41. kapitola – Neskrotený

Harry vstúpil do nemocnice a potichu prekĺzol okolo dverí kancelárie Madam Pomfreyovej, zamieril cez hlavnú časť nemocníčného krídla smerok k súkromnej miestnosti ďaleko na konci izby, kde mu Záškodnícka mapa ukázala Remusa. Spozoroval, že dvere sú zamknuté, ale na prekvapenie z vonku. Prečo preboha Madam Pomfreyová zamkla Remusa?

Šľahnutím prútika odsunul závoru a vstúpil. Keď sa priblížil k osamotenej posteli v izbe, uvedomil si, že niečo bolo zlé - - bol to Remus s určitosťou, ale tie mužské ruky a nohy boli pevne dolu zviazané do kostí hrubými železnými putami, ktoré ho držalu úplne nehybne. A tá posteľ sama o sebe bola premenená - - jej kostra bola oveľa pevnejšia a hrubšia než typické nemocničné postele. Dokonca aj napriek mimoriadnej sile vlkodlaka by sa neoslobodil z tejto postele alebo pút.

Vystrašený Harry rýchlo podišiel k posteli, chcel oslobodiť tohto muža. Spln bol už týždeň a pol preč - - prečo ho spútali? Čo sa chystalo?

Ale predtým, než mohol prísť úplne k Remusovi, muž sám prehovoril, jeho nízky a hrubý hlas, bol viac zavrčaním. "Nedotýkaj sa ma, Harry," varoval, zastavil Harryho v chôdzi. Pozeral so šokovaným výrazom ako Remus otvoril svoje oči. Neboli teplé, Harry zbadal mierny jantárový nádych očí - - tam bol ten skutočný chlad, pohľad vlka.

Vidiel Remusove oči blískajúce sa touto farbou raz alebo dvakrát - - pochopil,že boli chvíle, keď ten vlk v ňom zosilnel a bol rozhnevaný. Ale nikdy to nebolo viac, než záblesk v podvedomí muža a rýchlo jeho oči nadobudli ich prirodzenú farbu. Tentokrát totak nebolo.

"Remus?" potichu zašepkal. "Tvoje oči sú žlté." Presne tej istej farby ako boli Severusove. Čo sa deje? Boli napadnutí včera večer?

"Ja viem, Harry," Remus potichu zašepkal. "Stal som sa neskroteným. Stratil som kontrolu nad vlkom. Pokúsil som sa do toho zasiahnuť, ale neviem či môžem."

"Nerozumiem?" Harry sa chcel natiahnuť a dotknúť sa tohto muža, ukľudňovať niektorú z týchto bolestí a zúrivostí, ktoré sa odzrkadľovali na jeho tvári.

"Hovoril som Ti Harry, akonáhle vlkodlaci nezvládnu dobre žiarlivosť," vrčal zľahka. "My môžeme byť len pokojní alebo nazúrení. Neexistuje nič medzi tým. A ja sa nemôžem ako sa zdá vrátiť k tomu pokoju."

"Ty vieš o......" Harry začal, prerušený keď bol Remus zrazu napätý a začal bojovať s putami okolo seba. Ale tá snaha trvala len chvíľu a Harry ho podozrieval, že je vyčerpaný.

"Áno," povedal Remus zľahka. "Viem o tej ponuke na sobáš."

"Remus, Sirius sa nikdy neožení s Dracom," Harry naliehal. "Ty to vieš!"

"Umrie, ak nie," Remus mu povedal, zistiac, že jeho srdce je rozbité. A potom sa jeho tvár skrivila v zlomyseľnom vrčaní. "Ja zabijem tú Malfoyovskú rodinu, len čo sa odtrhnem!"

"Remus!" Harry zakričal. "Nie si zabijak! Kontroluj sa!"

Remus znova a znova bojoval s tými putami. "Nemal by si tu byť, Harry," povedal mu slabý. "Nie je to bezpečné."

"Ty ma nezraníš," povedal s presvedčením.

"Je to nebezpečné byť na muške neskroteného vlka," Remus potichu zašepkal. "Naša nálada môže nakaziť tých, čo sú okolo nás. Nemôžem tu ostať. Nie som dlhšie bezpečný. Nemôžem ostávať okolo ľudí. Nie som dôveryhodný."

"Slizolinov elixír Ťa vylieči," pripomenul mu s nádejov Harry.

Na moment Remus zmätene pozeral, akoby zabudol na ten elixír - - Remus, ktorý sa chválil s jeho intelektom a znalosťami. "Ten elixír, áno, ten elixír by mi mohol pomôcť, mohol by zatlačiť tú šialenosť."

"Všetko bude v poriadku, Remus," Harry súhlasil.

"Sirius bude do tej doby v manželskom zväzku," povedal potom Remus, skleslosť naplnila jeho oči.

"Môžeš mu povedať, že ľutujem, Harry?" prosil. "Môžeš mu povedať ľutujem, čakal som dlho?"

"Ty s ním budeš hovoriť sám, Remus!" Harry rýchlo povedal. "On nebude v manželskom zväzku! Nájdeme nejaké riešenie! Uvidíš Remus! Bude to vyriešené. Musí."

"Pán Potter!" hlas Madam Pomfreyovej prekvapil Harryho a otočil sa. Tá čarodejnícka liečiteľka stála pred otvorenými dverami Remusovej súkromnej izby. Mala vytiahnutý čarodejnícky prútik. "Okamžite poďte prec! Ako sa Vám podarilo prekĺznuť okolo mňa?" Na prekvapenie vôbec sa nepokúsila vstúpiť dnu, ostávala stále pri vchode.

"Chcel som vidieť Remusa!" Harry vysvetlil.

Dala mu pokyn, aby ju nasledoval, vyzerali byť obaja šialení a rozhnevaní. "Poďte odtiaľ hneď preč! Nemali ste tu byť! Odíďte od neho!"

Harry sa mračil, pozrel sa naspäť na Remusa. Ten muž civel naprieč izbou na Madam Pomfreyovú, jeho žlté oči sa nebezpečne leskli do ranné slnečného svetla, ktoré na neho svietilo cez vyseké úzke okno pozdĺž vonkajšieho múru. Nízke vrčanie vychádzalo z jeho hrdla.

"Remus?" Harry sa spýtal neisto.

Remus uprene hľadel na Harryho, zdalo sa, že bojuje s emóciou. "Má pravdu, Harry," vrčal. "Nemal by si tu byť. Nie je to bezpečné."

Ale Harry pokrútil hlavou. Severusove herecké výkony boli čudné, Sirius bol preč, Minister bol pomätený, nevnímal nič viac. Nechystal sa odísť a zriecť Remusa. Popadol stoličku, ktorá bola opretá o stenu a treskol ju nahlas o kamennú podlahu blízko Remusovej postele. Posadil sa neústupne na miesto, založiac si ruky. "Nejdem nikam," uviedol. " Neodídem, keďže ste ho tu priviazali. To nie je správne!" Madam Pomfreyová sa rozhnevala a pobúrene sa otočila späť do svojej pracovne.

----------------------------------------------------

Bola to panická slabosť, ktorá hnala Severusa cez zámok smerom k riaditeľovej veži. On zaútočil na Harryho - - skoro ho zranil, alebo horšie. Uprostred tej zúrivosti, ktorá ho prekonala, bola v ňom tiež istá veľmi silná dávka túžby. Akákoľvek šialenosť ho postihla včera večer, neopustila ho. Stále mal pociť, akoby bola mimo jeho kontrolu.

A čo Harryho slová - - jeho oči sa zmenili na žlté? Trik svetla iste - - ale, čo keď nie? Čo keď to je niečo magické - - niečo nebezpečné a on sa stal skutočnou hrozbou pre svoje okolie? Teraz sa cítil tak mimo kontrolu, nebol si istý čo bol schopný spraviť.

Dosiahol Gargoyla a zavrčal heslo, skočil na otáčajúce sa schodisko a namieril si to hore do veže. Dvere sa okamžite otvorili a on vkročil do vnútra bez čakania na pozvanie. Riaditeľ sedel za stolom, vstal, aby ho privítal, zamračil sa, keď videl ten výraz na Severusovej tvári.

"Albus! Niečo zlé sa so mnou deje!" Severus kričal a potom kráčal smerom k veľkému oknu, z ktorého bolo výhľad na veľké ľadové jazero pod ním. Ale on nemohol prestať, dokonca aj pre taký úchvatný výhľad. Zmenil sa a okamžite začal chodiť hore-dole naprieč kobercom, ktorý pokrýval kamennú podlahu.

"Severus," Albus Dumbledore povedal mierne. "Chcem, aby si sa posadil a vypil toto."

"Ja nechcem nijaký prekliaty čaj!" Severus kričal. "Niečo je zlé! Zaútočil som na Harryho!"

"Je zranený?" Dumbledore sa spýtal okamžite.

"Čo?" Severus sa otočil a civel na neho. "Nie, samozrejme, že nie! Nezranil by som Harryho! Ako sa opovažujete naznačovať, že ja - - "

"Ty si práve povedal - -" Dumbledore začal.

"Má šestnásť, Albus!" Severus kričal, začal znova rýchlo chodiť. "Ako si môžem myslieť takéto veci o šestnásťročnom? Je môj študent pre Salazara!" A potom očividne uvažoval a vrčal na Dumbledora, ukázal obviňujúco na neho prstom. "Vy ste ma oženili za neho! To je Vaša vina! Nikdy som nesníval o tom, že si ho vezmem, pokým to nebol Váš hlúpy nápad!"

"Severus Snape!" Dumbledorov hlas zahrmel na krátky moment, šokoval ho jeho silou. "Posaďte sa a vypite to!" Držal malú sklenenú fľašu - - nie čaj, ale elixír. Okamžite sa ukľudnil a bol šokovaný vlastným správaním. Severus si vzal od neho tú fľašičku, otvoril ju a opatrne ju ovoňal. Upokojujúci dúšok, spozoroval. Rýchlo vypil ten elixír, pocítil, že sa v jeho krvi upokojuje neovládateľná zúrivosť. Vďačne si sadol do jedného z kresiel pred riaditeľovým stolom, naplnila ho úľava.

"Albus," Severus šokovane prehovoril. "Čo je so mnou zlé?"

"Severus," Albus sa ho veľmi opatrne pýtal, ale jeho hlas nepripúšťal žiadny argument. "Je Harry zranený alebo každopádne dotknutý?"

Zdesený Severus pozrel hore na neho. "Nie, samozrejme, že nie!"

"Povedal si, že si na neho zaútočil. Dotkol sa ho," Albus mu pripomenul.

Severus pocítil, ako sa červená ponížením. "Ja som chytil jeho ruky a jačal na neho. A včer avečer. Ja .... ja som ho pobozkal, ale on spal. Nevie o tom dokonca."

"Ty si ho pobozkal," Albus zopakoval a klesol do svojho kresla, jeho oči naznačovali podráždenie. "Oh, dobrotivý bože, Severus. Znie to akoby ste - - "

"Má šestnásť, Albus!" Severus urazene protestoval, napodiv Albus nebol veľmi nervózny.

"Pred mesiacom som našiel troch Bifľomorských štvrtákov ako spolu vychádzajú výrazne vzrušení z Núdzovej miestnosti. Všetci traja z nich! Myslím si, že pán Potter bozk prežije! Obzvlášť jeden, cez ktorý spal."

Severus pri jeho slovách zbledol. "Bifľomorčania?"

"Vždy sa nájde jeden tichý," Albus potriasol hlavou.

"Albus, vy nechápete," Severus protestoval.

"Ja rozumiem, Severus," Albus povedal s unaveným povzdychom. "Je mi ľúto, že som Ťa nevaroval. Mal so vedieť, že sa to stane. Nie si jediný postihnutý." Držal si svoju ľavú ruku, ktorá mala na sebe dosť nechutné škrabance smerom na dol. "Musel som v skutočnosti rozdeliť včera večer mačkovitý boj medzi Minervou a pani Norrisovou," vysvetľoval. "A Arthur Weasley ma dnes ráno rýchlo volal v panike, keď našiel svoju manželku vzadu na dvore ako fúka hore záveje svojím čarodejníckym prútikom - - očividne bola presvedčená, že Záhradní škriatkovia proti nej zosnovali komplot."

Severusove oči sa rozšírili. "To je Lupin, nie?" On to spravil? Nejako nás ovplyvnil."

Albus prikývol. "Áno, obávam sa, že áno."

"Ale prečo? Dával mi za vinu pre - -"

"Ach, Severus, nespravil to zámerne!" Albus rýchlo prerušil jeho myšlienkový pochod. "On si nemohol pomôcť. To je práve povaha vlkodlakov. Ich náladovosť môže ovplyvňovať každého okolo nich."

"Vy ste vedeli?" Severus zvola s nedôverou.

"Samozrejme, že som vedel, Severus," Albus odpovedal. "Prečo si myslíš, že som bol vždy zhovievavý k tým Záškodníkom?"

"Hovoríte, že Lupin je potom navždy neskrotený?"

"Samozrejme, že nie!" Albus podráždene povedal, buchol päsťou po svojom stole, ukázal tak svoju náladu. Zastavil sa a pozvdychol si, otvoril svoju stolnú zásuvku a z plechovky vybral citrónové cukríky. Severus spoznal, že sú vyrábané špeciálne pre riaditeľa - - oživené o Upokojujúci dúšok. Starí muž si dal jeden do úst a pokračoval tým, čo sa chystal povedať.

"Remus Lupin je jedným z najláskavejších, väčšinou ovládajúcich sa mužov, akých som kedy poznal. A nie, nebol potom neskrotený."

"Ale vy ste práve povedali - -"

"Ty, a veľa iných ľudí máte veľmi veľa zlých názorov na vlkodlakov," prerušil ho Albus znova. Pretrel si svoje oči pod okuliarmi, hľadajúc svoj vek. "Remus je dobrý muž, a to čo sa stalo je veľmi nečakané a nešťastné. A my musíme nájsť riešenie, ako ho zatiaľ ochránime, pokým nájdeme riešenie na to ostatné. Prečítal som si ten Blackovský príbuzenský vzťah, aby som zistil, či tam nie je nejaká medzera - - hoci skôr podozrievam Luciusa Malfoya, že to urobil tiež."

"Albus, nerozumiem." Severus povedal potichu, chcel vediež prečo bol postihnutý. "Čo sadeje? Prečo on dokáže mať vplyv na všetkých nás?"

"On mal vždy schopnosť vplývať na vás, Severus," Albus s usmieval. "Len ste to nikdy nespozorovali. Všimli ste si to len preto, že ten neskrotený prenos je tak násilný - - vy sa cítite mimo kontrolu."

"Čo myslíte tým, že ma vždy ovplyvňoval?" Severus pocítil strach.

Albus si povzdychol a oprel sa na stoličke. "Možno by som mal začať od začiatku - - myslíš si, že to bolo v prvom rade zlé, že som dovolil vlkodlakovi, aby prišiel do tejto školy? Alebo, že som ho najal s vedomím, že najatý vlkodlak bude učiť našich študentov?"

"Mali sme tento rozhovor predtým," Severus odpovedal rovno.

"Dobre, boli by ste potom prekvapený, že on nebol prvým vlkodlakom, ktorý bol na tejto škole, že je tu fakt o tom, že v histórii Rokfortu boli vlkodlaci špecificky vyhľadávaní ako učitelia, aj ako študenti?"

Severus neveriacky držal jazyk za zubami. Albus by to nepovedal, keby to nebolo skutočné, ale nedávalo mu to žiadny zmysel. On vždy veril v extrémne riziku, že okolo študentov je vlkodlak."

"Je realitou Severus, že strach, ktorý máme z vlkodlakov je strach prebraný od Muklov," Albus vysvetlil.

"Muklov?" Severus zatriasol hlavou. "To je presný opak, Albus. Čistokrvní čarodejníci veľmi otvorene hovoria o vlkodlakoch. Muklovia vždy akceptovali rýchlejšie vlkodlakov. Vezmime si Harryho a Hermionu - - oni si nič nemysleli dovtedy, kým sa nedozvedeli, že Lupin bol vlkodlak."

Ale Albus pokrútil hlavou. "Severus, logicky povedané, prečo sa čarodejníci naozaj boja vlkodlaka, keď vedia, že pokial sú skrotení, sú nebezpeční len na jednu noc v mesiaci? Boli časy v našej histórii, keď sa čarodejníci nebáli vlkodlakov - - oni pochopili, že to bola kliatba, podnikli kroky, aby ochránili sami seba pred hrozbou. Len jedenkrát boli vlkodlaci naozaj hrozbou, keď sa zmenili na neskrotených - - a potom boli väčšinou zničení pre dobro spoločnosti. Nie, boli to muklovia, ktorí sa naozaj obávali vlkodlakov. Oni nerozumeli povahe tej kliatby a nemohli chrániť sami seba proti nim, keď bol mesiac v splne. Boli to oni, kto začal lov nerozlišujúc ich, v priebehu rokov sa ich strach dostal do našej spoločnosti."

"Čo to má čo robiť s vlkodlakmi na Rokforte?" Severus vyzeral byť zvedavý, kde s tým Albus mieri.

"Severus, každý rok na Rokforte končí 40 až 50 študentov," Albus uviedol. "Koľko z tých šudentov predpokladáš, že ide do Akadémie pre aurorov každý rok?"

Severus pokrčil plecami. "Okolo päť alebo šesť z nich, niekedy viac, niekedy menej. Čo to s tým má spoločné?"

"Vieš o skutočnosti, že keď si študoval ty, jediný jeden z Chrabromilčanov v Remusovej Lupinovej triede, rovnako ako všetci Chrabromilčania v triede nad a pod ním sa stal aurormi? Každý jeden z nich - - muž a žena. Zároveň s päťdesiatimi percentami Bystrohlavčanov a Bifľomorčanov z tých istých ročníkov. Keby tu nebola skutočnosť, že Voldemort tažko naberá ľudí z týchto tried Slizolinčanov, som si istý, že čísla by boli podobné. A pre ostatných študentov mladších aj starších, ktorý študovali na Rokforte, pokým bol Remus Lupin v škole - - skoro polovica z nich sa stala Aurormi.

Severus myslel späť na tých študentov, čo chodili do iných fakúlt pokým bol na škole on. Vedel James Potter, Sirius Black a Peter Petigrew absolvovali aurorský program, hoci to nezastavilo Petigrewa, aby zradzoval ministerstvo a svojich priateľov. Lilly bola v aurorskom programe spolu s Potterom, až pokým sa nedozvedela, že čaká Harryho. A Alica a Frank Longbottomoví boli o rok vyššie.

"Tri triedy šudentov, ktoré skončili Rokfort, keď tu Remus Lupin vyučoval pred tromi rokmi." Albus pokračoval. "Z tých 124 študentov 59 z nich prešlo autorským programom. Za normálnych okolností by sme mohli predpokladať, že to bolo 15 až 20 z nich, namiesto 59. A teraz tu je tá vec viac než čokoľvek, s ohľadom na to, že ťažkosti sú pred nami, sú kompetentnými Aurormi - - ktorých my môžeme dostať. Vlni sme stratili v bitke veľa Aurorov."

"Hovoríte, že Lupin ovplyvnil všetkých z nich?" Severus nedôverčivo povedal.

Albus prikývol. "Byť práve okolo vlkodlaka, má sklom spraviť ľudí viac agresívnymi. To nezmení ich osobné útoky alebo ich núti robiť čokoľvek čo oni nechcú - - to im práve dáva odvahu alebo silu prenasledovať veci, ktoré oni potrebujú, viac energie a presvedčenia. Iba keď je vlkodlak neskrotený, to je to, že sa stávajú nebezpečnými pre svoje okolie."

"Robením toho, čo oni nechcú robiť?"

Ale Albus potriasol zrazu hlavou. "Zdolanie zábran, ktorými kotrolujú zlosť, silnú túžbu, vládu alebo vlastníctvo a robenie vecí, ktoré by ste normálne nerobili. Remus nedal tieto emócie do vás, on ich iba zosilnil. Je to podobné, akoby ste boli opitý. A rozhnevaný v opitosti zrazu."

Nie, on určite chcel jednať s myšlienkou, že silná túžba, ktorá ho postihla včera večer, alebo zároveň zúrivosť, ktorá ho posadla toto ráno, bola len jeho vlastnou. Severus sa zameral na tú Rokfortskú otázku. "Vy potom tvrdíte, že nechávate Lupina na tejto škole naschvál, leno má vplyv na študentov?"

"Naschvál som urobil to, ako robili nevypočítateľné iní riaditeľovia predo mnou," Albus potvrdil - - on ukázal na stovky portrétov na stene izby, všetky postavy v nich zámerne sledovali túto debatu.

Viacerí z nich zdvihli ruka a mávali Severusovi, akoby sa ich táto otázka týkala. "Jednou z hlavných úloh Rokfortu bolo produkovať Aurorov. Štyria zakladatelia nenastavili túto školu pre vzdelávanie elity spoločnosti - - oni chceli, abyto bola na tvorbu spoločnosti. Produkuje mužov a ženy, ktorí majú vládnuť nášmu svetu a chrániť ho pred všetkými hrozbami. Ironicky tí čistokrvní čarodejníci z našej spoločnosti nevedomky prijali muklovský strach a vlkodlaci sa stali vydedencami, ako mnoho iných tvorov v našom svete, v ktorom by mohli prinášať osoh našej spoločnosti ako celok. Hagrid je perfektným príkladom toho - - magickí tvorovia mu nevedomky veria, a predsa je dole v spoločnosti čarodejníkov, pretože má vo svojich žilách obriu krv."

Severus potriasol hlavou a vstal, nie je pripravený spracovať všetky informácie teraz. "Toto je všetko dobré a výborné, Albus, ale čo my teraz? Koľko ľudí je postihnutých Lupinovou neskrotenou náladou? Je celá škola v nebezpečenstve?"

"Nie, len tí, ktorí s ním boli v izbe včera večer alebo tí, ktorí sa s ním dostali do kontaktu od tej doby," uistil ho Albus. "A skupina zo včera večera, myslím si, že sme bezpeční dosť. Väčšina z nás má celkom dobrú schopnosť potlačiť v sebe temnejšie emócie. Minerva by bola skvelá, keby nebola premenená na Animága včera večer a tým ju to nasmerovalo k charakteru zvierat. Väčšina ostatných učiteľov bude v poriadku - - Flitwick a Hagrid majú neľudskú krv v sebe a tá bola len ťažko ovplyvnená. Madam Sproutová zdá sa, že sa jej agresivita vybýja do jej rastlinstiev - - ona presadzuje skleník číslo 5 celé predpoludnie, očividne nastolila zlomyseľnú vojnu preti smútku. Madam Hoochova lietala mimo celé predpoludnie. A zatiaľ, čo Weasleyovci sú zaručene dosť nestáli, majú rôzne zdravé odbitiská, ktoré im pomôžu usmerniť ich emócie. Som vďačný, že dvojčatá neboli v tom čase v izbe."

"A čo ja?" Severus požadoval. "Ako mám kontrolovať sám seba?"

"Rovnakým spôsobom ako vždy, Severus," Albus vysvetlil mierne. "Vždy si bol náchylný k prudkému hnevu. A vždy si zvládol a prekonal tie impulzy. Teraz keď viete, čo sa deje, čakám, že to zvládnete ako vždy."

Severus pozrel na citrónové cukríky, ktoré boli na riaditeľovom stole. "Vy ste dotknutý?"

"Samozrejme," Albus odpovedal. "Nie je to ďaleko známe, ale mám hroznú náladu. Prečo si myslíte, že som Vás žiadal, aby ste mi vyrobili špeciálne cukríky? Nemáte predstavu o tom, aké otázky sa objavujú v škole plnej silných detí, ale taktiež tá pomätenosť, ktorá je každý deň na Ministerstve mágie. Existujú dni, kedy sa zamknem v izbe a zmiznem."

Severus sa zrazu bledo usmieval. "Čo urobíme s Lupinom?"

Albus sa ťahal rozmýšľajúc za bradu.

"Dúfam, že Slizolinov elixír bude riešiť ten neskrotený problém, zatiaľ čo ja budem hľadať východisko z tej smiešnej svadby. Ako to je, to s tou alicianciou medzi Blackovou a Malfoyovou rodinou sa zdá byť skala podľa spojenia a očividne to nebola zmena, že sa Lucius oženil s Narcissou. Dúfal som, že to bola miera pokrvného pôvodu od Siriusa a Draca, sú prví bratranci druhého stupňa, ale očividne je tam priajteľná miera rozdielov oboma rodičmi."

"Svadby prvý bratrancov sú dosť bežné medzi pokrvnými príbuznými," Severus súhlasil.

Riaditeľov krb sa zrazu rozhorel a hlava Madam Pomfreyovej sa objavila v ohni, prerušila ich rozhovor. "Albus," volala. "Mali by ste čo najskôr prísť dole. Pán Potter je tu a ja ho nemôžem donútiť, aby opustil Lupinovu izbu."

Severus sa obrátil a civel na riaditeľa školy. "Teraz čo?" požadoval. "Harry je ovplyvnený tiež!" Albus si zle a chorľavo povzdychol. "Uvidíme, Severus. S ohľadom na to, že Harry bol vychovaný tými strašnými Muklami, ja ho podozrievam, že má viac praxe ako každý z nás, ako kontrolovať svoje emócie. Najlepšie bude, keď tam prídeme skôr, ako uvoľní Remusa z jeho pút. Nepochybujem o tom, že Rumus by zabil pána Malfoya, ak by sa teraz odtrhol."

---------------------------------------

Autorská poznámka:

S ohľadom na príbuzenský vzťah z matkinej strany: Viac bude vysvetlené v ďalšej kapitole. Nie, nemôžete náhodne navrhovať čarodejníkov a donútiť ich, aby si vás vzali, aby ste mohli odstrániť hlavu rodiny, keď to odmietnú. (hoci to bolo zaujímavé, spraviť takýto prieskum v inom príbehu .... hmmmmm.... sondujem, aká fráza ma práve napadne.)

S ohľadom na autorku: JKR nám nie celkom vysvetlila prácu Ministerstva, prečo by práve autori fan fiction zábavu vo vytváraní rôznych oddelení, ktoré riadia čarodejnícky svet. Chápem to tak, že Aurori boli špecializovanou skupinou bojových čarodejníkov - - chytali temných čarodejníkov, ako sú bez potvrdenia uvádzaní v jej knihách. Mám podozrenie, že patria pod Ministerstvo mágie a jeho súdny dvor. Moderné policajné zbory sú rozdelené na oddelenia ako mravnostné, závažné zločiny, nezvestné osoby, kybernetická kriminalita, vraždy, atď. Policajný zbor v čarodejníckom svete bol podobný - - napríklad Arthur Weasley napríklad nikdy nebol označovaný ako auror, ale ako člen Oddelenia na odhaľovanie zneužitých muklovských artefaktov. Myslím si, že je to nejaký druh policajného zboru. A tiež vidím, že tí aurori sú špecializovaným oddelením, niečo SWAT tím - - muži a ženy, ktorí boji špeciálne vycvičení na bojové situácie. Potom je pochopiteľné, že 5 alebo 6 noví členovia každý rok boli postačujúci na to, aby obsadili takéto špecializované oddelene, ak prevažná časť toho policajného zboru odišla nevyhnutne na Rokfort. Javí sami, že ľudia ako Alkirkovi muži, ktorí neovládajú veľa mágie, ale sú skvelí bojovníci boli dokonalí na obranu rodín a verejných miest, keby mali aurora, ktorý by ich viedol. Ďalej si myslím, že roky popierania tejto skupiny boli extrémne. My pracujeme v priemere 40 rokov, potom ideme do dôchodku. S predpokladom, že sú zranení (rovnako ako Moody), auror by mohol potenciálne pracovať zhruba 80-120 rokov v takejto práci.

Ale situácua ako táto vojna, bolo zúfalo potrebných viac aurorov a ministerstvo bolo nesporne prinútené, načrieť medzi menej kvalifikovaných ľudí z iných oddelení (pamätám si tie MLOKy, ktoré sú potrebné, aby sa stali aurormi). Strata 63 aurorov v bitke v minulom roku bola ohromná - - bolo preto pochopiteľné, aby Albus produkoval viac aurorov. Pamätám si, že Snape spomenul, že väčšina čarodejníkov nemala schopnosť pre DADA.

Pokiaľ ide o špecifických členov triedy Remusa Lupina - - vieme, že obaja James a Sirius boli aurormi. Vieme, že Alica a Frank Longbottomový boli aurormi. My nevieme nič o Lilly a Petrovi a ich profesii, ktorú vykonávali. Peter, ale robil všetko, čo James a Sirius - - dáva teda zmysel, že sa minimálne pokúšal stať aurorom. A Lilly bola tak odvážna, že nevidím žiadny dôvod, aby nerobila to isté. Ale nevieme nič o ďalších členoch - - hoci Kingsley sa zdá byť rovnako starý ako Sirius a Remus.

S ohľadom na Blackovu rodinu: Veľa ľudí sa ma požiadala, aby som objasnila toto - - všetky informácie sú zásadné, môžete si ich nájsť sami. Sirius a Regulus boli bratia, Bellatrix, Narcissa a Andromeda sú sestry. Tí 2 muži sú prvými bratrancami 3 žien. To znamená, že Sirius bol prvý bratranec druhého stupňa (jedna generácia vypadla) oboch Draca a Tonksovej. A aby mohla Blackova rodina nasledovať normálnu líniu a ľudia začali jeden po druhom vymierať, tá línia pôjde ako táto: Sirius, potom Regulus (ktorý je už mŕtvy), potom Bellatrix, potom Narcissa, potom Draco, potom Andromeda, a potom Tonksová. Áno, Harry môže byť nazvaný Siriusovým dedičom - - ale ako zistíte, vyžaduje to zmenu príbuzenských vzťahov (ktorá ešte nebola urobená).

Prečo môže Narcissa hlasovať v Siriusovom mene, keď mu stále patrí hlasovacie právo? Jednoducho povedané - - robila to tak trocha nezákonne, ako sa dalo predpokladať v predchádzajúcej kapitole - - ale perfektne prijateľným spôsobom. Sirius a Bellatrix boli obaja zatvorení v Azkabane - - ľudia držaní v Azkabane, pod vplyvom Dementorov nie sú normálni. Bola to tá posledná vec o ktorej rozmýšlali, že majú nejaké hlasovacie práva. Aké milé, že majú takúto dobrú veľkorysú sesternicu, ktorá láskavo pokračovala a vykonávala ich povinnosti, zatiaľ čo oni boli odstránení zo spoločnosti - - nepochybne Fudge a ktokoľvek iný, bol Narcisse vďačný za jej voľbu a obeť (áno, som sarkastická). Sirius musel trvať na svojich právach ako hlava rodiny môže čokoľvek zmeniť a zatiaľ čo bol v Azkabane, nerozmýšľal o takýchto veciach. Dokonca, keď bol teraz mimo Azkabanu, mohol mať všetko späť a stále na to myslel - - to je jedným z dôvodov, prečo tá zmena príbuzenských vzťahov nebola urobená (je to riešené v budúcej kapitole). Existuje tiež ďalší problém, že by ste prišli o finančné zdroje a boli chytení aurormi.

Mimochodom, páčia sa mi všetky tie návrhy na to, že Draco sa ožení s niekým iným - - niektoré z nich boli veľmi chytré! Ako budete skoro vidieť, niekto iný má už niečo bizardné skryté vo svojom rukáve.