4. Späť v sirotinci

Len čo sa vrátili do Rokfortu, Dumbledore upovedomil vybraných členov Fénixovho rádu. Hneď ráno sa mala konať porada. Dumbledore zatiaľ prepustil Severusa a Minervu, aby sa zatiaľ oddýchli.
Severus však namiesto toho, aby zamieril do žalárov, vyšiel von z hradu. Ponáhľal sa k bráne a popri tom si popod nos hundral. "Ten Dumbledore nie je normálny, príde tam a nič nespraví? Len sa pozerá na horiaci dom a tých pobehujúcich muklov?"
Nešlo mu do hlavy, ako je to vôbec možné. Dumbledore sa obvykle takto nesprával. Hneď za hranicami pozemkov sa Severus premiestnil naspäť k horiacemu domu. Teda vlastne k tomu, čo z neho ostalo. Privolaní hasiči už oheň takmer zdolali. Severus rýchlo zmenil svoj habit na muklovské oblečenie a nenápadne sa začlenil do prizerajúceho sa davu. Všetci naokolo rozprávali o žene, ktorá tam žila. Započúval sa do ich rozhovoru. Po niekoľkých minútach vedel, že dom patril nejakej staršej pani, ktorá sa volala Sára a starala sa o päťročného chlapčeka. Nežili vraj v dedine dlho. Podľa všetkého ona aj dieťa zhoreli v dome. Snažil sa pomocou Legilimencie vypátrať, ako chlapec vyzeral, ale veľmi neuspel. Len málo ľudí z dediny toho chlapca videlo. Zrazu zbadal jednu plačúcu ženu, ktorá stála neďaleko domu. Podišiel k nej a oslovil ju.
"Prosím vás, poznali ste tú pani, ktorá žila v tomto dome?" spýtal sa Severus
Žena na neho prekvapene a podozrievavo pozrela, ale nakoniec prehovorila. "Áno, poznala som ju. Bola to moja priateľka. Je strašné, čo sa jej stalo. Chudák chlapec, dúfam, že veľmi netrpeli."
"Chlapec? Ako sa volal?" hral prekvapeného Severus.
"Myslím, že sa volal Harold, ale Sára mu hovorila Harry. Bol to taký milý, hanblivý chlapček. Nemal tu v dedine žiadneho priateľa, ale vystačil si sám. Sára sa o neho starala." Odvetila pani.
"Mohli by ste mi povedať, ako ten chlapec vyzeral?" spýtal sa Severus.
"Prečo sa ma na to pýtate a kto vôbec ste? Začala byť podozrievavá.
Severus však pohotovo zareagoval. "Som súkromný detektív, niekoľko rokov pátram po jednom zmiznutom chlapcovi. Neviete chlapcove priezvisko?"
"Green," odpovedala žena, "toto si pamätám veľmi dobre."
"Hm, a môžete mi ho popísať?" požiadal ju.
"Bol na svoj vek dosť malý, mal tmavé vlasy a zelené oči." Snažila sa pani opísať Harryho.
"Zelené oči vravíte?" zopakoval Severus, farba chlapcových očí ho upútala.
"Áno, boli prenikavo zelené." Odvetila žena.
"Nemal ten chlapec nejakú jazvu, alebo iné poznávacie znamenie?" pýtal sa ďalej Severus.
"Myslím, že nie. Nespomínam si." Odvetila žena.
"Dobre, veľmi pekne vám ďakujem." Povedal jej Severus. Keď sa na neho žena pozrela vnikol jej do mysle a vyhľadal si spomienku na chlapca. Nebola však veľmi silná. Napriek tomu sa s ňou uspokojil.
Nepozorovane obišiel dom a pátral po nejakých ďalších náznakoch mágie. Nič však neobjavil. Dokonca pohľadom zablúdil k lesu. Nič sa tam však nepohlo a väčšinu mágie bolo cítiť z trosiek. Bude sa musieť donútiť riaditeľa, aby pátral v záznamoch o budúcich študentov školy. Doteraz to nikdy nerobili, bolo však dôležité, aby zistili, či chlapec ešte žije. Že ho niečo také nenapadlo už skôr, mohli to spraviť predsa dávno. Severus nad tým len pokrútil hlavou a premiestnil sa späť do Rokfortu. V diaľke svitalo.
--------------------------------------------------------------------------------------
Harry sa prebral na veľkú zimu. Jeho oblečenie bolo vlhké a on zmätene zažmurkal. Pomaly si uvedomil, čo sa v noci stalo. V očiach sa mu zjavili slzy. Neďaleko neho ležal jeho obľúbený macík. Pozrel sa smerom k domu. Na jeho mieste ostali len trosky.
"Teta..." zašepkal s plačom. Pomaličky sa postavil. Musel ju poslúchnuť. Vždy poslúchal svoju tetu Sáru. Vydal sa preto k jeho priateľke. Prešiel okolo pásky, ktorá zaisťovala miesto činu. Z niektorých miest ešte stúpal dym. Prekvapivo nevidel v okolí nikoho. Domy boli ponorené do hmly, ktorá však postupne redla, ako sa slnko snažilo dostať spoza neďalekého kopca.
Chlapec sa pomaličky tackal na druhý koniec dediny, kde žila priateľka jeho tety. Prišiel k bránke a s ťažkosťami otvoril starú bránku, ktorá viedla k domu. Zaklopal na dvere a čakal. Musel to niekoľkokrát zopakovať, kým počul, že sa k vstupným dverám niekto blíži. Dvere sa odchýlili a objavila sa v nich pani Riteová. Najprv si malého chlapca nevšimla, ale keď ju pozdravil, šokovane ustúpila dozadu.
"Harry, preboha, ty žiješ?" zvolala a vrhla sa k chlapcovi.
Chlapec sa opäť rozplakal a žena ho rýchlo vtiahla do domu. Hladila ho po tvári a snažila sa ho upokojiť. Bol špinavý od blata a trávy. Zobrala ho do kuchyne a rýchlo ho trochu očistila. Vystrašený chlapec konečne zo seba dostal zopár slov.
"Teta Sára povedala, aby som prišiel za vami. Dala mi môjho macka a ruksak. Musel som ísť von oknom. Boli tam nejakí zlí ľudia. Niečo vám napísala." Povedal jej.
Pani Riteová ho pozorne počúvala. "Kde dala ten odkaz Harry?"
"Je niekde v ruksaku." Odvetil chlapec a konečne si zložil malý ruksak, ktorý mal na chrbte.
Pani Riteová ho otvorila a hneď navrchu objavila zložený kus papiera, očividne vytrhnutý z nejakého zošita. Rýchlo prebehla odkaz očami. Potom zarazene pozerala na Harryho.
"Bože, chlapče môj zlatý, to je strašné." Zvolala. "Čo len s tebou bude." Objala Harryho a on jej objatie opätoval.
"Určite si unavený, poď, pôjdeš si odpočinúť a potom vymyslíme, čo ďalej." Povedala mu a viedla chlapca do hosťovskej izby. Pomohla mu vyzliecť si vlhké oblečenie, ktoré mal na sebe a obliekla ho do suchého, ktoré našla v ruksaku. Zistila, že okrem niekoľkých kúskov oblečenia a odkazu sa v ruksaku nachádzal Harryho rodný list. Dokument rýchlo zložila a vrátila ho späť. Počkala kým chlapec zaspí a potom odišla z izby.
Musela rýchlo vybaviť všetko dôležité. Volala do sirotinca na číslo, ktoré jej nechala v odkaze Sára. Oznámila im, čo sa stalo a povedala im, že Harry sa nachádza u nej. Bola prekvapená, že Harry bol u Sáry len dočasne. Keď sa nad tým teraz zamyslela, nevedela o chlapcovi vlastne veľa. Bolo jej ho ľúto, ale musel sa vrátiť tam, odkiaľ prišiel. Nezabudla však na Sárine varovanie a dohodla si s riaditeľkou sirotinca, že chlapca osobne privedie. Vedela, že to musí spraviť nenápadne. V tejto dedine mu očividne hrozilo nebezpečenstvo a ona chcela splniť priateľkyne posledné želanie, ktorým bolo bezpečné dopravenie Harryho do sirotinca. Keď si teraz spomenula na záhadného muža, ktorý sa jej v noci vypytoval na chlapca nadobudla ešte väčšie podozrenie. Nikto sa nesmie dozvedieť, že tu ten chlapec bol! Pomyslela si. Hlavne nie to, že prežil.
------------------------------------------------------------------------------------
"Zahajujem mimoriadnu poradu nášho rádu," začal úvodné slová Albus Dumbledore.
Severus len pohŕdavo odfrkol a čakal, čo mienil riaditeľ hovoriť ďalej.
"Túto noc sme zaznamenali mohutnú vlnu nekontrolovanej mágie na Severe Írska. Spoločne so Severusom a Minervou sme toto miesto navštívili. Domnievame sa, že išlo o útok niekoľkých stúpencov Temného Pána, ale nie je to potvrdené. Aby som zabránil tomu, že všetky stopy zničia pracovníci Ministerstva mágie, uvalil som na miesto ochranné kúzla. V súčasnosti sa na to miesto nedostane nikto iný, okrem nás."
Minerva súhlasne pokývala hlavou.
"Arthur, Minerva, Moody a Kingsley, vydáte sa tam a pokúsite sa zaistiť, čo najviac dôkazov. Ty Ludo sa pokúsiš získať nejaké informácie po svojej línii a ty Severus sa skontaktuj s Malfoyom a pokús sa zistiť, či nevie niečo o Smrťožrútskych aktivitách. Ten chlap vie vždy takmer o všetkom." Povedal Dumbledore.
"Albus, podarilo sa mi zistiť informácie o tom, že v tom dome žila nejaká Sára Whiteová s malých chlapcom." Snape prehovoril skôr, ako mohol Dumbledore pokračovať.
"Severus, kedy sa vám preboha podarilo získať tieto informácie?" zvolala McGonagallová.
"Na rozdiel od vás som nezaháľal a vrátil som sa na miesto činu," zavrčal pohŕdavo Snape.
"Ale, ale, môj chlapče, nebuďte taký nabrúsený." Káral ho Dumbledore. Očividne bol však spokojný s tým, čo práve počul. Akoby to aj očakával a Severus si zrazu uvedomil, že riaditeľ naschvál v danej veci nekonal. Severus zaškrípal zubami, zas sa raz nechal dobehnúť tým starým bláznom.
"Čo sa Ti podarilo ešte zistiť Severus?" spýtal sa Kingsley.
"V podstate len to, že tá žena tam nežila príliš dlho a chlapec by mohol byť malý Potter, ale neviem to naisto. Nikto nespomínal jazvu a nikto si ho poriadne nepamätá. Pri mojom pátraní ma napadlo, že by sme sa mali pozrieť do záznamov budúcich študentov. Dobre viete, že každý študent je zapísaný v našom zozname od narodenia. Ak je Potter po smrti, tak jeho meno vybledne a nahradí iný potenciálny kandidát." Povedal Snape.
"Severus, toto nie je také jednoduché. Na tých dokumentoch je staroveká mágia, ktorá ich chráni. Len vo výnimočných prípadoch je dovolené riaditeľovi školy nazrieť do týchto záznamov skôr, ako je to možné." Vysvetľoval Dumbledore.
"Toto je výnimočná situácia a malo nás to napadnúť skôr," odsekol Snape.
Dumbledore dlhšiu chvíľu premýšľal a potom prikývol na súhlas. "Dobre, Severus. Pokúsim sa pozrieť do tých dokumentov, keď sa vrátime. Teraz je čas pustiť sa do práce."
Všetci čarodejníci, ktorí boli v miestnosti sa pustili do pridelených úloh. Jedine Snape odkráčal do svojich izieb. Na návštevu Malfoy sa musel náležite pripraviť.
----------------------------------------------------------------------------------------------
Pani Riteová nervózne chodila po obývačke. Premýšľala, ako dostane Harryho z dediny. Celý deň sa všade v okolí pohybovali policajti a mnoho neznámych ľudí, ktorí sa pokúšali odhaliť príčinu výbuchu v dome.
Harry našťastie tvrdo spal a tak nepočul, že pani Riteovú navštívili policajti a spísali s ňou zápisnicu. Bola predsa najlepšou priateľkou Sáry Whiteovej. Žena ani náznakom nespomenula, že chlapec nešťastie prežil.
"Harry, zlatko, zobuď sa, je čas ísť." Budila chlapca okolo ôsmej večer, keď sa konečne situácia vonku trochu upokojila.
Harry bol okamžite hore. Pomohla mu obliecť sa do vyčistených vecí, ktoré mal na sebe, keď k nej prišiel. Ostatné mu zbalila do ruksaku, ktorý mal pri sebe. Podala chlapcovi medvedíka a viedla ho dole do kuchyne.
"Pripravila som ti večeru. Poď sa najesť, určite budeš hladný." Postavila pred chlapca tanier vynikajúcej hovädzej polievky, kým mu pripravovala druhý chod. Harry pomaly jedol a nenápadne ju sledoval. Nevedel kam pôjde, ale podľa toho, čo povedala táto teta, pôjde preč. Vedel, že jej môže dôverovať a tak si nad tým nelámal hlavu.
Keď sa najedol a pani Riteová sa nachystala na cestu vyrazili pod rúškom tmy von. Ulice už boli tiché. Pani Riteová rýchlo kráčala s chlapcom za dedinu. Objednala si telefonicky taxík z neďalekého mesta. Čakal ich pri poli. Rýchlo nastúpila aj s chlapcom a auto vyrazilo na cestu. Za pol hodinu boli na vlakovej stanici. Pani Riteová kúpila lístky a o chvíľu už cestovali preč. Harry zvedavo pozoroval svetlá, ktoré sa zjavovali a mizli za oknom.
"Kam ideme?" obrátil sa na pani Riteovú.
"Harry, vraciaš sa tam, kde si býval, keď si bol maličký. Je to dom plný detí, ktoré nemajú otecka a mamičku. Tam sa o teba postarajú." Vysvetlila mu pani Riteová.
"Ale, ja tam nechcem ísť." Povedal Harry.
"Chlapče, je to pre teba to najlepšie, ja sa o teba nemôžem starať a oni majú za teba zodpovednosť." Vysvetľovala mu trpezlivo pani Riteová.
"Ja chcem, tetu Sára," zašepkal chlapec.
"Harry, teta Sára sa už nikdy nevráti. Odišla preč na miesto, odkiaľ sa nedá vrátiť." Pani Riteová začínala mať problémy s odpovedaním na chlapcove otázky. Vôbec nevedela, čo má tak malému dieťaťu povedať.
"Ona je tam, kde je moja mamička a ocko?" spýtal sa po chvíli chlapec.
"Áno." Prikývla žena a bola prekvapená rozumnou otázkou, ktorú jej chlapec položil.
Chlapec sa opäť otočil k oknu a prstom začal kresliť obrázky na zarosené sklo. Vonku sa ochladilo. Rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou bol dosť veľký, čo bolo v toto jarné obdobie obvyklé.
Asi po hodine a pol vlak zastavil v malom mestečku. Pani Riteová s Harrym vystúpili. Pred stanicou stál taxík, takže do neho rýchlo nastúpila aj s chlapcom. Harry začínal byť unavený. Bolo niečo po polnoci a on mal byť už dávno v teplej posteli. Pani Riteová povedala taxikárovi adresu a o chvíľu sa už viezli tichými ulicami. O niekoľko minút auto zastalo pred veľkou starou budovou. Pani Riteová zaplatila taxík a viedla Harryho k veľkým vstupným dverám. Nad dverami bol nápis Sirotinec svätého Augusta. Zaklopala na dvere a čakala na odpoveď. O chvíľu sa dvere otvorili a v žiare svetla sa zjavila mladá žena. Harry sa vystrašene skryl za pani Riteovú.
"Dobrý večer, volala som dnes ráno s pani riaditeľkou. Priviedla som Harryho Greena. Volám sa Riteová" Povedala pani Riteová.
"Dobrý večer, pani riaditeľka spomínala, že prídete. Poďte ďalej." Povedala žena a pustila ich dnu. Harry sa obzeral po veľkej hale.
"Ty musíš byť Harry, maličký." Sklonila sa k Harrymu spomínaná žena a Harry prikývol.
"Si unavený?"
"Áno." Odpovedal slušne.
"Rozlúč sa s pani Riteovou. Potom ťa zavediem do izby."
Harry sa otočil k pani Riteovej, ktorá sa sklonila a chlapca objala. "Veľa šťastia maličký. Dávaj si tu na seba pozor." Pobozkala ho na čelo a pohladila po hlave.
V Harryho očiach sa zajagali slzy. Mladá vychovávateľka ho chytila za ruku a odvádzala ho preč. Chlapec sa ešte raz smutne obzrel. Zahli za roh a pani Riteová zmizla z jeho výhľadu. Bol späť na mieste, ktoré si vlastne ani poriadne nepamätal.
--------------------------------------------------------------------------------------------
Albus Dumbledore unavene listoval v záznamoch o budúcich študentoch školy. Stálo ho to veľa silných kúziel a energie, kým sa mu podarilo presvedčiť zabezpečenú truhlicu, aby mu tieto záznamy vydala. Teraz sa už niekoľko hodín prehrabával v pergamenoch, ktoré boli plné mien budúcich rokfortských študentov. Nakoniec našiel čo hľadal.
Pomaly prstom prechádzal po menách a hľadal priezvisko Chlapca, ktorý prežil. V tejto činnosti ho prerušil Severus Snape, ktorý sa zjavil v krbe.
"Á, Severus, aké správy mi nesieš?" pozdravil Albus Severusa.
Mladší čarodejník sa zviezol do kresla a unavene pozrel na Dumbledora.
"Asi vás nepoteším, ale od Malfoya som sa nedozvedel takmer nič. Každopádne si myslím, že za útokom v Severnom Írsku boli Smrťožrúti. To mi nepriamo potvrdil aj Lucius."
"Nevadí, počkáme s akými závermi prídu ostatní."
"Podarilo sa vám zistiť, či ten chlapec žije?" spýtal sa zrazu Snape.
Albus zodvihol hlavu a usmial sa. "Akurát som sa dostal k správnym dokumentom, ak chvíľu počkáte, dám vám odpoveď." Odvetil riaditeľ a znovu sa sklonil nad pergamen a pokračoval v hľadaní.
Trvalo mu niekoľko minút kým zodvihol opäť hlavu. S uspokojením sa usmial na Severusa.
"Takže chlapec žije. Jeho meno je stále v našich záznamoch aktívne."
"Viete z tých záznamov zistiť, či má chlapec iné meno alebo kde sa nachádza?" spýtal sa Severus.
"Nie. Táto informácia sa tam zatiaľ nenachádza. Adresa budúceho študenta sa objaví tesne pred nástupom do školy. Podľa toho vieme, kam máme adresovať list." Odvetil Dumbledore.
"Dovtedy neviete nič viac?" zvolal pochybovačne Snape.
"Nie Severus, nevieme. Každé dieťa má právo na svoje súkromie. Dokonca nesledujeme ani adresy týchto detí, keď sa listy rozosielajú. Nikdy sme to nepovažovali za potrebné."
"Nepovažovali za potrebné?" zvolal Snape. "A čo priestupky na škole?"
"To je iné. Keď sa dieťa stáva študentom našej školy, získavame magicky informácie o jeho doterajších úspechoch, či prípadnom štúdiu na muklovských školách. Získame záznamy o ich zdravotnom stave a informácie o rodičoch. Tak vieme, kde ich máme kontaktovať pre prípad, že ich bude nutné kontaktovať." Vysvetlil Dumbledore.
"Takže je dosť možné, že Pottera objavíme, až tesne pred nástupom do školy?"
"Áno, Severus, je dosť možné, že Harryho objavíme až pred nástupom do školy." Pokýval hlavou na súhlas riaditeľ.
Snape sa postavil a znechutený týmito informácia odišiel z riaditeľne. Na čo sa vlastne snažil Pottera nájsť? Nebolo jednoduchšie počkať si do jeho jedenástich rokov, kým príde do školy?
S takýmito úvahami kráčal po tichých rokfortských chodbách. Škoda, že tu nie je nejaký hlupák, ktorému by som mohol strhnúť body. Určite by mi to zlepšilo náladu. Pomyslel si Snape a zmizol na schodoch, ktoré viedli do žalárov.