39. Poučenie, odhalenie vecí a prekvapenie

Siri sa prebudil za zvuku klepania na jeho okno. Zastonal, keď vyšiel z postele, svaly mu protestovali od námahy. Otvoril okno a veľká žltohnedá sova vletela do miestnosti a krúžila v izbe pred usadením sa na peľasť postele. Siri odstránil malý zvitok z jej nohy a ponúkol jej dobroty a pitie. Zavrel okno, keď bolo zrejmé, že sova čaká na odpoveď. Siri sa posadil na posteli a zamračil sa na neznámu čmáranicu. Jeho výraz sa uvoľnil, keď si uvedomil od koho bol list.

Vážený pán Snape,

bol som príjemne prekvapený, keď som bol kontaktovaný Johnom. Pamätám si Vášho otca (je o pár rokov starší ako ja). Kedysi som sa pozeral z tribúny počas súťaže v úžase ako pracoval s koňom. Nikdy som sa s ním nestretol, ale Váš dedko a môj otec boli známi vďaka súťažiam. Obaja patrili k rovnakému jazdeckému klubu.

Som si istý, že budete s Abeom spokojní. On je nádherné zviera, rovnako ako jeho menovec. Môj syn Dávid s ním pracuje, aby ho pripravil na súťaž. Myslíte si, že sa k nej Severus znova vráti? Naozaj sa dalo na čo pozerať. Zriedka kôň a jazdec pracovali tak bezchybne a perfektne ako boli zvyknutí Severus a Abeo. Spomínam si, ako otec zastonal, kedykoľvek videl ich mená v štartovnej listine. Už vedel, kto vezme modrú! Jediný okamih, kedy mohlo dôjsť k pochybnosti, pokiaľ ide o výsledok, bol vtedy, keď Sadistra a Demon vystúpili tiež. Bol to vzrušujúci zápas na pozeranie!

K obchodu teda. Bol by som schopný stretnúť sa s Vami túto sobotu, ak to je vhodné. Teším sa na Vašu odpoveď.

S pozdravom,

Mason Gyles

Siri schmatol brko a pergamen a rýchlo vytvoril odpoveď.

Vážený pán Gyles,

bol som nadšený zo zistenia, že by mohol byť nájdený čisto čierny kôň. Mám pocit, že je to ironické, že ste ho nazvali Abeo. Bolo Vaše rozhodnutie ovplyvnené koňom môjho otca?

Rád si vypočujem všetky tie príbehy o mojom otcovi. Stále ho spoznávam a fascinujú ma príbehy z jeho minulosti a to najmä z jeho detstva.

Teším sa na stretnutie s Vami a Abeom. Sobota by bola ideálna. Priateľ a ja dorazíme o desiatej hodine, ak to nie je vhodné stačí dať vedieť. Nechám môj rozvrh otvorený po celý deň.

Ďakujem,

Sirius Snape

Po dokončení a odoslaní sovou, Siri zamieril do sprchy. Voda bola tak horúca, ako dokázal vydržať, aby si uvoľnil svoje boľavé svaly. "Naozaj neznášam túto kliatbu!" zavrčal, keď vystúpil zo zaparenej kúpeľne. Obliekol sa do džínsov a svetra, potom zamieril dole do kuchyne pre toľko potrebnú šálku kávy.

Dobby bol ako kliešť. "Dobré ráno, Harry Potter, pane!" vykríkol. "Čo pre vás môže Dobby urobiť, pane?"

"Kávy, Dobby." Zamrmlal Siri. "Čiernu a silnú, prosím!"

"Áno, pane." Dobby sa uklonil. "Hneď vám ju dám." Položil dymiaci hrnček na stôl pred Siriho bez mihnutia oka. "Dáte si raňajky, pane?" spýtal sa malý škriatok.

"Ešte nie, Dobby." Povedal Siri, trochu sa napil zo svojho hrnčeka.

"Kedy budete pripravený, pane." Dobby sa uklonil a stojac ticho pozoroval svojho pána.

"Čo sa deje, Dobby?" odsekol podráždene Siri.

"Prepáčte, pane." Ospravedlnil sa Dobby. "Nevyzeráte veľmi dobre. Je Harry Potter v poriadku, pane?" odvážil sa vysloviť malý škriatok a pohladil mierne ruku jeho Harryho Pottera.

Siriho výraz zmäkol, keď sa pozeral dole na jeho malý majetok. "Ospravedlňujem sa, Dobby. Nechcel som na teba kričať. Som dnes ráno trochu rozladený, to je všetko."

"Je niečo, čo môže Dobby urobiť pre Harryho Pottera?" spýtal sa Dobby, zelené oči slabo žiarili, ako sa obával o svojho pána.

"Áno, existuje, Dobby." Povedal Siri náhlivo, dúfal, že zastaví ten príval predtým, než začal. "Bol by som rád, keby si pre mňa našiel otca."

"Ja viem, kde je, pane." Dobby sa usmial, šťastný, že môže poslúžiť jeho Harrymu Potterovi. "Je vo svojom laboratóriu, pane. Pracuje znova na elixíre, pane."

"Rozumiem. Ďakujem, Dobby." Siri sa usmial a podal šálku škriatkovi. "Mohol by si mi ju doplniť a pripraviť šálku pre otca?"

"Áno, pane." Dobby sa uklonil, zobral pohár.

"Vieš, akú si dáva, Dobby?" opýtal sa Siri.

"Áno, pane." Pokýval Dobby hlavou. "Profesor si dáva svoju so smotanou a cukrom, pane."

"To je pravda." Usmial sa Siri. "Počkám tu na teba." O niekoľko okamihov neskôr, Siri zamieril dole do laboratória s dvoma dymiacimi šálkami kávy.

"Dobré ráno." Uvítal ho Severus, keď vstúpil do laboratória.

"Ráno." Usmial sa Siri, podal mu pohár.

"Ach, vďaka!" Severus sa napil. "Bol som pripravený na prestávku."

"Ako to ide?" spýtal sa Siri, pozrel sa do jedného zo šiestich kotlíkov, v ktorých Severus varil.

"Sakramentsky príliš pomaly!"vybuchol Severus. "Remus trpel celé dva mesiace bez svojho elixíru, aby mi dal k dispozícii krv. Tretí raz sa rýchlo blíži. Je to pre neho príliš ťažké!"

"Všimol som si." Zamrmlal Siri. "Zdá sa, že je to na neho zakaždým viac." Vstal a išiel k stolu v rohu. "Existuje určite mnoho rovníc, s ktorými pracovať." Poznamenal Siri, keď sa pozrel po zásobách pergamenu.

"Ja viem." Vzdychol si Severus. "A môžem testovať iba šesť naraz. Kiež by som to mohol nejako trochu urýchliť."

"Škoda, že je to tu tak primitívne." Uvažoval Siri. "Ak by sme mali elektrinu a telefónnu linku na panstve, mohli by sme pracovať s počítačom."

"Čože?" Severus bol úplne stratený.

"Muklovský vynález, ocko." Vysvetlil Siri. "Počítače sú stroje, ktoré môžu používať vedci, ktoré im pomôžu otestovať ich výtvory. Som si istý, že ak by sme mali prostriedky, mohli by sme vytvoriť cestu na prácu aj pre teba."

"Hmm." Severus zamumlal, jeho pozornosť bola opäť na jeho elixíroch a jeho skúšobnom pergamene. Siri ticho sledoval, ako Severus položil kvapku Remusovej krvi na šesť rôznych miest pergamenu, každú vzorku označil číslami, ktoré sa zhodovali s kotlíkmi. Jeden po druhom, Severus pridal kvapku elixíru z každého kotlíka a ustúpil s pozorovaním.

"Podaj mi horný pergamen, Siri." Prehovoril Severus, nespúšťal oči zo šiestich kvapiek. Pozrel sa na šesť rovníc testovaných predtým a potom na šesť súčasne testovaných. Ľahký úsmev prehol kútiky jeho úst. "Áno!" Pomyslel si: "Teraz sa niekam dostávame."

"Čo sa deje, oci?" spýtal sa Siri, všimol si malý úsmev.

"Myslím, že toto môže k niečomu byť." Povedal a ukázal Sirimu pergamen. "Pozri sa na toto tu. Všimol si

si prírastky?"

"Áno." Odpovedal Siri.

"Dobre, teraz to porovnaj s číslom štyri na skúšobnom pergamene." Dával pokyny Severus.

Siri sa pozrel medzi obe skúšky. "Znamená to, že pracujú?"

"Nie, znamená to, že som blízko k izolácii správneho genetického prvku, ktorý musí byť upravený alebo zničený." Poznamenal Severus s malou známkou vzrušenia, ktoré sa vkrádalo do jeho hlasu. "Bolo to príliš skoro, aby všetkých znervóznil. "Dovoľ mi to vysvetliť. Táto kombinácia ingrediencií a kombinácia z predchádzajúcej boli veľmi podobní, ako ako z jednej rodiny. To znamená, že tento elixír pracuje s Remusovou DNA, odhaľuje prvky, ktoré sú chybné... alebo bude, keď nájdem správnu kombináciu."

"Chápem." Povedal Siri. "Takže to vlastne nie je liek, ale pomôže ti to odstrániť celý blok nespojených kombinácií."

"Veľmi dobre, Siri!" Severus bol potešený. "To je to pravé! Eliminoval som takmer polovicu z týchto rovníc."

"Chcem pomôcť." Vyhŕkol Siri. "Čo môžem urobiť?" vzrušenie zapálilo jeho rysy, keď nádej na liek naplnila jeho srdce.

"No, uvidíme." Severus sa snažil usporiadať si myšlienky. "Ak uložíme na začiatok vzorku tejto kombinácie."

Siri sa okamžite pustil do práce.

"Tieto ostatné odstránime." Severus vyjadril svoje myšlienky nahlas.

Siri mávol rukou a päť zostávajúcich kotlíkov bolo čistých a pripravených na prácu. Severus bol trochu prekvapený, ale rád za ukážku, pokiaľ išlo o čas, ktorý jeho syn práve ušetril.

"Chcem, aby si pripravil túto kombináciu z predchádzajúceho testu. Uložil pre mňa vzorok." Nariadil.

"Robím na tom." Siri sa usmial, keď sa pustil do prípravy zložiek, svoju kávu takmer zabudol.

"Ja idem prejsť a vyriešiť príslušné rovnice a potom začať najbližších šesť testov." Ukázal.

"Keď budeš hotový, ak chceš, môžeš si vziať šesť rovníc a začať svoje vlastné testy."

"Si si istý?" Siri sa pozrel úzkostlivo na Severusa.

"Siri, som pozitívny." Povedal ticho. "Si veľmi dobrý v elixíroch. Nebol som k tebe fér. Mal som ťa roky podporovať namiesto útočenia na teba. Pravdepodobne si na úrovni učňa, ak by si mal záujem o prácu smerujúcu k úrovni Majstra."

"Robíš si srandu." Vydýchol neveriacky ohromený Siri.

"Nie." Potvrdil Severus. "Si sakramentsky dobrý a ja by som tu naozaj ocenil pomoc."

"Máš ju." Usmial sa Siri a vrátil sa k práci na príprave surovín. Dovtedy, kým nastal obed, obaja muži pripravili a uvarili ďalšie dve sady testov a odstránili ďalšá veľký blok rovníc v tomto procese. Boli rozhodne na správnej ceste.

"Mali sme veľmi produktívny deň, Siri." Povedal mu Severus, ako sa pustil do čistenia laboratória a zapísal ich závery do denníka, ktorý mal Severus.

"Oci?" zisťoval Siri. "Myslíš, že dostaneš uznanie, keď nájdeš liek?"

"Ak nájdem liek, Siri." Severus pozdvihol pohľad, ktorý mu hovoril: "Nenechaj to pre seba!"

"Dobre, ak." Dodal Siri. "Myslíš si, že za to dostaneš cenu?"

"Bol by to sen, synak." Priznal Severus s túžobným povzdychom. "Ale musíme zostať realistickí. S mojou minulosťou, ktorý sa neustále vyvíja, veľmi pochybujem, že by mi bola daná zásluha."

"Ale to nie je správne!" zvolal Siri.

"Súhlasím." Usmial sa ponuro Severus. "Ale ľudia si o vás pamätajú to najhoršie. Zo všetkých ľudí najlepšie vieč, ako rýchlo sa môže všetko obrátiť proti tebe."

"Pán Weasley nedovolí, aby sa to stalo." Vyhlásil Siri. "Ty nájdeš liek, on sa uistí, že za to získať uznanie. Možno aj Rád Merlina I. triedy!"

"Môžem snívať!" zasmial sa Severus. "Čo povieš na to, že si dáme nejaký obed? Potom budeme musieť začať s výcvikom na animágov dnes popoludní."

"Už sa nemôžem dočkať!" oznámil Siri, keď odchádzali z laboratória.

"Nikdy som sa ťa nepýtal. Ako sa dnes cítiš?" opýtal sa Severus.

"Bol som stuhnutý a ubolený najprv, ale teplá sprcha ma celkom dobre uvoľnila." Priznal Siri. "Práve teraz sa cítim skvele."

"Dobre." Prikývol Severus. "Máš nejakú predstavu o tom, akú formu môžeš mať?"

"Myslím, že by bolo fajn, ak by som sa zmenil na vlka alebo možno fénixa." Priznal Siri.

"Vlk alebo Fénix, hm?" prikývol Severus. "Čoskoro to budeme vedieť!"

-----

Po obede, Jason odviedol svoju skupinu k scéne. Chcel trochu viac praxe s dohľadom. Mal si vlastné šťastie, keď si bol v teréne. Väčšinou času to bolo preto, ak ste boli pozorní, čím ste si zachránili kožu. Skupina sa zastavila pred hodinovou vežou.

"Počúvajte, tím!" oznámil Jason. "Keď sme tu, chcem pracovať na našich štandartných postupoch kvôli dohľadu a najmä na našich dvoch formáciách. Nemôžeme to naozaj pokryť, keď je Severusov tím voľný, takže teraz by som bol rád, keby ste všetci traja vo veži všetko pozorovali a pracovali na svojich obranných taktikách. Sledujte, čo sa deje sa deje s vaším nepriateľom a bráňte sa." Pozeral sa ako vošli do budovy.

"Dobre." Povedal, keď zmizli. "Máme tu k dispozícii toho dosť. Chcem týchto mladých vybrúsiť. Viete, čo robiť."

"Pustím sa do práce okolo tejto uličky smerom na východ." Poznamenal Elliot.

"Myslím, že by sme mali zostať čisto na balkónoch." Uvažovala Sylvia. "Videl si, ako rýchlo Ha... ehm Siri, vyradil Elliota? Je to príliš vystavené."

"Súhlasím." Povedal Jason. "Pustím sa do práce okolo zadnej časti veže. Možno by sme ich mohli pristihnúť nepripravených."

"Myslím, že budem pracovať touto cestou." Sylvia prikývla bez toho, aby prezradila svoje zámery.

"Veľa šťastia." Usmial sa zlomyseľne Jason. "Uvidíme, ako dobre sa naučili naše lekcie."

"Čo vidíš, Neville?" zašepkal Edward.

"Odtiaľ, vidím, že tvoj otec je v uličke k nášmu východu." Povedal mu Neville. "Myslím, že Sylvia išla do uličky vľavo, ale nie som si istý. Zazrel som len jej plášť, pretože zahla za roh."

"Mohla by tiež vojsť do jednej z týchto budov." Zamrmlala Natália. "Chcem vedieť, kde išiel Jason."

"Nevidel som ho." Priznal Edward. "Neville?"

"Nie, ja som pozoroval ďalších dvoch." Priznal sa Neville.

"Idem tam." Oznámila Natália. "Vy dvaja ma kryte!"

"Mám to." Prikývol Edward, keď sa presťahoval do jedného z osemuholníkových okien. Neville bol už umiestnený blízko druhého.

"Ja budem krúžiť okolo a skontrolujem všetky strany." Zašepkal Neville. "Dávaj pozor na uličky!"

"Áno." Usmial sa Edward. "Sylvia je v uličke. Videl som jej plášť."

"Sleduj ju, ale dozeraj na Jasona!" požiadal Neville. Edward prikývol a prešiel na druhú stranu okna.

Natália ticho zostúpila po schodoch. Bola vďačná, že boli trochu uzavreté. To jej ponúklo slušné množstvo ochrany, keď zamierila k ceste.

Jason počul ako niekto zostupuje po schodoch a stuhol hneď za dverami. Čakal s prútikom v ruke na otvorenie dverí nešťastného dospievajúceho. Ako Natália opatrne otvorila dvere a pozrela sa ich otvorenou stranou doľava, Jason vystúpil spoza dverí po jej pravici a povedal: "Ani hnúť!"

Natália sa usmiala, zasalutovala a zamierila na neutrálnu pôdu.

Jason sa plížil hore po schodoch a ticho vystúpil na plošinu. Obaja mladí muži boli chrbtom k nemu, takže boli bez obrany a usmial sa.

"Tam ide Natália na neutrálnu pôdu." Zašepkal Edward.

"Videl som." Odpovedal Neville. "To znamená, že Jason je blízko."

"Áno, môj otec a Sylvia sú v úzkych uličkách." Uznal Edward. Ako jeho slová opustili jeho ústa, Jason zamumlal: "Impedimenta." Edward ucítil ako sa mu od chrbta odrazila kliatba. Otočil sa a v rozpakoch sa usmial na Jasona, zasalutoval a ticho ustúpil sledujúc, ako bude zaobchádzať s Nevillom.

"Zaujímalo by ma, či išiel sem?" uvažoval Neville. Keď mu Edward neodpovedal, otočil sa a zbadal svojho priateľa ako ospravedlňujúco stojí na jednej strane. Než stihol zaregistrovať, že tam Jason stál, bol zasiahnutý kliatbou a odstránený z "bitky". Jason sa víťazoslávne usmial a odišiel k oknu. Vyslal štandartné červené iskry do vzduchu, ukončil to.

Ako sa ešte raz zhromaždili pred vežou s hodinami, Jason pokračoval v rozprávaní, kde urobili svoje chyby.

"Po prvé chcem povedať, že ste si viedli celkom dobre na prvý pokus." Pochválil ich Jason. "Chyby boli, to áno, ale to bol dôvod, prečo sme sem prišli trénovať."

"Áno, pane." Zašúchal nohami Edward.

"Nebuďte na seba prísni." Usmial sa Jason. "Bol by som oveľa radšej, keby ste robili svoje chyby tu, ako tam, počas skutočných udalostí. Práve preto som skočil po príležitosti, kedy auror Black a Severus ponúkli, aby sme mali k dispozícii ich cvičisko."

"Nemôžem uveriť, ako veľmi mi to pripomína Rokvil!" ozval sa Neville.

"Severus to urobil úmyselne." Prezradil Jason. "Cíti, že existuje veľká šanca, že Voldemort bude túto vojnu viesť tam a dokonca viac ako v Rokforte."

"Súhlasím so Severusom." Prehovorila Sylvia. "Voldemort vie, aká dôležitá je škola pre Albusa, Severusa a Harryho. Och! Ospravedlňujem sa... Siriho!" usmiala sa a pokrútila hlavou.

"Tiež je to pre mňa ťažké." Zasmial sa Neville. "Delil som sa s ním o fakultnú izbu počas siedmych rokov. Môžem si zvyknúť hovoriť mu Siri, ale pre mňa bude v duchu stále Harry."

"Dobre, poďme na vec." Jason prerušil diskusiu. "Po prvé, chcem sa opýtať, či viete, kde ste urobili svoje chyby?" traja účastníci pokrútili hlavami, zvedavosť bola viditeľná v ich črtách.

"Aha." Jason na všetkých kriticky pozeral. "Začne najprv s chybami Natálie. Keď si zostupovala po schodoch, počul som každý krok, ktorý si urobila. Je potrebné, aby si predpokladala, že za každej okolnosti niekto počúva."

"Áno, pane." Pripustila svoje pokarhanie.

"Ďalej si urobila fatálnu chybu, keď si neskontrolovala najprv svoju únikovú cestu. Vždy skontroluj najprv Únikový východ!" prikázal.

"Vedela som to, pane." Priznala. "Len som zabudla."

"Zabúdanie ťa môže zabiť, dievča." Zavrčal. "Ver svojmu periférnemu videniu na únikovej strane. Ak tam niekto je, upozorní ťa na to. To je to, čo oko nevidí, že je na to potrebné zamerať sa!" Traja dospievajúci prikývli pochopením.

"Teraz." Obrátil svoju pozornosť na Nevilla a Edwarda. "Kde bola vaša prvá chyba?"

"Nechali sme schodisko nestrážené." Odpovedal Edward.

"To je pravda." Jason prikývol. "Ďalšia fatálna chyba. Nikdy sa nespoliehajte na to, že váš kolega je váš štít! Jeden z vás sa mal pozerať na schodisko v prípade, že by sa to Natálii nepodarilo."

"Áno, pane." Povedali jednohlasne.

"Tentoraz to bolo málo chýb." Povedal ticho Jason. "Ale ako som povedal, to je dôvod, prečo sme tu. Budeme len trénovať tak, ako je to v našich silách. Severus nám láskavo otvoril svoj domov a ja mám v úmysle plne využiť jeho veľkorysosť a pracovať s vami tromi do úmoru!" usmial sa na nich zlomyseľne a povedal: "Poďme znova do boja!"

-----

Siri, Ron a Draco nervózne čakali na Severusa, Siriusa a Remusa. Boli zhromaždení v obývacej izbe a túžili vidieť, akú budú mať podobu potom, čo zvládli transformáciu.

"Na čo by ste sa chceli zmeniť?" spýtal sa Ron bez smerovania svojej otázky ku konkrétnej osobe.

"Myslím, že by som bol rád, keby som bol vlk alebo veľká mačka." Povedal Draco. "A čo ty Siri?" dodal.

"Myslel som si, že vlk alebo Fénix." Priznal Siri. "A čo ty, Ron?"

"Ja som v duchu o sebe premýšľal ako o veľkej mačke, lev alebo tiger by boli v pohode." Priznal.

"Dobre, ocko dnes ráno povedal, že sa to dozvieme čoskoro!" povedal Siri, keď traja starší čarodejníci vstúpili do miestnosti.

"Ste pripravení?" spýtal sa Sirius s obrovským úsmevom na tvári.

"Áno!" oznámili traja mladíci.

"Prečítali ste si svoje knihy, takže viete, že táto časť je pomerne jednoduchá." Hovoril Sirius. "Jedného z vás postavíme sem do stredu miestnosti. Potom sa postavíme okolo neho do trojuholníka. Budete jednoducho stáť a my povieme zaklínadlo. Forma sa objaví, obkrúži miestnosť a mizne. Jednoduché." Vysvetlil tak, aby si boli istí, že úplne pochopili proces pred tým, než začal.

"Zaklínadlo sa hovorí dokola." Vysvetlil Severus. "Sirius začne, potom pôjde Remus a nakoniec ja. Každý z nás musí opakovať zaklínadlo trikrát bez prerušenia."

"Takže ďalší dvaja z vás musia byť ticho!" varoval ich Remus. "Rozumiete?"

"Áno." potvrdili všetci traja.

"To je dobre. Začnite teda." Sirius v očakávaní spľasol rukami. Bol nadšený, že je zapojený do tohto procesu. "Ron, ty prvý."

Ron vstúpil do stredu miestnosti a nervózne si odkašľal. "Je to v poriadku?" zaškriekal.

"To je dobre." Prikývol Remus a vytiahol svoj prútik zo svojho puzdra na boku.

Traja starší čarodejníci zaujali svoje miesta. Sirius sa rozhliadol, aby si bol istý, že všetci boli pripravení. Rýchlo Ronovi prikývol, usmial sa a začal.

Jeho hlas bol tichý a jasný ako hovoril jednoduché zaklínadlo, "Aperio Animage Vertu Mutatio Ronald." Ako hovoril druhé slovo, Remus pridal svoj tenor k zaklínadlu, opakoval rovnaké slová, "Aperio Animage Vertu Mutatio Ronald". Keď dosiahol druhé slovo, začal Severusov hlboký barytón a pridal podivnú melodickú kvalitu do zaklínadla. Pokračovali až kým Severus nedokončil svoje tretie kolo.

Ako zaklínadlo dosiahlo svoj koniec, vytvorila sa žiara, obalila jemne Rona červeným oparom. Opar sa potom niekoľko okamihov pohyboval okolo Rona, čo prestalo zaklínadlo. Pomaly sa vzdialil a získal podobu.

Žiadny z mladíkov sa neodvážil pohnúť a traja dospelí to vedeli. Fialový oblak sa posunul a víril, potom pomaly odhalil Ronovu formu - - - objavil sa tam obrovský revúci lev, ktorý chodil okolo čarodejníkov. S konečným ohromným zarevaním zmizol.

"Wow!" zašepkal Ron. "To bolo perfektné!"

"Ty sa chystáš byť niekým, kamoš!" rozplýval sa Siri.

"Hej, Ron." Pridal sa Draco. "To bolo úžasné!"

"Draco, ty si na rade." Oznámil Sirius, ukázal na miesto, kde stál Ron. Keď boli všetci usporiadaní, začali ešte raz hovoriť zaklínadlo. Fialový opar sa posunul a formoval sa do podoby krásneho bieleho tigra.

"Skvelé!" vykríkol Remus. "To je nádherné zviera."

"Páči sa mi." Povedal Draco trochu hrdo. Bol veľmi spokojný s jeho animágovskou formou. "Nemôžem sa dočkať, keď sa naučím meniť!"

"Dobre, ešte raz." Sirius si pošúchal ruky. "Budem rád, keď budeme hotoví. Moje ruky sú horúce z toho všetkého!" Remus a Severus sa uškrnuli a prikývli na súhlas. Možno to bolo jednoduché kúzlo, ale bolo silné a trojnásobné. Všetci traja cítili takmer nepríjemnú horúčavu z toľkej energie.

"Dobre, Mláďa. Dopredu." Požiadal Sirius. Siri zaujal svoje miesto a zaklínanie začalo... "Aperio Animage Vertu Mutatio Sirius..." Ako to začalo, bolo zrejmé, že tentoraz to bolo iné. Remus okamžite odhalil problém a vybuchol od smiechu, keď sa fialový opar premenil na podobu obrovského Besa.

"Ehm... ľudia." Zasmial sa. "Musíme byť trochu konkrétnejší!" pokrútil hlavou Sirius a Severus si odfrkol.: "Myslíš?"

"Poďme to urobiť znovu." Zavrčal Sirius. "Celé meno do kúzla." Siri sa zasmial a zaujal svoje miesto.

"Aperio Animage Vertu Mutatio Sirius Snape." Hovoril Sirius, dával si pozor na umiernenosť v hlase. Remus a Severus zase hovorili ich časť.

Fialový opar sa vytvoril a ešte raz to bolo samozrejme inak. Z jednej časti, že bol najmenej dvakrát väčší ako okolo predchádzajúcich dvoch mladíkov. Ďalšia vec, ktorá bola iná, než bola tá, ktorá odhalila nejakú formu, opar sa delil do troch samostatných tvarov. Prvá forma bol obrovský čierny jeleň s jemným bleskom na jeho hrudi. Traja starší čarodejníci sa na seba s úžasom prekvapene pozreli. Bolo to trochu skľučujúce vidieť známe zviera. Bolo to skoro, ako keby sa James snažil povedať: "Ja som tu tiež." Ako to zmizlo druhý tvar sa pretvoril do masívneho pantera. Nikto z nich nebol prekvapený. Synovia často nasledovali otca s rovnakou formou. Siri v nej mal len nepatrný rozdiel, biele jemné vlnovky tvarované uprostred jeho hlavy a nádherné zelené oči. Tretí tvar sa pretvoril do krásneho čierneho fénixa s pozlátenými krídlami a tiež mal tvar blesku na čele. Obletel priestor predtým než sa vzniesol nad Siriho hlavu a zmizol.

"Tri formy!" Vykríkol Ron. "Tri!"

"Videl som." Uškrnul sa Siri na svojho priateľa ako sa bavil jeho vzrušením.

"To je úžasné." Pridal sa Draco. "Je to stvorené ako pre teba!"

"Myslím, že áno!" súhlasil Siri.

"Siri nebude mať ťažší čas ako vy dvaja." Oznámil Severus. "Jeho schopnosti mu umožňujú rôzne animágovské formy. Nebude mať žiadne väčšie problémy, ako keby sa snažil o jednu z nich."

"Počul som o tom tiež." Povedal Remus.

"Teraz, keď som o tom premýšľal a dal si dve a dve do hromady..." premýšľal Severus. "Pokiaľ mi pamäť slúži, Merlin a Grindelwald mal niekoľko podôb. Albus sa nemení. On sa nikdy o to nepokúsil. Voldemort na to nemal z nejakého dôvodu nikdy možnosť."

Táto správa spôsobila, že veľa z nich premýšľalo. Starší čarodejníci sa obávali o Siriho a jeho moc je výhodou. Siri si položil otázku, aký silný v skutočnosti je. Ron a Draco boli v úžase z ich priateľa a cítili sa byť naozaj hrdí na to, že boli priatelia so Siriusom Snapeom.

"Som trochu nervózny, ako som silný." Priznal sa SIri. "Je to trochu desivé, nebyť si istý svojou schopnosťou. Existuje nejaký spôsob, ako môžeme preskúmať bezpečne moje hranice? Rád by som to vedel."

""Ja neviem, čo pre to môžeme urobiť, že vyskúšame tvoje schopnosti." Priznal Severus. "Tak skoro po tom, čo sa práve stalo, ako si na ne narazil."

"Rovnako ako moja bezpečnostná bublina, máš na mysli?" objasnil Siri.

"Áno a tvoja telepatia." Pripomenul mu Sirius. "Myslím, že všetko, čo môžeme urobiť je vziať na vedomie, ako sa objavujú a potom ich doladiť tréningom."

"Súhlasim, Tichošľap." Pridal sa Severus. "Siri musíš sa len pripraviť, ako najlepšie môžeš na udalosti, ako ku nim dochádza." Siri prikývol, že rozumie.

"Myslím, že návšteva Albusa by dala tvoje myšlienky trochu do pohody." Prehovoril Remus. "Môže byť schopný trochu ťa upokojiť. Je takmer rovnako silný ako ty."

"Je oveľa silnejší, ak sa ma pýtaš." Odfrkol si Siri. "Aspoň, že vie, čoho je schopný!"

"Vydrž, Šteňa." Sirius mu stisol rameno. "Všetko sa včas vyrieši."

"Vráťme sa k tomu, čo robíme." Oznámil Severus. "Nebude sa vám to páčiť, ale v ďalšom kroku si môžete prečítať prvé tri kapitoly týchto kníh." Povedal a ukázal na stôl pozdĺž jednej steny. Odpočívali tu tri pomerne hrubé zväzky.

"Nie je to len prianie transformovať sa a urobiť to." Vysvetlil Sirius. "Prvé tri kapitoly vám vysvetlia, ako tým procesom prejsť. Sú to základné veci na čítanie. Práca nastane, keď sa naučíte skutočne vyčistiť svoju myseľ natoľko, aby ste mohli pevne udržať predstavu vašej formy a aby sa to stalo."

"Sme si toho vedomí." Usmial sa Siri. Vykročil a zodvihol tri knihy, prešiel ku každému zo svojich priateľov. "Bude ich čítať až do večere?"

"Myslím, že áno." Zavrčal Ron, keď si vzal knihu a prepadol sa na stoličke. Traja starší čarodejníci ich opustili, smiali sa stonajúcemu protestu prichádzajúcemu od mladíkov. O niekoľko hodín neskôr mohli počuť len otáčanie stránok a občas zvuk zmeny pozície. Ron vzhliadol od svojej knihy a sledoval pár minút Siriho čítanie.

"Siri?" prehovoril váhavo.

"Áno, Ron?" spýtal sa, sotva na neho pozrel skôr, ako preniesol pohľad späť ku svojej knihe.

"Si nervózny z dnešného večera?" spýtal sa Ron. "Chcem povedať, je to pre teba ďalší veľký krok."

"Som na to pripravený." Vzdychol si Siri a zavrel v okamihu knihu.

"Dobre. Ak si si istý." Dodal Ron.

"Čítal si toho príliš veľa, Ron." Pokarhal ho Siri.

"Ja len chcem, aby bolo znova všetko medzi nami v poriadku." Priznal sa Ron, potiahol niť na jeho džínsoch.

"Ja viem." Priznal potichu Siri. "Ja to chcem tiež."

Draco sedel ticho a predstieral, že si nebol vedomý ich rozhovoru. Chcel svoju šancu na vytvorenie priateľstva s jeho bývaým nemesis. Naozaj dúfal, že Siri by mu odpustil, že bol taký sarkastický, krutý a arogantný kretén po všetky tie roky. Vzhliadol len, aby sa stretol so Siriho pohľadom. Pousmial sa na neho a sklopil oči k svojej knihe.

"Dray?" zavolal na neho Siri. Keď sa Draco stretol s jeho pozdvihnutým pohľadom, trochu sa zasmial. "Teším sa tiež na to, ako popracujeme na našich rozdieloch."

"Ja tiež." Priznal ticho Draco a vrátil sa k svojej knihe.

-----

"Ahoj Sonya!" pozdravil ju Siri, keď vstúpil do útulnej kancelárie. Ona prešla do krajnosti, aby zabezpečila, že sa jej klienti v jej prítomnosti cítia pohodlne a v pokoji.

"Ahoj Siri!" usmiala sa. "Ron. Ako sa máš?"

"Aby som pravdu povedal, som prekliato nervózny!" zasmial sa a očervenel v tvári.

"Ron, len kľud!" naliehal Siri.

"Poďte a posaďte sa chlapci." Sonya pokynula na pohodlné kreslá neďaleko stola. "Ron vieš prečo si tu?" spýtala sa.

"No, viem, že to má čo do činenia so Siriho liečbou a že sa to týka nás a jeho telesného kontaktu s ostatnými." Priznal Ron. "Ale nie som si istý, čo máme robiť." Siri sa uškrnul, keď premýšľal o reakcii Rona, keď mu Sonya vysvetlí postup.

"Je to veľmi jednoduché." Sonay začala vec triezvo. "Ty a Siri sa chystáte len sedieť a budete sa držať za ruku, keď a uvoľní a prijme tvoj dotyk. Budeme postupovať odtiaľ, dovtedy, nebude mať žiadne problémy s kontaktom s tebou. Môžeš mu povedať čokoľvek, čo chceš a on môže urobiť to isté. Si tu v skutočnosti preto, aby si ukázal Sirimu, ako veľmi ti na ňom záleží, čo pre teba znamená a aby si uvedomil, že je v poriadku, keď ukáže svoje pocity ku každému inému. Chápeš?"

"To je jednoduché." Siri sa uškrnul ešte raz.

"Áno. Rozumiem." Ron nervózne preglgol. Nebol si tak istý, že je na to pripravený. Fyzický kontakt bol automatický medzi ním a jeho bratmi a dokonca Dracom. Toto bolo niečo iné, oni budú mať zámerný fyzický kontakt a tak bol ohľadne toho trochu nervózny. "Ako začať?"

"Chcem, aby si držal Siriho za ruku." Povedala ticho Sonya. "Siri ty sa pokús uvoľniť a maj na pamäti, že je to prijateľné." Siri prikývol.

Ron si utrel ruky o svoje džíny a zobral Siriho za ruku. "Mám iba držať jeho ruku?" spýtal sa.

"Áno." Odpovedal Siri za ňu, napätie v jeho hlase bolo viditeľné.

"Necítiš sa s tým príjemne?" spýtal sa Ron a upozorňoval na tuhosť v Siriho postoji a tuhosť v prstoch. Ron cítil náhly záblesk hnevu na Siriho bezcitných príbuzných.

"Áno, Ron. Je mi to veľmi nepríjemné." Priznal Siri.

"Potrebuješ sa pustiť?" spýtal sa zvedavo. Bol veľmi znepokojený svojim priateľom.

"Nie, neodchádzaj!" vykríkol Siri, keď cítil, že Ron začal sťahovať svoju ruku. "Musím sa cez to dostať!"

"Ron, Sirimu bz pomohlo uistenie, že ti na ňom záleží." Povedala ticho Sonya.

Ron nervózne preglgol. Nebol najlepší vo vyjadrení svojich pocitov. Pozrel sa na Siriho biele kĺby a vedel že jeho priateľ potreboval jeho pomoc a jeho uistenia. Prešiel palcom jemne po zadnej strane ruky svojho priateľa.

"Siri... Harry." Povedal ticho. "Nie som najlepšou osobou na vyjadrovanie. Vieš to." Siri prikývol a snažil sa uvoľniť. "Boli sme priatelia od prvého dňa vo vlaku idúceho do školy." Odmlčal sa a zbieral myšlienky. "Bol som z teba v úžase. Vyrástol som na vedomostiach o tvojej histórii. Ale netušil som nič z toho. Mal si o mňa záujem a ja som bol prekvapený, že niekto tak veľký by mal záujem o mňa. Povedal som to tak zle." Zavrčal frustrovane Ron.

"Robíš to dobre, Ron." Upokojila ho Sonya. "Povedz Sirimu., čo si o ňom myslíš."

Ron sa zhlboka nadýchol a na chvíľu sa zamyslel. Pozrel do očí svojmu priateľovi a čítal jeho výraz. Videl malý záchvev nepokoja, rovnako ako nádej a len náznak humoru v jeho očiach. Usmial sa na svojho priateľa a vedel, že mu to teraz povie bez problémov.

"Siri, mám všetkých bratov, akých by len človek mohol chcieť a ešte niečo navyše, ale ty si môj najlepší priateľ. Prešli sme tým všetkým, dobre takmer všetkým." Zasmial sa. "Chcem len, aby si vedel, že..." odmlčal sa a prehltol hrču, ktorá sa mu náhle vytvorila, "mám ťa rád."

Siriho stisk bol pevnejší a vytiahol ruku preč. Sedel ticho a sústredil sa na jeho dýchanie a prikývol, stále nič nepovedal.

Sonya čakala. Ron sa zavrtel na svojom mieste. Keď bolo jasné, že Siri nemohol vyjadriť svoje pocity, Sonya prehovorila.

"Siri si pripravený na ďalší krok?" spýtala sa ticho.

"Áno, madam." Zašepkal. Sonya bola okamžite v pohotovosti. K formálnosti sa vrátil len vtedy, keď bol naozaj rozrušený.

"Pôjdeme pomaly." Uistila ho. "Prestaň, ak potrebuješ. Ron, rada by som, aby ste sa obaja postavili a stáli proti sebe."

Siri vstal, otrel si ruky o nohy a nervózne si olízal pery.

Ron konal na popud, cítil priateľov zmätok. Natiahol ruku a položil ju na Siriho rameno. "To je v poriadku, Siri." Upokojoval ho.

"Ja viem." Prikývol Siri, jeho pohľad sa presunul na podlahu.

Ron pristúpil bližšie a položil obe ruky na Siriho ramená. Sonya zatajila dych. Videla, že Siri sa snažil udržať kontrolu, ale bola rada, že Siri neodvolal kontakt.

"Ty si môj najlepší priateľ, Siri." Povedal potichu Ron. "Najlepší priatelia robia veci, ako sú tieto a to je v pohode."

"Ja viem." Zašepkal Siri, bez toho aby vzhliadol.

"Najlepší priatelia kryjú tvoj chrbát v akejkoľvek kríze." Vyhlásil opatrne Ron. "Sú na tvojej strane bez ohľadu na to. To je to, čo chcem, aby si vedel. Kryjem ti chrbát bez ohľadu na čokoľvek."

Siri pomaly zodvihol oči a stretol sa s Ronovým pevným modrým pohľadom. Ron prikývol a stisol zľahka Siriho ramená. Obaja mladíci sa na seba pozerali a pomaly sa im začali dvíhať kútiky úst a ich oči sa ligotali veselosťou.

"Spratok!" odfrkol si Siri.

"Prekliaty idiot!" vrátil mu späť Ron.

Siri zvážnel a odkašľal si. "Naozaj si cením všetko, čo si pre mňa urobil, vieš?"

"Siri..." začal Ron.

"Nie, nechaj ma dohovoriť! Vieš, že to bol tvoj list profesorovi Dumbledorovi, ktorý mi zachránil život a to mi dalo môjho otca? Moju rodinu, Ron! Ty si to urobil. Dlhujem ti poďakovanie. Nikdy som ti nepovedal, ako veľa to pre mňa znamená. Nikdy som ti nepovedal, ako veľmi pre mňa znamenáš." Zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil. "Chcem, aby si vedel, že to nebolo preto, že som nechcel. Nemohol som. Nevedel som ako, ale robím to teraz. Si môj prvý priateľ, môj najlepší priateľ a vždy budeš a chcem, aby si vedel, že ťa mám rád."

Ticho sa usadilo v miestnosti ešte raz. Obaja mladíci na seba kývli, nemohli hovoriť. Siri objal svojho priateľa a Ron ho rýchlo objal späť.

"Spratok!" udrel Siriho rameno.

"Prekliaty idiot!" uškrnul sa Siri a Sonya sa zasmiala.

"Nebolo to také zlé, však?" spýtala sa Sonya.

"Nie, bol som pripravený." Priznal Siri. "Len som vedel, že tento idiot chcel všetku tú sentimentalitu a toho som sa desil." Stisol hravo Ronovu ruku.

"Že som chcel všetku tú sentimentalitu?" vykríkol Ron. "Prepáčte, pán Snape, ale chcel ste to sám!" udrel ho späť.

"Nikdy som nepovedal, že ja nie." Siri elegantne pozdvihol obočie na svojho priateľa, ktorému poklesla čeľusť, potom sa prudko zavrela.

"No, jasné." Pripustil a usmial sa. "Ty ma strašíš, keď vyzeráš ako tvoj otec. Vieš to, však?"

"Vyzerám ako môj otec?" Siri sa zatváril nechápavo.

"Celá tá vec s pozdvihnutím obočia." Objasnil Ron. Siri sa zasmial.

"Myslím, že to išlo veľmi dobre." Oznámil Sonya. "Naozaj som nepredpokladala žiadne skutočné problémy. Vy dva ste si boli blízky roky."

"Áno. Stále sa cítim lepšie, že som mal možnosť povedať Ronovi, ako veľmi si vážim všetko, čo pre mňa urobil." Priznal sa Siri. "Som veľmi vďačný za všetko, čo som získal z jedného jednoduchého oznámenia."

"Hej! Nemysli na to! To sú priatelia!" zamietol vďačnosť Ron. "Som šťastný, že viem, že ty si šťastný a že sa ti splnilo hlavné želanie."

Siri prikývol a povedal: "Ešte raz vďaka, kamoš." Rýchlo znovu objal Rona.

"Dobre, chlapci." Sonya upútala ich pozornosť. "Myslím si, že to musíme zabaliť. Remus tu bude kvôli jeho poradiu o niekoľko minút."

"Máš pravdu." Súhlasil Siri, pozrel sa na hodinky.

"Odchádzam!" zamával Ron, keď odišiel z kancelárie.

Siri sa vrátil na svoje miesto, aby mohol počkať na Remusov príchod.

"Chela som toto stretnutie s Remusom vybaviť, pretože čoskoro bude znova spln, Siri." Povedala mu ticho Sonya.

"On tým naozaj musí prejsť." Priznal Siri. "Nie je schopný prijať jeho Protivlkolačí elixír, pretože otec potrebuje čisté krvné vzorky pre výskum. Bojím sa o Remusa."

"Ja tiež." Priznala Sonya. "Rekonvalescencia mu zaberie dlhší čas, ako som si všimla."

"Zakaždým, keď prechádza transformáciou bez elixíru, trvá mu to trochu viac." Informoval ju Siri.

"Ako pokračuje výskum tvojho otca?" spýtala sa Sonya.

"Sme bližšie!" usmial sa Siri.

"Sme?" Sonya spýtavo pozdvihla obočie.

"Áno." Siri sa opäť usmial. "Začal som pomáhať. Ide nám to to oveľa rýchlejšie, varenie a testovanie."

"Ty testuješ tiež?" spýtala sa prekvapene.

"Ocko hovorí, že som naozaj dobrý." Hovoril ticho, jeho výraz bol kamenný.

"Bola to len chyba v úsudku, Siri." Povedala ticho Sonya, vedela že premýšľa o tom, ako kruto sa k nemu roky Severus správal.

"Ocko sa za to ospravedlnil, nezhadzuje ma ďalej." Priznal sa Siri. "Hovoril, že vedel, že som mal potenciál, ale nikdy mi nedal prestávku. Hovoril, že si je istý, že som mal kvality učňa a že naozaj môže využiť moju pomoc."

"To je skvelé, Siri." Povedala Sonya. "Povedz mi viac. Ako sa darí?"

"Prácou nás oboch sa nám podarilo izolovať životaschopný genetický prvok. Potom, čo sme to urobili, môžeme zmenšiť veľké kusy rovníc a nemusíme strácať čas varením a ich testovaním." Vysvetlil.

"To je skvelá práca!" bola rada. "Takže ste to zúžili natoľko, aby ste začali ďalšiu fázu?" spýtala sa.

"Nie, nezúžili." Odpovedal Remus, keď vstúpil do miestnosti.

"Ahoj Remus." Pozdravil ho Siri.

"Dobrý večer Siri." Usmial sa. "Sonya." Prikývol.

"Nechcete sa posadiť, Remus?" Sonya ukázala na stoličku oproti Sirimu. Ako sa usadil na jeho miesto, vysvetlila mu postup.

"Chápem, ako to funguje." Usmial sa. "Som pripravený kedykoľvek budeš ty, Siri." Povedal ticho.

"Som pripravený." Siri napriahol ruku. Remus ju vzal pevne do svojej vlastnej a stretol sa so Siriho pohľadom.

"Chápem boj, ktorým prechádzaš, Siri." Začal ticho Remus. "Viem, aké to je byť rozrušený z ľudskej interakcie. Moji rodičia naozaj nemali na výber. Bolo to pre moju vlastnú bezpečnosť, rovnako ako pre obec, v ktorej sme žili." Stisol jemne Siriho ruku. "Tvoje okolnosti boli iné, ale výsledky sú rovnaké, kompletná neschopnosť komunikovať správne s ľuďmi okolo seba a to aj tými, ktorí ťa milujú." Siri sedel uchvátený pokojným Remusovým hlasom, keď hovoril o všetkom, čo vedel a cítil Siri. Bol dotknutý poznaním, že on a Remus si boli veľmi podobní. Obaja vyrástli s túžbou po láske, prijatí a jednoduchom ľudskom kontakte.

Sonya sa na nich pozerala s napätou pozornosťou. Videla psychologické podobnosti medzi oboma mužmi. Pozerala sa na zmeny Siriho výrazov zo stráženého, na opatrný, ostražitý, prekvapený, keď ho zasiahlo pochopenie a nakoniec do nejakého druhu prijatia. Spokojne na to prikývla, keď sa jej myšlienky sústredili na to, čo o sebe odhalil Remus. Jej srdce sa zlomilo pre smutného a osamelého chlapca, ktorým bol a trápila sa pre smutného a osamelého muža, ktorého videla pred sebou.

"Remus, nikdy som si neuvedomil, tak ako dnes, ako veľmi sme si podobní." Priznal sa Siri. "Vedel som, že ťa mám rád hneď, ako si prvýkrát prišiel do môjho života. Možno, že niektorá časť zo mňa vycítila, že si ma pochopil. Neviem. Viem, že si ma previedol veľmi ťažkým obdobím v mojom živote. Tvoj pokoj, nenáročný spôsob, prišiel vždy v správnom okamihu a postaral sa o tom, aby ma tým previedol. Nikdy som sa ti za to nepoďakoval, pretože som nikdy nevedel ako, za to všetko, čo si pre mňa urobil. Bol si pre mňa dobrý priateľ, silným stúpencom v drsných časoch. Ďakujem ti za to všetko." Vytiahol ruku, postavil sa a čakal, kým sa Remus postaví rovnako.

"Ďakujem ti za to, že si môj priateľ Remus." Povedal ticho, keď objal staršieho muža.

Remus preglgol. Bol úplne vyvedený z miery Siriho pokojnou rečou a nemohol nájsť žiadne slová, ktorými by vyjadril, ako sa skutočne cíti. Objal mladého muža a padol späť do nervovej neistoty.

"Ehm.." prehltol znovu. "Budem tu vždy pre teba Siri. Sľubujem."

"Ja viem." Uznal Siri. Ustúpil a položil ruky na Remusove ramená. "Sľubujem ti tiež niečo. Sľubujem, že ja a ocko urobíme všetko preto, aby sme pre teba našli liek."

"Som na tebe závislý, Siri." Usmial sa Remus. Položil svoju ruku na Siriho rameno a otočil sa k Sonyi. "Ako sme si počíňali?" usmial sa.

"Rozhodne fantasticky, chlapci!" usmiala sa späť. "Skončili sme tu!"

"Prečo nejdeš dolu a nepripojíš sa k nám?" pozval ju Siri. "Je tu mamička a Jasonova skupina. Cítim sa takmer ako na párty."

"Myslím, že pôjdem s vami." Prijala jeho ponuku. Vzhľadom k tomu, že všetci traja išli na druhý koniec panstva, Remus sa natiahol a uchopil jej ruku do svojich. Usmiala sa na neho a stisla mu ruku. Siri si túto výmenu všimol, šťastne sa usmial.

-----

Konverzácia prechádzala z predmetu na predmet. Hovorili o všetkom, od ich vzdelávania, budúce plány, koníčky a záujmy. Obe generácie si užili zážitok. Nakoniec prešli na tému o hudbe a zistili, že Natália dokázala hrať na akomkoľvek klávesovom nástroji a Edward vedel hrať na gitaru. Remus nesmelo priznal, že vie, ako hrať na bicie, potom čo Siri a Draco ukázali svoj talent.

"Nevedel som, že by si mohol hrať!" zvolal Siri. "Prečo nie? Mohol si sa zapojiť vieš." Napomenul ho.

"Páčilo sa mi sledovať teba a Draco." Usmial sa Remus. "Tie bubny boli mimochodom moje."

"Boli?" spýtal sa Siri. "Ale prečo? Chcem povedať, prečo si mi ich dal?"

"Potreboval si ich." Odpovedal jednoducho Remus. "Rád som pomohol. Pomohli, nie?"

"Áno, áno." priznal Siri, dotklo sa ho vedomie, že Remus sa opäť zapojil a svojim pokojným spôsobom ponúkol svoju podporu. "Ešte raz ti ďakujem." V miestnosti nastalo krátke ticho. Siri sa rozžiaril vzrušením, keď dostal nápad. "Hej! Mám to." Začal, keď luskol prstami.

Remus, ktorý pozeral priamo na Siriho zmätene vzhliadol. "Kam išiel?" spýtal sa a pozrel sa na potvrdenie ľudí okolo seba.

Všetci stáli a rozhliadli sa.

"Premiestnil sa alebo niečo také?" spýtala sa Sylvia Severusa.

Keď Siri dostal nápad, zamieril ku dverám, ale keď sa jeho spoločníci začali divne správať, vrátil sa do miestnosti, aby videl v čom je problém.

"O čom to hovoríš?" Siriho hlas bolo počuť vo vzduchu. "Ja som nešiel nikam, ja som tu!"

"Sakra!" zvolal šokovane Ron.

"Je neviditeľný!" zašepkala Juno...