29. List, Auror a Elixír

"Si si istý, že je to preč?" spýtal sa Severus.

"Áno, som si istý." Odpovedal Siri.

"Potrebuješ niečo na bolesť?" naliehal jeho otec.

"Nie, je mi fajn, naozaj." Odpovedal Siri.

Severus stál pozorne prezerajúc svojho syna, hľadal nejakú štipku bolesti. Po nenájdení žiadnej prikývol a povedal, "Nateraz som hotový." Mávol rukou smerom k stolu. "Čo by si chcel dnes večer robiť?"

"Čítať mamine listy." Odpovedal Siri potichu, keď vstúpili na bočnú terasu.

"Priniesol si si ich so sebou?" ozval sa prekvapene Severus.

"Nie." Odpovedal Siri, keď sa dostal z jeho ruky. "Accio mamine listy." Čakal, ruku mal natiahnutú. Čoskoro to Severus mohol počuť. Roky zvyku čakania a počúvania mu umožnili odhaliť nepatrný zvuk, keď sa na nočnom vzduchu normálne sťahuje niečo z miesta na miesto. Krátko potom Siri zvieral v ruke zväzok listov, stále previazaný zelenou stuhou.

"Pôsobivé," podotkol sarkasticky Severus so svojim obvyklým úškrnom.

"Akože, ďakujem." Siri sa s prázdnym pohľadom posadil na jednu zo stoličiek umiestnených okolo stola.

Severus uvoľnene privolal niekoľko sviečok k stolu a poskytol tak dostatok svetla na čítanie. "Chcel by si radšej len čítať a ja ti poskytnem odpovede na akékoľvek otázky?" spýtal sa jemne Severus.

"To by mohlo byť najlepšie." Pripúšťal Siri.

"Dobre. Zoradil som ich pre teba chronologicky. Myslel som si, že by to mohlo byť lepšie."

"Ďakujem ti." povedal mu Siri, keď rozviazal stuhu a zobral z kôpky prvý list. Potichu čítal list a potom znova. Usmieval sa. "Bola šťastná, že som bol malý, však?" divil sa.

"Áno, vždy mi povedala, že bola nadšená, že si bol taký malý. Milovala, keď si ťa mohla jednoducho pritúliť." Povedal mu Severus. Siri mohol len prikývnuť. Nebol si istý, že mohol hovoriť, aj keď by dokázal nájsť slová. Čítal niekoľko ďalších listov, keď zvolal, "Pamätám si to!"

"Čo je to?" spýtal sa zvedavo Severus.

"Pamätám si, že som mal rôzne mená pre teba a Jamesa!" povedal vzrušene. "Ale obe znamenali to isté, obe označovali mená pre "otca".

"Áno, áno." Súhlasil Severus.

"James bol "Pop-pop"!" hovoril šťastne. "A ty si bol "Da"!"

"To je pravda, Siri." Usmial sa Severus. "Som ohromený, že si to pamätáš."

"Spomínam si, pretože som mal nočné mory." Priznal ticho Siri. "Tento som mal, keď som čítal mamičkin posledný list."

"Chápem." Uznal vážne Severus. Siri sa vrátil k čítaniu. Predtým, než to bolo dlho, ticho sa smial.

"Čo je?" spýtal sa s úsmevom Severus po výraze potešenia na tvári jeho syna.

"Hra na schovávačku." Vysvetlil Siri.

"Ach áno!" usmial sa Severus. "Pamätám si ten list."

"Mamka ho musela napísať potom, čo si nás navštívil." Povedal Siri.

"Ona to urobila." Začal Severus. "Mal som vzácnu príležitosť stráviť dva dni s tebou. Bolo to úžasné. Musel si mať šesť mesiacov. Už si lozil. Zdalo sa, že si bol tak nadšený, aby si sa naučil nové zručnosti a dosiahol každý nový míľnik. Strávili sme prekvapivo dlhú dobu hraním tejto hry. Začalo sa to mnou, keď som použil tvoju obľúbenú deku, aby som sa skryl pred tebou. Trvalo ti to len chvíľu, keď si to vyriešil. Bol som to ja, koho si samozrejme hľadal. Schoval som sa za nábytkom, závesmi, pod posteľou, v šatníkovej skrini, na čo si len spomenieš. Ty si ma zakaždým našiel. Sám. Ihneď! Bol to jeden z najšťastnejších dní môjho života. Tvoja matka mi v liste napísala, že si ma potom všade hľadal." Dokončil, v jeho očiach bol zjavný smútok.

"Kiež by som si to mohol pamätať." Uznal Siri.

"Myslím, že James a Sirius túto hru zachovávali kvôli mne." Povedal mu Severus.

"Naozaj si nepamätám." Pokrčil ramenami Siri.

"Nepovedal som ti to počas procesu, ale musím ti ihneď niečo povedať." Povedal ticho Severus.

"Čo?" opýtal sa Siri.

"Bol si oveľa mladší než trojročný, keď si preukázal svoju mágiu." Prezradil Severus.

"Fakt?" povedal Siri s prekvapením v hlase.

"Ach, áno." Usmial sa Severus. "Prvý raz si preukázal svoj potenciál, keď si mal len tri mesiace. Úplne si svoju matku šokoval!" zasmial sa.

"Čo som urobil?" Siri visel na každom jeho slove.

"Zrejme to bolo počas kúpania. Myslela si, že má všetko čo potrebovala pre tvoje vykúpanie. Už si bol vo vode, keď si uvedomila, že nemala tvoj šampón. Evidentne to okomentovala nahlas a ďalšia vec o ktorej vedela bola fľaška vznášajúca sa vo vzduchu smerom k nej!" Severus spomínal udalosť.

"Wow!" vykríkol Siri.

"Je ich viac." Dodal Severus. "Zabudla tiež tvoju kačičku a čoskoro ju nasledovala!"

"Ach bože, ty si mi nepovedal, že som mal gumennú kačičku, však?" uškrnul sa Siri.

"Nie obvyklá gumenná kačička, táto bola špeciálna." Severus sa usmial pri pohľade do synovej tváre. "Bola začarovaná, aby zistila, či voda nebola príliš horúca alebo príliš studená."

"Perfektné!" uznal Siri. Zodvihol posledný list z kôpky a začal ešte raz čítať.

"Môj drahý Sev,

Čo som si myslela? Máme stráviť spolu pár vzácnych chvíľ a čo mám robiť? Zničím to kvôli boju s Tebou? Tým, že mám neprimerané a sebecké nároky! Je mi to ľúto, Sev! Priala by som si, aby som to všetko mohla zobrať späť! Ako som ťa mohla obviniť z toho, že ťa teší to, čo robíš? Ja som taký blázon! Bola som taká krutá a strašne som ti ublížila. Viem, že som to urobila. Môžeš mi odpustiť, Sev? Nechcela som nič z toho.

Keď som povedala, aby si odišiel, určite som nečakala že sa ticho otočíš a odídeš preč. Chcela som, aby si sa bránil. Chcela som, aby som sa cítila oveľa dôležitejšie než Dubledore a jeho "dôvody". Chcela som, aby si sa otočil chrbtom ku všetkému z toho a vrátil si sa domov k Sirimu a ku mne. Naozaj som si myslela, že by si to urobil, keby som ti dala ultimátum. Zúrila som na Teba, ako si šiel preč a tvoje kroky ani raz nezaváhali. Pomyslela som si. "Bože môj, ja som ho stratila!" Stratila, Sev? Odohnala som Ťa od nás navždy? Ospravedlňujem sa! Prosím, vráť sa späť, aj keby si nás len uistil, že sa vrátiš?

Milujem Ťa, Sev. Hrozím sa toho, čo urobíš. Táto tenká čiara medzi oboma svetmi, po ktorej chodíš ma desí k smrti. Potrebujem Ťa tu a neznášam čakanie. Ako dlho Sev? Ako dlho budem musieť ja a Siri čakať? Čo ak zabudne? Je to len dieťa" Cnie sa mu rovnako ako mne, možno ešte viac! Neustále hľadá svojho "Da"! Je to smutné pozerať sa na neho! Čo ak sa Ti niečo stane? Ako mu to mám povedať? Čo mu mám povedať?

Sedí tu, v mojom lone, spokojne strká svoje prsty do mojich sĺz. Nerozumie tomu a poslednou dobou ani ja nie! Kedy to skončí? Prídeš niekedy domov? Chýbaš mi. Je mi ľúto. Nechcela som, aby si išiel preč. Chcela som Ťa pritiahnuť domov.

Milujem Ťa, Sev. Prosím, vrátiš sa späť domov?

Lily

Siri pomaly zložil list a vložil ho späť do obálky. Nežne ho položil na stôl pred seba. Bol to veľmi bolesťou naplnený list. Premýšľal o ňom niekoľko dlhých chvíľ.

Severus veľmi dobre vedel, aký list to bol. Vedel ešte predtým akú otázku sa Siri opýtal skôr, ako to Siri vedel dokonca sám. Severus zavrel oči a čakal, zadržal dych v očakávaní.

"Vrátil si sa späť?" opýtal sa Siri sotva šeptom.

"Nie." Vydýchol odpoveď.

"Chápem." Povedal Siri krátko, jeho výraz bol uzavretý, oči mal privreté ako sa snažil skryť svoj hnev a bolesť.

"Nie, preto, že by som nechcel, Siri!" ponáhľal sa s uistením Severus. "Nikdy som nedostal šancu!"

"Bolo to len dva týždne predtým, čo bolo zabitá!" Siri skríkol, neschopný dlhšie skryť svoj hnev. "Chceš mi povedať, že si si nemohol nájsť pár minút vyhradených pre ňu a pre mňa?"

"Siri..." začal Severus.

"Užíval si si to?" opýtal sa Siri, jeho hlas znel vražedne.

"Páčilo sa ti to, čo si robil pre Dumbledora tak veľmi, že si to mal radšej ako by si bol s mamičkou a mnou?" zúril.

"Alebo si MU pomáhal?" vyštekol jedovato Siri.

"Nie! Ja nie!" Severus zakričal naspäť. "Nenávidel som každú prekliatu minútu keď som bol preč! Nenávidel som to, keď som si mohol ukradnúť len pár hodín s tebou a tvojou matkou. Nenávidel som tvoje slzy, keď som odchádzal. Nenávidel som vo svojej hlave ozveny tvojho smutného hlásku volajúceho na mňa! Nenávidel som, keď som videl tvoju matku snažiť sa, aby bola veselá kvôli tebe, pretože sa snažila upokojiť tvoje obavy a zároveň sa snažila udržať na uzde svoje vlastné obavy. Nenávidel som všetko. Samotu. Deň. Musel som to stráviť ďaleko od vás! Nenávidim to! Ale ja som to urobil, Siri. Zostal som s ním. Prečo? Pretože to bola správna voľba. Vedel som to. Tvoja matka to vedela. Ty to vieš." Dodal ticho, jeho hnev pominul.

"Miloval som ťa a tvoju matku viac ako svoj život. Robil som, čo som musel robiť, aby bol náš svet lepší pre nás všetkých. Myslel som si, že všetci ľudia to pochopia, ale myslím, že som sa mýlil." Povedal smutne a išiel preč.

Siri sedel v hustnúcej tme. Nesústredene ukladal listy a previazal ich stuhou. Myslel na svoju matku a ako vydesene znela v liste. Myslel na svojho otca a predstavoval si, ako veci vyzerali pre neho.

Nenašiel si ani hodinu? Siri si pomyslel bolestne. Prečo? Zodvihol sa a vydal sa naprieč pozemkami k útesom. Vietor utíchol, ale príboj stále znovu narážal do skál. Siri pristúpil bližšie k okraju a sledoval, ako vlny udierali proti pevnej stene skaly a lámu sa cez útesy hlboko pod jeho nohami. Aký-taký mierny vietor odfúkol vlasy z jeho tváre a povieval nežne jeho plášťom. Nechápal nič z toho. Ako mohol ostať preč po jej liste? Klesol na kolená. Slzy pálili jeho oči, ale odmietol ich nechať spadnúť. Kľačal tam pri priepasti dlho po zotmení.

Keď padla tma a Siri sa nevrátil na panstvo, Severus sa stal trochu znepokojeným. Nepáčila sa mu myšlienka na Siri vonku na pozemkoch s blízkymi útesmi. Zobral lampáš z vitríny, vyšiel von do bočných záhrad, kde nechal pred hodinou Siriho. Lilyine listy boli úhľadne zviazané a položené na stole. Siriho stolička bola prevrátená, ako keby vyskočil na nohy a silou ju odhodil. Ale po jeho synovi nebolo ani stopy.

"Do kelu!" zavrčal Severus. "Prekliaty blázon! Prechádzať sa po pozemkoch v tme. Naozaj si musí želať zomrieť!" vyrazil smerom k útesom. Ako jeho lampáš osvetľoval jeho cestu, zbadal Siriho pred sebou. Postavil sa vedľa neho a ticho ho pozoroval. Siri sedel a pozeral sa ponad vodu do úplnej temnoty. Na oblohe nebol žiadny mesiac a hviezdy svietili úplne slabým svetlom.

"Siri." Severus jemne prehovoril. "Je mi ľúto, že som sa nesnažil viac, aby som sa vrátil."

"Prečo nie? Myslím, návrat." Opýtal sa takmer pošepky Siri.

"Bol som znovu v tábore Smrťožrútov. Nemohol som sa uvoľniť, pretože som bol potrebný pre Voldemortovu konkrétnu misiu." Povedal mu ticho.

"Co si musel robiť?" zašepkal Siri.

"Musel som zorganizovať útok na Godrikovu úžľabinu." Povedal mu Severus rovnako ticho, keď sedel po jeho boku.

"Musel si pripraviť našu smrť?" opýtal sa Siri.

"Nie. Mal som pripraviť útoky, ktoré boli mimo toho, čo Voldemort plánoval urobiť." Vysvetlil Severus. "Voldemort nechcel nikoho z nás v blízkosti Jamesovho domu. Bol odhodlaný urobiť to sám."

"Chápem." Povedal ticho Siri. "Takže si vedel, že Peter nás išiel zradiť?"

"Nie." Povedal Severus. "Naozaj som si myslel, že Sirius bol strážcom tajomstva. Myslel som si, že on bol tým, kto ťa zradil. Netušil som pravdu. Keby som to vedel, možno by všetko dopadlo inak."

"Samozrejme, že by bolo!" vybuchol Siri. "Sirius by nás nikdy nezradil!"

"Nie, nezradil." Súhlasil Severus. "Ale potom by teraz musel byť mŕtvy. Som si tým istý." Obaja sedeli chvíľu mlčky.

"Oci?" povedal ticho Siri.

"Hmm?" potvrdil Severus.

"Odpúšťam ti." Povedal proste. Severus len kývol. Cítil, že si to nezaslúži. Zamierili do ich vlastných izieb po zaželaní si nejakej stuhnutej dobrej noci.

Siri potom ležal na svojej posteli niekoľko hodín, len pozeral cez priesvitnú sieťovinu, ktorá bola zavesená nad baldachýnom jeho postele. Udržiavala stále otravný hmyz mimo, zatiaľ čo dovoľovala chladnému nočnému vzduchu vstúpiť dnu. Bol znovu naštvaný. Len si myslel, že svojho otca pochopil. Samozrejme, myslel si, že sa veci nakoniec upokoja. Teraz toto. Zúril. Mama umrela v pochybnostiach, či ju miluje! Prečo nepovedal Do pekla s Dumbledorom a neupokojil šialené myšlienky jeho matky? Iste musel mať niekoľko šancí, aby jej to niekde vynahradil Vynahradil nám! Obrátil sa chrbtom ku mne rovnako ako ku nej! Siri zaťal päste, vtlačil ich pevne do postele.

"Siri?" Zvolal ticho Severus zo dverí. Siri neodpovedal. Zatajil svoj dych, želal si, aby jeho otec išiel "preč". "Viem, že si hore a môžeš ma počuť." Povedal Severus, hneval sa na detinské správanie svojho syna.

"Nechaj ma samého." Povedal Siri chladne, keď sa otočil chrbtom k svojmu otcovi.

"Nie, ja ťa nenechám samého." Vyhlásil Severus, vstúpil do miestnosti. "Pohovoríme si o tom." Cítil, že miestnosť sa napĺňa hnevom. Siri povedal, že mu odpustil, ale napätie v miestnosti hovorilo niečo iné. Čakal. Vedel, že nastane výbuch. Siri sa prevalil na chrbát a pozeral sa pevne na strop cez baldachýn.

"Vedel si čím predchádzala." Začal sa, hneval sa, že sa jeho hlas triasol. "Všetko by zabralo len niekoľko minút, keby si prišiel a povedal jej, že hu miluješ. Prísť, podržať ma a zobrať preč moje obavy."

"Prečo si to neurobil?" zareval. "Nechal si ju umrieť v nevedomosti! Zomrela s myšlienkou, že si ju odvrhol: Ako si mohol?" vykríkol.

"A ja? Pozri, čo si mi urobil! Bol som poslaný do Pekla! Musel som to všetko znášať kvôli tebe!" zúril. Uvedomenie si explodovalo v jeho mozgu. Ó môj bože! Obviňujem ho! Jeho myseľ sa v zmätku zatemnila. Naozaj vinil svojho otca za tie roky zneužívania, ktorým trpel? Napadlo ho. Ostal ticho. Jeho dych prešiel do krátkeho zalapania po dychu. Bolesť z tohto zistenia prešla jeho hruďou a trhala jeho srdce.

Severus porazene sklonil hlavu. Ramená mu poklesli. Jeho syn nakoniec povedal slová, ktoré od neho očakával od prvej noci. Bolesť ho zdevastovala. Necítil takúto silnú bolesť, aj keď trpel pod Cruciatom. Pomaly sa otočil a vydal sa preč. Nevedel čo povedať alebo urobiť, aby to bolo správne.

"Počkaj." Siri našiel svoj hlas. "Je mi to ľúto. To nebolo fér. Ospravedlňujem sa." Opakoval. Jeho myšlienky boli zmätená kopa. Nedokázal nájsť zmysel toho. Zhlboka sa nadýchol v snahe, aby sa upokojil.

"V hĺbke duše som vedel, že nakoniec by si ma za to mohol viniť." Povedal mu Severus. "Musím sa priznať, že to nie je o nič menej, než som sa kvôli tomu obviňoval sám. Bola to voľba, ktorú som urobil. Nakoniec som s tvojou matkou zlyhal. Nedokázal som zachrániť ju alebo Jamesa. Ale Siri, čo som urobil tebe? Spravil som z tvojho života peklo? Nikdy si nemôžem odpustiť. Úplne chápem, ak mi to nikdy nemôžeš odpustiť." Pokojne a ticho priznal.

Siri nepovedal ani slovo. Díval sa pevne na Severusa. Vstal a pomaly prešiel miestnosťou, aby čelil svojmu otcovi. Bolesť a hnev v ňom vreli. Videl svojho otca cez červený závoj hnevu, ktorý ho obklopil. Bol rovnako šokovaný ako Severus, keď sa jeho päsť stretla so Severusovou čelusťou a jeho otec sa od rany zapotácal. Skôr ako Severus stačil reagovať, pristála ďalšia rana. Bože, toto bolo dobré! Pomyslel si Siri. "Táto jedna bola za mamu!" zakričal, keď utiekol z miestnosti.

Severus ho nechal ísť. Vedel, že Siri potrebuje priestor a po tejto hádke, nemal skutočne žiadnu túžbu dostať sa v dohľadnej dobe príliš blízko k jeho synovi. Prešiel do svojej izby a potichu zavrel dvere. Zvyšok noci strávil v strašidelnej samote. Druhý deň ráno sa toho veľa nezmenilo. Ani jeden z nich neprehovoril. Ani jednému z nich sa nepodarilo zjesť raňajky. Opatrne sa navzájom minuli. Severus v snahe dať Sirimu čas a priestor, ktorý potreboval Siri, pretože cítil vinu po tom, čo zbadal fialovú modrinu na otcovej tvári.

Sirius, Remus, Draco a Ron prišli v polovici predpoludnia. Sirius cítil vo vzduchu napätia, akonáhle vstúpili do areálu. Jeho zmysly boli okamžite v strehu.

"Niečo sa deje, chlapci." Varoval.

"Čo tým myslíš, Sirius?" opýtal sa Remus, jeho zmysli rovnako pocítil tlak.

"Niečo tu nie je v poriadku." Vysvetlil Sirius.

"Je tu nepriateľstvo. Buďte v strehu. Mohli by sme do niečo vstúpiť."

"Prútiky v pohotovosti?" opýtal sa Draco.

"Radšej-" prikývol Sirius. Natiahol ruku a otvoril dvere. "Severus?" zavolal a čakal. Bolo tam len ticho. "Siri?" zvolal hlasnejšie. Stále sa do jeho uší nedostala odpoveď. Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na jeho spoločníkov. Mlčky ukázal na Draco, aby išiel za ním a Rona, aby išiel s Remusm. Ukázal hore na schody, naznačil Remusovi, aby zobral Rona a skontrolovali to. Naznačil, že on a Draco skontrolujú prízemie a suterén. Remus prikývol a položil prst na pery, naznačil Ronovi, aby mlčal. Mladík prikývol na súhlas, keď sťažka preglgol. Srdce mu búšilo, keď si predstavoval všelijaké hrôzy, ktoré ho čakajú vo vnútri.

Dracove oči sa zakalili a on tiež preglgol. Prstami reflexívne zovrel svoj prútik, keď nasledoval Siriusa do vstupnej haly. Jeho napätý sluch nič nepočul vďaka revúcej krvi v jeho ušiach.

Sirius prešiel do plnej pohotovosti, keď vstúpil do kuchyne v zadnej časti prízemia. Raňajky boli stále na stole, zrejme prerušené predtým, než boli dokončené. Trochu naklonil hlavu, poriadne počúval. Jeho oči opatrne skenovali miestnosť. Nezistil žiadne známky zápasu. To ho veľmi zmiatlo. Nemali by byť schopní zaskočenia. Ochrany a alarmy by ich mali upozorniť dlho vopred. Čo sa to tu deje? Pomyslel si frustrovane. Automaticky sa prikrčil do zakrádajúcej sa pózy, ktorú sa naučil rokmi bojovej pohotovosti. Draco sa nepohodlne zamrvil, hľadal náznak prítomnosti jeho učiteľa a jeho nového priateľa. Miestnosť bohužiaľ postrádala oboch. Sirius pomaly otvoril dvere po svojej ľavici. Viedli dolu do laboratória, ktoré mal Severus v pivnici. Jeho nos bol naplnený vôňou niektorých z bohatých zmesí, ktoré sa varili. Ticho sa plížil po schodoch dole, Draco ho nasledoval tesne za ním. Sirius potlačil dvere do laboratória, aby sa otvorili. Nakukol do miestnosti a ramená sa mu okamžite uvoľnili. Pokynul Dracovi, aby sa kúsok vrátil. Posledná vec, ktorú potreboval urobiť bolo prekvapiť Majstra elixírov tým, že dovnútra vtrhne neohlásene.

"Severus?" zvolal po presunutí na začiatok schodiska. "Si tu?"

"Vo vnútri Tichošľap!" zavolal Severus. Sirius a Draco vošli do laboratória a rozhliadli sa.

"Všetko v poriadku, Sev?" opýtal sa Sirius.

"Nie tak celkom." Priznal Severus. "Siri a ja sme trochu na nože."

Sirius pozrel na svojho priateľa, špeciálne na modrinu a pozdvihol obočie. "Narazil si do dverí, Sev?"

"Dalo by sa to tak povedať." Zavrčal Severus. "Draco, som rád, že ťa stále vidím medzi nami."

"Áno, pane." Draco prikývol.

"Si si istý, že chceš toto robiť?" Severus na neho prenikavo pozeral.

"Nikdy som si nebol istejší, pane." Priznal Draco. "Skrátka som nikdy nevedel, že mám niekoho na koho by som sa s tým mohol obrátiť."

"Ospravedlňujem sa." Povedal mu Severus, naozaj cítil, že zlyhal s týmto mladíkom rovnako ako so svojím vlastným synom.

"Máš záujem o tom hovoriť?" spýtal sa Sirius, keď s zľahka dotkol modriny na Severusovej tvári.

"Teraz nie, Tichošľap." Povedal mu.

"Siri?" spýtal sa, keď už vedel odpoveď na nevyslovenú časť otázky.

"Áno. Bolo to nevyhnutné." "Nebol som pripravený." Dodal.

"Samozrejme!" Sirius sa ticho zasmial. "Kde je?"

"Niekde trucuje." Pokrčil ramenami Severus. "Nie som si istý kde. Chceli sme sa sebe po tomto navzájom vyhnúť." Ukázal svoju tvár.

"Prečo ste si to nevyliečil?" spýtal sa zvedavo Draco.

"Pretože, Draco," Severus zatiahol. "Zaslúžil som si to a budem to mať, kým sa to samé nevylieči."

"Čo sa stalo, že ste vás Siri zasiahol? On nie je ľahko vyprovokovateľný. Viem to!" trval na tom Draco.

"Je mi ľúto, ale nemôžem o tom s tebou diskutovať. Je to medzi Sirim a mnou." Povedal mu Severus. "Ospravedlňte ma na okamih, som práve v kritickom bode." Ukázal na kotlík. Jeho dvaja spoločníci prikývli a mlčky čakali.

Medzitým, Remus a Ron ticho vyšli širokým schodiskom na ďalšie poschodie. Po tom čo došli, Remus zašepkal Ronovi, "Prekontrolujeme spoločne každú izbu. Maj oči a uši otvorené kvôli niečomu neobvyklému!" Ron prikývol na súhlas a zovrel pevne svoj prútik, keď Remus otvoril prvé dvere po jeho pravici. Bez úspechu prehľadali každú izbu.

"Dobre." Povedal Remus ticho. "Teraz veže." Otvoril dvere vedúce do severnej veže. Bolo tom desivo ticho. Remus pozrel hore na schodisko a počúval. Nebolo odtiaľ počuť nič. Jeho oči padli na schody. "Nikto tam hore nie je." Uviedol. Po Ronovom nechápavom pohľade dodal: "Nie sú tam stopy." Ukázal na neporušenú vrstvu prachu tiahnúcu sa schodami. Ron sa ponuro usmial a prikývol, keď Remus vykročil smerom k dverám vedúcim do južnej veže. Dve veci boli očividné, akonáhle otvorili dvere. Po prvé, vrstva prachu ukazovala veľmi zreteľne jeden pár stôp. Po druhé, bolo počuť jasný zvuk basového bubna a činelov. Remus počúval niekoľko okamihov predtým, než prikývol.

"Siri?" zvolal. Hluk náhle ustal. Čoskoro sa Siriho hlava vystrčila cez zábradlie.

"Ahoj, Remus, Ron." Pozdravil ich Siri. "Poďte hore." Ukázal.

"Počul som, že cvičíš. Ako to ide?" usmial sa Remus.

"Necvičil som naozaj, len som robil hluk. Draco a ja to teraz vezmeme vážne, keď sme tu." Povedal mu Siri.

"Kde je Severus?" opýtal sa Remus. Siriho tvár sa okamžite zamračila.

"Vo svojom laboratóriu." Povedal po chvíli.

"Deje sa niečo?" Remus si okamžite všimol zmenu pri zmienke o jeho otcovi.

"Dalo by sa to tak povedať." Odpovedal Siri. "Nechcem o tom diskutovať."

"Dobre," povedal Remus opatrne. Ron si zvedavo prezeral Siriho, ale nepovedal žiadny komentár. Jeho priateľ bol veľmi rozrušený. Keď by bol Siri pripravený hovoriť, počúval by ho v prípade potreby. Všetci traja zostúpili na hlavné poschodie, keď Draco práve začínal stúpať hore po schodoch.

"Vidím, že ste našli Siriho." Povedal. "Severus je v laboratóriu, pracuje na chúlostivom elixíre."

"Pracuje na vytvorení Obranného ochranného elixíru." Informoval ich Siri. "Nemal veľa šťastia."

"Prečo? Tvoj štít pracoval pre nás dobre!" pýtal sa Ron.

"Z dvoch dôvodov." Vysvetlil Siri. "Za prvé, silové pole potrebuje veľa energie na udržanie. V prípade boja to nie je múdre, mohlo by to pracovať proti nám. Za druhé," pokračoval, "šanca, že ostaneme všetci v tesnej blízkosti neexistuje. Nikdy by som nemohol pokryť nás všetkých."

"Takže to čo teda hovoríš," prerušil ho Draco, "je, že profesor Snape sa snaží vytvoriť elixír pre naše využitie, ktorý nám dá rovnakú ochranu ako to urobila tvoja moc?"

"Presne tak," odpovedal Siri.

"Pôsobivé." Uznal Remus. "Ak to môže pracovať."

"Presne tak. Zatiaľ nemal veľa šťastia." Priznal Siri. "Viazne to na tom, že nie je dosť silný, aby účinkoval dlhšiu dobu."

Do tej doby boli za dverami do laboratória a Siri narovnal ramená, vstúpil pred jeho spoločníkmi. Sirius vzhliadol a prikývol, dal si prst na pery, kvôli tichu. Severus pozeral do kotlíka, pohyboval prútikom v malých kruhoch nad hlavou. Jeho pery sa pohybovali v tichom vyslovovaní zaklínadla. Pozerali sa na ticho bublajúcu kvapalinu, ktorá začala žiariť. Zadržali spoločne dych, keď Severus znížil oheň pod kotlíkom. Pozrel sa na hodinky a pozrel sa hore. Remus otvoril ústa, aby prehovoril a Severus pokrútil hlavou, čo naznačovalo, že ticho bolo nutné. Jeho pozornosť sa vrátila k jeho elixíru. Náhle sa žiara znížila a potom zmizla. Severusova tvár naznačovala sklamanie.

"Sakra." Zamrmlal.

"Je mi to ľúto." Siri ponúkol svoje sympatie. "Viem, aké je to pre teba dôležité." Severus sa na neho ostro pozrel. Medzi nimi prebehlo nevypovedané posolstvo. Severus prikývol a Siriho napäté ramená sa uvoľnili.

"Mám nápad, ak by ste ho chceli počuť." Ponúkol Draco.

"Čo je to?" opýtal sa Severus.

"No, vieme, že Siri má takúto moc." Začal. Severus prikývol a Draco pokračoval. "Ehm... neviem, či ste sa už o to snažil, ale čo keby ste do elixíru pridal jeho krv?"

"To by teoreticky mohlo fungovať." Uvažoval Severus, preberal možnosti vo svojej mysli.

"Samozrejme, že Siri by musel súhlasiť." Dodal, pozrel na svojho syna.

"Samozrejme, že s tým súhlasím!" povedal podráždene Siri. "Nie som blbý! Uvedomil som si, čo by to mohlo znamenať, keby to fungovalo!"

"Kedy to chceš skúsiť?" opýtal sa Remus.

"Práve teraz." Uviedol Siri, pri vyhrnutí rukávu. Severus pritiahol malú ampulku Siriho krvi, kým vysvetľoval, kde by sa malo začať.

"Pridám niekoľko kvapiek do tohto súčasného elixíru. Pochybujem, že to bude fungovať, ale môžem z neho vyvodiť určité závery a nechať to tak. Starostlivo označil skúmavku s dátumom a Siriho menom. Dal ju do malej laboratórnej chladničky, ktorá sa tu nachádzala práve pre takéto veci. Obrátil sa ku kotlíku a tým pod ním zvýšil plameň, aby elixír prešiel späť k pomalému bublaniu. Vrátila sa žiara, ktorý sa okolo neho držala niekoľko sekúnd dlhšie, než predtým. Skupinou prešiel záchvev vzrušenia. Severus nabral trochu do inej skúmavky a kriticky si ju prezeral.

"No, je len jeden spôsob, ako to zistiť!" oznámil, keď si ho nalial do úst.

"Oci!" Siri vykríkol, mal v úmysle ho zastaviť. Čo keby to bol teraz jed? obával sa.

"Fuj! To je hrozné." Uškrnul sa Severus. "Tvoja krv rozhodne nevylepšila jeho chuť!" čakali niekoľko okamihov, aby videli, či tam boli nejaké reakcie. Severus pokrútil hlavou.

"Necítim nič inak, ako odchádzajúcu strašnú pachuť." Hlásil.

Siri hodil na neho nečakane a náhle malú sklenenú fľaštičku. Odrazila sa preč a rozbila sa na podlahe.

Severus sa vyzeral trochu prekvapený útokom.

"Dotklo sa ťa to?" opýtal sa Siri.

"Ehm... prepáč, nevenoval som tomu pozornosť." Ospravedlnil sa Severus.

"Oci, ako máme vedieť, či to funguje alebo nie, ak to aspoň nevyskúšame?" vyhŕkol Siri, keď hodil ďalšiu sklenenú fľaštičku do otcovej hrude.

Severus sa pozrel dolu. Cítil mierny tlak, ale žiadny vplyv z fľaštičky. Chytil ju skôr, než spadla a hodil ju späť ľahko na Siriho. "Urob to znova." Žiadal. Siri to okamžite splnil.

"Áno, myslím, že to funguje!" povedal vzrušene. "Ale chcem začať čerstvým, aby som si bol istý.L

"Dobre, Severus." Povedal Sirius. "Necháme ťa tu na to. Zavolaj nás, keď budeš pripravený." Severus prikývol už so zameraním sa na prípravu novej dávky.

Ako odchádzali, Sev volal. "Siri?"

"Áno?" odpovedal, pozdvihol s otázkou obočie.

"Ďakujem ti." Povedal ticho Severus.

"Nie je zač." odpovedal Siri. "Oci?" dodal a keď sa Severus pozrel hore, povedal: "Ospravedlňujem sa. Naozaj."

"Zabudni na to." Zavrčal Severus.

"Nemôžem. Nemal som ťa udrieť. Hanbím sa za seba." Priznal.

"Siri." Severus povedal s hlbokým povzdychom. "Je mi ľúto, že som prišiel do rany. Viem, že si veľmi rozrušený týmto kúskom noviniek. Nedivím sa za tvoju malú reakciu. Naozaj som to očakával. Aj keď som nebol úplne pripravený na tvoj náhly útok." Usmial sa, opatrne sa dotkol svojej čeľuste.

"Prečo si si to nechal?" opýtal sa Siri.

"Pretože mám pocit, že si to zaslúžim." Vysvetlil jeho otec.

"Môžem byť tým, kto to odstráni?" spýtal sa ticho Siri. "Nechcem to viac vidieť. Prosím, dovoľ mi to odstrániť?" Severus prikývol, príliš sa dusil emóciami, aby prehovoril. Siri k nemu pristúpil a ľahko priložil prst nad modrinu, zašepkal Bolesť spôsobenú v hneve, môžem odstrániť s láskou. Modrina a bolesť zmizla a nahradil ju pocit tepla. "Ďakujem ti." Povedal mu Siri. "Že si ma to nechal urobiť."

"Ešte si o tom potrebujeme pohovoriť." Varoval ho Severus.

"Ja vie, ale neskôr, dobre?" uznal Siri. "Naozaj si myslím, že ten elixír je dôležitejší."

"Máš pravdu." Súhlasil Severus.

"Ešte stále plánuješ tento elixír robiť sám?" opýtal sa Siri.

"Áno. Keď ho spravím dokonale, potom každý človek pridá k nemu vlastný podpis." Odpovedal Severus. "Tak bude neúčinný, ak sa dostane do nepovolaných rúk."

Siri prikývol a povedal: "Páči sa mi táto myšlienka. Nechám ťa, aby si to dokončil. Zavolám ťa, keď bude hotová večera. Chceš teraz niečo na obed?" dodal ako návrh.

"Nie, som v poriadku." Povedal mu Severus. "Zjem potom toho viac. Sľubujem!" usmial sa.

"Dobre." Siri sa ticho zasmial. "Uvidíme sa neskôr."

"Aby si pochopil, čo čítaš, budeš potrebovať nejaké základy, Siri." Vysvetlil Draco. "Hudba sa zvyčajne meria v taktoch. Sú rozdelené do štvrtín. Dĺžka tónu závisí na tom, koľko má štvrtín."

"Napríklad, keď tu je poznámka, že ide o tri štvrtiny, ty, ako bubeník, udrieš a budeš počítať do troch, kým udrieš znovu. Chápeš?" opýtal sa Draco.

"Ukáž mi to." Požiadal Siri.

"Ehm... dobre. Budem hrať trojštvrťový rytmus, potom ďalší a potom päť po sebe nasledujúcich štvrťových nôt. Uvidíš, ako to myslím." Vysvetlil Draco. Sadol si za vlastnú sadu bubnov a demonštroval svoje vysvetľovanie. Siri bol ohromený.

"Myslím, že som to mám." Priznal SIri.

"Urob to." Požiadal Draco.

Siri nervózne sledoval rovnaké predvedenie, aké mu ukázal Dracom, potom sa na neho nádejne pozrel.

"Za prvé Siri, musíš relaxovať. Uvoľni sa! Udržuj svoje zápästie ohybné." Inštruoval, s úškľabkom dodal: Vieš si predstaviť, že sú tvoje kosti tekuté?"

"Veľmi vtipné, Draco!" vyštekol Siri a Draco sa rozosmial pri spomienke na to. Siri pokrútil hlavou so širokým úsmevom na tvári, keď sa pripojil k svojmu priateľovi so zaslúženým výbuchom smiechu.

"Môžeš veriť tomu darebákovi?" Siri zalapal po dychu. "Bol to úplný vtip!"

"Neviem, ako si ho dokázal nezačarovať do nedele!" vykríkol Draco.

"Povzniesol som sa nad to." Povedal Siri, stále pokojný.

"Nedesí ťa tvoja sila?" pýtal sa Draco po ukľudnení.

"Najprv áno, ako v ten deň na súde. Toľko som sa bál, aby som niekoho nezranil." Priznal Siri. Draco prikývol. "Potom, čo som ju použil na Smrťožrútov a mal som vlastne nad ním kontrolu, cítil som sa trochu lepšie." Dodal Siri.

"Bolo to ako nejaká úžasná šou, čo si urobil v ten deň!" povedal mu Draco.

"Áno, ale to neznamená, že budem nad tým, ak nedostanem Voldemorta." Povedal zlostne Siri.

"Dostaneme ho, Siri." Uistil ho Draco. "My vyhráme, musíme." Siri prikývol a zodvihol paličky.

"Ukáž mi, ako sa čítajú tieto noty." Povedal a ukázal na noty, ktoré Draco priniesol so sebou.

Po niekoľkých okamihoch, keď mu vysvetlil rôzne symboly a ako ich čítať, Siri sledoval Draca, ako ich hrá. Do večera bol Siri schopný vyrátať všetky údery a váhavo ich prenášal na svoje bicie.

"Nie je to zlé na prvý deň, Siri." Chválil ho Draco. "Ak sa ti trochu podarí uvoľniť a ohneš viac zápästia bude to znieť lepšie."

"Vďaka, Draco." Usmial sa Siri, ohýbal svoje stuhnuté prsty. Predsa si potreboval oddýchnuť.

"Oi! Siri! Draco!" Ron volal na nich hore zo schodov. "Večera je pripravená!"

"Už ideme!" Volal Siri dole a obaja zamieril dole.

Nálada počas večere bola uvoľnená a príjemná. Diskutovali o učení, ktoré by malo začať ráno, Siriho hudobnej lekcii a Severusovom elixíre. Všetci sa tešili na to testovanie.

Po večeri sa všetci zišli v laboratóriu. Elixír bol pripravený a Severus ho vypil sám. Sirius zodvihol malú knihu na elixíry, pripravený hodiť ju.

"Nie!" povedal Severus. "Použi Ani hnúť."

"Sev, to nemôžem urobiť!" povedal v ponížení Sirius.

"Musíme to správne otestovať." Naliehal Severus.

"Urobím to." Prihlásil sa dobrovoľne Siri.

"Pokračuj, synak." Nútil ho Severus, čelil mu.

Siri odstúpil od Severusa, aby medzi nimi vytvoril nejakú vzdialenosť. Zhlboka sa nadýchol, nervózne si olízal pery, ukázal prstom a zašepkal: "Ani hnúť!" rýchlo sa zohol, keď sa kúzlo odrazilo od Severusovej hrude a letelo prudko priamo na neho!

"Funguje to!" zareval Sirius.

"Fantastické!" divil sa Remus.

"Perfektné!" pridal Ron.

Siri a Draco sa usmiali na Severusa. "Dokázal si to." Chválil ho Siri. "Oci! Dokázal si to!"

"Áno, dobre, musíme vyskúšať každých pätnásť minút jeho dlhovekosť." Povedal im Severus, nebol ešte celkom pripravený oslavovať.

Elixír účinkoval niečo cez hodinu. Po oživení Severusa a uistení sa, že bol v poriadku, znervóznil všetkých slovami: "Teraz Neodpustiteľné."

"Neodpustiteľné?" Ron zakvičal na profesora. "Ale pane!"

"Potrebujeme vedieť, či to bude fungovať! Jeden z nás to musí urobiť. Budem to ja." Naliehal Severus.

"Začneme s Imperiusom, potom Cruciatom." Zhlboka sa nadýchol, dodal, "napokon, Avada Kedavra."

"Nie!" Siri vykríkol s panikou v jeho hlase. "Nie, tú nie!"

"Musíme to vedieť!" naliehal Severus.

"Nie, to nestojí za vyskúšanie!" kričal Siri. "Prosím, nie!" jeho hrudník bol napätý, ako bojoval s vlnou paniky, ktorá ho oberala o stabilitu. Jeho dych sa stal nepravidelným a trhaným.

Severus si všimol náznaky a okamžite ochabol. "Dobre, Siri, žiadna Avada Kedavra. Sľubujem."

Povedal ticho, položil ruku na rameno svojho syna. "Dýchaj, synček. Upokoj sa. Budeme používať iba ďalšie dve. To bude dosť blízko."

S hlbokými nádychmi, Siri prikývol na pochopenie. Jeho ruka sa podvedome držala na jeho hrudi, ako sa pokúsil získať kontrolu.

"Lepšie bude, ak si sadneš, Siri." Povedal Remus, obavy ho donútili, aby konal, keď pristrčil stoličku za mladého muža.

Sirius spýtavo pozrel na Severusa, ktorý ustarane pozeral a pokrútil hlavou. Toľko k domnienke, že to bol koniec so súdom. Pomyslel si temne Sirius.

Postaviac sa Siri povedal: "Som v poriadku. Môžeme to mať za sebou?"

"Samozrejme." Súhlasil Severus, keď pripravoval ďalšiu dávku. "Chceš to urobiť Siri, alebo chceš, aby to urobil niekto iný?"

"Urobím to, ak chceš, Siri." Ponúkol sa Draco.

"Vďaka Draco." Povedal Siri. "Myslím, že to zvládnem." Zhlboka sa nadýchol a vzpriamil.

"Pripravený oci?" opýtal sa.

"Len do toho, Siri." Povedal ticho Severus.

"Imperio." Predniesol ticho Siri a ukázal prstom na Severusovu hruď. Kliatba sa opäť len odrazila a rozplynula. Šesť mužov zdieľalo mierne úsmevy. Siri zavrel oči a posilnil svoje nervy pred posledným testom.

"Crucio." Povedal a sklonil sa, keď sa kliatba odrazila späť k nemu. Vyskočil na nohy, keď zmizla.

"Funguje to! Ocko to je úžasné!"

"Toto je naozaj najlepšia zbraň, akú budeme mať v našom arzenáli." Povedal vážne Siriuss, pričom potriasal Severusovou rukou.

Prijímajúc gratulácie od všetkých v miestnosti, Severus zavrčal, "Dúfajme, že to bude stačiť!"