![](https://6adcb6be9e.cbaul-cdnwnd.com/943a4dd4c460e1edce247f04e763a7a7/200000210-9fb159fb18/harry_potter_hogwarts_banner_by_uprisen257_d3jcvxa-414w-2x.png?ph=6adcb6be9e)
30. Budovať most
30. Budovať most
"Oompf". Siri zavrčal, keď ho Sirius ešte raz hodil na zem. Bol v sekunde priklincovaný a bezmocný.
"No tak Siri!" Draco zareval. "Naštvi sa! Bojuj s ním!"
"Som naštvaný, Drak!" zavrčal Siri, keď to už bolo po štvrtýkrát čo ho jeho kmotor premohol.
Sirius vyskočil na nohy, keď Siri zaujal svoj postoj a pripravil telo na ďalší útok.
"Poď Šteňa!" zavrčal Sirius. "Poďme, skoč!" posmieval sa a postúpil pred Siriho, aby mohol reagovať, Siriusovo telo ho zhodilo na zem, rozkročil sa nad jeho bokmi a pridržal mu ruky nad hlavou.
Siri frustrovane zavrčal a Sirius sa na neho lišiacky usmial. Bohužiaľ pre roztomilého idiota, držal túto pozíciu príliš dlho. Predtým, než pochopil, čo ten podivný výraz na Siriho tvári znamenal, letel vzduchom a pristál pri Dracových nohách.
"Čo to sakra?" povedal pri pohľade na Siriho.
Ale nie! Pomyslel si Draco. On to predtým už videl. "Nedotýkajte sa ho! Idem po profesora!" zakričal cez rameno, keď sa hnal dovnútra.
Siri bol stočený do klbka tak pevne ako mu to pomerne vysoký trám umožňoval. Jeho ruky obranne prekrývali jeho hlavu a kňučal od strachu. Sirius nevedel, čo robiť. Nakoniec sa rozhodol, že sa bude snažiť k Sirimu len hovoriť. "Hej, šteniatko. To je v poriadku." Tíšil ho. "Ospravedlňujem sa." Sirius stále ticho hovoril k svojmu krstnému synovi, kým prišiel Severus. "Vystrašil som ho. Nepremýšľal som. Ospravedlňujem sa." Povedal jeho priateľovi.
"Neboj sa Tichošľap." Upokojoval ho Severus. "Bude v poriadku."
"Synček." Povedal ticho Severus. "Počúvaj ma. Premýšľaj! Si doma. Sú tu tvoji priatelia. Sirius, Remus a ja som tu. Premýšľaj, Siri" Neublížime ti. Nikomu inému neublížime. Tak poď!" Severus udržiaval tichý a pokojný hlas a Siri sa pomaly uvoľnil. Jeho oči sa otvorili a pozrel sa vystrašene okolo seba.
"Čo sa stalo?" opýtal sa.
"Siri, ospravedlňujem sa." Povedal mu hneď Sirius. "Vystrašil som ťa."
"Vystrašil... oh." Siri si spomenul. "Ublížil som ti?"
"Nie, Šteniatko, ty si mi neublížil." Uistil ho Sirius. "Poriadne si ma prekvapil, ale som v poriadku." Zasmial sa. "Budem si určite pamätať, že ťa nemám príliš dlho do niečoho nútiť alebo sa na teba pozerať tak, že to budeš brať ako hrozbu! Zabudol som na to. Ospravedlňujem sa." Dodal pochmúrne. Cítil sa hrozne po tom, čo urobil svojmu krstnému synovi.
"Ja som ten, komu to je ľúto." Povedal nahnevane Siri. "Aký dobrý budem ku každému, ak nezvládnem ani zlomyseľný úsmev?"
"Uvoľni sa, Siri." Varoval ho Severus. "Dostanem sa cez to tréningom. Dokážeš to."
"Prial by som si, aby tu bola Sonya." Oznámil naraz Siri.
"Prečo Sonya?" opýtal sa Severus.
"Keby tu bola, keď sa stal tento incident, možno by som mohol robiť rýchlejšie pokroky bez toho, aby som čakal neskôr na pravidelné sedenie!" vysvetlil Siri. "Pri tomto tempe by som mohol niekoho zraniť!"
"Nemyslím si, že je to možné Siri." Varoval ho Severus. "Sonya musí vidieť iných pacientov."
Ja viem," povzdychol si Siri. "Len si to prajem. Aj keď si myslím, že by mohla mať svoj vlastný priestor." Severus cítil, že to nie je náhly rozmar jeho syna.
"Vieš čo, ja ju kontaktujem. Ale nemôžem nič sľúbiť." Varoval ho Severus.
"To je fér." Prikývol Siri. Obrátil svoju pozornosť opäť na Siriusa a s trochu zlomyseľným úsmevom sa posmieval, "Stavím sa, že to nemôžeš urobiť šiestykrát!"
"Poďme na to!" Sirius skočil na svojho krstného syna a kotúľali sa po trávniku s hravosťou a pošťuchovaním. Päť kolíkov bol záznam, ktorý zostal nezmenený v tento deň.
Severus sa nervózne ošil na svojom mieste. Nenávidel čakanie. Kontroloval svoje hodinky tretíkrát počas niekoľkých minút, povzdychol si, keď si uvedomil, že má viac ako polhodinu čakať.
"Dáte si čaj, profesor Snape?" opýtala sa recepčná, keď videla jeho netrpezlivosť.
"Rád by som, ďakujem." Prijal. Usmiala sa a podala mu veľký hrnček horúceho nápoja. Usmial sa na ňu krátko na oplátku, keď sa zhlboka nadýchol, než začal piť.
Čoskoro sa otvorili dvere a objavila sa malá, šedovlasá žena, nasledovaná Sonyou. Vydala usmernenia na budúce sedenie a povedala žene zbohom, keď obrátila svoju pozornosť k Severusovi.
"Sev! Ako sa máš?" usmiala sa vrelo. "Ako sa má Siri?"
"Zvládame to." Pripustil, keď ju nasledoval do kancelárie.
"Posaď sa." Prikázala, zavrela za sebou dvere. "Tak mi povedz pravdu."
Zhlboka sa nadýchol, pokračoval v tom, aby jej povedal o nedávnej udalosti týkajúcej sa Siriho, listoch, úderoch, výcviku aurorov a jeho záchvate paniky a nakoniec jeho prianí, aby s ním Sonya bola po celú dobu. Počúvala ticho, keď on skončil.
"Nemôžem opustiť svojich ostatných pacientov, Sev." povedala nakoniec.
"Nechcem, aby si to urobila." Vysvetlil jej. "Chcem ti ponúknuť riešenie. Dúfam, že budeš súhlasiť."
"Počúvam." Povedala.
"Mám obrovské panské sídlo. Je to náš rodinný dom. Siri a ja sme sa tam nedávno vrátili. K dispozícii je kopa miesta. Chcem ti ponúknuť tvoj vlastný priestor. Môžem pretvoriť celé krídlo, aby vyhovovalo tvojim potrebám. Budeš mať priestor na svoju prax, rovnako ako na svoj vlastný byt." Vysvetlil Severus.
Keď hneď neodpovedala, pokračoval. "Siri potrebuje pomoc, Sonya. On má byť byť cvičený pre priamy boj! Ako by to mohol robiť, ak sa vydesí, keď sa na neho niekto zle díva? Ako sa bude správať, keď dôjde na priamy boj a on sa zrúti pri sebe menšom dotyku?" naliehal Severus, "Prosím poveď, že prídeš a pomôžeš môjmu synovi!"
"Nebudeš mať žiadne námietky, keď tam so sebou privediem svojich klientov?" spýtala sa váhavo.
"Nie, vôbec." Neváhal Severus. "Mala by si tam svoj vlastný priestor, úplne vybavený, ďaleko od hlavnej časti zámku."
"Možno niektorí klienti odmietnú prísť na sedenie tam." Povedal. "Budem mať čas, aby som ich videla?"
"Nebudeš ta držaná ako väzeň, Sonya." Uškrnul sa Severus. "Budeš si to môcť naplánovať ako uznáš za vhodné. Upravíme Siriho tréningový plán vzhľadom na tvoju prácu."
"Rozumiem." Povedala nakoniec. "Mám to chápať tak, že chceš, aby som bola prítomná na všetkých jeho školeniach?"
"Áno. Cíti, že ak tam budeš, bude schopný riešiť veci a dostať sa cez ne skôr, ako keby mal čakať na svoje ďalšie oficiálne sedenie." Vysvetlil Severus.
"Má vážny dôvod." Pripustila. "Znepokojuje ma, že má stále problémy s jednoduchým dotykom." Rozmýšľala. "Naozaj by mal mať teraz minulosť za sebou." Severus prikývol. "Pripustí dotyk?" opýtala sa.
"Môj áno." Povedal zamyslene Severus. "Ale nespomínam si na príliš veľa ďalších ľudí. Zriedkakedy sa priblíži k svojmu krstnému otcovi, ale zvyčajne je v nabitom emociálnom stave, kedy sa to stane. Nemá bežne k niekomu každodenný prístup. Myslím, že je skôr rovnako komfrontovaný s Juno." Dodal.
"Čo jeho priatelia?" opýtala sa. "Naznačil dotyk alebo im to dovolil?"
"Nie, nespomínam si, že by som niektorého videl dotknúť sa ho." Povedal. "Naozaj to nemôžem povedať s istotou. Nikdy som vedome nepozoroval jeho akcie a reakcie."
"Chápem." Povzdychla si. "Myslím, že budeme musieť dať Sirimu trochu intenzívnejšiu terapiu, aby bol vystavený do pozitívneho kontaktu s ľuďmi. Nebude to ľahké."
"Urobím všetko preto, aby sme mu pomohli vyliečiť sa." Prisľúbil Severus.
"Nemyslím si, že to je vec liečenia, Sev. Myslím si, že je to vec naučenia ho, aby si zvykol na viac ľudí. To platí pre oblasť zanedbania jeho výchovy, nie zneužívania. Bude oveľa ťažšie zmeniť to." Vysvetlila.
"Takže prídeš?" spýtal sa ticho Severus.
"Áno, prídem." Ubezpečila ho. "Daj mi pár dní, aby som urobila opatrenia a zmenila rozpisy. Povedz Sirimi, že prídem."
"Ďakujem ti!" povedal s obrovskou záplavou úľavy.
"Videl v poslednej dobe Juno?" spýtala sa náhle. ""Áno?"
"Nie, boli sme dosť zaneprázdnení, aby sme sa doma ubytovali. Nebol na to čas." Priznal.
"Možno jej navrhnem návštevu." Povedala. "Ak to neurobíš radšej skôr ty?" Severus vedel, ako sa cítil osobne. Cnelo sa mu po Juno. Sirimu tiež, tým si bol istý. Ale nevedel povedať, či to bol veľmi dobrý nápad, aby ju pozval na panstvo.
"Čo myslíš?" opýtal sa.
"Myslím, že si užijete tú návštevu." Usmiala sa. "Siri by bol zrejme tiež rád!" mrkla.
"Súhlasím." Usmial sa so zábleskom v očiach. "Vďaka Sonya." Povedal jej. "Musím ísť. Uvidíme sa za pár dní."
"To si píš." Usmiala sa, keď opúšťal miestnosť.
"Hovorili ste Sirius Snape?" spýtala sa mladá žena pri stole. Bola trošku nervózna. Poznala predtým toho mladého muža ako Harryho Pottera. Nemyslela si, že si niekedy o ňom bude počuť, ale pod iným menom.
"Áno, madam." Odpovedal s úsmevom. Jeho hlas tiekol okolo nej a obalil ju svojim teplom.
"Posaďte sa, hneď to bude pán Snape. Minister príde o chvíľu." Povedal s úsmevom, pomyslela si, Merlinova brada, ten je nádherný! Siri sedel oproti nej a usmial sa, keď sa čakajúc posadil.
"Harry!" Čoskoro potom ho pozdravil Arthur Weasley.
"dobrý deň, pán Weasley," usmial sa vrelo Siri, váhavo mu potriasol rukou.
"Prepáč, zabudol som!" ospravedlnil sa Arthur. "Siri, ako sa máš?"
Siri sa ticho zasmial a povedal mu. "Nebojte sa pane. Bude to chvíľu trvať. Bol som nakoniec "Harry" takmer osemnásť rokov! A teraz to je v pohode, keď je ten prekliaty proces na konci!"
"Som rád, že to počujem." Usmial sa Arthur. "Molly sa uľaví rovnako!"
"Som si istý, že áno." Usmial sa na oplátku Siri. "Vždy robí taký rozruch!"
"No, chcel som ťa vidieť Siri, prediskutovať o tom nedávnom útoku na teba." Povedal Arthur, aby vysvetlil dôvod stretnutia.
"Iste pane," uznal Siri. "Čo by ste chceli vedieť?"
"Už som počul Severusovu, Siriusovu a Remusovu výpoveď k tejto akcii. Všetci povedali celkom rovnaký príbeh. Výpoveď tvojho otca bola trochu pestrejšia vzhľadom na to, že on bol ešte v pomerne veľmi rozrušený. Bol tým celkom otrasený." Informoval ho Arthur.
"Bol mnou rozrušený, keď som ho nenechal, aby mi pomohol." Priznal Siri. "Chcel som, aby boli v bezpečí, hlavne môj otec. Hovorili, že mali záujem len o neho a mňa."
"Nie som zaujatý tvojimi schopnosťami, ako ministerstvo, ale ako tvojho priateľa ma to fascinuje!" povedal mu vzrušene Arthur. "Takže som viac než pripravený vypočuť si tvoje vysvetlenie o tom, čo sa v tento deň stalo!"
"Čo potrebujete vedieť?" opýtal sa Siri.
"Len chcem opis udalostí z tvojho pohľadu." Vysvetlil Arthur. "Povedz mi, čo si videl, že sa stalo."
"Ehm... no, ako viete, mal som pocit, ako keď niečo nie je v poriadku. Vyšli sme na ulicu. Nevšimol som si nič. Zahli sme za roh a zostali sme tvárou tvár šiestim Smrťožrútom. Mali vytiahnuté svoje prútiky. Pozrel som sa za nás a zrazu bola rovnaká skupina za nami." Odmlčal sa.
"V ktorej skupine bol Lucius Malfoy?"dodal Arthur.
"Bol v skupine, ktorá bola pred nami." Povedal Siri a dodal, "Hovoril za skupinu."
"Vedel si, že to bol on, ako bol odhalený?" opýtal sa Arthur.
"Nie, ale urobil to Draco." Povedal Siri, zamračil sa starosťami o svojho priateľa, takže sa mu zjavili na tvári.
"Čo sa stalo ďalej?" vyzval ho Arthur.
"No, Draco, Ron, Sirius a Remus uzatvorili kruh okolo mňa a otca. Lucius im nariadil, aby sa vzdialili, povedal, že oni chcú len špióna a Pottera. Myslím, že som vystúpil a čelil im, ale nepamätám si, čo som robil. Sirius ma strčil za seba a povedal Luciusovi, že bude najprv musieť prejsť cez neho, potom sa rozpútalo peklo. Pamätám si, že som myslel na to, že som ich musel udržať v bezpečí. Nie som si istý, ako som urobil ochrannú bublinu, bola odrazu okolo nás všetkých. Vystúpil som z nej a obzrel som sa, aby som sa presvedčil, či sú v bezpečí. Kliatby Smrťožrútov sa odrazili od bubliny. Najprv všetko, čo som mohol urobiť bolo odvrátiť kliatby zamerané na mňa. Sústredil som sa viac a cítil som, že som silnejší. Čoskoro som bol schopný posielať kliatby naspäť. Ocko sa hneval, keď som mu nedovolil, aby mi pomohol. Stále ma žiadal, aby som ho pustil a to ma rozptýlilo. Takmer som bol prekonaný Cruciatom, ale v poslednej chvíli som ho odvrátil. Ocitol som sa na kolenách a rukách a cítil som sa viac a viac vyčerpaný. Bol som prekonaný. Spomínam si, ako som bol veľmi nahnevaný. Myslím, že som bol naozaj danou situáciou naštvaný. Bol som frustrovaný, pretože som vedel, že som bol oslabený a neochránil som svojich priateľov a moju rodinu. Zrazu som pocítil obrovskú vlnu mojej moci, ako by som sa na ňu konečne napojil, alebo niečo také. Dostal som sa na nohy a obrovským mávnutím rúk som mnohých z nich prekvapil a zviazal ich. Potom som sa zrútil." Uvoľnil sa na stoličke a usmial sa pochmúrne na Arthura.
"Spoznal si nejakých iných Smrťožrútov okrem Luciusa Malfoya?" opýtal sa Arthur.
"Áno, viete, zo štvrtého ročníka." Ohradil sa Siri nervózne, keď si spomenul na minulosť.
"Ja viem." Povedal Arthur ticho. "Môžeš mi ich len potvrdiť, pre naše záznamy?"
"Jasné. Malfoy, Crabbe, Goyle, Nott, Avery Macnair." Siri ich odratával na prstoch. "Ďalších šesť som nepoznal. Peter Pettigrew medzi nimi nebol, ale mohol by byť mŕtvy." Oznámil Siri pokojným mrazivým tónom hlasu.
"Chápem." Arthur sa trochu nervózne posunul na svojom sedadle a odkašľal si. "Všetko, čo si povedal zodpovedá tomu, čo povedal Severus a ostatní. Budeme sa ich snažiť dostať, ale obávam sa, že bude ťažké odsúdiť ich za niečo väčšie ako útok."
"Prečo?" opýtal sa Siri.
"No, nikto z vás nepovedal, že by bol nejako vážne ohrozený alebo že by použili silnejšie kliatby ako Cruciatus. Ak by sa pokúsili o Avada Kedavru, mohli by sme ich odsúdiť na bozk. Bez ohľadu na to, môžeme ich prinajmenšom zavrieť na doživotie, ak budú uznaní za vinných." Vysvetlil Arthur.
"Chápem." Prikývol Siri.
"Oboznámime ťa, ako veci postupujú. Pokiaľ bude určený dátum súdu, upozorníme ťa." Dodal Arthur, potriasol ešte raz rukou mladého muža.
"Ďakujem vám, pane." Usmial sa Siri. "Povedzte pani Weasleyovej, že ju pozdravujem a aby sa toľko nebála!"
O pár dní neskôr.
"Ahoj chlapci. Poďte ďalej a posaďte sa." Pozdravila ich Sonya. Bolo to prvé oficiálne sedenie, ktoré mali na panstve.
"Siri, požiadal si o sedenie s otcom." Začala Sonya. "O čom si potrebuješ pohovoriť?"
"Chcem vedieť, prečo nechal mamu umrieť s vierou, že ťa od nás odohnala navždy preč." Napádal, pozrel sa na svojho otca. Severus sa nervózne posunul na stoličke. Vedel, že na tom potrebujú popracovať, ale spomienky ho zabíjali a bolo ťažké čeliť Siriho hnevu.
"To je oprávnená otázka." Uistila ho Sonya. "Už si sa ho pýtal?"
"Len raz, keď som bol naštvaný." Priznal Siri.
"Chápem." Uznala Sonya. "Si pripravený pokojne diskutovať so Severusom?" opýtala sa.
"Myslím, že áno." Odpovedal. "Musíme si pohovoriť. Nemám medzi nami rád napätie."
"Ja nie som šťastný..." Severus sa odmlčal, keď Sonya zodvihla ruku, aby ho umlčala. Zavrtela na neho hlavou a povedala Sirimu, aby dopovedal to, čo začal hovoriť.
"Hm... Tiež chcem vyriešiť niektoré ďalšie veci." Povedal nepresvedčivo, neuviedol tak doslova pravdivé dôvody.
"Siri, si uzatvorený." Obvinila ho Sonya. "Povedz, čo tým myslíš."
"Nechcem." Priznal.
"Prečo nie?" spýtala sa zvedavo Sonya.
"Ublížim mu." Zašepkal Siri. "Nechcem mu ublížiť. Ja len chcem, aby to bolo všetko preč."
"Nemôžeme to tak urobiť." Povedala jemne Sonya. "Tvoj život je tým, čím je, Siri."
"Ja viem!" zavrčal. "Prečo v ňom musím mať toľko bolesti? Nemôžem si dať prestávku?"
"Ja som tvoja prestávka.." upokojila ho Sonya. "To je dôvod, prečo som tu."
Siri prikývol, zhlboka sa nadýchol a snažil sa potlačiť hnev, ktorý cítil zakaždým, keď mu otázka prišla na myseľ. Jeho pohľad do očí jeho otca bol ostražitý, ale Siri nemohol objaviť nič iné. Jeho otec len čakal, pripravený čeliť mu.
"Prečo si sa nevrátil?" spýtal sa Siri s pokojným hlasom popierajúcim jeho hnev.
"Chcel som zúfalo." Priznal Severus. Siri čakal. Sonya sa pristihla, že zadržiava dych. "Ale nebolo to možné. Už som ti povedal, že mojimi príkazmi bolo zorganizovať útok na Godrikovu úžľabinu počas Halloweenskej noci." Povedal ticho Severus.
"Áno, ale nikdy si mi nepovedal, prečo si sa nesnažil o to, aby si sa vrátil?" zopakoval Siri. "Hovoríš, že si nemohol prekĺznuť ani na pár minút? Nemohol si prísť a utešiť ju a nechať ju vedieť, že si ju stále miloval? Nemohol si prísť, aby som sa cítil v bezpečí?"
"Nie, Siri, nemohol som." Odpovedal nemilosrdne Severus.
"Prečo nie?" žiadal Siri.
"Pretože som bol sledovaný!" povedal výbušne Severus.
"Sledovaný?" Siri sťažka prehltol, jeho hnev bol okamžite preč. Jeho myseľ okamžite prešla k nebezpečenstvu, v ktorom bol jeho otec. "Kým?" spýtal sa ticho.
"Luciusom Malfoyom." Oznámil Severus. Sonya zalapala po dychu a Severus na ňu ostro pozrel, ale ona sa rýchlo spamätala.
"Luciusom? Prečo ťa sledoval?" opýtal sa Siri.
"Podozrieval ma nejaký čas." Vysvetľoval Severus. "Všimol si moje záhadné zmiznutia. V tých časoch som sa vytratil, aby som videl teba a tvoju matku, aby som si ukradol len zopár vzácnych okamihov s vami. A viac než to, bolo to obdobie, kedy som sa vytratil kvôli stretnutiu s Albusom."
"Ach, môj bože." Zašepkala Sonya. "Ospravedlňujem sa za prerušenie." Ospravedlnila sa, keď Severus na ňu znova uprel zvedavé oči.
"Nevadí." Ubezpečil ju Severus. "Je to desivé, aj keď na to teraz myslím."
"Vari ťa vôbec nechytil?" opýtal sa Siri.
"Nie. Ale niekoľkokrát ma takmer chytil. Ale nikdy nezískal dostatok dôkazov, ktorý by predložil Voldemortovi." Siri prikývol. To iste vysvetľovalo, prečo nikdy neprišiel domov.
"Dobre, chápem to." Začal Siri znova. "Ale prečo si ma nechal s nimi, keď si mi konečne mohol ponúknuť bezpečný a láskyplná domov? Prečo si ma nechal trpieť všetky zneužívania?" vykríkol, bolesť v hrudi ho takmer roztrhla.
"Mysli! Siri, ako by som ťa mohol priniesť so sebou?" žiadal Severus. "Čo si myslíš, že by sa stalo, keby som sa zrazu objavil s dvojročným synom, ktorý po tom, čo sa práve stalo mal dosť viditeľnú jazvu na čele? Čo by sa stalo, keby Voldemort zistil, kto si? Kto sme?" zavrčal frustrovane.
"Takže hovoríš, že si sa rozhodol predstierať, že som neexistoval, aby si zachránil?" zareval Siri.
"Siri, upokoj sa." Varovala ho Sonya. Len na ňu pozrel, keď sa ešte raz obrátil na svojho otca.
"Prečo si si tak istý, že by sme neboli obaja v bezpečí na Rokforte?" opýtal sa. "Iste si si myslel, že si!"
"Urobil som to, o čom so si myslel, že je pre teba najlepšie." Naliehal Severus. "Cítil som, že máš vlastný domov."
"A prečo takto?" Vypálil Siri. "Prečo ma do pekla neprišiel niekto skontrolovať? Prečo?" potláčal vzlyky. "Nechápem, prečo to nikto neskontroloval." Zašepkal.
"Obávam sa, že neexistuje lepšie vysvetlenie, ako zlý úsudok, Siri." Priznal ticho Severus. "Je mi ľúto, že nikto nebol nablízku, aby chybu napravil. Náprava chýb môže zabrať zvyšok môjho života, ale prisahám ti. Ja to urobím Siri!"
Ticho dopadlo na celú miestnosť. Obaja, Sonya a Severus sa naučili čakať, pokiaľ išlo o Siriho. Prekúsaval sa dôkladne cez veci predtým, než ich vypľul.
"Prečo si sa ku mne správal tak hrozne?" zašepkal.
Severus si kľakol ku kreslu, kde bol Siri. "Môžem len zopakovať, že som mal pocit, že to bolo to, čo som musel urobiť, aby som ťa udržal v bezpečí. Moja maska bola pevne na svojom mieste. Naozaj presvedčivá. Bol si hrozbou pre moju osobnú pevnosť. Nemohol som zložiť svoje ochrany." Severus bol zúfalý, aby ho pochopil.
"Ospravedlňujem sa teraz za to. Urobil som rozhodnutie a prinútil som nás oboch s tým žiť. Ale sľubujem ti Siri, nikdy viac. Nikdy, nikdy, medzi nami nebude znovu tajomstvo. Určitým obratom veci som rád, že sa to stalo. Tvoj osud mi otvoril oči. Keby som ťa nevidel v tej miestnosti, zlomeného a zakrvácaného, asi by som ti nikdy nepovedal pravdu! Teraz, keď to mám, keď ťa môžem držať, môžem s tebou hovoriť, ukázať svetu, aký som hrdý, že som tvoj otec a aký som na teba hrdý. Bože, Siri, nikdy sa toho nevzdám! Ty si môj život! Nakoniec som si spomenul, ako majú byť veci usporiadané, ty si môj syn. Milujem ťa. Vždy som ťa miloval. Všetko, čo som urobil bolo zo zúfalej túžby, aby som ťa uchránil a udržal nažive! Je mi ľúto, že jedno z mojich rozhodnutí bolo hrozný omyl. Chcel by som to zmeniť, ak by som mohol, ale nemôžem. Môžem ísť len ďalej a robiť po zvyšok našich životov to, čo môžem urobiť." Vyhlásil náruživo Severus.
Siri tam sedel, pozeral sa mlčky na temeno sklonenej hlavy jeho otca. Natiahol sa a jemne pohladil rukou Severusovu hlavu. Potom sa predklonil a umiestnil mäkký bozk tam, kadiaľ viedol ruku. "Chápem." Zašepkal.
"Môžeš mi odpustiť?" opýtal sa Severus sotva počuteľne v tichej miestnosti.
"Milujem ťa. Vravíš, že si všetko robil preto, že si si naozaj myslel, že je to pre mňa najlepšie. Akoby niečo z toho potrebovalo odpustenie? Nepotrebuješ, aby ti bolo odpustené za lásku k niekomu." Zašepkal Siri ticho do otcovho ucha. Severus prikývol, objal pevne Siriho a vrátil sa na svoje miesto.
"Ach chlapci!" povedal Sonya, s úľavou si vydýchla. "To bolo to hlavné. Som na vás oboch hrdá! Myslím, že ste obaja na to perfektne popracovali: Akékoľvek iné veci na diskusiu?" obaja muži pokrútili hlavami. "Tak, teraz, keď mám vašu pozornosť, chcem diskutovať o novej fáze terapie pre teba Siri. Severus mi trochu povedal o niektorých problémoch, ktoré máš. Povedal mi o tom, čo sa stalo počas jedného z tvojich výcvikov. Tiež mi povedal o tvojich úderoch, ktoré si mi spôsobil. Teraz z toho všetkého nebuď podráždený!" varovala ho, keď videla, ako sa Siriho hruď zodvihla, keď sa nadýchol k protestu. Okamžite vydýchol a pozrel na Severusa.
"Siri, veľmi sa ma to týka. Stále vykazuješ veľkú averziu voči dotyku a vyzerá to tak, že nie si ochotný dotknúť sa bez problémov nikoho iného, ako Severusa. Teraz by si mal byť nad tým." Vysvetlila. Siri prikývol, čakal ďalej.
"Tiež som celkom zdesená násilným správaním. Vedela som, že by to bolo možné, že by si nakoniec mohol pristúpiť k tomuto správaniu. Väčšina detí, ktoré boli zneužívané, postupuje rovnakou cestou. Teraz, ma vypočuj!" zodvihla ruku, keď otvoril ústa k protestu.
"Nehovorím, nič viac než toto. Len sa správaš podľa toho, ako ti to bolo ukázané. Od Vernona si sa dozvedel, že spôsob, akým zvládnuť svoj hnev bolo uchýliť sa k fyzickému násiliu. Sám si vravel, že vždy, keď bol Vernon naštvaný, že si bol cieľ, nie?" spýtala sa jemne.
Siri bol ponížený. Mohol len prikývnuť na súhlas. Jeho strýko hovoril, že bol netvor. Siri cítil, že jeho strýko bol monštrum. Sonya mu len povedala, že sa chová tak, ako ho to naučil jeho strýko. Ó môj bože! Som netvor! Pomyslel si.
"Pomôžeme ti s tým, dobre?" Sonyin hlas ho priviedol späť k vedomiu.
Siri zažmurkal a zameral sa na ňu. "Ospravedlňujem sa. Čo si to hovorila?" spýtal sa trochu nejasne.
Rýchlo sa zamyslel nad tým, čo práve povedala a potom sa spýtala: "O čom si premýšľal?"
"Ehm... strý... ehm... Vernon ma volal netvor. Vždy som si myslel, že je to tak. Vravela si, že som konal, ako mi to ukázal, a tak... som si myslel... Ja som netvor!" jeho hlas prešiel do zdeseného šepotu.
"Nie! Siri!" vybuchol Severus. "To nie je pravda."
Sonya zodvihla ruku, aby sa Severus upokojil. "Siri, naozaj si myslíš, že si netvor?" spýtal sa jemne.
"Ja neviem. Som ponížený mojim správaním. Nikdy som nemal môjho ocka udrieť, bez ohľadu na to, ako som bol naštvaný." Priznal sa.
"Tu je tvoja odpoveď, Siri." Povedala mu ticho Sonya. "Keby si bol naozaj monštrum, nikdy by si nebol ponížený svojim správaním."
"Ja neviem." Povedal váhavo.
"Bol Vernon ponížený?" opýtala sa.
"Nie!" odpovedal Siri.
"Mal výčitky?" naliehala.
"Nie!" povedal Siri.
"Povedal by nejaké ospravedlnenie za svoje konanie?" trvala na svojom.
"Nie!" Siri zavrčal.
"Priznal si si poníženie, však?" opýtala sa.
"Áno." Odpovedal Siri s podráždeným povzdychom.
"Máš výčitky?" opýtala sa.
"Samozrejme!" povedal Siri trochu výbušne.
"Rád si ponúkol ospravedlnenie?" usmiala sa.
"Áno." Odpovedal.
"Napravil si to?" dodala ticho.
"Áno, uzdravil som jeho zranenie." Zašepkal Siri.
"Nie si netvor, Siri." Povedala mu jemne Sonya. "Myslím, že si úžasný mladý muž s mnohými problémami, ktoré musíš urovnať."
"Myslím, že áno." Povedal ticho.
"Myslím, že potrebuješ počuť, čo si o tebe ľudia naozaj myslia a ako ťa berú, Siri." Oznámila Sonya. "Nie iba niekoho, kto ťa pozná, ale ľudia, ktorí pre teba veľa znamenajú. Chystám sa začleniť tieto informácie do ďalšej fázy liečby." Usmiala sa.
"Čo tým myslíš?" spýtal sa opatrne Siri.
"Povedz mi niečo, Siri." Začala Sonya. "Dôveruješ svojmu otcovi?"
"Samozrejme, že áno!" vykríkol.
"Veríš jeho dotyku dostatočne, že vieš, že by ti nikdy neublížil?" opýtala sa. Sirimu trvalo trochu dlhšie, aby odpovedal a Sonya si všimla, že bol rozrušený.
"Áno." Povedal po chvíli napätého premýšľania.
"A teraz mi povedz, Siri. Dôveruješ svojmu krstnému ocovi?" opýtala sa.
"Áno." Pripustil opatrne.
"Dovolil by si mu, aby sa ťa dotkol?" naliehala.
"Áno." Povedal, pokrútil sa na svojom mieste.
"A čo Ron?" vybehla na neho. "Veríš mu?"
Sirimu sa nepodarilo stretnúť s jej očami. "Áno." Povedal.
"Mohol by si mu dovoliť, aby ťa objal?" spýtala sa ticho. Siri ťažko dýchal, jeho kĺby zbledli, keď sa chytil opierok na kresle.
"Ja – ja. Mohol, áno." Koktal.
"Siri, upokoj sa." Upokojovala ho Sonya. "Ja viem, že chceš, aby to čo hovoríš bola pravda. Chceš to viac ako inokedy. Ale nie je to pravda, však?" poukázala ticho.
Siri zvesil hlavu. Snažil sa dostať svoje dýchanie pod kontrolu.
"Nie! Nemôžem ich nechať dotýkať sa ma!" vybuchol. "Nechcem, aby sa ma dotýkali. Nemám rád, keď sa ma dotýkajú."
"To je v poriadku, Siri. Nemusíš. Aspoň zatiaľ. Začneme pomaly. Prvé sedenie bude len s tebou a tvojim otcom." Uistila ho Sonya. "Potom usporiadame zoznam, ktorý potrebujem, aby si pre mňa urobil na najbližšie sedenie." Povedala mu Sonya.
"Zoznam?" opýtal sa.
"Áno. Chcem, aby si vytvoril zoznam ľudí, ktorým najviac veríš, až po ľudí, ktorým dôveruješ najmenej." Navrhla Sonya. "Chcem ho do budúcotýždňového sedenia."
"Budúci týždeň?" opýtal sa Siri, zmätok zaplavil jeho tvár. "Si na odchode?"
"Nie, myslela som budúci týždeň, kvôli nášmu formálnemu sedeniu. Aj naďalej budem na tvojom výcviku." Usmiala sa.
"Dobre." Povzdychol si s úľavou.
"Dobrý chlapec!" žiarila. "Uvidíme, ako na tom si budúci týždeň." Povedal, keď ich odprevadila ku dverám.
"Dobre." Siri sa usmial. "Maj sa, Sonya."
"Uvidíme sa neskôr." Povedal jej Severus, keď zavierala dvere do svojej kancelárie.
"No, to bolo zaujímavé." Povedal mu Severus.
"Myslel som si, že mi dá prednášku o mojom bití teba." Priznal Siri.
"To nie je jej práca." Vysvetlil Severus. "To je moja. Ty vieš, že či sa hneváš, alebo nie, nikdy by som ťa s tým nenechal zase odísť?" varoval ho.
"Áno, pane." Odpovedal Siri. "Je mi to ľúto pane, neurobím to znova."
Čudujúc sa na zvláštnym slovným obratom, Severus zvrtol rozhovor, "Čo je to so s tými všetkými "pane", Siri?"
"Čo?" opýtal sa Siri.
"Všetky odvolávky na "pane", čo sa to deje? Je to skôr formálny spôsob reči, takmer ako na vojne, nemyslíš?" vysvetlil.
"Prepáč, pa... ocko." Zamrmlal Siri. "Myslím, že je to návrat ku Vernonovi. Vždy som ho musel volať "pane". Dával som si na to naozaj pozor, najmä keď bol zlosťou bez seba."
"Siri, ja nie som naštvaný alebo nazlostený, alebo niečo také." Povedal podráždene Severus. "Len som uviedol, že ak by si ma znovu udrel, tak by si čelil následkom."
"Ospravedlňujem sa. Budem dobrý. Sľubujem." Zašepkal Siri.
"Nie!" povedal Severus, schmatol Siriho za jeho ramená. Siri sebou trhol a zakryl si hlavu rukami. "Siri! Pozri sa na mňa!" žiadal Severus pri ťahaní Siriho rúk nadol. "Pozri sa na mňa!" požiadal znova, keď sa Siri odmietol pozrieť hore.
Siri sa pomaly stretol s jeho pohľadom. Severus videl hlboký strach v Siriho jasných zelených očiach.
"Teraz ma počúvaj." Zavrčal Severus. "Milujem ťa. Nikdy Ťa neprestanem milovať. Nikdy ti neublížim, ale zase neodídem. Si dobrý človek, mocný čarodejník a ja som na teba veľmi hrdý. Chápeš?" vyhlásil zúfalo Severus. Siri pokorne prikývol, ale jeho pohľad uhol preč.
Severus ho objal a trel jeho chrbát. Siri len zavrel oči a absorvoval všetko teplo a pohodlie, ktoré mu mohol jeho otec dať.
"Oci?" zamrmlal Siri po dlhšej chvíli.
"Čo?" Severus odpovedal, keď ešte povzbudivo krúžil rukou po mladíkovom chrbte.
"Môžem dať Junine meno hneď po tebe na mojom zozname?" opýtal sa.
"Jasné, prečo nie!" usmial sa Severus, keď ho konečne odtlačil a ťapol ho jemne po chrbte.