31. ... a dostať sa cez to

"Ompf!" Sirius zavrčal, keď ho Siri hodil ešte raz na zem. V sekunde bo prišpendlený a bezmocný.

"Poď Sirius!" zasmial sa Severus. "Dostaň ho! Bojuj s ním!"

"Myslíš, že si vtipný, však sev?" zavrčal Sirius. "Rád by som ťa videl, ako ho dostaneš!"

Siri vyskočil na nohy, ponúkajúc pomoc jeho kmotrovi na nohy s lišiackym úsmevom žiariacim na jeho tvári. "Poď ty stará trúba." Posmieval sa Siri. "Vyskoč!" Chytil svojho kmotra a kotúľal sa s ním po trávniku niekoľko okamihov predtým, než ho ešte raz Siri odzbrojil.

"Dobre, dobre, strýčko!" zasmial sa trochu bez dychu Sirius. Obaja muži vyskočili na nohy a stáli oproti sebe. "To bolo výborné, Siri. Som rád, ako ďaleko ste všetci postúpili." Pokynul všetkým, ktorí boli okolo zhromaždení, keď pristúpil k stolu na terase.

"Myslím si chlapci, že ste pripravení prejsť k použitiu zbraní. Vytvoríme medzi sebou dvojice a začnete sa zoznamovať s dvomi bojovými zbraňami. Ron bude pracovať so Severusom, Draco bude pracovať Remusom a Siri so mnou." Oznámil trom mladým mužom. Prikývli s evidentným vzrušením na ich tvárach. Všetci diskutovali, ktoré zbrane sú pre nich dominantné a boli nervózni z tréningu s nimi.

"Tak dobre, viem, že všetci majú svoje dominantné zbrane, ale budete sa učiť, ako používať všetky tri." Povedal Sirius, ukázal na stôl, kde boli zoradené zbrane, jedna pre každého z nich.

"Nôž je vynikajúci na stret z blízka. Dá sa jednoducho ukryť vo vrecu, púzdre alebo dokonca vo vašej topánke. Jedná sa o rýchly, brutálny nástroj, najmä keď viete, ako ho použiť," vysvetlil Sirius a podal každému mladíkovi nôž.

Sisi so svojím váhal a Severus ticho nariadil: "Vezmi to synak." Siri vzal nôž, ale viditeľne zbledol.

"Len ho teraz podrž a prezri si ho, Siri." Povedal mu Sonya. "Potom ho môžeš položiť dole." Pozrela na Siriusa s varovným pohľadom, aby postupoval pomaly.

"Neponáhľaj sa Siri." Uistil ho Sirius. "Nemusíš ho otvárať, ak nie si pripravený."

"Nie!" povedal Siri pevne. "Zvládnem to. Ako ho mám otvoriť?"

"Vidíte malé tlačidlo na bočnej strane rukoväte?" spýtal sa Sirius všetkých troch. Prikývli, keď našli tlačidlo, ktoré myslel. Teraz, keď sú vaše ruky preč od otvoru na nôž stlačte tlačidlo." Hneď bolo počuť tri šťuknutia a mladíci boli ozbrojení.

"Wow!" zvolal prekvapene Draco.

"Perfektné!" Poznamenal Ron so širokým úsmevom.

"Super." Povedal ticho Siri, úsmev mu pohrával v kútiku úst.

"Dobre, teraz pohnite zápästím, stlačte ešte raz to isté tlačidlo," ukázal Sirius, "ostrie je späť." Mladíci napodobnili manéver a ich čepele zmizli. Usmiali sa na seba, keď Sirius prikývol na súhlas.

"Potom tu máme dýky. Sú rovnako nebezpečné ako nôž. Dajú sa trochu ťažšie zatajiť, ale sú veľmi spoľahlivé." Pokračoval a podal každému z nich drahokamami pokrytú krabicu. Siri mal dar od svojho kmotra v rukách, ale nesnažil sa ju vybrať z krabice.

"Máš čas, Siri." Povedal Sonya, keď k nemu pristúpila. "Chceš, aby som ju pre teba vybrala?" Siri prikývol. Sonya držala jeho ruku svojou, aby ju udržal na krabici. Siahla do nej, sledovala kútikom oka jeho reakcie. Bol rozrušený, ale pod kontrolou. Vybrala dýku z krabice a držala ju zľahka vo svojej ruke, vyzeralo to tak menej ohrozujúco.

"Pozri sa na to, Siri." Naliehala ticho. "Je krásna, však?" on si ju opatrne prezeral. "Neublíži ti. Pozri sa na tie smaragdy vložené do rukoväte. Nie sú úžasné?" ticho k nemu rozprávala a videla ho upokojovať sa.

"Si pripravený?" opýtala sa. "Stačí sa jej dotknúť Siri, jedného zo smaragdov."

Natiahol ruku a dotkol sa prstom kameňa v strede rukoväte. "Je to teplé!" začudoval sa. Nôž strýka Vernona bol tak chladný." Dodal tlmeným tónom, zachvel sa pri tej spomienke.

"Chcem, aby si si ju podržal." Povedala mu Sonya. "Dám ti ju do ruky, to zvládneš najprv. Chcem, aby si ju podržal ako zatvárací nôž, len sa na to pozri a potom ju môžeš dať dole."

Siri sa zhlboka nadýchol. Pozrel sa na Severusa, ktorý povzbudivo prikývol, ale nepovedal nič. Siri sa natiahol a pomaly zobral dýku od Sonyi. Obrátil ju vo svojich rukách, skúmal ostrie a kamene. Po niekoľkých okamihoch sa usmial, prikývol a vložil ju späť do krabice.

"V poriadku synček?" opýtal sa Severus, strach a zamračenie sa stále črtalo na jeho tvári.

"Myslím, že áno. Nebolo to nakoniec tak zlé!" pripustil Siri s náznakom vzrušenia v jeho hlase.

Ron a Draco počas tohto stretu mlčali, vedeli aký bol Siri napätý ohľadne dýky. Teraz im zabralo niekoľko sekúnd, aby preskúmali svoje vlastné dýky.

"Sú naozaj úžasné, nie?" povedal Ron, keď sa zafíry zajagali na jeho dýke.

"Krásne, úplne krásne." Draco uvažoval, že rubíny na jeho dýke v slnečnom svetle horeli ako oheň.

"Teraz s vystreľovacím nožom, asi jediný spôsob, ako by ste mohli niekoho zabiť je podrezanie krčnej tepny.

Čepeľ nie je dostatočne dlhá, aby prenikla k niečomu životne dôležitému." Vysvetlil Sirius. "Toto, však," povedal, zodvihol Siriho dýku, "zabije ľahko jedným bodnutím do srdca." Odmlčal sa, s pohľadom upretým na troch mladíkov.

"Teraz k vaším mečom. Sú účinnou zbraňou, ale vyžadujú si veľa tréningu, kvôli správnemu používaniu. Severus vás bude trénovať správne obranné manévre." Informoval ich Sirius.

"Z troch zbraní, tieto sú ťažkopádne v nosení počas boja. Ja ich nevyužívam. Dávam prednosť nožom a môjmu prútiku." Niekoľko sekúnd sa pozeral na mladíkov. "Nejaké otázky?" pokrútili hlavami, viac sa zaujímali, čo by im priradil ako ich hlavnú zbraň.

"Ron. Verím, že si sa najviac zaujímal o meč a dýku?" opýtal sa Sirius.

"Áno, pane." Odpovedal Ron.

"Meč je pre teba dobrá voľba. So svojou výškou, bude tvoj výpad ľažkým stretnutím." Prikývol súhlasne Sirius. "Myslím, že s tým súhlasíš, Severus?"

"Správne. Okamžite som vzhľadom na výšku k pánovi Weasleymu priradil meč."

"Veľmi dobre. Draco, dobre pozeráš na meč, ale zvládneš prirodzenejšie nôž. S mečom môžeš mať problémy. Uvidíme." Uvažoval Sirius.

"Myslím, že môžeme pracovať s mečom." Severus zakročil. "Mám vo svojej zbierke niekoľko s krátkou čepeľou. Pokiaľ sa nám podarí nájsť správnu rovnováhu, bude s ním dobre pracovať. Má ľahký krok."

"Ty si odborník, čo sa týka meča. Verím v tvoje rozhodnutie." Uznal Sirius.

"Teraz, Siri, z pochopiteľných dôvodov si odložil svoje rozhodnutie. Nevadilo by ti, keby som ti dal návrh?" opýtal sa Sirius.

"Bol by som ti vďačný, keby si to urobil!" súhlasil Siri s evidentnou úľavou v jeho hlase.

"Nechcem, aby si bol príliš vystresovaný Siri, ale sledoval som ako sa vysporiadavaš s týmito zbraňami. Zažil som trochu tvoje schopnosti v boji s rukami. Ak mi veríš, môžem ťa trénovať v používaní dýky a noža. Si rýchly v nohách. Tvoje inštinkty sú pohotové. Narodil si sa pre tieto dve zbrane." Povedal mu Sirius, vzrušenie sa odzrkadľovalo v jeho hlase.

"Budem s nimi pracovať." Povedal pomaly Siri. "Ak si myslíš, že som vhodný pre tieto zbrane, potom tomu budem veriť."Povedal s hlbokým nádychom, pohľad mal nervózne upretý na dýku.

Berúc na vedomie, že je rozrušený, Sirius ho upokojil tým, že mu povedal, aby začal s vystreľovacím nožom. Siri prikývol, na jeho tvári bola evidentná úľava a viditeľné sa uvoľnil.

"Teraz počúvajte, chlapci." Sirius si získal Ronovu a Dracovu pozornosť. "Dnes nebudeme veľmi trénovať. Prejdeme si niektoré základy a potom sa možno pokúsite získať cit pre zbrane." Oznámil Sirius.

"A veľmi dôležitá vec, ktorú si musíte zapamätať je, že v boji s rukami musíte predpokladať, aký je ďalší krok vášho súpera. Nebude sa sám naťahovať, ak nie je neskúsený alebo blázon. Uisťujem vás, že ani Smrťožrúti. Oni sú vysoko kvalifikovaní a vysoko motivovaní. Tým myslím, že netúžia po tom byť potrestaný za zlyhanie." Inštruoval.

"Trik v boji ruky proti ruke je, aby boli vaše zmysly napojené na vás, aby ste udržiavali vašu rovnováhu a boli čo najmenším cieľom, ako je to len možné. Potrebujete, aby boli vaše ruky a nohy pod kontrolou a čo najbližšie k telu, ako len môžu byť." Informoval ich.

"Naučíte sa výpady, bodnutia a odtiahnutia." Oznámil a zároveň to demonštroval namiesto nich. "Keď sa stiahnete automaticky sa prikrčíte do najmenšej východiskovej polohy." Sirius sa v postoji prikrčil, ale stále držal Siriho dýku v pozícii pripravenej do boja. Jeden plynulý pohyb a bol vzpriamený a stál pred nimi.

"Videli ste to?" opýtal sa. Trojica mladíkov prikývla. "Dobre. Budete cvičiť dovtedy, kým to nebude pre vás prirodzenosťou. Nakoniec sa dostanete do bodu, kedy budú všetky tieto manévre automatické. Budete ich robiť bezchybne, bez premýšľania. Tieto zručnosti by mohli jeden deň zachrániť váš život." Mladíci na pochopenie prikývli. "Dobre, poďme dať všetky tieto zbrane preč a dáme si teraz niečo na obed. Popoludní budeme mať trochu praxe v obranných úlohách a ochrane nášho domova." Oznámil Sirius.

Keď sa mladíci vzdialili do panstva, štyria dospelí sa zhromaždili.

"Severus, sledoval si dnes Siriho?" opýtal sa Sirius so vzrušením v jeho hlase. "Videl si to?"

"Áno, videl." Uznal Severus. "Trocha tréningu a bude úplne impozantný."

"Čo tým myslíš?" opýtala sa Sonya. "Čo vidíš?"

"Siri už preukazuje známky toho, že je rodený bojovník." Vysvetlil Sirius. "Videl som to tiež v Dracovi. Všimla si si, ako automaticky sa skrčil a stiahol sa?"

"Áno, videla som to." Prikývla. "Neučili ste ich to už?"

"Nie!" odpovedal Sirius v momente, keď Severus a Remus krútili hlavami.

"Som ohromená." Usmiala sa Sonya. "Oni tak urobili sami!"

"Nie, oni reagovali na svoje inštinkty." Povedal jej Severus. "Niečo v nich len "vie" ako na to reagovať."

"A všimli ste si Rona?" povedal vzrušene Remus. "Bolo to trochu odvážne, rýchlo sa postavil. So svojou výškou a riadnou odbornou prípravou bude poriadne silný!"

"Všimol som si to." Dodal Sirius, jeho vzrušenie bolo evidentné v odraze jeho očí. "Keď sa títo traja raz vycvičia, budú legendou. Cítim to."

"Ak mám ísť do boja, som rád, že ich budem mať na mojej strane!" dodal Remus.

"Uvedomuješ si, že hovoríš o týchto mladíkoch tak, ako keby boli stroje?" zvolala rozhorčene Sonya.

"To je presne to, čo budú." Povedal jej tvrdo Sirius. "Zabijácke stroje vytvorené z nutnosti, aby zbavili svet šialeného človeka."

"Ale pre môj vlastný pokoj, mali by ste sa pokúsiť zapamätať si, že napriek všetkému sú stále len o niečo viac ako deti, čo vy na to?" povedala nahnevane, keď kráčala preč.

"Čo má za problém?" opýtal sa Sirius. Remus bezradne pokrútil hlavou na svojho priateľa. "Pôjdem sa s ňou porozprávať." Ponúkol sa dobrovoľne.

Našiel ju sedieť na nízkej lavici na boku nádvoria. Sadol si vedľa nej a zhlboka vzdychol.

"Ospravedlňujem sa zato." Začal. "Sirius bol vždy trochu bezradný, keď ide o pocity ľudí."

"Ja len nechápem, ako si tam mohol stáť a pokojne hovoriť o ich schopnostiach takým studeným a krvou posadnutým spôsobom." Vykríkla Sonya.

Remus sa usmial. "Nemám lepšie vysvetlenie ako to, že muži myslia ináč ako ženy. Ver mi, že tie "deti" o ktoré sa obávaš majú rovnako krvou posadnuté myšlienky v hlave!" prezradil.

Sonya s odporom pokrútila hlavou. "Vari sa ani trochu nepozastavujete nad tým, že sa ich chystáte vycvičiť, aby niekomu ďalšiemu zobrali život?"

"Je to vojna, doktorka." Povedal jej stroho. "Alebo bude. Musia byť schopní bezchybne sa brániť. A preto musia byť skôr chladnokrvní. Je to proste tak, ako to má byť."

"No, možno je to tak, ako to má byť profesor, ale ja sa na tom nechcem, ani trochu podieľať." Vyhlásila nahnevane.

"Nikdy som nepovedal, že si to užívame doktorka." Povedal jej ticho Remus. "Nenávidíme ten nápad rovnako ako vy. Bohužiaľ je to jediný spôsob, ako sa pripraviť."

"Profesor Lupin, pane?" prehovoril malý plachý domáci škriatok. Remu sa pozrel na trochu vystrašeného, modrookého domáceho škriatka menom Jemma.

"Áno, Jemma, čo sa deje?" Remus s ňou hovoril jemne.

"Pán Snape ma poslal ku vám a doktorke, pane." Pozrela nervózne na Sonyu, "povedal, že mám pánovi povedať, že je čas na obed, pane." Uklonila sa.

"Ďakujem ti, Jemma. Prosím, povedz Severusovi, že sme na ceste." Remus sa usmial na malého škriatka.

"Áno, pane. Jemma povie, pane." Zakvičala. "Ale nebol to pán Severus, pane, bol to pán Siri, pane."

"Veľmi dobre, Jemma." Povzdychol si Remus so zmäteným úsmevom na tvári. "Povedz pánovi Sirimu, že prídeme. Ďakujem ti."

"Áno, pane. Nemáte za čo, pane." Poskakovala hore a dole, keď odbehla preč.

Sonya sa na neho usmiala. "Bol si k nej veľmi milý."

"Čo tým myslíš?" povedal zmätene Remus.

"No, ona bola vydesená." Povedal mu Sonya.

"Ak si naznačila, že Severus zneužíva svoje služobníctvo, tak si na zlej adrese!" povedal jej chladne Remus.

"Aký iný dôvod by potom musela mať, že bola vydesená?" odsekla Sonya.

"Ona bola zneužitá jej bývalým pánom." Informoval ju Remus so zúrivosťou v jeho hlase. "Severus ju zachránil z Crouchovej rezidencie po fiasku pred tromi rokmi."

Sonya mala otvorené ústa. "Aha. Je mi to ľúto! Dovolila som si dostať sa do jednej z pascí, ktorým sa snažím vyhnúť." Vysvetlila.

"Neber to tak zle. Severus je pomerne impozantný a mnoho ľudí ho zle pozná." Ubezpečil ju Remus. "A on by bol posledný, kto by bol k iným úprimný!" Sonya prikývla a vstala.

"Mimochodom, v súčasnej dobe je to irelevantné. Boli sme zavolaní. Pôjdeme?" ponúkol jej rameno a usmial sa.

"Prečo by som nebola potešená, profesor Lupin!" usmiala sa na neho, pričom prijala jeho ponúkanú ruku.

"Aké správy máš pre mňa, Červíček?" zasyčal Voldemort.

"P-pane, Lucius Malfoy a ostatní čakajú na súd v Azkabane." Vykoktal muž s tvárou krysy.

"Postaráme sa o to v pravý čas." Uvažoval Voldemort. "Už si zistil, kde sa skrýva Severus a jeho fagan?"

"Pracujeme na tom pane." Červíček sa hlboko uklonil. "Myslíme si, že sa môže skrývať v Snape Manor, pane."

"Myslíš?" zasyčal Voldemort. "Prečo je to tak ťažké zistiť?"

"Okolo zámku sú početné ochranné kúzla, pane. Nové, silnejšie, máme ťažkosti preniknúť cez ne." Zaváhal Červíček. "To je dôvod, prečo si myslíme, že je tam. Nebolo ťažké dostať sa cez ne... minule."

"Ach, áno... minule. Pamätám si to dobre." Uvažoval Voldemort. "Musíte sa snažiť. Musí tam byť!"

"Á-áno, p-pane." Červíček pokľakol a pobozkal lem plášťa zlého muža. Zodvihol sa a otočil sa k odchodu.

"No a Červíček?" povedal len ticho Voldemort. "Vieš, ako nenávidím zlé správy. Crucio."

Späť na Snape Manor

"Uhm!" zalapal po dychu Siri, položil jeho vidličku a chytil sa za hlavu. "Je znova tu!"

"Potlač to naspäť, Siri!" povedal mu Ron.

"Nie!" zavzdychal Siri. "Nie som si istý, že je to múdre urobiť. Prejdem na tichý chod, ak to bude príliš ťažké. Zvládnem to." Pripustil, šúchal si rukou svoju jazvu. Nikto nezjedol ani sústo, kým Siri ešte raz nezdvihol vidličku.

"V poriadku, Siri?" opýtal sa Remus, bál sa o mladého muža.

"Som v poriadku, Remus." Ubezpečil ho Siri. "Tá bolesť nebola tak zlá, ako by mohla byť."

Ešte raz položil svoju vidličku, oznámil: "Idem na prechádzku na pozemky. Kto sa chce ku mne pridať?" opýtal sa.

"Pôjdem." Draco sa postavil k nemu.

"Ja tiež." Dodal Ron, zhltol ďalšie sústo zemiakovej kaše.

"Nechoďte po zotmení blízko k útesom, Siri." Varoval Severus.

"Nepôjdeme oci." Súhlasil Siri.

Ako vyšli von, Siri prehovoril ako prvý." "Počul si nejaké novinky týkajúce sa tvojho otca, Draco?"

"Nie, viem, že je v Azkabane, kde čaká na súd, ale to je všetko."

"Ako to berie tvoja rodina?" naliehal Siri.

"Rodina môjho otca sa obrátila proti mne, dokonca aj moji starí rodičia. Ale rodina mojej matky ma podporuje." Odpovedal.

"A čo tvoja matka?" spýtal sa ticho Ron.

"Podporuje rozhodnutie, ktoré robím, ale ostane s otcom." Povedal tvrdo Draco.

"To nie je dobré?" opýtal sa váhavo Siri.

"Môj otec je veľmi komplikovaná osoba na život." Povedal krátko Draco.

"Zneužitie?" odvážil sa Siri.

"Áno." Uviedol Draco.

To bol koniec tohto rozhovoru, keď sa traja mladíci blížili ku stajni na protiľahlom rohu panstva.

"Nevedel som, že to tu bolo!" povedal Siri so vzrušením v hlase.

"Už si niekedy jazdil na koňoch, Siri?" spýtal sa Draco, keď Siri potlačením otvoril dvere.

"Nie!" odpovedal, keď vstúpil dovnútra. Vo vnútri veľkej budovy bolo šero. Stajne lemovali každú stranu stredovej uličky. Bolo tu cítiť zatuchnuté seno a zvieratá. Rozhliadli sa, keď sa ich oči prispôsobili šeru vo vnútri. Prešli na opačný koniec a našli každú stajňu prázdnu. Siri to komentoval: "Zaujímalo by ma, či má otec ešte kone? Ak áno, kde sú?"

"Neviem." Povedal Ron a pokrčil ramenami. "Asi by sme sa mohli opýtať."

Na opačnom konci stajne boli zatvorené dvere. Vzrástla v ňom zvedavosť a tak ich Siri otvoril a vstúpil dovnútra. Ron a Draco ho nasledovali. Siri hodil zápästím, zamrmlal Lumos a olejová lampa na masívnom stole sa rozhorela životom. Všetci traja stáli v jej blízkosti. Boli v nejakej kancelárii, ktorá bola zaprášená, zatuchnutá a zrejme dlho nedotknutá. Bolo zrejmé, že Snape vlastnil viac, ako len obyčajné kone. Modré a červené stuhy zdobili zaprášené obrázky, ktoré sa nachádzali na stenách. Každá snímka ukazovala ušľachtilo stavané, nádherné zviera stojace vedľa čiernovlasej mladej ženy alebo majestátne vyzerajúceho Severusa. Rovnaký kôň bol na každom obrázku, ktorý obsahoval Siriho otca a ku každej snímke bola pripojená zaprášená modrá stuha. "Prvé miesto" oznamovala zakaždým.

"Pozrite sa na toho koňa, chlapci!" povedal omráčený Siri. "Videli ste niekedy také majestátne zviera?"

"Nie, nemyslím, si, že by som niekedy také videl." Priznal ticho Draco a obdivoval fotografie.

"Ja viem, že nikdy!" povedal Ron.

Kôň bol vysoké zviera. Severus nebol malý muž, ale hlava zvieraťa sa nachádzala nad ním. Bol čierny ako noc, na jeho tele nebolo ani kúsok viditeľnej stopy po inej farbe, žiadne biele značky, žiadne zranenia. Severusova pozornosť bola upretá na koňa, jednu ruku mal ovinutú ochranársky okolo krku koňa, druhú na jeho ňufáku. Jeho tvár bola naklonená ku koňským ušiam, ako keby niečo šepkal. Uši koňa pozornosťou ožili.

Siri dal obrázok dole zo steny a zotrel prach preč rohom jeho plášťa. Vytiahol stuhu a buchol ňou o svoju nohu, aby odstránil prach, ktorý sa zvíril po tomto opatrení predtým, ako ju vrátil k rámu a zavesil ho späť.

"Zaujímalo by ma, kto je tá žena?" uvažoval Draco, keď sa on a Ron pozeral na obraz tmavovlasej ženy.

"Vyzerá ako profesor." Spozoroval Ron.

"To je moja sestra, Sadistra." Povedal ticho za nimi Severus, hrozne ich vyľakal.

"Nevedel som, že máš sestru." Hovoril ticho Siri.

"To je pravda, Siri." Povedal im Severus, prešiel tak, aby sa pozrel na obrázok, ktorý obdivovali. "Bola zhodená týmto koňom a zabila sa šesť mesiacov po tom, čo bol urobený tento obrázok." Dodal ticho, keď otrel prstom preč prach.

"Je mi to ľúto." Povedal jemne Siri.

"Koľko jej bolo, pane?" spýtal sa ticho Draco.

"Mala práve po osemnástke." Povedal nevrlo Severus. "Bolo mi pätnásť." Dodal a ukázal na fotografiu, ktorú Siri vyčistil. "Vyhrali sme všetky preteky, ktoré v ten rok boli medzi nami." Severus premýšľal o svojej minulosti so smutným úsmevom na tvári.

"Kde sú kone?" spýtal sa váhavo Ron.

"Všetky sú preč, dlho mŕtve." Povedal mu Severus. "Ale potom, čo sa im to stalo, otec Démona zabil v deň nehody" povedal Severus, ukazoval na obrázok jeho sestry. "Potom, čo som začal robiť v mojom žiali blbosti, zvyšok predal."

"Blbosti?" Siri nervózne prehltol.

"Áno. Preháňal som sa po zotmení na okraji útesov, aby sa kôň pošmykol." Mávol netrpezlivo rukou. "Je to irelevantné. Robil to, čo musel urobiť."

"Abeo išiel na chov. Pokiaľ viem nikdy znova nesúťažil." Zašepkal Severus, pohladil obrázok nádherného zvieraťa. Zhlboka sa nadýchol, dodal. "No, je už neskoro. Vrátime sa do domu?"

Mladíci prikývli. Vyšli do hlavnej časti. Severus mávol rukou, zamumlal Nox, zhasol svetlo a ticho za sebou zatvoril dvere. "Ocenil by som, keby ste sa odteraz odtiaľto držali ďaleko. Rozumiete?"

Povedal im, keď opustili stajňu.

"Áno, pane." Súhlasil Draco.

"Samozrejme, pane." Súhlasil hneď Ron.

Siri len mlčky prikývol, jeho myšlienky už preskočili dopredu, k blízkej budúcnosti.

Tesne pred svitaním, Siri zamieril rýchlo von do stajní, aby ho ani jedno oko neodhalilo. Ponáhľal sa rovno do kancelárie a zavrel za sebou dvere. "Lumos." Zašepkal a olejová lampa sa rozžiarila. Sedel v kresle a začal sa prehrabovať cez staré zaprášené papiere na hornej strane stola. Hlasno kýchol, zadržal dych a pár minút počúval, srdce mu búšilo. Ticho pokračoval vo svojom hľadaní, prehrabával skrýše a zásuvky. Keď nenašiel to čo hľadal na stole, prešiel k jednej z dvoch veľkých kartoték vedľa stola. Vytiahol zásuvky, aby ich otvoril a vyberal farebné zložky, našiel to čo chcel; záznamy o predaji. Vytiahol zložky von a vrátil sa ku stolu. Starostlivo listoval zložkou, hľadal horúčkovito jedno meno... "Abeo". Objavil záznam po niekoľkých minútach hľadaniach a rýchlo ho prečítal. Našiel informácie, ktoré potreboval, okopíroval ich na kus pergamenu, vrátil spis do zásuvky a zhasol svetlo. Ticho zamieril späť do svojej izby, v jeho hlave sa už tvoril plán. Vedel, že neexistoval žiadny spôsob, že by bol kôň ešte nažive. Jeho otec hovoril, že kôň bol predaný na chov. Museli tam byť niekde potomkovia! Bol odhodlaný nájsť ho a dať ho svojmu otcovi vo februári k narodeninám. Usmiaty sa s uspokojením uložil do postele na pár hodín spánku.