27. Monštrum s fialovočervenou tvárou

Slová vo vnútri apostrof sú Siriho myšlienky

Siri sa ráno prebudil s malých zachvením hrôzy. Bol tak unavený z tohto pojednávania. Pozbieral oblečenie na súd a zamieril do sprchy. Jeho myšlienky boli sústredené na predošlý deň. Dokázal si predstaviť, aké desivé príbehy jeho "rodina" dokázala o ňom povymýšľať!

*Nie si blázon!* Zašepkal jeho *jeho hlások* divoko.

'Hmmm… tak som povedal. ' pomyslel si trochu skepticky, keď si vydrhol vlasy.

*Ty nie si zlý!* Trval na svojom hlások.

'Nesnažil som sa to zataviť.' Uznal Siri, keď si spláchol šampón.

Nemáš sa za čo hanbiť!

'Alebo nie? Ak je to pravda, prečo som to niekomu nepovedal? Dumbledore by mi veril.' Pomyslel si, keď si namydlil telo.

*To monštrum ti ublížilo! Pokúsil sa ťa zabiť!* hlások bol veľmi nahnevaný.

'Áno.' Pomyslel si pevne Siri. 'Urobil to. Ja som obeť. Žiadne ďalšie masky.'

*Môžeš to urobiť, Siri.* Podporoval ho hlások.

'Môžem to urobiť. Bol zlý. Ja nie som blázon! Nezaslúžil som si nič z toho!' kričal vo svojej mysli, keď sa opláchol.

*Ostaň hrdý.* Navrhol hlások.

"Som na to hrdý. Som Sirius Snape a už sa ho nebojím!" povedal nahlas Siri, keď voda vychladla.

*Choď ho dostať!* Jasal hlások.

Severus bol veľmi hrdý na Siriho očividný postoj, ktorý urobil noc predtým, ale keď si robil ráno kávu, starosti sa vrátili. Dnešok by mohol byť veľmi odlišný. Siri vstúpil do kuchyne.

"Dobré ráno!" Povedal s veselým úsmevom na tvári.

Jeho otec prekvapene pozdvihol obočie, aj keď, príjemne prekvapenie.

"Dobré ráno aj tebe!" usmial sa na neho, ako si Siri nalial kávu a sadol si k raňajkám. Severus bol ešte viac prekvapený, keď Siri zjedol všetko na tanieri, ďalšie dva krajce chleba, pohár džúsu, jeho kávu a pohár mlieka. Och, áno, a jablko z misy, keď vošiel do svojej izby.

Severus sedel, slina dopadla na stôl. Skoro chcel popadnúť Siriho a popýtať sa, "kde je jeho syn a čo s ním urobil!" 'Dobre, zrejme je to pre túto chvíľu v poriadku' pomyslel si pre seba.

Severus bol ďalej šokovaný, potom, čo prišli na súd, keď Siri zamieril k predným dverám. Severus ho nasledoval s obavami na svojej tvári. Dav vonku bol nafúknutou masou ľudí, ale jeho syn sa cez ňu tlačil ako lisovacia linka, bež akéhokoľvek záblesku strachu v jeho očiach. V hornej časti schodiska sa Siri zastavil a stál pred davom ľudí.

"Máte pre nás nejaké vyhlásenie, pán Snape?" kričal reportér.

"Vlastne áno, chcel by som niečo oznámiť." Siri sa odmlčal a pozrel sa pevne na dav. Jeho brada sa trochu pozdvihla, než znovu prehovoril.

"Moje obvinenia sú pravdivé. Môj strýko je vinný v každom obvinení, ktoré som proti nemu vzniesol. Som presvedčený, že môj právnik dokázal môj prípad. Ďakujem vám. Uzavrel a obrátil sa na odchod.

"Aké sú vaše pocity ohľadne toho, že váš otec je Smrťožrút?" kričal ďalší reportér. Siri sa otočil a zamračil sa popod nos, obvyklým Snapeovským spôsobom. "Môj otec bol Smrťožrút. Urobil ako dieťa chybu. Mnohokrát sa za to vykúpil a som hrdý, že som jeho syn." Vyhlásil hlasom hladkým ako zamat. Otočil sa a hrdo odkráčal cez predné dvere súdu. Severusova radosť zo sily jeho syna desaťkrát vzrástla, keď ho nasledoval do vnútra.

Merlin Fletcher mal iba troch svedkov obhajoby. Dursleyovcov samotných. Pokúsil sa zhromaždiť charakter svedkov, ktorí by mohli podporiť príbehy, ktoré mu boli povedané, spolupracovníci, priatelia, dokonca aj susedia. Žiadny z nich sa neukázal byť veľmi nápomocný. Takže bol nútený pracovať s týmito tromi neznesiteľnými muklami.

Najprv, Merlin veril všetkému, čo mu o tom povedali, aký ťažký bol ich život, keď sa snažili vychovať Siriho. Držali ho bokom ako niečo škodlivého. Petúnia o ňom dokonca na jednom mieste hovorila ako o "Satanovom plode". Zbledol po tom, ako si predstavoval všetky druhy strašného utrpenia vykonané týmito ľuďmi.

Ale potom sa súd rozbehol v plnom prúde. Mal prečítané všetky výpovede. Keď dočítal výpoveď pána Pottera, cítil malý záblesk pochybností. Keď pojednávanie skutočne začalo, starostlivo sledoval mladého muža. Záblesk pochybností v jeho vnútri sa zmenil na chladnokrvnú istotu, že súdny dvor rozhodol zvyšok pojednávania. Jeho klient bol vinný pretože zhrešil. V tomto bode sa nestaral, či vyhrá alebo prehrá. Bolo by to klamlivé víťazstvo, ak by vyhral, ale neprišiel by o žiadny spánok, keby prehral. To prasa sediace vedľa neho by malo dostať to, čo si zaslúžilo.

"Dobré ráno, Marty." Siri pozdravil jeho právnika.

"Pripravený na dnešok, Siri?" opýtal sa Marty.

"Prekliato jasne." Vyhlásil pevne Siri.

"Siri, jazyk." Varoval ho Severus, ale hodil široký úsmev na Martyho.

"Dnes to bude s najväčšou pravdepodobnosťou posledný deň svedectiev." Informoval ich Marty. "Neviem, či sa nám podarí uzavrieť vyhlásenia. Moje je krátke a presné, ale kto vie, čo zamýšľa Fletcher!"

"Ospravedlníte ma na chvíľu?" spýtal sa ticho Siri.

"Samozrejme. Prečo?" opýtal sa Marty.

"Musím niečo vybaviť, než začneme." Vysvetlil Siri. "Prepáčte."

Marty sa spýtavo pozrel na Severusa, keď Siri zmizol vo dverách do kancelárie sudkyne.

"Má niečo doručiť." Ponúkol ako vysvetlenie Severus, ale nič viac.

Siri ticho zaklopal na dvere sudkyne.

"Vstúpte!L zvolala a on otvoril dvere a strčil hlavu dovnútra.

"Pán... Siri! Dobré ráno! Poď ďalej, len poď!" pozvala ho vrelo.

"Dobré ráno, sudkyňa Pryceová." Pozdravil ju ticho. "Mám vaše špeciálne raňajky." Povedal, keď siahol do veľkého vrecka vo vnútri svojho plášťa po jej kúsok narodeninovej torty.

Keď ju rozdelila na malé kúsky, spýtala sa: "Aké boli tvoje narodeniny?"

"Boli to najlepšie prvé narodeniny, ktoré si pamätám." Povedal jej.

"Prvé narodeniny?" opýtala sa.

"No… neviem, či to môžem povedať." Povedal nervózne. "Mohlo by vás to ovplyvniť. Nechcem tým spôsobiť zmätok alebo niečo také."

"Čo povieš v mojej kancelárii je moja starosť, Siri." Ubezpečila ho. "Môžeš mi tu povedať čokoľvek."

"Dobre." Povedal, keď si utrel ruky do nôh. "Nikdy som nemal naozajstné narodeniny, ktoré by som si mohol pamätať, až do včerajška."

"Chápem." Povedala ticho. Pokračovala v jeho študované, keď sa snažila zistiť, koľko by mohol odhaliť.

"Nikdy som nemal party, darčeky, blahoželania. Dopekla, nikdy som dokonca nepovedal "Všetko najlepšie"! Potom, čo som získal priateľov na Rokforte, mal som pohostenia, blahoželania, darčeky a všetky obvyklé pozornosti. Ale nikdy to neboli narodeniny, ako majú ostatné deti. Nemal som rodiny, s ktorou by som to zdieľal. Včera to bolo takto po prvý raz. Boli to tiež moje prvé narodeniny ako Siriho." Skončil.

"Si úplne pripravený na dnes?" spýtala sa po jeho študovaní ticho.

"Áno, madam. Viac ako pripravený." Uistil ju.

"Nemohla som si nevšimnúť, že si si ostrihal vlasy." Poznamenala. "Bol si z nich unavený?"

"No, áno. Spôsobovali bolesť. Ale aj tak to bolo v uplynulom roku symbolické. Nechal som nech vlasy rastú, podvedome, aby sa stali maskou, ktorá ma zakrývala. Rozhodol som sa, že "žiadne ďalšie masky". A požiadal som ocka, aby ich odrezal. Spálili sme ich na moje narodeniny. V táboráku." Mávol rukou a objavil sa pohár vody. Sudkyňa Pryceová bola mierne prekvapená, ale usmievala sa, keď sa napil. "Obaja sme si sľúbili, že "už viac žiadne masky" a ja som a dnes ráno prebudil, prehovoril som k sebe a som pripravený čeliť môjmu strýkovi." Dospel k záveru.

"Rozumiem!" povedala s úsmevom. "Myslím, že by sme potom mali začať, hm?"

Keď Siri vstúpil do súdnej siene, všimol si Rona, Draca a Hermionu, všetci sedeli v galérii priamo za jeho sedadlom. Remus a Sirius sedeli v ďalšom rade a to priamo za jeho rovesníkmi. Keď sa blížil, Ron a Draco sa postavili, aby ho pozdravili.

"Veľa šťastia, dnes." Povedal Ron a natiahol ruku.

"Odo mňa tiež." Dodal tiež Draco natiahnutím ruky.

"Sme tu pre teba, Siri." Dodala Hermiona.

"Hej kamoši! Nepozerajte sa tak vystrašene!" pokarhal ich Siri. "Máme to!" Sadol sin a svoje miesto, keď súdny zriadenec oznámil začiatok pojednávania.

Zachytil pohľad sudkyne Pryceovej, keď zaujala svoje miesto. Blysol na ňu oslnivý úsmev a potom nenápadne mrkol. Jej pery sa stočili do malého úsmevu, ale ďalej mu neodpovedala.

"Pán Fletcher, zavolajte vášho prvého svedka." Prikázala.

Merlin vyzval Dudleyho. Mladý sloní muž sa prikrčil na lavici svedkov. Zamračil sa, keď súdny zriadenec čítal prísahu, ale súhlasil.

"Pán Dursley, Dudley, pamätáte si na niektorú z mimoriadnych udalostí spomínanú predtým vašim bratrancom?" opýtal sa Merlin.

Dudley vyzeral zmätene, ako keby pred odpoveďou nerozumel otázke.

"Hm… áno?"

Merlin sa cítil naštvane. Siri sa uškrnul.

"Povedzte nám, vlastnými slovami, vašu verziu bitky o pohár mlieka." Poučil ho Merlin.

"No, Harry a ja sme boli pri kuchynskom stole." Začal posmešne. "Dopil svoje mlieko a uprel pohľad na moje. Snažil som sa udržať moju šálku, ale on použil svoju mágiu, aby ma odhodila preč a zobral si ho odo mňa."

Siri si nemyslel, že by Dudley prežil výpoveď, ak by si držal nos tak vysoko nad celou vecou. "Pravdepodobne sa z jeho krku chcel dostať kameň?"

"Vaša ctihodnosť?" prehovoril ticho Marty.

"Áno, pán Davis?" zobrala ho na vedomie.

"Nechcem vzniesť formálnu námietku, ale chcel by som jemne pripomenúť, že žalobcove meno je Sirius, nie Harry." Požiadal Marty.

"Samozrejme, pán Davis." Súhlasila. "Merlin, pripomeňte vašim svedkom a vášmu klientovi, že žalobca je Sirius Snape a obracajte sa na neho ako takého." Pripomenula.

"Iste, vaša ctihodnosť." Súhlasil Merlin. "Dudley, znovu vám pripomínam, že váš bratranec sa volá Sirius Snape. "Harry Potter" ako vám bol dôverne známy bol len alias." Dudley prikývol.

"Dobre, teraz by som chcel počuť z vašej strany príbeh o trojkolke." Naliehal Merlin.

"To bola čistá žiarlivosť zo strany Siriusa." Uškrnul sa Dudley. "Nemohol zniesť, že teta Marge mi kúpila novú trojkolku. Znovu využil svoju mágiu, aby ma zhodil z mojej trojkolky a potom si ju zobral." Dudley hodil arogantný pohľad smerom na Siriho, ale rozhodilo ho, keď sa Siri na neho vľúdne usmial.

"Teraz. Rád by som len vo všeobecnosti chcel povedať, aby ste nám povedali, aké to bolo vyrastať s vašim bratrancom a jeho mágiou." Usmernil ho Merlin.

"No, keď sme boli mladší, veci ktoré robil boli trochu divné alebo prekvapujúce, ale keď sme boli starší, bol viac vystrašený tým, čo od neho prišlo." Zakvílil Dudley. "Povedal by som, že v čase, keď sme mali desať, začal robiť veci, ktoré nám robil úmyselne. Spomínam si na incident s hadom. Hovoril s hadom. Keď som sa prvý raz pozeral na hada, ale vtedy bol hore a zaujatý. Postavil som sa vedľa Siriusa, aby som to dobre videl. Nechcel sa so mnou podeliť s touto skúsenosťou, zrejme preto, ďalšia vec, ktorú urobil bola, že sklo zmizlo a ja som padol dovnútra do jamy s hadom. Ten obrovský pytón sa doplazil ku mne a poriadne ma vystrašil, pretože sa obtočil okolo mojej nohy. Myslel som si, že som mŕtvy!" vyvalil oči s predstieranou hrôzou. Siri mal na svojej tvári zmätený výraz, jasne sa smial nad absurditou toho všetkého. "Škoda, že had nemôže byť predvolaný ako svedok." Pomyslel si, uchechtol sa sám pre seba.

"Ešte niečo, Dudley?" opýtal sa ho Merlin.

"No, áno, je toho veľa na zozname, ale môžem to trochu urýchliť." Povedal Dudley s povýšeným tónom v hlase. "Sirius si vždy mrmlal kúzla a tak popod fúzy. Nikdy sme si neboli istí, čo nám to spôsobí. Noc, kedy nafúkol tetu Marge bola hrozná!"

"Námietka!" vykríkol Marty, vyskočil na nohy. "Svedok klame sám seba!" vyhlásil Marty.

"Pán Dursley, ako to, že si tak dobre pamätáte na tento incident so svojou tetou?" spýtala sa sudkyňa.

"Začul som, ako s tým Sirius raz v noci podpichoval môjho otca." Dudleyho pera sa zachvela. "Vyhrážal sa tým ockovi. Počul som to, preto mi to prišlo na myseľ."

"To je lož!" Severus vyskočil nahnevane na nohy.

"Ocko, sadni si." Nariadil ticho Siri. "Vieme, že je to klamstvo. To je pre mňa dobré."

Severus hľadel na Siriho a Siriho oči povedali, "Ver mi." Severus si náhle sadol.

"Profesor Snape, musím vás napomenúť. Žiadne ďalšie výbuchy, lebo ponesiete následky." Povedala mu sudkyňa Pryceová.

"Odpusťte, vaša ctihodnosť." Povedal ticho Severus.

"Prosím, pokračujte, pán Fletcher." Prikázala.

"Severus, udržte to pod kontrolou." Povedal ticho Marty. "Sme v poriadku, verte mi!" Severus pomaly uvoľnil ruky zovreté v päsť a uvoľnil sa.

"Dudley, čo cítite k svojmu bratrancovi?" spýtal sa ticho Merlin.

"Milujem ho. Je to rodina." Povedal Dudley. "Ale desí ma k smrti." Siri zavrtel hlavou. "Klamársky bastard!" pomyslel si. Ale vľúdny úsmev zostal pevne na svojom mieste. Toto vystrašilo Dudleyho viac ako čokoľvek iného.

"Svedok je váš, pán Davis." Usmial sa zlomyseľne Merlin.

"Žiadne otázky." Vyhlásil Marty.

"Dobre, predvolávam na lavicu svedkov Petúniu Dursleyovú." Oznámil Merlin.

Petúnia sa posadila, napäto sedela na okraji svojej stoličky. Jej oči nervózne behali po miestnosti. Občas sa na kratučký moment usadil na Sirim. Jeho úsmev nikdy nezaváhal a poriadne ju zneistil.

"Pani Dursleyová. Milujete vášho synovca?" spýtal sa ticho Merlin.

"Vrúcne ho milujem." Vyhlásila, utierala si suché oči do naškrobenej bielej vreckovky. Bola rovnako tuhá ako ona.

"Veríte vášmu synovcovi?" opýtal sa rovnako ticho Merlin.

"Nie, ja nie." Povedala pevne, stiahla svoju tvár do takého výrazu, že Siri predpokladal, že to má ukázať, že sa ho bála. "On... ma desí." Uviedla chvejúcim hlasom.

"Čo vás desí?" povedal ticho Merlin.

"Jeho mágia a ako ju používal na kontrolu nad nami." Uviedla.

"Kontrolu nad vami?"

"Áno, nemusel ju použiť. Demonštroval svoju moc dosť za tie roky, takže hrozba jej použitia bola dosť manipulatívna na nás kvôli jeho rozkazom." Vysvetlila.

"Rozumiem. Povedal niekedy, že použije svoju mágiu proti vám osobne?" opýtal sa Merlin.

"Nie, na mňa nie. Ale mohol by ju využiť na zlomenie drahého rodinného dedičstva alebo k trápeniu môjho syna." Povedala.

"Trápil ho v čom?" opýtal sa Merlin.

"Ukradol by jeho veci použitím jeho mágie. Robil by si z neho žarty." Povedala.

"Namieril niekedy svoju mágiu na vašeho manžela?" opýtal sa Merlin.

"Ale áno!" vykríkla. "Sirius nenávidí Vernona."

"Nenávidí ho?" zopakoval Merlin. Siriho obočie vystrelilo hore, keď si pomyslel, "To to nie je lož, myslím!"

"Sirius bol vždy žiarlivý na zvláštne puto medzi Vernonom a Dudleym. Nenávidel čas, ktorý spolu obaja trávili. Vernon sa vždy snažil rozdeliť svoj čas medzi oboch chlapcov, ale Sirius nikdy nebol spokojný. "Rozdelil svoj čas právne." Pomyslel si zlomyseľne Siri. "Dudley dostal lásku a náklonnosť, ja som dostal hnev a zneužívanie!"

"Ďakujem vám, Petúnia." Povedal srdečne Merlin, ale mal pocit, ako keby mal zvracať. "Je ešte niečo viac, čo chcete povedať?"

"Rada by som, ale je to môj synovec. Je to dovolené?" spýtala sa.

"Nie, nemusíte priamo hovoriť so Sirim." Oznámil jej Merlin. "Suka." Pomyslel si.

"Rozumiem." Povedala. "V tom prípade budem zovšeobecňovať. Chcem povedať, že sme urobili to najlepšie, čo sme mohli, aby bola naplnená každá potreba syna mojej sestry. Nikdy to nebolo tak, aby som mu vyhovela. Kvôli tomu to naozaj ľutujem. Urobili sme všetko, čo sme mohli, dali mu krásny domov, jedlo, oblečenie a rodinu. Nestačilo to." Dospela k záveru a znovu si falošne pretrela oči.

"Svedkyňa je vaša, Marty." Oznámil Merlin.

"Žiadne otázky, vaša ctihodnosť." Vyhlásil Marty.

"Dobre."povedala sudkyňa Pryceová, skontrolovala čas. Bolo ešte skoro, ale príliš neskoro na pokračovanie pred potrebnou prestávkou. "Dáme si prestávku na obed už teraz. Stretneme sa opäť o jednej hodine. Prerušujem pojednávanie."

Ako sa zodvihli na odchod, Ron naštvane vybuchol, "Moje nervy! Ako si mohol zostať tak pokojný?" spýtal sa Siri. "Chcel som ich zabiť!"

"Ron, vyhrám. Nebojím sa." Povedal mu ticho Siri. "Idem vyhrať. Cítim to. Niečo sa stane."

"Čo tým myslíš?" opýtal sa Draco.

"Neviem naozaj povedať čo je to, čo sa stane. Jednoducho mám pocit očakávania. Vieš, ako keď sa cítiš pred Vianocami alebo máš narodeniny?" vysvetlil Siri. "Neviem, čo to znamená."

"Poďme všetci na obed." Prerušil ich Severus. "Potrebujem si oddýchnuť od tohto miesta!" zavrčal.

Marty bol po poludňajšej prestávke zaneprázdnený. Vyžiadal si a obdržal povolenie na použitie Veritasera na Vernona. To ho veľmi potešilo, ale zďaleka nie toľko ako balíček, ktorý umiestnil jeho mladý asistent na jeho stolík.

"Je to to, čo si myslím, že to je?" spýtal sa samozrejme nadšeného mladého muža.

"Áno, pane." Odpovedal s jasom v očiach. "Prečítajte si to!" dodal.

Marty zobral jednu, vytlačenú stránku. Rýchlo ju preletel pohľadom. Vyskočil a zakričal: "Mám ťa, ty bastard!"

Severus a Siri už sedeli pri stole, keď Marty vstúpil do súdnej siene, balíček držal pevne vo svojom náručí. Papier bol v jeho aktovke. Takmer sa triasol vzrušením.

Siri zvedavo prešiel očami balíček po tom, čo ho Marty položil na stôl.

"Je to to, čo si myslím, že je?" opýtal sa Severus, keď sa naklonil dopredu.

"To určite je!" opovedal Marty so širokým úsmevom zjavujúcim sa na jeho tvári. Podal laboratórnu správu Severusovi. Rýchlo si ju prečítal a podal ju späť Martymu. Jeho oči zaiskrili, keď sa v nich zjavili slzy. Položil ruku okolo Siriho ramien a zašepkal, "Máme ho, Siri. Tu je tvoj dôkaz." Ukázal na balíček.

"Čo je to?" spýtal sa Siri, zmätenie sa odzrkadľovalo na jeho tvári.

"Je to nôž, synček." Povedal ticho Severus. "Nemohli sme ti nič povedať v prípade, že by sme sa mýlili. Prišli testy z laboratória. Bola na ňom tvoja krv a iba tvoja. Vernonove odtlačky prstov. Len jeho. Máme ho!"

V Siriho očiach sa objavili slzy a on potlačil vzlyky. Nemohol tomu uveriť. "Bolo po všetkom." Pomyslel si. Zhlboka sa nadýchol a roztrasene si pretrel oči. Posadil sa rovno a hrdo. Dovolil si malý úsmev, ktorý sa usadil v jeho kútikoch úst.

Vernon bol povolaný na lavicu svedkov a zložil prísahu. Blysol sebaistým úsmevom smerom na Siriho, ktorý spôsobil, že na tvári mladého muža sa objavil víťazoslávny úsmev, čím spôsobil, že tvárou jeho strýka preletel tieň. Siri zaklonil hlavu v ticho smiechu a jeho úsmev sa stal diabolský.

"Pán Dursley, milujete vášho synovca?" začal náhle Merlin.

"Samozrejme, že áno!" vybuchol Vernon. "Sirius mohol byť nádherný očarujúci mladý muž."

"Mohol byť?" opýtal sa Merlin.

"No, áno, keby si tak vybral, bol by veľmi odzbrojujúci. Bohužiaľ, nechcel byť takým veľmi často." Vysvetlil Vernon.

"Bojíte sa Siriusa?" opýtal sa Merlin.

"Áno." Zamrmlal Vernon, sotva šepkal, keď sa pozrel dole na svoje ruky. Zrejme to bol trik, ako získať priazeň poroty.

"Prečo?" spýtal sa ticho Merlin.

"Často využil svoju moc, aby ma vystrašil." Prehovoril ticho Vernon. Siri bol prekvapený, že jeho tvár nie je fialová už kvôli tomu, že o ňom musí hovoriť.

"Povedzte nám, aké je to opatrovať pána Snapea." Podporoval ho Merlin, ticho preklínal tú bublinu.

Po hlbokom nádychu Vernon začal. "Ráno sme našli Siriusa pred vstupnými dverami, bol smutný a radostný zároveň."

Zachichotanie uniklo cez Ronove pery, keď uvidel "konverzačnú bublinu" nad Vernonovou hlavou. Stálo tam "Upozorňujem Trkvas". Vernon zaváhal, keď začul Rona.

"Boli sme zarmútení stratou mojej švagrinej a švagra, ale boli sme požehnaní, že nám bol daný Sirius do opatery a výchovu."

Objavila sa ďalšia bublina, tentokrát oznamovala "a na bitie a mučenie", a dodávala svoje pripomienky do konca Vernonovho svedectva. Šepot prebiehal davom nad znepokojujúcimi vyhláseniami. Sudkyňa sa otočila a keď uvidela nad Vernonovou hlavou bublinu karhajúco zvolala, "Siri!"

"To nie som ja Vaša Ctihodnosť!" hájil sa.

Poobzerajúc sa na galériu, snažila sa bez úspechu objaviť vinníka.

"Musím požiadať o pokoj v mojej súdnej sieni." Povedala prísne. "Prosím, pokračujte."

Vernon prikývol. "Ako som už povedal, Sirius bol radosť. Bolo to príjemné a šťastné dieťa. Nikdy sme s ním nemali žiadne problémy až dovtedy, kým sa neobjavila jeho mágia. Ako sa stal starším, stal sa silnejším."

Objavila sa ďalšia bublina. "Bol som mladistvou bravčovou roládou!" oznamovala.

Galéria vybuchla smiechom.

"Kto to robí?" zakričala sudkyňa. Sirius Black sa nevinne rozhliadol. Keď sa jeho oči stretli so Siriho, lišiacky na neho mrkol. Siri sa uchechtol a sklopil hlavu. Sudkyňa udrela svojim kladivkom. Nebola pobavená. "Budem musieť vypratať túto súdnu sieň, ak sa to nezastaví!" oznámila. Sirius vtisol svoj prútik do jeho plášťa.

"Pán Dursley, ospravedlňujem sa. Prosím pokračujte s vašim svedectvom." Povedala mu.

Vernon si odkašľal. "Áno, dobre, ako som hovoril, keď bol Sirius starší, tým sa stal ohavnejším. Uvedomil si narastajúcu moc, ktorú mal nad nami a to ho čoskoro zmenilo na netvora."

"To bolí." Pomyslel si Siri akonáhle bodavá bolesť otriasla jeho srdcom. "Nie som netvor." Jeho dôvera sa len trochu pošmykla. Ron mu položil zozadu ruku na rameno. Siri prekvapene nadskočil a otočil sa a usmial sa, zavrtel trochu hlavou. Ron potľapkal jeho rameno predtým, než si sadol naspäť. Siri bol vďačný za jemné pripomenutie, že nie je sám. Jeho priatelia mu kryli chrbát.

"Náš strach rástol ako roky plynuli." Kecal ďalej Vernon. "Mysleli sme si, že keď do jeho čarodejníckeho učenia, že sa veci stanú lepšími. Mýlili sme sa. Zobral všetko, čo sa naučil a obrátil to proti nám. Nemali sme odvahu postaviť sa proti nemu. Žili sme v hrôze."

"Klamár, klamár, klamár!" Sirimu sa zovrela hruď. "Och nie, nie záchvat paniky!" jeho dych prichádzal a odchádzal v krátkych malých nádychoch. Severus bol okamžite v strehu.

"Vydrž, Siri." Varoval ho. "Marty, žiadaj prestávku, TERAZ!" zašepkal divoko Severus.

"Vaša ctihodnosť!" prehovoril zrazu Marty.

Jeden pohľad, buchla svojim kladivkom a zvolala: "Desať minút prestávka!"

Severus viedol Siriho zadnými dverami do krátkej chodby.

"Dýchaj, Siri." Žiadal Severus.

"Nazval ma netvorom!" zašepkal Siri.

"Ty – nie – si – netvor!" dostal zo seba von Severus cez zaťaté zuby. Vrela v ňom zlosť a jej vlnenie pretekalo cez celú budovu.

"Čo to bolo?" opýtal sa Ron, keď to prešlo súdnou sieňou.

"Mocná mágia." Povedal Draco.

"Siri?" zašepkala Hermiona.

"Mohol by to byť." Povedal jej Draco.

"Pŕŕŕ!" povedal v úžase Ron. "Myslím, že boli doby, keď si to cítil okolo neho, ale nie takto!" jeho spoločníci prikývli a sledovali, ako sa dvaja čarodejníci vrátili na svoje miesta.

"Ste pripravený, pán Snape?" opýtala sa sudkyňa Pryceová.

"Áno," Siri si odkašľal, "Áno, Vaša Ctihodnosť." Znelo to silnejšie.

"Pokračujte, pán Fletcher." Nariadila sudkyňa.

"Pán Dursley, je niečo viac, čo by ste chceli pridať?" opýtal sa Merlin.

"Iba chcem zopakovať pocity mojej manželky. Pokúsili sme sa konať správne ohľadne Siriusa. Nestačilo to." Uviedol vážne Vernon.

"Žiadne ďalšie otázky." Povedal Merlin. "Svedok je váš, Marty."

"Ďakujem vám, Merlin. Vaša ctihodnosť, je váš lekár pripravený?" opýtal sa Marty.

"Áno, je na ceste. Počkáme." Povedal mu sudkyňa Pryceová.

O niekoľko minút neskôr prešla zadnými dverami Juno. Siri sa prekvapene pozrel na Martyho. "Čo sa deje?" zašepkal.

"Tak trochu, "oko za oko", Siri." Odpovedal Marty.

"Veritaserum."

"Čo?" zakvičal Siri. "Nie je to pre muklov nebezpečné?"

"Dostane rovnakú dávku ako ty, Siri." Uistil ho Marty. "Upokojí ho to a neuškodí mu to. Takže sa upokoj a nechaj ma dnes pre teba vyhrať spravodlivosť."

Juno pustila správnu dávku na Vernonov jazyk. Skontrolovala ľahostajne jeho životné funkcie, keď sledovala, ako sa jeho oči zahmlili. Kývla na sudkyňu.

"Len do toho, pán Davis." Nariadila sudkyňa Pryceová.

"Pokoj, Siri." Marty prehovoril k svojmu mladému klientovi. "Toto bude škaredé." Severus prehodil ruku cez operadlo Harryho stoličky.

"Pán Dursley, chcem dnes hovoriť o vašom synovcovi. Je to v poriadku?" opýtal sa Marty.

"Ak je to potrebné." Povedal krátko Vernon.

"Nemáte ho veľmi rád, však?" povedal ticho Marty.

"Rád jeho? Nenávidím malých netvorov!" vyhŕkol Vernon.

Siri sa pri zvuku nenávisti v hlase Vernona strhol. Spomienky sa zableskli v jeho mozgu a pred jeho očami tancovali škvrny.

"Ale hovorili ste, že chlapca zbožňujete!" tvrdil Marty. "Bolo to klamstvo?"

"Samozrejme, že bolo! Vždy robil divné veci. Prisahal som, že z neho tú mágiu vybijem!" zasyčal Vernon.

"Prepáčte?" povedal Marty.

"Malý šialenec! Takmer odo dňa, kedy prišiel ku nám vždy hral svoje podivné hry. Veci lietali vzduchom! Človek nikdy nevedel, kedy sa susedia pozerali. Musel byť schovaný. Nechceli sme, aby susedia zistili, čím bol!" Vernon hovoril takmer nesúvislo s jeho chvastaním.

Siriho oči boli zatvorené. Hojdal sám seba, snažil sa udržať svoju kontrolu nad jeho mágiou.

Severus mu šepkal upokojujúce slová. Siri švihol svojim zápästím a jeho hudba začala hrať. Severus začal trieť malé kruhy okolo jeho chrbta.

"Je v poriadku, profesor Snape?" opýtala sa sudkyňa Pryceová.

"Áno, myslím, že áno. Poďme, aby to skončilo." Dodal, napäto.

"Vaša ctihodnosť. Dostal som posledný dôkaz, na ktorý sme čakali. Rád by som ho teraz predložil." Oznámil Marty.

"Rozhodne. Poďme sa pozrieť." Povedala sudkyňa.

Marty rozbalil nôž. "Pán Dursley, poznávate tento nôž?" opýtal sa.

"Ach áno, to je náš mäsiarsky nôž." Odpovedal

"Váš mäsiarsky nôž? Ste si istý?" opýtal sa Marty.

"Môžem ho vidieť z blízka?" opýtal sa Vernon s podivným svetlom v očiach.

"Iste, ale nesmiete sa ho dotknúť." Súhlasil Marty. Držal nôž pred Vernonom, nakláňal ho, aby ponúkol dôkladné preskúmanie.

"Áno, je náš. Kúpil som sadu pre Petúniu na Vianoce pred dvoma rokmi. Vždy chcela kvalitnú sadu." Chvastal sa Vernon. "Táto je moja obľúbená."

"Vaša obľúbená?" Marty sa neodvažoval dúfať, že by to bolo tak jednoduché.

"Ale áno!" zasmial sa škodoradostne so šialeným leskom v očiach. Siri sa otriasol pri spomienke, ktorú to vyvolalo. "Bol to ten, ktorý prinútil Siriho kričať!" vyhlásil Vernon. Siri zlyhal. Lavice boli odtlačené, ľudia a všetci boli pri vonkajších stenách v súdnej sieni. Ľudia kričali. Stoly obhajoby a obžaloby sa posunuli, rovnako ako Merlin a Severus. Siri sedel so zatvorenými očami, podivne v strede kruhu, ktorý vytvoril. Vernon bol vo vzduchu opäť so šialeným smiechom. Siri sa triasol po celom tele z úsilia, ako sa snažil získať kontrolu. Jeho "hlások" v hlave skandoval.

*Upokoj sa*, žiadal "hlások".

*Nemôžem.* Vykríkol.

*Neubližuj im.* prosil hlások.

*Nechcem.* sľúbil.

*Uvoľni ich.* požiadal hlások.

*Ešte nie!* odmietol.

*Vystrašil si ich.* zašepkal hlások.

*Ja viem.* zašepkal späť.

Severus klesol na ruky a kolená. Na úrovni podlahy bola sila slabšia. Pustil sa na svoje brucho a plazil sa bojujúc proti Sirimu. Stále to bol jeho zápas proti sile jeho syna ohromujúci.

*Si frustrovaný tou nehodou.* varoval ho hlások.

*Je mi to ľúto.* priznal.

*Pusti Vernona dole!* naliehal hlások.

*Ja – chcem – ja – chcem* zakoktal sa bojujúc s tým.

"Siri, Sústreď sa, nenechaj to zvíťaziť!" volal Severus, snažil sa k nemu dostať.

*Siri, nerob to.* prosil hlások.

*Ja – chcem. Ja chcem.* povedal, potriasol hlavou, aby sa uvoľnil.

*Siri, daj ho dole!* žiadal hlások.

*Ja- chcem - na* Siri stenal, udýchaný v márnej snahe znovu získať kontrolu.

*To nie je pravda!* hlások prerastal do šialeného.

*Nenávidím ho!* vyhlásil nahnevane.

*Máš pravdu.* súhlasil hlások.

*Nemôžem to udržať.* povedal svojmu hlásku.

"Siri, počúvaj ma." Žiadal Severus.

*Načúvaj svojmu otcovi.* navrhol pokojne hlások.

*Ocko?* volal.

*On ťa nepočuje, Siri.* povedal mu hlások.

"Ocko?" volal nahlas Siri.

"Idem Siri." Zvolal Severus. Bojoval s vlnami mágie vychádzajúcimi z jeho syna.

"Ocko?" zvolal znova Siri malým vydeseným hlasom.

*Nechaj ho Siri. Skloň ochranu.* prikázal hlások.

Severus cítil, ako sa sila zodvihla a vyskočil hneď na nohy a vrhol sa zvyšok cesty k svojmu synovi.

"Siri! Pozri sa na mňa!" žiadal Severus, pričom sa dotkol jeho ramien.

*Siri otvor tvoje oči.* povedal jeho hlások.

*Buď ticho!* povedal svojmu hlásku.

"Siri, otvor svoje oči." Ticho prosil Severus.

Siri otvoril oči. Mal sklenný a zmätený pohľad vo svojich očiach. Poobzeral sa na scénu okolo seba. "Ach bože! Čo som to urobil?" pomyslel si. Vyskočil na nohy.

"Ospravedlňujem sa! Je mi to ľúto! Sú všetci v poriadku?" rozhliadol sa divoko okolo seba.

Juno sa spamätala a rozbehla sa k nemu. "Poď, miláčik. Sadni si." Povedala jemne a vzala ho za ruku. Siri sa posadil a ako to urobil v miestnosti sa veci začali vracať do poriadku. Lavice sa elegantne zoradili, ľudia stále na nich sedeli, omráčení a zmätení od utrpenia.

"Tridsať minút prestávka!" nariadila sudkyňa Pryceová, úplne zabudla, že má svoje kladivko. Potrebovala sa dostať preč od moci v miestnosti. Vzduch ňou praskal. Vybledlo to ako Siri získal kontrolu. Juno mu podala upokojujúci elixír a miestnosť sa dala do poriadku s ranou.

Keď sa sudkyňa vrátila, videla, že Siri bol opäť pod kontrolou, takže ho nechala byť.

"Pán Davis, chcete pokračovať s týmto svedkom?"

"Áno, vaša ctihodnosť." Odpovedal ticho. S pohľadom na Siriho začal.

"Pán Dursley, povedal ste, že to bol váš nôž, ktorý prinútil Siriho kričať. Chcete tým povedať, že ste použili tento nôž na spáchanie trestného činu proti nemu?" opýtal sa Marty.

"Áno, chcem. Mal som v úmysle zabiť toho malého bastarda. Jeho záchrana prišla skôr, ako som mal šancu. Aj keď som bol blízko." Pokojne priznal Vernon. Tentoraz toho bolo na Siriho priveľa. Omdlel s úsilím ovládnuť sám seba. Odniesli ho do kancelárie sudkyne a nechali ho počas zvyšku konania na pohovke. Ron a Hermiona sedeli s ním. Draco ostal v súdnej sieni so Severusom, Siriusom a Remusom sledovať záver súdneho pojednávania. Keď porota odišla, vrátil sa porozprávať sa s Ronom a Hermionou a čakal na verdikt.

Severus ticho vstúpil do miestnosti. Prešiel k pohovke a kľakol si vedľa nej. Jemne odhrnul jemné vlasy zo Siriho pokojnej tváre. "Odpočíva dobre?" nepýtal sa nikoho zvlášť.

"Zdá sa, že áno, pán profesor." Odpovedala Hermiona. Usmial sa na ňu.

"Myslím, že ma teraz všetci môžete volať Severus. "Profesor" už nie je dlhšie potrebné." Dodal sarkasticky.

"Och, ale to, pane!" prehovoril Ron. "Je to otázka úcty!"

"Ďakujem vám za to pán... ehm... Ron." Usmial sa trochu Severus. "Staré zvyky, však?" usmiali sa všetci.

"Ocko?" zašepkal Siri, oči mal stále zatvorené.

"Tu som, synček." Odpovedal, jemne sa dotkol Siriho tváre.

Pomaly otvoril oči a rozhliadol sa. "Sú všetci v poriadku?" opýtal sa.

"Každý je v poriadku." Prehovoril Draco.

"Čo sa stalo?" opýtal sa Siri.

"Tvoj strýko sa priznal." Povedala ticho Hermiona.

"Áno, spomínam si." Povedal Siri sotva šeptom.

"Porota je stále preč, ale je to v tomto bode len formalita." Povedal mu Severus.

"Je to potom za nami?" opýtal sa s nádejou Siri.

"Áno, synček. Je po všetkom." Ticho ho ubezpečil Severus a Siri sa úľavou rozplakal. Severus ho zobral a držal ho, keď ich traja mladí ľudia ticho opustili a nechali o samote.

O chvíľu neskôr, Remus zaklopal a otvoril dvere. "Porota sa vracia." Oznámil.

Siri sa zodvihol z pohovy a vyrovnal si pokrčenie svojho obleku. Upravil si kravatu a prečesal si vlasy. "Aspoň v tejto dĺžke nevyčnievali úplne!" pomyslel si. Narovnal sa a nasledoval svojho otca späť do súdnej siene.

Boli vyzvaní k utíšeniu a porota bola privedená späť do miestnosti.

"Pani predsedkyňa, dosiahli ste verdikt?" opýtala sa sudkyňa.

"Áno, vaša ctihodnosť." Vyhlásila.

"Veľmi dobre. Čo vyhlasujete?" požiadala sudkyňa.

"Z veci psychického týrania. Považujeme odporcu… za vinného." Povedala.

"Z hľadiska fyzického zneužívania. Je odporca… vinný." Povedala.

"Z hľadiska zanedbávania. Je odporca… vinný."

"Z veci obvinenia ohrozenia dieťaťa. Považujeme odporcu… za vinného."

"Vo veci obvinenia z pokusu o vraždu. Považujeme odporcu... za vinného." Dospela k záveru.

"Ďakujem vám pani predsedkyňa. Splnili ste všetky úlohy uvedené pre tento súd, urobili ste to najlepšie, čo ste modli a ja vás uvoľňujem zo služby. Ďakujeme za váš čas a vaše obete. Prepúšťam vás." Udrela kladivkom. Potom preštudujúc svoj kalendár oznámila. "Rozsudok vyhlásime 15. augusta o deviatej ráno." Povedala s konečným buchnutím jej kladivkom. Siri sa zrútil na stoličku.

Keď zriadenec odvádzal Vernona do cely predbežného zadržania, začal kričať na Siriho. "Máš to, čo si si zaslúžil netvor! Si bezcenný! Si nenormálny!" Každé Vernonovo slovo bolo ako bič a Siri sebou trhol pri každom z nich, akoby bol skutočne zasiahnutý. Severus ho pritiahol k sebe a zašepkal: "Nie si nenormálny alebo bezcenný, alebo netvor! Si Sirius Snape, môj syn a ja som na teba veľmi hrdý!" vyhlásil ostro do Siriho ucha.

"Naozaj to myslíš vážne?" zašepkal Siri.

"Naozaj to myslím vážne, Siri." Potvrdil Severus. "Milujem ťa! Nikdy si nedovoľ pochybovať o tom alebo o sebe!" náhle Severusa niečo napadlo a on vytiahol Siriho na nohy.

"Poď ďalej. Dokážem ti to!" povedal. Premiestnili sa na majestátny starý hrad a Severus ho viedol k vrcholu najvyššej veže, ktorú hrad mal. Vyškriabali sa až na vrchol veže. Zatiaľ čo Siri sledoval, ako jeho otec vstal, ruky roztiahol do sveta a vykríkol: "Toto je MÔJ syn! Sirius James Snape! A on je najväčší!" zoskočil dole z veže a postavil sa vedľa svojho syna. "Milujem ťa, Siri." Povedal, vtiahol ho do teplej náruče. Siriho hrdlo sa stiahlo a on nedokázal hovoriť, aby ho zachránil a tak svojho otca objal za všetko, čo sa stalo, odstúpil a pozrel mu do očí a len prikývol.

Čas rýchlo uplynul, keď čakali na príchod pätnásteho. Draco, Ron a Siri strávili svoj čas s tromi ďalšími čarodejníkmi a pracovali na niekoľkých základných tieniacich kúzlach. Všetci sa striedali pri cvičení na fitness zariadení. Ráno po prvom Ronovom a Dracovom cvičení sa Siri musel smiať pre ich zrejmé nepohodlie.

"Myslíte, že je to teraz zlé? Počkajte do zajtra!" povedal im Siri.

"Neprežijem to do zajtra." Zastonal Ron.

"Myslím, že chcem umrieť!" dodal Draco.

S tichým smiechom Siri povedal: "Budete za pár dní v poriadku! Len tak ďalej. Pomáha to v dlhodobom horizonte."

"To nestojí za reč!" zamračil sa Ron.

"Poďte vy padavky!" podpichoval ich Siri. "Poďme si dať sprchu!"

Pätnásteho bolo jasne a slnečno. Malá skupina čarodejníkov z Rokfortu dorazila spoločne pred budovu súdu. Siri viedol skupinu davom so vztýčenou hlavou. Reportéri sa dožadovali komentárov, ale skupina ich ignorovala a vydala sa dovnútra. Siri a Severus zaujali ich kreslá a ich okruh priateľov sedel za nimi ako podpora.

Súdny zriadenec opäť požiadal o poriadok a sudkyňa Pryceová zaujala svoje miesto. Dnešok bol dňom, ktorý sa chystala vychutnať. Cítila sa ako by spravodlivosť mala skutočne na vrch v tejto veci. Pozrela sa na mladého muža sediaceho ticho pri stole obžaloby. Veľmi sa jej uľavilo, keď videla jeho hlavu vztýčenú a ramená vzpriamené. Cítil sa zrejme oveľa lepšie, že bol súd na konci.

Pozrela sa na stôl obhajoby a zachytila pohľad Merlina Fletchera. Cítila sa kvôli nemu zle. Bol nahnevaný, keď ona a dvaja právnici sa stretli na čaji počas popoludnia v posledný deň hlavného pojednávania. Povedal im potom, že Dursleyovci ho kŕmili strašnými klamstvami. Ospravedlnil sa za to, že obhajoval toho muža. Marty ho uistil , že si robí len svoju prácu za ktorú bol platený. Merlin súhlasil, ale nespôsobilo to, že sa cítil lepšie. Bol zdesený tým, čo sa stalo tomuto dieťaťu. Nikto si nezaslúžil, aby s ním bolo zaobchádzané týmto spôsobom!

Sudkyňa Pryceová si odkašľala. "Sme tu dnes, aby som vyniesla rozsudok nad Vernonom Dursleym. Bol uznaný z vinným z vecí ako psychické zneužívanie, fyzické týranie, zanedbávanie, ohrozenia dieťaťa a pokusu o vraždu. Moja práca v tomto všetkom je iná než dohliadať nad procesom, nakoniec to došlo sem. Je to na mne a ja ja musím rozhodnúť čo spraviť v otázke tohto muža. Nemyslela som na nič iné v poslednom čase a každú voľnú chvíľu, ktorú som tomu mohla venovať. Než oznámim rozsudok, chcem uviesť niekoľko poznámok, niekoľko vyhlásení týkajúcich sa tejto veci."

Napila sa zo svojho pohára a pokračovala. "Pán Snape... Siri." Oznámila. "Rada by som vyjadrila hlbokú ľútosť nad tým, čo ste si musel vytrpieť v tak mladom živote. Ale tiež by som chcela povedať, že som vami veľmi očarená. Čelil ste tomuto utrpeniu so vztýčenou hlavou. Snažil ste sa nájsť spôsob ako cez to prejsť. Môžem sa len domnievať, aké to muselo byť, aké to bolo pre vás prežívať všetky tie hrozné spomienky, odhaliť vašu dušu a odhaliť vaše rany. Stáli ste neobyčajne na svojom bojisku s odvahou, ktorú som nikdy v živote nevidela. Otvoril ste mi oči k niekoľkým horkým pravdám vašim "otvoreným správaním", ako ho nazývate! Mali ste pravdu, máme tendenciu obracať sa k iracionálnemu strachu, čo sa týka prejavu surovej moci. Videli sme veľmi jej demonštráciu v tejto miestnosti, videli sme čo mohla táto divoká sila spôsobiť, ale nie kvôli tomu, že ste si ju zvolili. V tento deň ste mohli veľmi ľahko "všetko poslať preč", ale som si istá, že to nie je to, čo ste chcel. Som hrdá na to, že som mala možnosť s Vami sa stretnúť a zoznámiť sa. Dúfam, že váš život odteraz bude plný radosti a šťastia, tak ako sa ponúka. Mám naozaj pocit, že ste trpeli dosť." Usmiala sa na neho a on len na ňu kývol.

Postavila sa a potom, čo sa nadýchla, pokračovala. "A teraz, čo sa týka vás, pán Dursley. Nikdy vo svojom živote som nevidela také úplné vyobrazenie čistého zla. Keby ste neboli mukel, prisahala by som, že ste bol samotný Voldemort. Nikdy nepochopím, ako môže byť hocikomu daný dar taký cenný ako dieťa, vlastné alebo cudzie a proste bola zničená tá krása! Sledovala som, ako tento mladý muž prechádzal cez celé utrpenie. Bolo mojou úlohou pokúsiť sa dať všetky kúsky skladačky do poriadku. Bojovala som a zároveň som sa snažila to bol pravdivý príbeh mladého muža sediaceho na tejto stoličke! To sa nikdy úplne nepodarí. Vykreslili ste ho ako hnusného, príšerného, ohavného a ja som ho študovala! Hľadala som jediný sebemenší dôkaz, že bol rovnako ohavný, ako ste ste sa ma snažili presvedčiť! Počúvala som jeho tiché svedectvo, táto pokojná istota ma presvedčila, že má pravdu. Sledovala som, ako sa snažil udržať sa pod kontrolou. Počúvala som zdvorilý a úctivý spôsob reči a proste mi to nedávalo zmysel! Pozorovala som, ako s tichou dôstojnosťou vystavil svoje telo, aby preukázal svoje tvrdenie. A počúvala som, ako ste sa zasmial.Sledovala som ako si zobral lieky, ktoré sú nebezpečné, aby nám všetkým dokázal, že hovorí pravdu. Že jeho lekárka neklamala, keď sa ukázalo, čo všetko sa mu stalo. Toto nie sú len chudobné výhovorky pre muklov, ani úbohá výhovorka pre muža. Ste úbohým ospravedlnením pre človeka! Nakoniec som premýšľala niekoľko hodín vo svojej mysli toto ráno, do akej miery sa ujmem svojich povinností. Nechcem, aby moje rozhodnutie bolo na ľahkú váhu. Takže teraz musím prejsť k môjmu rozsudku."

"Prosím postavte sa a čeľte svojmu trestu ako chlap, prinajmenšom, pán Dursley." Prikázala a Merlin pokynul Vernonovi, že by sa mal postaviť. Merlin sa postavil vedľa neho. Zhlboka sa nadýchnuc, pokračovala vo vete. "Vernon Dursley, bol ste uznaný vinným z fyzického i psychického zneužívania, zanedbávania, ohrozenia dieťaťa a pokusu o vraždu. Všetky tieto zločiny znamenajú doživotie, ale za pokus o vraždu sa vyžaduje to, že dostanete Bozk od Demetora po príchode do väzenia v Azkabane. Nemám v tejto veci inú možnosť. Skupina našich trestných rozsudkov požaduje, aby sme potvrdili naše práva. Spáchali ste tieto zločiny proti čarodejníkovi, v skutočnosti, dieťaťu a vy budete znášať čarodejnícky trest. Nariaďujem, aby bol Dementorov bozk vykonaný v čase vášho bezprostredného príchodu do Azkabanského väzenia." Udrela svojim kladivkom a dokončila vetu.

Miestnosť vybuchla výkrikmi súhlasu v rovnakom čase, ako Petúnia vykríkla od hrôzy. Siri sedel ticho zamyslene pri stole pred ním. Bol otupený. Bolo po všetkom. Prežil. S pokojným odfúknutím si pomyslel. "Dobre, do ďalšieho boja." Zrazu sa cítil veľmi unavený, keď zavrel oči a počúval gratulácie a tiež želania.

"Ocko?" zvolal na Severusa. "Môžeme ísť domov?" opýtal sa.

S pohľadom na Martyho kvôli odpovedi, potvrdil, že mohli odísť. "Ďakujem vám za všetko, Marty. Vážime si všetko, čo ste pre nás urobil." Povedal mu Severus, keď si potriasli rukami.

"Rád som to urobil. Nechcem vidieť deti trpieť a to najmä deti, ktoré utrpeli dosť!" povedal mu Marty. "Siri, dúfam, že od tejto chvíle sú pre teba pripravené len dobré veci. Si veľmi silný a veľmi odvážny mladý muž a ja som na teba hrdý." Povedal Marty a potriasol Sirimu ruku. Siri bol tak všetkým unavený, že jediné čo mohol urobiť bolo prikývnutie.

Zamierili domov a do ich izieb. Siri stál na podlahe uprostred obývacej izby. "Domov." Pomyslel si, zatvoril svoje oči. A potom, "Vďaka Bohu, že je po všetkom!"