54. kapitola – Prebudenie Námesačníka

Okolo Veľkonočných prázdnin Severus oznámil, že dokončil elixír na Lycanthropiu pre Lupina. Harry uvítal tie správy nadšene, okamžite odoslal list Siriusovi a so skutočnou vďačnosťou prekvapujúco Severusa objal, čím trochu upokojil jeho hormóny, ktoré ako sa zdalo, nedávno sa búrili v jeho žilách.

Veci medzi ním a Harrym boli ťažkopádne od jeho žiarlivého výstupu a následného bozku, bol vďačný, že mu môže ponúknuť niečo pozitívne, niečo čo by mu pripomenulo, že byť v manželskom zväzku s Majstrom Elixírov nemusí byť až taká zlá vec. Zatiaľ čo chlapec nebol rezervovaný alebo rozhnevaný na neho, on bol podráždený od tej noci, nepokojný a nervózny akoby si uvedomil nové dimenzie v ich vzťahu, ktoré ešte celkom nevedel ako ich má prijať. Držal si dokonca odstup od kúska flirtovania, vyhýbal sa rozhovoru, ktorý by sa mohol otočiť na viac ako intímny. Celá táto vec spravila Severusa nesvojho a on dosiahol dočasný odklad.

Väčšina študentov opustila školu na začiatku Veľkonočných prázdnin, zanechala ju tak dosť bezpečnú pre návrat Siriusa. Tie dve Weasleyovské deti ostali, rovnako ako Hermiona. Draco odmietol odísť napriek viacerým listom od jeho matky, ktorá ho žiadala, aby prišiel domov. Po ich krátkych medových týždňoch, Charlie sa vrátil do práce v Rumunsku, navštevoval ho len po víkendoch, keď navštevoval Draca v súkromných izbách, ktoré mu boli poskytnuté na zámku. Ako McGonagallová poukázala, ženatí študenti nemohli bývať na internátoch, a pretože by bolo nebezpečné, keby Draco býval sám v Rokvile, Dumbledore našiel pre neho súkromnú miestnosť, ktorú mohol zdieľať s Charliem počas víkendov. Bol to fakt, ktorý Draco akceptoval radostne ako výsadu, ktorá popierala dôležitosť jeho bytosti v škole. Pre Severusa bola celá táto vec skôr zábavná.

Sirius prišiel s Dumbledorom v prvé prázdninové ráno, vošiel do Severusových izieb ako Tichošľap. V tej chvíli, ako sa tie dvere za ním zatvorili, a on sa premenil do ľudskej podoby, Harry bežal naprieč izbou smerom k nemu a objal vo pevne na privítanie. Severus sledoval mrzuto toto jednanie. Kto by si pomyslel, že sa nastane bežnosťou v jeho živote, že bude mať vo svojich súkromných izbách Siriusa Blacka?

Black vyzeral unavene, ale bol rozrušený, jeho modré oči boli naplnené dychtivým ohňom, ktoré ho počas jeho detstva varovalo, že plánuje určitý nový žart. Severus sa musel zmieriť so starou nedôverou, ktorá sa v ňom rozhorela pri tomto pohľade - - nebolo typické pre Blacka, že bol schopný myslieť na čokoľvek iné, než na vlkodlaka práve teraz. Súdiac podľa žiarenia v riaditeľových očiach, Severus ho podozrieval, že Blackove a Harryho vzrušenie bolo nákazlivé.

Pozrel na Severusa, Black mu prikývol, tento raz si zapamätal obyčaje. "Snape," pozdravil ho. "Ten elixír je pripravený?" Bolo počuť tú bolestivú horlivosť v jeho hlase. Prečo Chrabromičania potrebovali mať srdcia v ich rukách?

Severus prikývol, pozrel sa krátko na Harryho, ktorý stál pritisnutý na Blackovu hruď, jednu ruku mal okolo neho s jasným úškrnom na jeho tvári. Chlapec bol taký dychtivý po jeho privítaní, keď prešiel cez tie dvere večer!

"Máme pred sebou množstvo vecí, o ktorým si musíme najprv pohovoriť," varoval Blacka, naznačil mu, aby sa posadil. Black, Harry a riaditeľ sa pripojili k Severusovi a sadli si do kresiel pred ohňom.

"Jedna z tých požiadaviek toho procesu je, že Lupin musí vedieť Animágovskú transformáciu," Severus začal. "Viem, že ste nemali veľa času na praktizovanie toho predtým, než sa stal neskroteným."

Ale Sirius odohnal jeho znepokojenie s rýchlym potrasením hlavy. "Remus už vedel to požadované zaklínadlo, aj keď to ešte nikdy ne....neurobil predtým. James a ja sme uskutočnili tú premenu pri sebe samých v piatom ročníku, ale Peter si vyžadoval viac štúdia než my. Remus je ten, kto mu pomohol uskutočniť túto premenu. Pravdepodobne vie viac teóriu a to zaklínadlo hovorí rovnako ako ja - - ak nie lepšie. Všetko čo postráda je to praktické uskutočnenie. V skutočnosti sme v tom čase špekulovali, že ak by sa Remus stal animágom, potom by sa mohol transformovať na zviera a mohol by potom v podstate zvrátiť svoju zmenu na vlkodlaka. Ale neskôr sme sa dozvedeli, že premena na animága nefunguje pre vlkodlaka."

Severus prikývol, odľahčený, že jeden bod mali za sebou. "Akonáhle si zoberie ten elixír, mal by byť schopný použiť to zaklínadlo. Budeš potrebovať dať mu ten elixír a potom čakať pätnásť minút - - to by mal byť dostatok času pre elixír na to, aby nadobudol účinnosť. Potom ho musíš prinúť premeniť sa na toho vlka, a potom späť na človeka, donekonečna mnohokrát ako je možné počas ďalšej hodiny. Jeho telo si musí zvyknúť na udržanie dvoch magických jadier - - to ho pravdepodobne unaví, ale nemôžeš ho nechať vzdať sa alebo aby sa stal zmäteným. Aby to bolo bezpečné, je potrebné, aby tú premenu uskutočnil minimálne dvadsaťkrát."

Sirius starostlivo počúval jeho slová, vyzeral byť ďaleko viac pozorný, než ho kedy Severus videl. Prikývol hlavou v pochopení. "A potom?" spýtal sa s nádejou. "Bude vyliečený. To bude to?" Severus pokrčil ramenami. "Podľa poznámok, áno. Ale nebudeme to vedieť isto do ďalšieho splnu, ktorý bude o dva dni. Mesiac by nemal mať na neho žiadny účinok. Ak sa nezmení, potom by som povedal, že sme celkom v bezpečí. Budem asi chcieť, aby bežali ďalšie testy. On ešte stále bude vlk, rozumieš. Jeho inštinkty, jeho zmysly, jeho správanie sa pravdepodobne zmenia. A pokiaľ viem, striebro bude stále pre neho nebezpečné. Ale ako som povedal, ja budem potrebovať spraviť ďalšie testy."

"Rozumiem," Sirius prikývol, postavil sa na nohy. "Môžeme teda ísť? Nie je tu žiadny dôvod, aby sme čakali ďalej?"

Severus si povzdychol a potriasol svojou hlavou, zaznamenajúc, že Harry vstal práve tak horlivo. Dumbledore sa na neho usmieval a pokrútil svojou hlavou - - neexistuje žiadna kontrola pre Chrabromilské naliehanie do ktorého sa rútia naslepo.

Sirius sa znovu premenil na Tichošľapa, zatiaľ čo Severus zhromaždil všetky potrebné elixíry. Zároveň s elixírom na Lycantrophiu, taktiež niesol so sebou protijed proti Dúšku živej smrti. Harry popadol metly, ktoré boli umiestnené v rohu izby. Tí traja muži a pes smerovali k záchodom Umrnčanej Myrtly a ukrytej komnate v nich.

Dostali sa dole do podzemnej komnaty, sledovali dôverne známu cestu k Salazarovej veľkej sieni a ukrytej miestnosti dole v zakladateľovej soche. Severus nebol v komnate od tej noci, keď sem po prvý raz uložili Lupina a on vyvalil oči s pobavením, keď uvidel izbu teraz. Black, zdalo sa, preobrazil to miesto do vtipnej podoby Chrabromilskej klubovne. Keby nebolo skutočnosti, že Severus vedel, že je pod vplyvom Dúšku živej smrti, bol by uvažoval, či Lupin nemal nočné mory z toľkého oslnivého svetla v jeho okolí.

Keď už raz dosiahli ich miesto určenia, Severus pozrel uštipačne na Dumbledora, ktorý prikývol svojou hlavou v pochopení. Blížil sa k Lupinovej posteli, kde už čakali Sirius a Harry, obaja sedeli po oboch stranách spiaceho muža. Mávnutím svojho čarodejníckeho prútika, Dumbledor pripútal spiaceho Lupina znova ťažkými železnými okovami okolo oboch jeho rúk a nôh. Obaja, Sirius a Harry pozreli hore na neho prekvapene.

"Spomeňte si," Dumbledore povedal obom. "Stále bude neskrotený, keď sa prebudí."

Prikývli v pochopení, ale nevyzerali šťastne pri tej myšlienke. Dumbledore položil láskavo ruku na Harryho rameno. "Teraz, Harry, môj chlapče, ty a ja odídeme," oznámil.

"Čo?" Harry sa ozval so strachom. "Ja nechcem odísť. Ja chcem byť tu, keď sa Remus zobudí!"

Ale Dumbledore pokrútil jeho hlavou. "Nie, Harry," povedal pevne. "To, že Remus nebol skrotený, tak to nebol problém. Ale to, že on bude dosť ťažké, aby sa udržal pod kontrolou - - čím viac ľudí bude v miestnosti, tým viac zložité to pre neho bude. Ty a ja odchádzame."

"Ale....." Harry protestoval, iba aby bol zastavený svojim krstným otcom.

"To je v poriadku, Harry," uistil ho. "Myslím si, že rozumiem. Choď s riaditeľom školy. Ja sa postarám o Remusa."

Bolo to zrejme Harryho vyjadrením na tvári, že si myslel, že mu niečo chýba - - že tam bolo niečo, že mu nepovedali všetko. Ale on tiež dôveroval svojmu krstnému otcovi a konečne si povzdychol a prikývol, podriadil sa ich požiadavke. Severus čakal pokým ho Dumbledore viedol von z izby predtým, než sa otočil na Blacka, aby mu objasnil ďalšie veci.

"Nevieš ako to bude fungovať, však?" Black povedal predtým, než mohol niečo povedať.

Severus pokrčil ramenami. "Vzhľadom na všetky testy, ktoré som uskutočnil, malo by to pracovať," odpovedal. "Ale, neexistuje žiadny spôsob, aby som to vedel úplne."

"Zoberiem si to, a ty tiež odídeš z miestnosti?" Sirius hádal. "Podám mu tie nápoje osamote."

"Ty si jediný s nejakým stupňom ochrany, ak sa zmení," Severus mu pripomenul. "Vo svojej psej podobre si ochránený pred infekciou. Ja nie som. Ale to nie je jediná vec, ktorú musíme podniknúť pred zvážením. Ak by nebol neskrotený, nebolo by to tiež nebezpečné."

"Čo myslíš?"

Severus si povzdychol a pokrútil svojou hlavou. "Pozri Black, ja dúfam, že ten elixír bude pracovať - - ale musíme prijať skutočnosť, že sa môžeš nájsť v prítomnosti neskroteného vlkodlaka, ktorý má stále na mysli len jednu vec - - tvrdenie, že si jeho partner. A ja pochybujem, že tá podoba by v tom čase mala veľký význam. Možno nebudeš schopný viesť ho."

"Remus ma nezraní," Sirius povedal s absolútnym presvedčením.

Severus na neho civel. "Ty si blázon!"

"A ty si Slizolinčan," Sirius mu to vrátil späť.

Severusove oči sa zužovali, poznal čo ten muž myslel, nejaký druh urážky, ale nebol schopný to vidieť.

"Čo to malo znamenať?"

Sirius pokrútil svojou hlavou. "To znamená, že ty nemôžeš pochopiť, že niekedy je potrebné podniknúť skok vernosti a prijať skutočnosť, že láska môže prekonať všetko."

"Láska!" Severus sa posmieval, zvedavý ako dospelý muž može byť tak bláznivý, že tomu verí.

"Láska nemôže všetko, Black. Zaručene nie pre tvojich priateľov Jamesa a Lilly Potterovcov."

Siriusove modré oči žiarili s niečím tvrdým a škodlivým, ale potriasol svoju hlavu v odmietnutí. "James a Lilly zomreli spolu. Ich láska chráni Harryho. A Harry naopak chráni všetkých nás zas a zas. Existujú horšie veci než strach zo smrti."

"Horšie veci než smrť," Severus sa uškŕňal. "Z ktorým jednu môžeš práve zažiť. Ver tomu v jednej svojej malej predstave pokiaľ si želáš. Ja som urobil svoju časť." Držal dve fľaštičky elixíru. "Toto," povedal naznačujúc na prvú fľaštičku. "Je protijed proti Dúšku živej smrti. Mal by sa skoro hneď zobudiť." Držal druhú fľaštičku. "Toto je elixír na Lycanthropiu - - daj mu to hneď ako sa zobudí. Potom máš pätnásť minút na to, aby si ho prekričal v tej neskrotnej šialenosti, ak môžeš. Ak to bude fungovať, musíš mu uvoľniť jeho putá a začať okamžite tie premeny. Ak budeš stále živý po jednej hodine, pošli svojho Patronusa a my vás vypustíme z tejto miestnosti."

Odovzdal oba elixíry Blackovi a potom vytiahol Lupinov čarodejnícky prútik zo svojho rukáva a položil ho na nočný stolík. Rýchlo sa ponáhľal ku dverám. "Dúfam, kvôli Harrymu, že máš pravdu v tom, že láska nad všetkým zvíťazí," povedal pri odchode.

Black sa zrazu zľahka smial, jeho oči sa uštipačne leskli. "Kvôli Harrymu?" spýtal sa. " Prečo by si sa staral o Harryho? Prečo nie kvôli sebe - - kvôli vyznamenaniu za objavenie toho lieku na Lycanthropiu?"

Severus sa na to upokojil, zamračil sa pri tej otázke. "Ja......Harry by ne...." zlomi sa, nebol si celkom istý ako odpovedať na túto otázku.

Black sa na neho úškŕňal, rozhodne nepríjemné vyjadrenie. "Vidíš, to je problém s vierou v lásku, Snape," povedal mu. "Ty to nerozpoznáš, keď ťa to uštipne do zadku."

"Znepokojuj sa nad vlastným zadkom!" Severus na neho vrčal, rozbúrený odišiel von z izby, dvere za ním sa zabuchli. Viacero silných uzamykacích kúziel použil na tie dvere, aby zaistil to, že nebudú otvorené až pokým sa nevráti späť s Dumbledorom.

Harry a Albus na neho čakali v jaskyni za hadím vstupom do tej komnaty. Akonáhle prešiel cez tie dvere, Dumbledore ich za ním zavrel, a prikývol Harrymu, aby ich zavrel. V Parselčine syčaním zavelil tým hadím mechanizmom, ktoré boli skrútené na dverách.

"Všetko, čo môžeme spraviť je čakať," Severus im povedal.

Sirius zaznamenal tie uzamykacie kúzla, ktoré Severus umiestnil na dvere po tom, čo ho opustil, a pochopil, že všetko je v jeho rukách. Ale ako povedal skôr, musel podniknúť skok vernosti - - a na podniknutie takýchto skokov bol Sirius Black najlepší. Otvoril prvú fľaštičku elixíru, Sirius prstami starostlivo rozdelil Remusove studené pery, nalial ten elixír priamo do jeho úst. Musel použiť čarodejnícky prútik, aby to muž prehltol, pretože bol stuhnutý v Živej smrti.

Čakal bez dychu, kým elixír nadobudol účinnosť - - nenávidel takýto pohľad na Remusa, takého tichého a nehybného. Ale po chvíli, cítil náznak života dole v jeho rukách - - mal jednu dlaň pokojne položenú na Remusovej hrudi, druhú na jeho ľadovom líci. Remusove srdce sa dalo do pohybu ako sa prebudil z jeho hlbokého spánku, teplo magicky prúdilo cez jeho zmrazené telo ako sa farba znovu vrátila do jeho líc. Mäkký ston utiekol z jeho úst, ako sa jeho pľúca zase naplnili vzduchom, a jeho oči sa začali pohybovať neposedne pod jeho zavretými viečkami, ako sa začali znovu prebúdzať jeho myšlienky po dlhom tichom spánku.

"A je to, Námesačník," Sirius ho vyzýval. "Zobuď sa, vráť sa ku mne."

O chvíľu neskôr sa tie oči s trepotaním otvorili a on sa našiel, ako sa pozerá do divých, žltých očí vlka. Studené zachvenie prebehlo Siriusom pri tom pohľade - - uvedomoval si samozrejme, že Remus bol neskrotený. Ale vidieť to na vlastné oči bolo niečo celkom iné - - nejako predpokladal, že sa vrátia k nemu tie teplé jantárové oči jeho priateľa, ktoré sa obrátia na neho. Ale počas krátkej chvíle, keď Remusova zúrivosť narastala, jeho oči zažiarili touto farbou – a potom len krátko. Nebol celkom pripravený, keď sa Remus zdvihol hore, pokúšal sa odtrhnúť - - ale tie putá , ktoré ho držali zviazaného k posteli mu zabránili v jeho činoch. Siriusove srdce skákalo v jeho hrudi prekvapením.

"Všetko je v poriadku," povedal rýchlo, držal znova Remusovu hruď a tlačil ho dole, znepokojený, že bojoval veľmi tvrdo so železnými putami, mohol sám seba zraniť. "Ja som tu, Námesačník. Som tu." Pohladil Remusove vlasy preč z jeho tváre.

Remus rástol stále dole pod jeho rukou. "Sirius?" zašepkal potichu zachrípnuto, a cudzie napätie prebehlo Siriusovým telom pri tom zvuku. Remus mohol stále hovoriť - - stále zadržiaval určité krehké pochopenie v jeho mysli, ktoré mu umožňovalo komunikovať. Bolo známe, že Remus by nikdy nenechal jeho myseľ zrútiť sa - - bol na to príliš silný.

"Áno, Námesačník," odpovedal späť, usmieval sa jemne na muža. Odstránil zátku z druhej fľaštičky elixíru. "Musíš toto pre mňa vypiť. Prosím ťa Námesačník, urob to pre mňa." Nebol si istý, či ho Remus pochopil, nemohol prečítať to vyjadrenie v tých žeravých očiach, ktoré na neho hladne pozerali. Ale Remus otvoril svoje pery a pil po jeho naliehaní, jeho uprený pohľad nikdy neopustil Siriusovu tvár.

Snape povedal, že si to vyžaduje najmenej pätnásť minút, kým ten elixír začne účinkovať, a Sirius použil svoj čarodejnícky prútik a stanovil časovač na požadovaný čas. Zdalo sa, že to konanie vystrašilo Remusa a on opäť bojoval s putami, akoby bol smutný, že Sirius sa od neho odtiahol. Sirius sa rýchlo vrátil, postavil sa vedľa Remusa a pritlačil jeho telo k svojmu vlastnému. Znovu pohladil jeho vlasy, zohrieval svojim dychom jeho tvár. Tie žlté oči nikdy ne neho neprestali hľadieť.

"Rozumieš mi, Námesačník?" Sírius sa jemne spýtal, rovnako držal svoj tón nízko. Poslednou vecou, ktorú chcel spraviť, bolo vystrašiť toho vlka.

"Sirius," Remus zopakoval, akoby nebol schopný hovoriť nič viac. Niečo sa trepotalo hlboko v rámci tých žltých očí, možno určitá iskra spomienok, ktorá dala Siriusovi nádej. Znova sa Remus vzoprel tým putám, jeho päste sa otvárali a zatvárali, ako keby sa zúfalo pokúšal odtrhnúť.

"Neodchádzam nikde," Sirius mu prisľúbil. "Som tvoj. Nikdy by som ťa neopustil, Námesačník. Ty to vieš. Milujem ťa." Nebol si istý koľko Remus pochopil, ale zdalo sa, že jeho slová ho upokojili. Narovnal sa príjemnejšie oproti mužovi, začal s ním hovoriť s mäkkými tónmi, hovoril mu všetko, čo sa stalo počas tých mesiacov, keď boli oddelení, hladil jeho vlasy a jeho tvár, zatiaľ čo rozprával. Pomaly to napätie začalo opúšťať Remusove telo, jeho svalstvo sa uvoľnilo, ako minúty ubiehali.

Keď tá žltá žiara z jeho očí začala miznúť, odhalila tú teplú jantárovú farbu, ktorú tak veľmi miloval. Sirius cítil, ako sa slzy tlačili do jeho očí, jeho srdce sa zovrelo v hrudi. "Remus," zašepkal potichu, schovával svoju vlastnú tvár na priateľovom krku. Tisícky obáv opúšťali jeho telo a to bolo všetko, čo mohol spraviť, že nevzlykal v ostrom svetle. Odvážne Snapeové slová na jednej strane, ktorých sa obával, že Remus by nemohol byť zachránený z tej šialenosti, ktorá ho postihla.

"Tichošľap?" mäkký šepot dosiahol jeho uši a on sa pozrel hore s nádejou. Ten uprený jasný jantárový pohľad jeho milovaného priateľa pozeral na neho. "Si to naozaj ty?"

Sirius sa usmieval. "Kto iný by zamkol sám seba s neskroteným vlkodlakom?" spýtal sa drzo.

"Ja...." Remus povedal v pomykove po tých slovách.

"Neopováž sa ospravedlňovať," Sirius mu vážne povedal. "Ako posledné vyhlásenie lásky je odvrátenie neskrotnosti priamo na vrchole toho Záškodníckeho zoznamu pôsobivých činov. V skutočnosti som polichotený, pravdepodobne by som ťa to nikdy nenechal počuť."

Farba zaliala Remusove líca, ale tá vráska starostí celkom nevymizla z jeho očí. "Si...spravil si..."

"Ja nie som ženatý," Sirius povedal bez obalu, hádal, či to bolo to čo ho trápilo v mysli.

"A nechystám sa zosobášiť s niekým iným okrem teba. Draco Malfoy je šťastný v manželskom zväzku s Charliem Weasleym a nie je hrozbou pre kohokoľvek z nás. Nemysli na to."

"Charlie?" Remus sa pozeral celkom bezradne, ale jeho oči svietili nádejou. "Ja....nie..."

Sirius sa usmieval na neho a pokrútil jeho hlavou - - na tento rozhovor bude dosť času neskôr. Pozrel na hodiny - - pätnásť minút skoro ubehlo. "Remus môžem uvoľniť tvoje putá?"

Remusa sa pozrel dole na putá okolo jeho rúk, v jeho očiach bol stále silný zmätok. "Ja neviem," priznal sa.

Sirius pochopil čo povedal - - tá neskrotená šialenosť ustupovala, ale nebol si istý ako ďaleko. Stále to pociťoval mimo svoju kontrolu. "Musíš ma starostlivo vypočuť, Námesačník," vyzýval ho, upútal na seba priateľovu plnú pozornosť. "Ja som ti dal ten elixír na Lycanthropiu. O pár minút musíš vyskúšať zmenu na animága po prvý raz. Potrebuješ sa pretvoriť na vlka a potom späť na človeka. Musíš to spraviť takto toľkokrát koľko len bude možné počas ďalšej hodiny. Nemôžeš premýšľať o čomkoľvek inom. Musíš sa na to sústrediť. Ja zostanem tu. Neodídem nikde. Ale musíš sa na to sústrediť. Rozumieš?"

Remus prikývol hlavou, ale bolo zrejmé z toho pohľadu v jeho očiach, že sa trápil. Sirius sa na neho usmieval a ukázal svojim čarodejníckym prútikom na putá, zašepkal tichú prosbu, keď ho vypustil.

Cítil ako sa Remusove ruky zovreli okolo jeho rúk, na moment bol bezbranný, tá veľká sila vlkodlaka mu nedala žiadnu šancu na útek. Sirius prinútil sám seba ostať úplne pokojne, umožnil Remusovi, aby si ho pritiahol bližšie. Chvel sa, keď Remus skryl svoju tvár proti jeho krku, inhaloval jeho pach. Cítil teplý dotyk pier na jeho hrdle, to slabé trenie zubov a uvažoval, či má byť práve pohryzený.

"Prosím ťa, Remus," zašepkal potichu. "Musíš sa sústrediť."

Trvalo to dlhú chvíľu, a Sirius mohol cítiť Remusove otrasy v úsilí, ktoré ho to stálo, ale napokon to nemožne silné ruky uvoľnili stisk na jeho rukách. Pomaly sa stiahol a videl tú námahu na Remusovej tvári. "Dobre?" spýtal sa.

Remus pomaly prikývol, ale jednou zo svojich rúk bežal hore Siriusovou rukou a dotkol sa jeho tvárou predtým, než vkĺzol do jeho vlasov, akoby nebol schopný zastaviť sa z toho uchvátenia. Sirius sa usmieval, bojoval s narastajúcim naliehaním vo svojom vlastnom tele. Jeho srdce sa zväčšilo v jeho hrudi, keď si uvedomil, že tento nádherný, útrápený muž bol jeho - - pre výhodu alebo nevýhodu Remus bol konečne jeho.

Natiahol sa cez nočný stolík a zodvihol čarodejnícky prútik, ktorý tam pre neho nechal Snape. Starostlivo ho zovrel jednou Remusovou rukou. Remus zachytil povzdych vo svojom hrdle v prekvapení, nesporne mal pocit malého vzrušenia z mágie, ktorú sprevádzal kontakt s jeho čarodejníckym prútikom po rozlúčke. "Teraz sa sústreď, Námesačník," Sirius mu povedal a začal ho viesť cez základné kroky animágovskej transformácie - - z tej zrakovej predstavy, do narastajúcej mágie, k vypusteniu toho zaklínadla - - vyjadrenej slovami v tomto bode - - a tie zámerné premeny tela. Prešlo dvadsať rokov odvtedy, čo prvý raz prešiel cez toto, ale ten proces sa stal pre neho inštinktom. Vydržal udržiavať monológ, nasmeroval Remusa cez každý krok v tomto procese, povzbudzoval ho, udržiaval jeho myseľ zameranú na túto úlohu.

Tá prvá zmena trvala skoro desať minút, kým ju ukončili, ale Remusove telo sa zmenilo - - nezbolestne - - do prekvapivo dôverne známej podoby Námesačníka. Zriedkakedy ho Sirius moho vidieť s ľudskými očami. Ten Vlkodlačí elixír zabezpečil, že ľudia, ktorí s ním ostali boli v bezpečí, ale Sirius bol vždy premenený na Tichošľapa, aby mohol ostať v jeho prítomnosti. Vidiac ho zatiaľ, čo bol stále v ľudskej forme, uvedomil si ako naháňal hrôzu tvor Námešačníka, ktorým úprimne bol. Tichošľap bol veľký - - ale Námesačník ho zatienil. Ten vlk bol masou svalov, tesákov a pazúrov, jeho čeluste boli dostatočne silné na to, aby rozdrvili nejakú kosť v jeho tele. Vôbec nebol skutočný vlk - - ale ten obávaný Pekelný pes z príbehov.

Sirius jemne bežal prstami cez tú tmavú hrubú kožušinu, zostal celkom pokojný, zatiaľ čo Námesačník znova dýchal na jeho krk. Toto bol ten neprekonateľný čin dôvery - - jeden chybný krok, jedna chyba buď v tom elixíre alebo v Remusovom sústredení a Námesačník by ho mohol zabiť alebo nakaziť jediným uhryznutím.

"Premeň sa teraz naspäť," vyzýval ho zľahka, držal svoj hlas ticho pre prípad, že by prekvapil toho tvora. Modlil sa, aby bol Remus stále tam, aby mohol rozumieť jeho slovám.

O chvíľu neskôr cítil ďalšie vzdúvanie mágie a sledoval v bázni ako Námesačník začal tú pomalú premenu späť na Remusa Lupina.

Mohol by povedať Remusovi, že vyčerpávajúca premena bola ukončená, ale ten vzhľad úplnej radosti na jeho tvári bola neopísateľná. Sirius si nemohol pomôcť, pobozkal ho pevne a rýchlo, jeho vlastný úškrn bol nevypočítateľný. "Vedel som, že to dokážeš," pokrikoval v radosti. "Môj Námesačník!" Remusa sa práve usmieval, za tie slová v dojatí.

"Teraz to musíš urobiť znovu," Sirius ho vyzýval. "Ja viem, že si vyčerpaný. Ale bude to vždy ľahšie, keď to urobíš." Pozrel na hodiny. Ďalších päť minút ubehlo. "Musíš to urobiť toľkokrát ako je len možné až pokým ti nepoviem, že sa máš zastaviť.Rozumieš?"

Remus prikývol, prijal jeho slová. Jeho ruka sa zase pritiahla na čarodejnícky prútik.

Počas ďalších štyridsiatich minút sa Remus premieňal znova, pokračoval dlho po tom, čo si myslel, že by už ďalej jednoducho nemohol, pretože Sirius ho vyzýval. Bol príliš vyčerpaný, dokonca pustil svoj čarodejnícky prútik, keď dokončil tú poslednú premenu, ležal celkom unavený na posteli, skoro vzlykal v únave, keď mu Sirius povedal, že skončil. Sirius vyčaroval vlhký uterák a jemne utieral jeho tvár, zľahka ho bozkával, keď nevládal príliš veľmi pohybovať.

Vyčaroval pohár vody, zdvihol Remusovu hlavu a pomohol mu piť tekutinu. Potom zdvihol svoj vlastný čarodejnícky prútik a poslal von Patronusa - - toho žeravého polárneho vlka, ktorého celkom miloval - - rozbehol sa zavolať Harryho a ostatných.

Nemusel dlho čakať. Harry bol prvý vo dverách, napriek skutočnosti, že Sirius si bol istý, že Snape sa ho pokúšal udržať bokom. Ten pohľad na chlapcovej tvári bol na nezaplatenie, keď videl tých dvoch spolu - - Remus ležal vyčerpaný na posteli a Sirius sedel po jeho boku. Boli to tie teplé ľudské jantárové oči, ktoré ho privítali. "Remus!" Harry kričal a hnal sa k nim, hodil svoje ruky okolo oboch v ostrom svetle.

Remus bol tiež omnoho viac vyčerpaný, jednoducho ho jemne poklepal na chrbáte, nesmelý úsmev sa zjavil na jeho perách. Sirius sa uškrnul na oboch a pozrel skôr samoľúbo na Snapa a Dumbledora.

"Stále v jednom kuse, ako vidím," nahnevaný Majster elicírov povedal, ale napriek všetkej ich nepokojnej histórii a tým napätiam medzi nimi, ten muž sa pozeral s úľavou.

"Ďakujem Ti," Sirius povedal, šokoval úplne toho muža. Nesporne nikdy neočakával, že si vypočuje takéto slová z jeho úst, ale Sirius bol príliš šťastný, aby sa o to staral. "Tvoj elixír fungoval."

Neistý ako odpovedať, Snape iba prikývol hlavou.

"Dobre, teraz," Dumbledore povedal šťastne. "Nechaj nás, nech ťa odtiaľto dostaneme, Remus. Myslím si, že si bol dosť dlho zatvorený v tejto komnate."

"Ako dlho?" Remus sa spýtal zachrípnuto. Nemal pojem o čase zatiaľ čo spal.

"Sú Veľkonočné prázdniny," Harry mu povedal. "Boli to mesiace. Chýbal si nám."

Remus sa zrazu usmial, po tých slovách. Otriasajúci sa únavou, dovolil Siriusovi a Harrymu, aby mu pomohli na nohy a tí piati opustil Tajomnú komnatu a vrátili sa do života.

Keď sa Remus neskôr prebudil, našiel sa ležať v jeho dôverne známej posteli v izbe, ktorú mu dal Dumbledore v Rokforte. Niekto vymenil alebo preobrazil jeho odev na pyžamo, a napriek tým udalostiam za posledných niekoľko dní - - mesiacov - - cítil sa napodiv sviežo, a vôbec nie hladne.

Keď otvoril svoje oči, našiel nad sebou usmievajúceho sa Siriusa Blacka, ktorý sedel na okraji jeho postele a sledoval ho. Siriusov pach ho obklopil, a on ho podozrieval, že jeho priateľ neopustil jeho stranu odvtedy, čo sa tam dostal. Cítil toho vlka vo svojom vnútri,, hladného ako vždy po jeho kamošovi, ale tentoraz ho to vzrušenie nenaplnilo strachom. Cítil v sebe toho vlka, v mieri, akoby už neboli vo vojne s jeho ľudskou prirodzenosťou.

"Vitaj naspäť, Námesačník!" Sirius povedal jasne, jeho úškrn súperil s jasným slnečným svetlom, ktoré prúdilo cez vysoké úzke okná pozdĺž ďalekého múru.

Remus sa natiahol k nemu a chytil jeho priateľskú ruku, usmieval sa, keď ho Sirius zatlačil pevne naspäť. Jeho myšlienky sa konečne očistili - - pripomenul si to, čo mu Sirius povedal, keď bojoval veľmi veľa s neskrotnou šialenosťou, ktorá ho postihla. Bohovia, tá šialenosť! Teraz sa to zdalo ako nočná mora - - ublížila komukoľvek uvažoval, poškodil nejakú časť sveta, ktorú chcel zúfalo chrániť? Nejasne si spomenul na obrovskú túžbu zabiť - - Draco Malfoy, to bol? Ublížil tomu chlapcovi?

Draco Malfoy sa pokúšal zobrať si jeho priateľa - - tá požiadavka rozhnevala toho vlka, ktorý tam bol stále niekde na pozadí jeho mysle, ale Remus ich potlačil bokom. Tá racionálna ľudská myseľ vedela, že to obvinenie sa týka Luciusa Malfoya, nie jeho syna. Aké to bolo cudzie umlčať ľahko toho vlka - - hoci tá túžba objať Siriusa a nikdy ho nenechať odísť nebola jednoduchá. Ale prečo potom znova predpokladal, že túžba nepatrila tomu vlkovi. Prečo to bolo tak ľahké - - pracoval potom Severusov elixír?

"Sirius, ja ľutujem--," začal iba, aby prestal.

"Neopováž sa ospravedlniť!" Sirius mu nariadil pevne. "Uzavreli sme to predtým. Ty nedlžíš nikomu ospravedlnenie. Nechaj to ísť, Námesačník."

Nechať to ísť? Remus neisto zažmurkal. Práve ako - - nechať to ísť - - keď on dokonca nevedel v čom vlastne spočívala jeho šialenosť? Naozaj by sa mal tak veľmi ospravedlniť za to - - nie iba pretože stratil kontrolu, ale aj pre popretie Siriusa počas všetkých tých mesiacov, keď ho muž sledoval. Nemal by váhať - - úprimne pochyboval, že ho Sirius miloval? Prelietavý a nezodpovedný mohol ten muž byť, ale nikdy nebol klamár.

"Ale ty si...." nebol si istý ako položiť otázku.

"Úplne tvoj," Sirius ho uistil. "Nezadaný, slobodný, voľný - - okrem hľadania za vraždu-Ja-nespravil som-žiadny záväzok - a som celkom zamilovaný do istého bývalého vlkodlaka, ktorý sa zdá byť neschopný, aby pochopil akým veľkým úlovkom naozaj som."

Neschopný pomôcť sám sebe, Remus uchopil kúsok Siriusovej košele a pritiahol si ho k sebe dolu, vrhol sa na jeho ústa v zúrivom bozku. Mal malé skúsenosti s bozkávaním - - hádal, že on bol skôr netrénovaný na tejto scéne - - ale znova oproti tomu to bolo skutočne viac o ochutnávaní muža v jeho rukách a ten vlk vedel ako to urobiť viac než primerane. Súdiac podľa toho Siriusovho stonu, Remus hádal, že nemal žiadne sťažnosti. Siriusovi netrvalo dlho, aby prebral kontrolu nad tým bozkom, a predtým vedel, že Remus bol stratený v opare senzácie, zvedavý prečo sa predtým tak zdráhal.

Napokon sa Sirius musel nadýchnuť, ale ten výraz na jeho tvári, keď sa pozeral dole na neho bol taký, že Remus by na neho nikdy nezabudol. Svietili tie modré oči takto niekedy predtým? Bolo to, akoby všetky mračná nad Azkabanom a tá temnota z vojny bola v okamihu od neho zdvihnutá a nezanechala nič viac, než nádherného, skvelého mladíka, ktorého poznal v detstve. Remusove srdce sa naplnilo emóciou.

"Milujem ťa," povedal mu, želal si teraz, aby priznal takúto nádhernú vec, počas všetkých tých rokov predtým, keď po prvý raz uvidel Siriusa Blacka počas triedenia vo Veľkej sieni Rokfortu. Bolo by to potom tak skutočné, ako to bolo teraz.

"Áno, ja viem!" Sirius radostne odsúhlasil, keď sa oprel, aby ho znova pobozkal.

Remus tento raz stenal, skĺzol svojimi rukami okolo jeho tela a pritiahol si ho bližšie. Nezdalo sa mu, že je dosť blízko, zaplavila ho teplá túžba z iného chudého tela muža. Keď Sirius skĺzol jednou z jeho nôh medzi jeho vlastné, Remus zalapal po dychu v senzácii, prehol sa dohora s tlakom. Ten vlk chcel pohltiť toho muža, zobrať si to, čo bolo jeho; ten človek v jeho vnútri chcel vidieť, kam ho bude Sirius viesť. Elixír alebo nie, Remus mohol stále cítiť tú neľudskú silu vlka, ktorá pretekala cez jeho žili a vedel, že by mohol ovládať nejaký fyzický kontakt medzi nimi. Veľmi opatrne posúval svoje ruky dole mužským chrbátom, naschvál držal svoj dotyk jemne a láskavo. Neskôr, sľúbil tomu vlkovi, a človek mal prednosť.

Siriusovi netrvalo dlho, aby pochopil, že Remus sa nechystal váhať, nechystal sa omietnuť jeho pokusy o zblíženie, a ako nejaký skutočný Chrabromilčan si zobral plnú výhodu po tomto objave. Ťahal ho a pošklbával tým vrchným pyžamom, ktoré Remus nosil, až pokiaľ tie gombíky odpadli, odokryl jeho pokožku jeho dotyku.

Remus bojoval dole s pocitom hanby, ktorá ho ohrozovala; nenávidel tie jazvy, ktoré pokazili jeho telo. Ale akékoľvek obavy, ktoré mal, boli rýchlo odstránené pod tým ľahkým dotykom Siriusa Blacka. Jeho telo zahorelo, keď Sirius prstami sledoval a potom cez pery tie dlhé tenké línie jaziev, a zbožňoval jeho telo, ako keby bolo umelecké dielo. Tie tiché šepkania náklonnosti boli ako balzam na jeho duši a dokonca aj vlkovi usadenému v prudkej eufórii, ktorá drtila jeho zmysly.

Chcel viac ako len povrchný kontakt a horlivo odstránil Siriusov odev, odkryl to telo, ktoré viac poznal. Sirius nikdy nebol plachý - - ako teenager, ktorý si bez akejkoľvek štipky ťažkostí vymenil vymenil pred ním svoje veci. To sa zmenilo, keď bol dospelý, a to bolo len Remusovou vlastnou slušnosťou, ktorú udržiaval predtým, než sa len ukradomky na neho pozrel tu a tam. Teraz sa pozeral úplne, na tú dojemne pevnú, hladkú kožu a tie dlhé línie svalov, ktoré tak vždy obdivoval. Napriek skutočnosti, že vlk bol ďaleko silnejší, než ktokoľvek o kom vedel, Sirius bol vždy vyšší než on, viac svalnatý. Dokonca Azkaban ho neobral o tú krásu.

Napokon medzi nimi dvomi, odstránili všetko svoje oblečenie, uložili sa vedľa seba a sondovali jeden druhého s dychtivými ruka a ústami. Remus stále potláčal svoju neodmysliteľnú plachosť a tú váhavosť, ktorá prišla s každou novou senzáciou, ale Sirius sa zdal nebojácny a horlivý, aby mu ukázal tie veci, o ktorých by len čítal a neveril by im v realite.

Viackrát sa našiel udýchaný a kričiaci v potešení, premožený obomi tými fyzickými pocitmi, ktoré ním pretekali a náplňali jeho srdce a dušu zo všetkých síl. Po čase Sirius vstúpil do jeho tela, naliehavo tvrdo a hlboko do neho, obaja vlk a muž boli v úplnom súlade s presvedčením, že tam nebolo nič viac než zdokonalenie sa v existencii, než to teplo, tá láska. On zareval, keď prišiel a počúval Siriusov výkrik jeho mena v súlade. Môj druh, Námesačník vrčal. Konečne môj, partner!

Neskôr presýtení, ale šťastní, tí dvaja ležali vedľa seba, zatiaľ čo Sirius zásoboval Remusa udalosťami, ktoré sa stali počas jeho dlhého spánku v Tajomnej komnate. Remus sa hanbil a zakryl svoju tvár v rozpakoch, keď sa dozvedel ako ten neskrotený prenos postihol kohokoľvek, kto bol v miestnosti. Mollyine tehotenstvo, ešte viac než Charlieho náhla snaha o Draca, ho prinútilo stenať v ponížení.

"Ach, a Snape je zaľúbený do Harryho," Sirius mu povedal. "Len neviem, či to má čo robiť s tým neskroteným prenosom. Prinajmenšom je lepšie, ak to s tým nemá čo robiť. Budem ho musieť zabiť, ak sa dotkol Harryho."

"Ako vieš, že je do neho zaľúbený?" Remus sa prekvapene ozval, viac prekvapený touto správou, ne tou o Charliem a Dracovi. Ale oproti tomu znova, videl Snapov spôsob správania sa v Zimných krajoch - - predpokladal, že by ho to nemalo prekvapiť.

Sirius pokrčil plecami. "Kvôli niečomu čo povedal už skôr. Ako typický Slizolinčan nebol úplne schopný zaoberať sa tým. Myslím si, že tam musí byť niečo zlé so Slizolinčanmi vo všeobecnosti - - v nejaký moment sa ich dotkne určitá jasná a pozitávna emócia ich srdcia sa scvrknú, ich inteligencia usmaží - - druh ako upír na slnečnom svetle. Alebo slimák, keď ho trasieš v korení."

Ignorujúc ten skorší hrubý popis, Remus sa spýtal. "Čo Harry? Je tiež......."

"Prosím ťa!" Sirius protestoval. "To je Snape, o ktorom hovoríme. Harry môže byť mladý, ale nie je bláznivý. On má lepšie chute ako toto! Mimo iné, každopádne si myslím, že by som skôr presvedčil Harryho vstúpiť do kláštora. Hoci si myslím, že budeme musieť byť viac.....milý...teraz na Snapa. Napokon urobil pre teba liek."

Remus sa zrazu zamračil, spomenul si na niečo iné, čo Sirius povedal skôr. Ozval sa v ňom bývalý vlkodlak. "V skutočnosti nebudeme vedieť, či ten elixír pracuje až do ďalšieho splnu," Remus mu pripomenul.

"Chcem tým povedať, tý animágovská časť pracovala - - ale vždy je tam stále šanca, že stratím kontrolu a zmením sa pri splne."

Ale Sirius sa práve na neho uškrnul, akoby práve počul najúžasnejší vtip na svete. "Námesačník," povedal radostne. "Ty si spal počas dvoch dní. Spln bol včera večer. Ty si sa dokonca na to nezobudil."

"Včera večer?" Remus na neho zízal v šoku. Spln nadišiel a usadil sa a on to dokonca nespozoroval? Žiadna transformácia - - žiadne bolestivé vypínanie svalov a šliach, žiadna agónia kriku ako sa jeho telo skrúcalo a zvíjalo dole pod mučením mesačnej šialenosti.

Emócie sa zväčšili v jeho vnútri, vzlykot unikol z jeho pier ako desaťročia ohromného zúfalstva ho pustili všetky naraz. Cítil, ako ho Sirius pevne uchopil do jeho rúk, schoval si svoju tvár na jeho sladko voňajúcej koži, keď kričal po tých dlhých rokoch utrpenia, z ktorých bol na trvalo oslobodený.

----------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Chvíľu mi to trvalo kým som zistila, ako pracuje dynamika tohto špecifického páru. Námesačník je očividne alfou muža, ale Remus nie - - napriek jeho sile a jeho tendencii viesť určité neposlušné šteňa na ich miesto, keď sa stanú príliš neposlušní. Mohla by som práve tak ľahko písať toto s Remusom ako dosť agresívnym, dominantným milencom - - ale ako muž doslova nemal žiadne skúsenosti, to sa zdalo nespravodlivé. Nesporne tí dvaja z nich (3 z nich, ak počítate toho vlka) budú znázorňovať veci, ktoré prichádzajú.

Mimochodom - - pokúšala som sa odpovedať na všetky moje emaily, ale tadiaľ cesta nevedie. Aktuálne mám 4000 správ, ktoré sa nachádzajú v mojej schránke a len ťažko si ich vyzdvihujem všetky. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či môžu prekladať tento príbeh, a ja som viac než šťastná, že súhlasím s poskytnutím prekladu, ale udržujte tam stále informáciu o mojom autorstve a poznámkach. K dnešnému dátumu je to prekladané maďarsky, rusky, nemecky, španielsky a holandsky. Zverejním URLs na mojej internetovej stránke, keď bude príbeh úplne dokončený.

Čo sa týka predlohy - - nemám špecifické povolenia od nejakého umelca s aktuálnou URL (nezmieňuje sa, že ff nie je veľmi ohľaduplný napríklad o URLs v časti príbehu), ale spozorovala som dva veľmi pekné kúsky na deviantart dot com. Do vyhľadávania si dajte "kryštáľ manželstva" a nájdete nádherný náčrt od Germa kde Severus nesie Harryho z Rokvilu po tom, čo bol napadnutý. Potom pátrajte po Juliusovi Snapovi a nájdete veľmi pekný anime štýl Juliusa, ktorý zatáča k Harrymu v bludisku z ruží od migihayami. Ak by ktokoľvek vedel o akomkoľvek inom náčrte, prosím napíšte mi správu a informujte ma.

Zistila som, že písanie je spôsob - - odosielam kapitolu hneď ako to dokončím - - veľmi zvláštny po autorskej stránke. Nie je to nezvyčajné, keď ste uprostred písania scény, keď si zrazu uvedomíte, že spôsobom akým ste to napísali nebola to čo ste plánovali. Tak sa vrátite späť a prepíšete celú tú vec - - ale to často znamená, že idúc späť VIACERÝMI scénami sa veci zmenia tak, že vzniká úplne nová scéna. Ak som už publikovala tie scény, ktoré potrebujem zmeniť, skôr je ťažké zmeniť čokoľvek.

Mám ďalších okolo 15.000 slov počas písania kapitoly - - ale pokračujem v prepisovaní poslednej scény v tejto časti donekonečna, pretože stále nechce vyjsť to pravé. Vždy keď to prepíšem, musím sa vrátiť a zmeniť niečo iné. Tak ma prosím podporujte zatiaľ, čo pracujem na vylepšení. Píšem tak rýchlo ako môžem.

A áno, dostanete vysvetlenie Harryho reakcie na bozk dosť skoro. Nechystám sa to vynechať.