5. Oživujúci lúč nádeje

Verná svojim slovám, o niekoľko dní neskôr, mala Juno Harryho späť na chirurgii. Tento raz to bolo oveľa ľahšie a o dve hodiny, Harry pohodlne ležal vo svojej posteli. Tiež vyzeral fyzicky lepšie. Rezy boli vyliečené, odreniny zmizli. Zdravotné sestry a ošetrovatelia mu poskytli výbornú starostlivosť. Jeho vlasy boli umyté a narástli celkom dlhé. Siahali takmer po ramená. S jeho krivým nosom z nedávneho bitia, Juno mohla vidieť určitú podobnosť medzi otcom a synom; s výnimkou očí. Keď tie otcove boli také čierne ako noc, tie synove boli zelené ako trblietavé smaragdy.

Bolo tesne po chirurgickom vyšetrení, keď spozorovala zmenu na Harrym. Hneď vedela odpoveď po zatrepotaní sa jeho očí, prichádzal k sebe. Poslala ošetrovateľa, aby zavolal Severusa.

"Čo sa deje?" spýtal sa hneď, ako vstúpil na nemocničné oddelenie.

"Prebúdza sa," povedala. "Myslela som si, že by ste tu chcel byť."

"Nemôžem." Vyprskol. "Proste ma informujte, ale ten chlapec nemôže mať akékoľvek podozrenie." Dodal, znel nahnevane.

"Ten chlapec!" povedala sama rozhnevane. "Severus, to je váš syn. Jeho meno je Harry!" hádala sa, ukazovala prstom na mladíka na posteli.

"Ja to všetko viem, žena!" divoko vrčal. "Ale nemôžem tu byť!" odvrátil sa, jeho oči sa blýskali. Otočil sa a búrlivo opustil ošetrovňu.

Stála tam, zarazená, niekoľko minúť až pokiaľ ju nevarovalo zastonanie z postele, okamžite zareagovala. Jej pacient. Presunula sa k jeho nočnému stolíku a chytila ho za ruku.

"Harry," povedala jemne. "Počuješ ma?" kývol hlavou, ale len trochu. "Dobre," povedala mu. "Myslíš, že sa na mňa môžeš pozrieť?"

Pomaly otvoril oči do úzkych štrbín a rýchlo ich zatvoril.

"Príliš svetla?" spýtala sa, okamžite rozoznala problém. Stlmila svetlá, keď prikývol na súhlas.

"Dobre, miláčik. Pokús sa znova," povzbudila ho. Pomaly otvoril oči, mrkal dokonca aj v relatívne tmavej miestnosti. Jeho oči škúlili, keď sa pokúšal zaostriť.

"Okuliare," zachrapčal, jeho hlas bol sotva šepotom. Rozhliadla sa okolo jeho postele a v zásuvke, ale neboli tam žiadne okuliare.

"Ľutujem Harry, ale nie sú tu žiadne okuliare," oznámila mu. "Počkaj na chvíľu, hneď sa vrátim."

Prikývol na súhlas a zatvoril oči. Rýchlo sa vrátila so svojím čarodejným prútikom a povedala: "Optica Modica!" Harryho zrak sa dramaticky vyčistil a on sa na ňu zameral.

"Obávam sa, že je to len dočasné," usmievala sa na neho, "spýtam sa na tvoje okuliare pre teba," dodala. Harry prikývol.

"Volám sa Dr. Aesculapiusová." Predstavila sa a usmiala sa kvôli výrazu na jeho tvári. "Ale ty mi môžeš hovoriť Dr. A. Súhlasíš?" znova prikývol.

"Si múdry, že priveľa nehovoríš. Nechcem s tebou vôbec strácať slová. Jednako si veľmi šťastný mladík," povedala mu. "Chcem urobiť niekoľko malých testov. Budeš len kývať alebo krútiť hlavou, dobre?" spýtala sa. Harry opäť len prikývol.

"Predovšetkým, bolí ťa hlava?" prikývol svojou hlavou. "Dobre..." prikývla Juno.

"Tvoj zrak sa poriadne vylepšil?" prikývol. "Žiadne dvojité videnie?" pokrútil hlavou. "Výborne..." usmievala sa.

Jemne pritlačila končeky prstov na jeho hrdlo a spýtala sa, "Bolí to?" prikývol. "Dobre, otvor ústa." Nariadila. Zasvietila jasným svetlom do jeho úst, presvetlila jeho hrdlo svetlom ako jasný deň. Po dôkladnej kontrole sa usmievala a povedala: "Potrebuje to trochu viac času. Bude to dobré. Pokiaľ to bude možné, pokús sa príliš nehovoriť." Prikývol.

Pokračovala v jej prehliadke, stláčala a štuchala jemne všade, kde to bolo potrebné. Ohýbala ruky, nohy, prsty a prsty na nohách. Všetky veci zhodnotila, zdalo sa, že to robila celkom dobre. Spokojná zastrčila prikrývky okolo neho a sadla si vedľa neho.

"Harry, myslím si, že sa dobre zotavuješ, ale neunáhli to. Máš pred sebou dlhú cestu. Najprv liečenie a rekonvalescenciu. Potom budeš potrebovať intenzívnu terapiu, aby tvoje končatiny a svalstvo začali poriadne pracovať. Budem tu pre teba počas celej tvojej liečby. Si mojou jedinou starosťou. Dobre?" vysvetlila. Prikývol a do jeho očí sa vtisli slzy.

"Máš bolesti?" spýtala sa hneď. Prikývol a presunul svoju ruku na svoje srdce.

"Ach, miláčik, to je v poriadku," rýchlo pohladila jeho ruku, "my všetci ti venujeme svoj čas, aby ste ti pomohli! Sľubujem!" prisľúbila.

Prikývol a slzy mu tiekli pomalšie. Stála a zobrala ho opatrne do náručia ako len mohla. Obtočil svoje tenké ruky okolo nej a povzdychol si, keď položil svoju hlavu na jej rameno.

"Ach, Bože," pomyslela si. "Ten chlapec je tak krehký! Budem musieť byť veľmi opatrná."

Dni ubiehali jeden po druhom. Severusove nočné návštevy pokračovali. Juno strávila všetok svoj ranný čas s Harrym. Silnel zo dňa na deň. Týždne prešli do mesiacov a začal školský rok. Harry sa uzdravoval, na povrchu. Jeho odreniny zmizli. Niekoľko jaziev ostalo, ale čoskoro zmiznú. Začal s fyzickou terapiou, ale postupovalo to pomaly. Stále nezišiel z postele. Čoskoro sa jeho hrdlo zahojilo, ale ostal určitý chrapot na jeho hlase, ktorý spôsoboval, že znel spôsobom akoby hovoril hlboko z jeho hrude. Samozrejme, nebola to nevyhnutne zlá vec. Pribral dvadsať libier, ale musel ísť ďalej. Jeho farba bola dobrá, ale stále bol bledý. Určite potreboval slnko.

Jeho priatelia Ron a Hermiona ho navštevovali každý deň. Dohodli sa, že sa budú učiť. Hermiona sa prihlásila dobrovoľne a prekvapivo, dvaja profesori sa tiež ponúkli, profesorka McGonagallová a Severus Snape. Objavil sa prvý deň kvôli vyučovaniu, Juno bola šokovaná, keď videla reakciu, ale ostala ticho. Severus bol skôr uštipačný a odporný a Harry sa na neho mračil, čo nemalo ďaleko k nenávisti. Nerozumela tomu. "Vyzerajú, že nenávidia jeden druhého!"

S obavami o Harryho zdravie sa vybrala k riaditeľovi.

"Zdravím, doktorka!" pozdravil ju. "Ako sa dnes má každého obľúbený pacient?"

"Dobre, v skutočnosti, to je dôvod, prečo som tu," začala váhavo.

"Ako to, moja drahá?" spýtal sa.

Zhlboka sa nadýchla a zamyslela sa. "Celkom náhodou som sa dozvedela o tajnom vzťahu medzi Harrym a Severusom. Na Severusove naliehanie som súhlasila, že budem ticho. Ale nesúhlasím s týmto vzťahom, aký je teraz. Tá nenávisť a nepriateľstvo medzi nimi dvomi, väčšinou podnietené Severusom, ani najmenej nepomáha Harrymu. Uvedomujem si, že je to bežný vzťah pre nich, ale je to stále škodlivé pre Harryho krehký stav," vysvetlila.

"Súhlasím," povedal súcitne starý čarodejník. "Pokúšal som sa dosiahnuť, aby v tomto Severus zmenil svoje zmýšľanie. Je veľmi tvrdohlavý v zatajovaní pravdy pred Harrym. Trvá na tom, že je to jediný spôsob, ako pokračovať v Harryho ochrane pred ďalšími hrozbami z Temnej strany."

"A čo jeho krehký duševný stav?" spýtala sa. "Ten chlapec bol zneužívaný na pokraj smrti. Bol neustále vychovávaný tvrdením, že je nanič, menejcenný a horšie. Túži po nejakej malej náklonnosti, nejakom výraze lásky, súcite alebo dokonca nádeji. Je teraz zamestnaný fyzickým zotavovaním a držaním kroku v štúdiu. Čo sa stane, keď sa začne zaoberať otázkou svojej hodnoty? Svojou vlastnou cenou? Varujem vás, pane, tento chlapec smeruje k duševnému kolapsu a spáleniu! Môžeme teraz začať, aby sme tomu zabránili. Ak Severus miluje svojho syna, bude najlepšie, ak to vybaví predtým, než sa to priostrí!" skončila svoj výbuch, jej pevný výdych uviazol v hrudi. Zúrivo pomáhala ochrániť tohto chlapca.

"Dobre, doktorka," upokojil ju. "Urobím všetko, čo môžem, aby som dosiahol zmenu Severusovho názoru, no nedávam záruku. Je chlapcov otec a je to napokon na ňom. Rozumiete?" spýtal sa.

"Áno, pane," povedala. "Prosím vás, pokúste sa a ďakujem vám za vašu pomoc."