28. Moc a ako ju využiť

Severus pristúpil bližšie k Sirimu a jemne trel jeho chrbát. "Prečo si neľahneš pokým bude pripravená večera?" navrhol.

"Nie, som v pohode." Priznal Siri. "Myslím, že zoberiem Herka na vzduch, ak je to v poriadku?"

"Bez problémov." Povedal mu Severus. "Večera bude za hodinu."

Siri si vymenil svoj oblek na džíny a tričko od Sonyi. Vkĺzol do topánok a otvoril dvierka na klietke, kde bol Herk.

"No tak, chlapče!" prosil. "Poďme a natiahneme si na chvíľu naše krídla." Malý samček vyskočil na jeho pažu a šťastne zahúkal. Dožadoval sa odtiaľ Siriho ramena a jemne zobákom potiahol jeho vlasy. Smejúc sa ticho, Siri sa natiahol a pohladil ho po mäkkom perí. "Som rád, že ťa tiež vidím maličký." Hovoril ticho, jeho oči prešli na miniatúrnu klietku na poličke.

Slnko bolo ešte pomerne vysoko na oblohe a väčšia čas dňa uplynula. Siri zodvihol ruku a Herk sa posunul späť na svoje miesto na svalnatom predlaktí. "Dobre, poďme, ale nie príliš ďaleko!" povedal mu Siri. "Mám len jednu hodinu, kamoško!" zavolal za ním. Pozeral sa, ako sa Herk stal obyčajnou bodkou na oblohe predtým než zmizol úplne. Čoskoro sa na šiel sedieť na jeho mieste. Jeho myšlienky sa sústredili na deň, ktorý práve mal. Časť z neho naň bola otrávená, hovorila mu, že by mal cítiť aspoň trochu ľútosti nad trestom jeho strýka. Potlačil ju hlboko do vnútra a povedal si, že má plné právo cítiť sa nad to povznesený. Nikdy nebude musieť znovu znášať nič z toho. Jeho strýko dostal presne to, čo si zaslúžil a Siri bol za to rád! Usmial sa smutným úsmevom a zahľadel sa ponad jazero. Jeho pohľad spočinul na starom hrade, keď sa zamyslel nad tými uplynulými rokmi. Toto bol jeho domov, jediné miesto, ktoré takto bral. Rozhodne nebol doma u Drusleyovcov. Bolo to skôr to, ako si predstavoval, že by mohlo vyzerať peklo. Škola vyzerala ako celý čas predtým. V uplynulom roku sa toho stalo toľko. Toľko sa toho zmenilo. Vyzeralo to tak, ako keby uplynula dlhšia doba. Naozaj absolvoval len pred mesiacom? Zdalo sa to oveľa dlhšie. Premýšľal, či bol pripravený na to, čo ešte príde – Voldemorta. Predpokladal, že bol pripravený ako vždy. Cítil sa príjemne z myšlienky, že tentoraz mu nebude čeliť sám. Tentoraz mal svojich priateľov. Tentoraz mal svojho otca. Všetci boli odhodlaní bojovať po jeho boku. Malý úsmev sa zjavil ešte raz na jeho tvári. Stál sa a pozeral sa ako sa škvrna v diaľke zväčšovala. Keď sa sova priblížila, zodvihol ruku a čakal kým pristane. S nádherným vtáčaťom, posadeným na jeho obľúbenom mieste vedľa Siriho ucha, zamieril domov.

Severus prijal Sirho narážku a hral sa s jednoduchým kľúčom. Cítil túžbu svojho syna stráviť pokojný, normálny večer doma. Rozhodol sa, že to urobí pre svoje dieťa, začaroval izby a použil umlčiavacie kúzlo. Nikto ich nebude počuť alebo si dokonca nebude vedomý, že boli doma. Nemali by byť vôbec vyrušení. Severus dokonca uzavrel krb. Sám Albus Dumbledore by nebol schopný porušiť ochrany tejto noci!

Ich večera bola jednoduchým letným jedlom, dokonale ugrilované steaky, kukurica, pečené zemiaky, šalát a rožky, všetko zapíjané ľadovým tekvicovým džúsom. Ich dezert bol chladný, sladký a šťavnatý melón. Siri s radosťou vypľul pár semienok otcovým smerom. Vďaka tomu smiech spôsobil práve to, čo potreboval, aby jeho duša pookriala.

Ich tichá konverzácia sa čoskoro sústredila na Snape Manor. Siri mal záujem vidieť ho. Vzrušenie v otcovom hlase a svetlo, ktoré svietilo v jeho očiach, keď hovoril o ich domove, cítil sa hrdo ako jeho otec. Nemohol sa dočkať, že ho bude rovnako považovať za svoj domov.

"Čo by si povedal, keby sme využili niekoľko dní a strávili ich tam?" navrhol Severus.

"Čo by som povedal?" Siri takmer zakvičal. "Mohli by sme?" Nadšené zaiskrenie sa rozohnilo život v jeho očiach.

"Nevidím dôvod prečo nie." Povedal mu Severus. "Merlin vie, že si zaslúžime oddych!"

Siri prikývol ako žul kus mäsa. Zrazu sa vzrušene narovnal na jeho mieste.

"Oci! Dostal som proste nápad!" vykríkol.

"Čo je to?" spýtal sa zvedavo Severus.

"No, najprv mi to dovoľ trochu popísať." Povedal. "Bol som znepokojený našim tréningom. Vieme, že je na osem týždňov, však?"

"Áno." Uznal opatrne Severus, nevedel kam tým Siri mieril.

"Dobre. Ak začneme teraz, budeme uprostred, keď začne nový školský rok za dva týždne!" dodal Siri. "Ako budeme trénovať počas plného školského rozvrhu?"

"Nikdy som nad tým nepremýšľal." Priznal Severus. "Máš dobrý postreh. Musíme si o tom pohovoriť so Siriusom."

"Počkaj! Mám možné riešenie." Prehovoril Siri.

"Počúvam." Povedal mu Severus.

"Prečo nemáme náš tréning na Snape Manor?" navrhol. "Je situovaný na útesoch z oboch strán, nie?"

"Áno." Súhlasil Severus.

"Dobre a s múrmi z ostatných dvoch strán, je to niečo ako pevnosť. Nemyslíš?"

Prikyvujúc, Severus bol nadšený zaujatím, čo chcel Siri povedať.

"Zdá sa mi, že niekto bude mať veľmi ťažké časy, aby nás tam prekvapil." Povedal Siri. "Budeme tam práve tak v bezpečí ako tu na Rokforte. Neexistovalo by žiadne vyrušenie, ak je Manor izolovaný, ak to vyzerá." Dospel k záveru je argumentov.

"Máš správny návrh." Priznal Severus. "Páči sa mi to. Poviem to Siriusovi a Remusovi. Som si istý, že budú súhlasiť. Výborne, Siri." Siri sa na neho rozžiaril, úplne potešený, že jeho otcovi sa páčil jeho návrh.

A tak sa stalo, že o dva dni neskôr sa šesť mužov ocitlo v Rokville zhromažďujúc zásoby, ktoré potrebovali na dlhší pobyt na panstve. Severus vedel, že musí úplne doplniť zásoby do laboratória, ktoré mal doma. Urobil kompletný zoznam zložiek a prísad, ktoré bolo potrebné nahradiť a Siri mu pomohol nájsť všetko, čo potrebuje. Diskutovali o niekoľkých špeciálnych projektoch, na ktorých Severus pracoval a Siri premýšľal nad svojou pomocou.

"Čo sa deje, Siri?" opýtal sa Severus, zamračene si potlačil čelo.

"Cítim sa nejako nestálo." Priznal. "Niečo nie je v poriadku." Dodal, keď vstúpili do ulice.

Keď malá skupinka zahla za roh, ocitli sa tvárou tvár pol tuctu Smrťožrútom s prútikmi v ich rukách. Pozrúc sa za seba, Siri videl tiež rovnaké množstvo z nich v priľahlých.

"Do riti!" zvolala Draco, vytiahol svoj prútik. Ron nasledoval tesne za ním. Zvyšok bol tiež pripravený. Sirius a Remus postúpili dopredu pred Severusa a Siriho, rovnako ako Ron a Draco zablokovali ich chrbty.

"Ustúpte!" žiadal jeden zo Smrťožrútov. Draco trhol po tom zvuku hlavou a hodil okom ponad rameno. "Chceme len zradcu a Pottera!"

"Budeš musieť najprv prejsť cezo mňa." Zavrčal Sirius, keď zatlačil Siriho späť za seba. Nevedomky vykročil vpred, pripravený k boju. Siriusove tiché vyhlásenie podnietilo oheň. Kliatby začali lietať zo všetkých strán. Siriho myseľ bola naplnená len myšlienka ochrániť jeho otca a jeho priateľov. Stál za Siriusom, zavrel oči a sústredil sa na to, čo chcel. Zvlnená sila vytryskla z neho ako spŕška kameňov, ktoré spôsobili kruhy na povrchu jazera. Každý zaváhal v boji, zmätok zaplavil ich zmysly. Smrťožrút sa spamätal ako prvý.

"Crucio!" vykríkol, namieril svoj prútik na Severusa. Výbuch svetla sa odrazil od jeho hrudi a vrátil sa späť k jeho odosielateľovi. Smrťožrút sa hodil do bezpečia zlomok sekundy predtým, než by ho zasiahol a preklial.

Siri sa vzdialil, jeho oči boli teraz otvorené. Pozrel sa na otca a jeho priateľov. Mohol "vidieť" bubliny, ktoré ich obklopujú a prikývol. Vedel, že boli v bezpečí a to aj od Neodpustiteľných. Otočil sa k prvej skupine Smrťožrútov a čakal na dorazenie prvej kliatby. Bol to znova Cruciatus. Odrazil ho bokom, ako otravného komára mávnutím ruky. Smrťožrút, ktorý ho vyslal sa neveriacky obrátil na svojich spoločníkov. Preskupili sa a obkľúčili Siriho. Mávol rukou a zašepkal: "Stupefy!" Traja Smrťožrúti spadli. Náhle sa spamätali z ich šoku, kliatby leteli priamo na Siriho zo všetkých smerov. Odrazil ich s ľahkosťou. Iba vedel, že to bolo neuveriteľné napätie na zachovanie bezpečnosti bubliny a stále s nimi bojoval. Občasná explózia, ktorá letela smerom od druhých piatich mužov sa len neefektívne odrazila pred silovým poľom, ktoré Siri udržiaval okolo nich. Uistiac sa, že boli stále chránení, Siri pomaly prechádzal z obyčajného odkláňania kliatob na vyslanie niekoľkých na jeho útočníkov. Námaha so zaobchádzaním s tým všetkým bola skoro jasná v jeho napätých rysoch a z potu tváre, v ktorom sa kúpala z veľkého úsilia.

Päť mužov pod jeho ochranou bolo nahnevaných. Siri ich odmietal pustiť. Severus nariadil Sirimu, aby ho nechal tak, keď búšil päsťami proti neviditeľnému múru. Kliatba zasiahla Siriho a on išiel na kolená. Bol nesústredený kvôli svojmu otcovi. Severus zúril, vedel, že spôsobil Siriho nesústredenie. Pätica stíchla, keď si uvedomila, že to bol jediný spôsob ako im Siri mohol pomôcť.

Siri bol na všetkých štyroch, hlavu mal sklonenú. Potriasol ňou, aby si vyčistil myseľ a sústredil sa. Kruciatus bol zameraný na neho a on cítil začiatočnú bolesť rovnako ako rýchlo ju potlačil. Zalapal po dychu a snažil sa udržať kontrolu. Pomaly vstal, jeho telo sa chvelo od námahy, koľko ho to stálo úsilia. Jeho tvár bola nahnevaná, otvoril oči a svetlo, ktoré horelo v jeho smaragdovom pohľade bolo oslepujúce. Naširoko rozhodil rukami, vykríkol kliatbu a posledný výbuch moci poslal skupinu Smrťožrútov do bezvedomia a pred svojim zrútením ich spútal. Obranná bublina bola rozptýlená a Severus utekal k svojmu synovi, aby ho vzal do náručia. Remus kľačal vedľa svojho priateľa a Sirius zavolal ministerstvo. Ron a Draco nervózne pozerali okolo seba na Smrťožrútov.

"Mali by sme im dať dole masky?" Spýtal sa váhavo Ron.

"Áno, obaja to urobte." Nariadil Remus, obrátil svoju pozornosť k Sirimu. "Ennervate." Zamrmlal a Siriho oči sa so zachvením otvorili.

"Čo sa stalo?" zašepkal. "Sú všetci v poriadku?"

"My sme. Oni nie sú." Povedal mu Severus bez obalu. "Môžeš sa posadiť?"

"Myslím, že áno." Povedal Siri, snažil sa byť vzpriamene. "Och!" povedal, keď ho ako vlna obalil závrat.

"Pokojne!" varoval Severus. "Práve si minul prekliate veľa sily! Choď na to pomaly."

"U všetkých bohov, Severus!" zvolal s hrôzou v hlase Sirius, keď pristúpil k svojmu krstnému synovi a jeho priateľovi. "Hovoril si, že by mohol byť silný, ale Merlin! Ale ja nemôžem zmerať ani to!"

"Sirius." Potiahol Severus. "Bľaboceš." Siri si posmešne odfrkol. Pozrel sa ako sa neďaleko primiestnila skupina aurorov.

"Tam sú, chlapci!" Sirius jasal. "Pozrite sa koho pre nás náš chlapec dopadol!" Pripojil sa k nim, keď pristúpili k zviazaným Smrťožrútom.

"Crabbe, Nott, Goyle... a Malfoy?" Jeden z nich vykríkol radostným prekvapením. "Dostal Malfoya? Potter... ehm... Snape, dostal Malfoya!"

"Poďme, vezmite ich do zadržiavacich ciel a začnite pracovať na obvineniach, dobre?" Prerušil ich Sirius s miernym zavrčaním.

"Áno, pane." Nadšený auror sa postavil do pozoru.

Jeden zo starších mužov v skupine sa priblížil k Severusovi a Sirimu. "Severus, je v poriadku?" spýtal sa s ukázaním na Siriho.

"Áno, Mundy, je v poriadku." Uistil ho Severus.

"Čo sa presne stalo?" opýtal sa Mundy.

"Siri ich chytil!" Vybuchol Draco so vzrušením v jeho hlase. Mundy sa pozrel ostro od Draca na Siriho a Severusa.

"Sám?" spýtal sa, neveriacky pozdvihol obočie.

"Sám." Potvrdil Severus.

"Do riti!" zašepkal než zapískal. "Prekliate dobrá práca mladý muž!" pochválil Siriho. Potľapkal Severusa po ramene, pripojil sa k zvyšku svojej skupiny a pustili sa do práce.

"V poriadku, Siri?" opýtal sa ticho Severus.

"Som trochu roztrasený, ocko." Priznal. "Pomôžeš mi vstať?"

Severus zodvihol Siriho na nohy a držal ho za ruku kým sa upokojil. Siri pristúpil k Dracovi a položil ruku na jeho rameno. "Ospravedlňujem sa. Draco." Povedal ticho.

"Vybral si tento život." Povedal bez obalu Draco. "Nie je to nič pre mňa." Otočil sa chrbtom k jeho otcovi a odstúpil, postavil sa vedľa Severusa. Siri sa k nemu pripojil a ponuro sa usmial na otca.

"Chlapci ste pripravení ísť späť do školy?" spýtal sa Remus, keď boli poslední Smrťožrúti premiestnení preč.

"Áno!" povedal Ron rozvíril vzduch. Siri a Draco prikývli na súhlas.

"Pomôžte mu chlapci." Povedal Severus Ronovi a Dracovi ukážuc na Siriho. "Doteraz nie je príliš stabilný v nohách. Budeme spolu tak skoro ako dokončíme premiestnenie na ministerstve, Siri?" oslovil svojho syna. "Posilňujúci elixír, vaňa, posteľ." Objednával.

"Robíš si srandu!" vyhŕkol Siri.

"Nie, ver mi." Vysvetlil Severus. "Potrebuješ to."

"Áno, pane." Siri kapituloval a zmizol s nevýrazným prásknutím.

Siri nemohol pochopiť, ako si jeho otec myslel, že môže spať po užití dávky posilňujúceho elixíru. Do doby kedy dokončil svoj kúpeľ však cítil, že jeho údy sú vyčerpaním stále ako z olova. Z ťažkosťami zamieril do svojej izby. Klesol na jeho vankúše a o niekoľko minút blažene zaspal.

Severus nemohol dať svoje pocity do slov, keď stál nad svojim synom krátko potom. Jediné slová, ktoré vyzerali, že sa dostanú na povrch by dosť nepokryli to majestátne, nádherné, vzrušujúce. Bola naozaj radosť pozerať sa na jeho dieťa! Nakoniec sám videl, čo bolo myslené tým všetkým, keď sa na neho odvolávalo ako na "záchrancu čarodejníckeho sveta". Dnes sa na to Severus mohol dobre pozrieť (bližšie, než chcel). To bolo to o čom čarodejník hovoril. Rodič sa však cítil oveľa ináč.

Čo si myslel? Snažil zabiť sám seba? To ho zneistilo. Napadlo ho, Páčilo sa Sirimu pobaviť sa s myšlienkou na smrť? Zašlo jeho trápenie tak ďaleko? Páčili sa mu nevedomky tieto riziká, snaha "ukončiť to všetko" bez toho, aby to skutočne musel dosiahnuť svojou vlastnou rukou? Severus sa zachvel pri tejto myšlienke a natiahol sa, aby pohladil Siriho tvár, tak pokojnú v spánku. Nemohol ostať nahnevaný na chlapca. Nie mladý muž. Opravil sa. Siri dnes dokázal, že už nie je dieťa. Severus musel pripustiť, že Siri ovládal seba s istotou a preukázal svoje schopnosti. Čo zamýšľal! Uvažoval, keď sa v jeho hrudi zväčšila otcovská hrdosť.

Skoro ráno sa otec a syn premiestnili na Snape Manor. Za pár dní sa k nim mali pripojiť ich štyria priatelia. Obaja sa proste objavili pri kamenných múroch a Siri mal v úžase otvorené ústa nad touto obludnosťou. Takmer si natiahol krk, aby videl na vrchol. Severus ho viedol cez skrytý vchod. Ak si myslel, že múry boli pôsobivé, nebolo to nič v porovnaní s tým, čo bolo na druhej strane. Manor by zahanbil Rokfort. Jednalo sa o masívnu kamennú stavbu, obklopenú masívnymi elegantnými trávnikmi. Zbierky záhradných sôch boli roztrúsené v záhradách ruží. Kvety samotné mali každú farbu dúhy. Rady pretekali nádhernými červenými ružami zdobiacimi obe strany masívnych vstupných dubových dverí. Kvety viseli z okenných črepníkov a balkónov vysoko na prvom poschodí zámku. Bolo to úchvatné. Panstvo bolo kráľovské a pôsobivé jeho prekladanými okennými sklami, vežičkami, verandami a balkónmi, všetko čo si Siri predstavoval. Jeho otec toto miesto popísal dokonale.

Severus nehovoril. Nechal Siriho, aby si urobil koliečko okolo domu cez široké terasy s lavičkami, stoly a stoličky, črepníky plné kvetov, fontány s kryštáľovo čistou vodou, ktorá z nich tiekla a viaceré vytvarované živé ploty. Siriho kroky sa predĺžili, keď zamieril k útesu. Revúci vietor rozvíril jeho vlasy a plášť, ale vydržal stáť na pozemku proti nemu. Bolo to akoby sa tu odohrával boj o dominanciu a Siriho istá pozícia hovorila, Ja sem patrím! Jeho pohľad padol na roztrúsené skaly dole a on prekonal mierny závrat. Kolísal sa vo vetre a Severus ho poplašene schmatol za ruku. "Buď opatrný! Nechoď príliš blízko!" varoval ho. Siri ustúpil od okraja, nevediac o tom, ako bol priťahovaný k oceánu, skalám a ako ho vietor volal nebezpečne blízko k okraju. Jeho srdce trochu búšilo, kedy si uvedomil, čo sa mohlo stať.

"Je o veľkolepé!" Siri zakričal cez zúrivý ryk, ktorý bol okolo nich.

"To je." Pousmial sa Severus. Vedel presne, ako sa Siri cítil. Toto bol domov.

"Chápem ako si to tu mohol milovať!" povedal Siri, naklonil sa bližšie k Severusovmu uchu, aby ho mohol počuť zreteľnejšie. Severus prikývol, rozhovor tu bol zbytočný.

"Poďme dovnútra. Ukážem ti dom." Navrhol Severus. Akonáhle boli vo vnútri, viedol Siriho z izby do izby. Všetko bolo poprikrývané návlekmi, ktoré chránili pred silnou vrstvou prachu, ktorý sa usadil na každom povrchu. Miesto potrebovalo vyvetrať.

"Ako je to dlho, čo si tu bol?" spýtal sa ticho Siri, keď študoval portrét muža, ktorý vyzeral trochu ako jeho otec.

"Nebol som tu odvtedy, čo si sa narodil." Povedal mu Severus ticho. "Voldemort zabil jedinú rodinu, ktorú som nemohol chrániť, jedinú rodinu o ktorej vedel, že mám, aby ma udržal pod svojou mocou. Toto je tvoj starý otec." Povedal, keď kývol na portrét, na ktorý sa Siri pozeral. Siri proste prikývol a ďalej pozeral na portrét. Pousmial sa, keď rozpoznal "Snapeovský pohľad", ktorý bol na tvári jeho dedka.

Keď bola úvodná prehliadka na konci, vrátili sa do masívnej kuchyne. Severus vyprázdnil vrecká plné pestrofarebných kamienkov. Siri mu ich pomáhal triediť, červené na podlahu, modré boli na stole a žlté boli presunuté na úpätie schodiska.

Každý modrý kryštáľ bol balíkom potravín a Siri sa pustil do práce, aby dal všetky potraviny preč. Každý červený kryštáľ bol buď niečím, čo treba nahradiť v zámku, alebo niečím, čo má byť použité pre ich pobyt tu. Boli tam zbrane, vybavenie do laboratória a prísady do elixírov. Severus zobral tieto veci okamžite do jeho laboratória a začal ich ukladať. Laboratórium vyzeralo tak, ako ho pred rokmi opustil. Jeho rodičia ho nikdy neodstránili. Jeho srdce sa bolestivo stislo, zatiaľ čo myslel na to, čo im nakoniec urobil. Jeho chyby v detstve spôsobili ich smrť. Zaplatili životom za jeho hlúposť.

Keď Siri dokončil doplňovanie kuchyne, Severus sa stále ešte nevrátil a on ho išiel hľadať. Vstúpil do laboratória a zistil, že jeho otec sedí na malej stoličke stratený v spomienkach. Slzy sa leskli v jeho očiach a Siri sa k nemu opatrne priblížil. "Oci? Si v poriadku?" opýtal sa ticho, položil ruku na Severusove rameno.

Prichádzajúc k sebe, pozrel sa na Sirho tvár zamračenú obavami. "Budem v poriadku, synak. Je to len na mňa trochu zdrcujúce. Nebol som tu od ich pohrebu a som nervózny." Siri prikývol a pristúpil bližšie k nemu, objal ho okolo ramien. Severus objal svojho syna a zašepkal. "Som tak rád, že si tu."

"Ja tiež." Priznal ticho Siri, keď kolísal otcovu hlavu na svojej hrudi. Zostali tam niekoľko dlhých minút, každý stratený vo svojich myšlienkach. Siri bol prvý, ktorý sa strhol. "Prečo si nedáme po tomto oddych?" Nasledujúc synove vedenie, Severus vstal a dokončili upratovanie laboratória.

Žlté kryštály zobrali hore a premenili ich späť na oblečenie, lôžkoviny, uteráky a toaletné potreby. Pracovali aj počas popoludnia, odkrývali nábytok, otvárali okná, pripravovali postele a dôkladne všetko upratali. Krby boli vyčistené a planuli prudkým ohňom v ich roštoch. Čoskoro bol vyhnaný vlhký chlad, dokonca aj z toho najhlbšieho zákutia. Príjemne unavení sedeli pri malom stolíku v rohu kuchyne a jedli tanier horúcej polievky, kuracie sendviče a čaj.

Odišli do študovne po večeri a prešli zoznam vecí, o ktoré sa potrebovali postarať. Siri vytiahol knihy z knižnice, ale naozaj sa necítil na čítanie. Severus sedel pri svojom stole a pozrel sa na niektoré papiere súvisiace s každodennou prevádzkou zámku. Keď skončil, vysvetlil svoj systém pre Siriho, ktorý bol prekvapený koľko úsilia stálo nečinné využitie domácnosti. Premýšľal, čo sa stane, keď sa k nim pridajú ich spoločníci. Zatiaľ čo Severus pokračoval v robení poznámok o obnove panstva a pripravoval oznámenia, ktoré chcel zaslať kľúčovým ľuďom, ktorých chcel späť, Siri sedel v hlbokom koženom kresle a zatvoril oči. Jeho pokoj bol krátky.

"ACH!" zalapal po dychu a chytil si svoje čelo.

"Siri?" Severus prudko vzhliadol.

"Myslím, že Voldemort práve zistil, že stratil kľúčového hráča," dusil sa Siri, stále zvieral svoju jazvu. "A je trochu naštvaný."

Severus bol okamžite po jeho boku. Vedel, že Siri bol týmto spôsobom ovplyvnený, ale nemohol pochopiť, ako toto mohol Siri cítiť, keď jeho vlastné znamenie mlčalo. "Je niečo, čo môžem urobiť?" spýtal sa bezmocne.

"Bohužiaľ nie." Povedal mu Siri. "Musím len počkať, kým to odíde."

"Nemôžeš to potlačiť, alebo niečo podobné?" opýtal sa Severus.

"Potlačiť to?" zopakoval Siri, jeho myseľ bola zahalená bolesťou.

"Áno! Bojuj s tým, Siri!" naliehal Severus. "Použi svoju silu, potlač to späť!"

Siri prikývol a prinútil svoju myseľ sústrediť sa na bolesť a potlačiť ju. Ale kde? Napadlo ho. Jeho myseľ prijímala vízie od Voldemorta po jeho "vzkriesení". Siri sa sústredil na túto oblasť a presunul bolesť na to. Zabralo to veľa sústredenia a duševnej energie, ale bolesť pomaly ustúpila a nakoniec zmizla. Siri klesol späť do jeho kresla.

"Je to preč." Uviedol.

"Vedel si to poslať preč?" spýtal sa Severus s náznakom vzrušenia vo svojom hlase.

"Myslím, že by som to vedel, ale nie som si istý, či som to bol ja alebo či to proste zmizlo." Priznal.

Temný Pán bol nahnevaný. Nezobral poslednú správu veľmi dobre. Červíček sa zachvel pod jeho pohľadom.

"Čo tým myslíš, "Majú Malfoya!" zareval. Červíček sebou trhol a prikrčil sa pred ním.

"Áno. Pa – Pane. Harry Po... ehm... Snape spratok všetkých zajal sám." Koktal Červíček.

"Snapeov spratok samozrejme." Uškrnul sa Voldemort. "Áno, musím sa porozprávať so Severusom. Má mi toho veľa vysvetľovať!"

"Á – áno, Pa – Pane!" koktal muž s krysou tvárou.

"Chlapec ich zajal sám, hovoríš?" Voldemort na neho pozrel svojím nenávisťou naplneným krvavočerveným pohľadom.

"Á – áno, Pa – Pane." Odpovedal. Voldemort sedel na svojom tróne ako v kresle a pošúchal si zamyslene bradu.

"Tieto správy ma veľmi rozčuľujú, Červíček." Priznal. "Ale to nevadí. Nájdem cestu okolo tohto malého úskoku."

"Iste, Pane." Súhlasil Červíček. "On sa s vami určite nemôže rovnať! On je ešte dieťa!"

"Nie, mýliš sa. Už nie je dieťa, ale má slabiny. Budem to používať ako moju výhodu." Voldemort si škodoradostne pošúchal ruky, ale v diabolskom očakávaní. "Môžeš ísť, Červíček." Nariadil.

"Áno, Pa – Pane." Povedal a pobozkal len rúcha jeho Pána a s malou dušičkou odchádzal bez toho, aby dostal trest za prinesenie zlých správ.

"Červíček?" zavolal za ním ticho Voldemort, keď dosiahol dvere.

Sakra. Pomyslel si.

"Á – áno, Pane?" prehovoril, v očakávaní sa zhrbil.

"Crucio!" diabolský muž vyštekol so smiechom, ale náhle sa zastavil, keď ho ostrý záblesk bolesti udrel do hlavy.

Čo je to? Napadlo ho, keď si šúchal svoje čelo. Bolesť bola intenzívna a on sa zapotácal v jeho kresle. Prekliatie sa zastavilo v okamihu, keď ho zasiahla bolesť a Červíček ležal otriasajúc a šklbajúc na podlahe. Ako je to možné? Spoznal podpis svojej vlastnej sily. Bolo to poslané späť ku mne! Ten spratok prišiel na spôsob, ako to poslať späť! Prinútil sa upokojiť. Keď jeho hnev odoznel, bolesť odišla.

Dal si mi veľa na premýšľanie, chlapče. Pomyslel si, keď si neprítomne pretrel pulzujúce čelo. "Ach áno, naozaj veľa," zamrmlal nahlas.