúpila z jeho objatia, ktoré poskytovali jeho ruky.

"Uvidíme sa ráno." Zašepkala.

"Ráno." Zopakoval. Vytiahla si ruku z jeho a potichu odišla.

Druhé ráno tam prišla skôr, ako sa Siri prebudil. Bolo to skvelé, pretože to umožnilo jej a Sevovi diskutovať o tom, ako stráviť deň s "ich chlapcom" a tešiť sa zo šálky kávy. Juno naliehala, že si urobia piknik a Sev chcel ísť znovu lietať.

Siti vošiel do kuchyne za zvuku smiechu, keď jeho otec a Juno pripravovali raňajky. Bol šialene šťastný. Dvaja ľudia na celom svete, ktorých najviac miloval tu boli s ním a on sa tešil na deň, ktorý bol pred ním. Tešili sa z ich pikniku, vyprážaného kuraťa, zemiakového šalátu a limonády. Boli tak koláčiky ako zákusok. Juno si doberala Severusa za to, že si "robil starosti" zo Siriho vyvádzania, zatiaľ čo bol na metle, tak Severus odporúčal Sirimu, aby ukázal Juno, čo tým myslí. Tak jej Siri ukázal balansujúce kúsky, ktoré robil vysoko vo vzduchu na svojej metle. Zatiaľ, čo ju to trochu znepokojilo, nebolo to ani z polovice také zlé, ako dostala strach, keď robil Wrontského fintu. Mala strašnú víziu z toho, že sa rozmlátil na kúsky na ihrisku po zlom načasovaní. Smial sa na nich oboch, keď spochybňovali jeho umenie. "Robím to roky!" trval na svojom. Strávili večer potichu v ich izbách. Hudba hrala a Siri sa ňou nechal unášať, keď a pokúšal uvoľniť. Neskôr sa dostal k tomu, že premýšľal o dni, ktorý mal prísť. Zajtra sa vrátia na súd. Utorok bude na rade on a bol vydesený na smrť. Vytlačil myšlienky z hlavy sústredil sa na hudbu. Profesor Flitwick pridal niekoľko upokojujúcich kúziel a kúzlo, ktorého časť hrala teraz a Siri začal pociťovať, že ho obklopuje spánok. Postavil sa a natiahol, povedal svojmu otcovi, že sa ide pokúsiť trochu vyspať.

"Dobrú noc, Siri." Povedal potichu Severus. "Sladké sny."

"Ani nápad. Žiadne sny." Povedal Siri. "Dám si dnes večer elixír. Potrebujem nejaký dobrý spánok prinajmenšom na pár nocí."

"Daj si dnes večer polovičnú dávku, Siri. Budeš potrebovať plnú na budúcu noc a eventuálne aj ďalšiu noc. Nechceme tým prechádzať." Dával inštrukcie Severus.

"Máš pravdu, nikdy som na to nemyslel." Pripúšťal Siri. "Dobrú noc, ocko."

"Ahoj ráno, synček." Povedal mu Severus. O niečo neskôr si Severus zobral vlastnú polovičnú dávku elixíru, aby si zaistil sám pre seba dobrý nočný spánok.