57. kapitola – Zrejmé videnie

Upokojený a neochotne mysliac si veľmi dlho, prečo si vydýchol, Harry preletel chodbami, nejasne si poznačil ako prázdny bol ten hrad - - potrvá to ešte niekoľko dní, kým sa študenti vrátia z prázdnin. Hoci predpokladal, že robotníci prídu zajtra a začnú pracovať na metlobalovom ihrisku. Ak sa národné skúšky mali konať za dva týždne, museli by začať skoro. Ron sa chcel zúčastniť - - ale možnosť útoku bola príliš mrzutá pre Harryho, aby sa úprimne tešil na tú udalosť.

Našiel Rona a Hermionu sedieť vo Veľkej sieni s Ginny a prekvapivo s Dracom. Charlie musel počas dňa pracovať a Draco by sa sám nudil. Momentálne hral šach proti Ronovi, zatiaľ čo sa Ginny a Hermiona pozerali. Vzťahy s Dracom od svadby boli neobvyklé. Tá prvá hodina v triede na elixíroch, keď Ron privítal Draca do rodiny sa zdalo, že dala štandart pre ten budúci vzťah medzi Ronom a Dracom. Nikto z nich nebol spokojný s tými postojmi zo skutočného priateľstva - - Ron stále nazýval Draca "fretka" a Draco stále nazýval Rona "lasica" a kvôli tomu všetko okolo vyzeralo v poriadku s oboma ich svetmi.

Draco a Ginny boli slušní k sebe navzájom - - hoci ich Harry podozrieval, že to malo viacej čo robiť s čistokrvnými čarodejníkmi, ktorí mali ošetrovať ženského člena jeho rodiny. Ale bola to Hermiona, pri ktorej bol Draco skutočne ťažkopádny. Zdalo sa, že rozumel, že bola považovaná za stály inventár vo Weasleyovskej rodine, ale čestne nevedel ako sa má chovať okolo narodenej u muklov. Nepochybne celý život bol učený, že bolo niečo zlé na narodených u muklov, čo zafarbilo jeho myšlienky - - a naozaj nevedel ako mal cez to prejsť. Hermiona oproti tomu bola ďaleko viac váhavá jednoducho odložiť tie urážky, ktoré vydržala v priebehu rokov - - slovo humusák stále viselo medzi nimi. Avšak obaja sa pokúšali.

Pokiaľ išlo o Harryho a Draca - - pre akékoľvek dôvody sa Draco zdal, že má najmenší problém s prijatím Harryho do jeho života, čo Harry považoval za čudné. Ale potom podozrieval Slizolinčana, že bol vychovávaný rešpektovať silu, a či sa mu to páči alebo nie Harry bol oveľa silnejší než jeho spolužiaci.

Všetci štyria pozreli hore, keď Harry vstúpil dovnútra, každý zaznamenal aké oblečenie nosil. Normálne ho videli len v školskej uniforme a vždy sa cítil trochu trápne keď zaznamenali jeho zovňajšok. Hermiona a Ginny pozerali uznanlivo na neho, zatiaľ čo sa Ron pozeral práve túžobne. Dokonca Draco sa pozeral zaujato zaujato na jeho vzhľad, pretože prikývol hlavou uznanlivo.

"Ako bolo....." Hermiona začala, zrazu sa zasekla, pozrela krátko na Draca. Nedelili sa so žiadnymi správami o Remusovi so Slizolinčanom.

"Všetko je v poriadku," Harry jednoducho povedal, keď sa posadil vedľa nich. Ron, Hermiona a Ginny sa usmievali v úľave.

"Profesor Lupin bol potom oslobodený zo všetkých obvinení?" Draco sa náhle spýtal.

Všetci štyria sa prekvapene pozreli na neho. Začal sa na nich veľmi usmievať. ""Prosím," posmieval sa. "Sledoval som aktuálne udalosti. Viem, že jeho formálne vyšetrovanie bolo dnes - - nie som úplne nezúčastnený v tejto záležitosti."

"Nie," Hermiona prikývla na súhlas. "Odvtedy, čo to bol tvoj otec, kto sa snažil urovnať tie obvinenia voči nemu."

"A predsa," Draco prikývol, bez obvinenia v jej slovách. "Chápem to tak, že je všetko v poriadku? Bol očistený?"

"Bol očistený," Harry odsúhlasil. "Nemali na výber nič iné, ako odvolať všetky svoje obvinenia. Som si istý, že sa to všetko objaví zajtra v novinách."

Draco prikývol a posunul jednu z jeho figúriek naprieč tou šachovnicou pred ním. "A profesor Lupin?" spýtal sa ten svetlovlasý chlapec. Keď mu nikto neodpovedal, povzdychol si a pozrel na Harryho. "Je naozaj všetko v poriadku, áno? Chcem tým povedať, že nie je ....... nahnevaný na mňa pre hocičo, úplne?"

Pochopil, čo sa teraz Slizolinčan pýtal, Harry prikývol hlavou. Nepochybne Draco počul dostatok príbehu,že bol znepokojený tou možnosťou, že by bol v manželskom zväzku so Siriusom Blackom, by poslala neskroteného vlkodlaka po jeho krvi. "Remus je v poriadku," Harry ho uistil. "Je veľmi šťastný pre teba a Charlieho."

"Dobre," Draco uviedol so spokojným prikývnutím hlavy, a potom civel na Rona, keď jeho strelec rozbil jedného z jeho pešiakov.

Iný ako Harry, Draco sa vlastne javil, že je schopnejší zachovávať jeho vlastnú vôľu proti Ronovi v šachovej hre. Poväčšine päť ťahov v hre, Harryho figúrky sa začínali sťažovať, boli pripravené vzdať sa. Dracove šachové figúrky oproti tomu sa správali arogantne a pokrikovali pri každom pohybe.

"Hermiona," Harry sa obrátil na svoju priateľku. "Vieš niečo o Zákone na registráciu čarodejníckych prútikov?" Uvažoval nad otázkou o faraónovi a bratoch Shelongovcoch, ale rozhodol sa, že má dosť romantických intríg pre tento moment. Ale chcel byť viac informovaný o politickej situácii. Ak sa celý svet chystal navštíviť za dva týždne Rokfort, pochyboval, že znova unikne otázkam tlače.

Hermiona prikývla. "Čítala som návrh, keď prebiehalo prvé navrhovanie. Je to pokus o overenie všetkých čarodejníckych prútikov špecifickým výrobným štandardom a tak ti výrobcovia čarodejníckych prútikov nemôžu predávať zlý výrobok."

"Nedokážem si predtaviť, že Olivander predáva zlé výrobky," Harry dumal.

"Olivander je na vrchole výrobcov čarodejníckych prútikov, Harry." Ginny mu povedala. "Nie je jedným výrobcom čarodejníckych prútikov naokolo. Mama a otec museli roky šetriť, aby každému z nás kúpili prútiky u Olivanderovcov."

Harry sa zamračil, pamätal si zrazu, ako Ron rok musel používať zlomený čarodejnícky prútik, pretože jeho rodina si nemohla dovoliť vymeniť ho. A všetky Ginnine knihy boli z druhej ruky od Rona. Trochu predpokladal, že Draco povie niečo o pohŕdaní o finančnej situácii Weasleyovcov, ale tentoraz chlapec ostal ticho.

"Takže to je to?" Harry sa spýtal. "Je to o štandardizácii prútikov?" Harry si už nemohol predstaviť život bez jeho osoby, prečo sa ktokoľvek staral o myšlienku na takúto vec - - bolo to akoby sa podobne spýtal jeho čo si myslí o regulácii na hrúbku spodnej časti kotlíkov. Čo to malo znamenať?"

"To je to," Hermiona súhlasila.

Ale v tom, Draco odfrkol s pobavením, čím upútal všetku ich pozornosť. "To nie je to, o čom to je," povedal všetkým.

Hermiona na neho civela. "Čítala som sama zákon," oznámila mu. "Pamätáš si Ron. Čítal si ho tiež?"

Ron sa zmätene pozeral. "Urobil som?"

Hermiona si podráždením povzdychla. "Naozaj! Bolo to v novinách."

Ron preletel pohľadom na Harryho a pokrčil plecami. Len preto, že to bolo v novinách, nerozmýšľal nad tým, či to čítal niekto ďalší. "Muselo to byť v športovej rubrike," podotkol a Harry sa uškrnul. Ginny pobavene prevrátila oči, ale Hermiona vyzerala akoby sa celkom išla zadusiť.

"Ty si možno čítala ten zákon, ale nečítala si medzi riadkami," Draco povedal Hermione. "Špecificky povedané, že by to bola regulácia všetkého "prútikov a čarodejníckeho prútika ako položky základného Ministerského štandardu."

"Takže?" Hermiona sa spýtala.

"Čarodejnícky prútik ako položky môžu znamenať čokoľvek," Draco jej oznámil. "Je to naschvál neurčité a takto to môže byť interpretované, každopádne, ministerstvo to chce interpretovať. Zákon nie je o regulácii prútikov; je to o regulácii všetkých magických artefaktov. Ak ten zákon bude schválený, nielen, že to môže ministerstvo viesť ku kontrole kto vyrába a nevyrába alebo predáva prútiky, ale tiež sa môžu zbaviť alebo udeliť pokuty na nejaký magický artefakt v Anglicku. To znamená, že oprávnení užívatelia nebudú môcť ďalej v rámci ich rodiny nadobudnúť prútiky alebo paličky. A môžu odniesť každú očarovanú čajovú kanvicu alebo spievajúci gombík na dverách alebo hovoriace hodiny, všetko čo šmuklovia používajú medzi muklami. Dokonca Hagridov pochybný dáždnik bude prehliadnutý."

Hermiona vyzerala byť zdesená tým názorom a Harry sa našiel zmätene zamračený. "Počkajte chvíľu - - oprávnení užívatelia?"

Draco pokrčil plecami a nejasne mávol rukou. "Viete - - obyčajní ľudia. Priemerní čarodejníci a čarodejnice. Ľudia, ktorí nejdú do Rokfortu. Malí ľudia."

"Myslíš väčšinu Čarodejníckeho sveta?" Harry objasňoval. Bolo skvelé, že Slizolinčan sa prinajmenšom pokúšal byť milý - - ale nebolo isté, aký predsudok je silne zakorenený v jeho vnútri.

"Samozrejme," Draco prikývol. "Ich. Väčšina z nich nemá dosť mágie na to, aby reálne trápila s prútiky, tak niektoré z nich si vyrábajú rodinné prútiky. Sú začarované k veľmi špecifickým úlohám namiesto zaklínania vo všeobecnosti. Mnoho z nich bolo dedených z jednej generácie na druhú. Majú radi ľudové čarovanie. Videl som doma dokonca pár doma vyrobených metiel. Všetko z tohto môže byť zdanené, pokutované alebo skonfiškované v súlade s novým zákonom."

"Ty myslíš niečo podobné ako prešívané prikrývky mojej tety Mildred?" Ron sa zmätene spýtal. "Všetky majú ohrievacie kúzla na sebe."

Draco sa na moment zamyslel a prikývol. "Áno. Mohli by uvaliť daň na vlastnícke právo na ktorúkoľvek takúto vec."

"Alebo čajovú konvicu pani Figovej," Harry nahlas dumal. Keď bol mladší nevedel, že pani Figová bola šmukel, ale teraz si na to spomenul, keď mala čajovú kanvicu, ktorá stále ostala horúca a nikdy nebežala bez vody.

"Ale to je hrozné!" Hermiona protestovala. "Ste si istý, že to je ten zámer?"

Draco sa na ňu zmätene pozeral. "Aký bod by bol potrebný, aby zákon nebol schválený? Certifikácia čarodejníckych prútikov je hlúpa. Čarodejnícky prútik buď pre teba pracuje alebo nie. Nepotrebujeme vládu, aby ich certifikovala."

"Môžete podporovať tento zákon?" Hermiona požadovala.

"Samozrejme, že nie,"Draco sa absolútne pobúrene pozeral po tej pripomienke. "Máš nejakú predstavu, koľko vecí, ktoré vlastním, by som musel zdaniť podľa tohto nového zákona? Bolo by to zvrátené, keby to prešlo hlasovaním. Väčšina ľudí môže vidieť práve to."

Hermiona vyzerala urazená tou poslednou reakciou, jej líca sa vyrovnávali s urážkou. Draco si práve povzdychol. "Pozri," povedal upokojujúco. "Môj otec je expert na čarodejnícke právo. Vyrástol som s týmito vecami. Viem očakávať. Ty nie. Vy Chrabromilčania vždy zoberiete veci s povrchovou hodnotou - - nikdy nehľadáte uhol."

Trocha upokojená, Hermiona ostala ticho. Preletela pohľadom ponad Harryho, ktorý sa práve povzbudivo usmieval na ňu. Prinajmenšom Draco skúšal - - s jeho vlastným Slizolinským spôsobom. V manželskom zväzku so Severusom, Harry používal chovanie, ktoré znamenalo váhavú poklonu.

"A čo Zákon o spojenectve nadradených?" Harry sa ich pýtal. "Vie niekto z vás o tom čokoľvek?"

"Je to snaha o reformovanie rodinných manželských zákonov," Draco odpovedal po tom, čo rýchlo pozrel na Hermionu, aby zistil, či odpovie. Keď zostala ticho pokračoval. "Minister Fudge sa pokúsi doložiť listinami minulé rodinné zväzky, a základ súčasných zväzkov, ktoré pochádzajú zo starých štandardov. Teraz nejaká hlava rodiny môže zmeniť alebo odstrániť rodinný Conscriptus, tak ako to spravili Weasleyovci. Ale ak tento nový zákon bude potvrdený, budete musieť za prvé dokázať historickú prednosť predtým, než budete môcť zmeniť váš Conscriptus. Zoberte si napríklad Blackovcov."

"Čo s nimi?" Harry sa spýtal na obranu. Nebol si istý, či si je Draco vedomý, ako blízko bol k Siriusovi.

"Oni sú temná rodina," Draco vysvetlil, iba aby bol prerušený hlasnými protestami od Harryho, Hermiony a oboch Weasleyovcov.

Draco držal svoje ruky v kapitulácii. "Chcel som tým povedať tradične. Oni boli tradične Temní - - chcem tým povedať, videli ste Belatrix?"

"Sirius nie je temný," Harry reptal, táto myšlienka sa mu vôbec nepáčila.

"Áno, je považovaný za čienu ovcu rodiny - - neplánoval sa utĺcť," Draco mu pripomenul.

"Založené na historickej prednosti, pod tým zákonom, Blackovci by boli schopní prijať len zväzky z inými temnými rodinami. Dokonca aj hlavy rodiny by neboli schopní zmeniť Conscriptus bez prvotných dôkazov, že je tam historická prednosť pred tým. Iné rodiny budú prinútené obnoviť ich. Ten zákon predpokladá, že ochráni naše dedičstvo."

"Bude pravdepodobne chválený?" Harry sa s obavami spýtal, keď pochopil problém, ktorý sa objavoval na obzore pre veľa rožnych ľudí.

Draco zrazu pokrčil plecami. "Ťažko povedať. Na jednej strane je veľmi veľa starých čistokrvných čarodejníckych rodín, ktoré by sa radi vrátili k starým spôsobom. Naproti tomu to zoberie dôležitú moc hlave rodiny, nikomu sa nepáči táto myšlienka. Niekto môže navrhnúť, aby sa zmiernila určitá verzia tohto zákona, ktorá by sa mohla schváliť. Alebo možno niekto s dobrým úmyslom prehovorí proti tomu a my sa nebudeme musieť kedykoľvek starať o to."

Hoci hovoril, že posledné vyhlásenie bolo extrémne mierne, Harry by mohol počuť skôr ostré vyjadrenie pochybnosti alebo podozrenie v slovách Slizolinčana. Dlho na neho zízal, na moment sa pokúšal byť seriózny. Konečne si Harry povzdychol, položil si ruky na stôl a sklonil hlavu dole na ne. "Nenávidím svoj život," zamrmlal.

"Naozaj, Potter," Draco si povzdychol, keď posunul jeho kráľovnú krížom cez hracie pole a dal šach-mat Ronovmu kráľovi. "Vy Chrabromilčania neviete, čo je to dobrá príležitosť, keď ju vidíte."

-------------------------------------------------------------------

Nasledujúce ráno Severus sedel v jeho kresle blízko jeho kozuba, keď potichu čítal noviny. Pretože hádal, že fotografia o ňom a Harrym bude;; jadrom článku. Zatiaľ čo nadpis hovoril o lieku na Lycanthropiu, hlavná časť článku bola skôr o horúcom bozku medzi hrdinom Čarodejníckeho sveta a jeho manželom, ako to dosvedčuje viacero reportérov z Denného Proroka. Fotografie Albusa a Lupina, zároveň s celkovým vysvetlením lieku na Lycanthropiu a skúšobné popisy boli nižšie na strane.

Severus sa usmieval v zadosťučinení na fotografiu - - bola originálna, Harry na nej vyzeral perfektne. V skutočnosti obaja boli spolu skôr okúzľujúci, aj keď si to povedal skôr pre seba. A pretože predpovedal všetky špekulácie ohľadne faraóna a bratov Shelongovcov, ktoré neboli nič viac ako povesti vytlačené na zadných stranách novín. Nebola tam vôbec žiadna zmienka o jeho predchádzajúcom vzťahu s Andrem, zanechala ho veriť, že Andre držal jazyk za zubami. Možno si uvedomil, že také reči by mohli otočiť Čarodejnícky svet proti nemu - - napokon, kto sa chcel hnevať na Chlapca, ktorý žil?

Pozerajúc sa na bozk, ktorý sa opakoval na fotografii, prudko pripomenul Severusovi mnoho iných udalostí zo včerajška. Keď Harry popadol jeho zápästie bol naozaj šokovaný - - nie tak veľmi, pretože ho chlapec popadol, ale kvôli tomu, čo to malo znamenať. Bol to prvý verejný prejav vlastníctva, ktorý Harry kedy ukázal. Pochyboval sám pre seba, že chlapec vedel, prečo urobil to čo urobil - - ale Severus neprehliadol to vyjadrenie v chlapcovej tvári. Chcel absolútne uistenie, že sa Severus nechystal ísť na stretnutie s Andrem.

Vlastnícky, Severus dumal. Chlapec nemal vôbec tušenie , čo znamenali jeho city pre Severusa, ale bo jasné, že sa niečoho bál alebo niekoho kto rozvráti jeho rodinu. Alebo bol ten chlapec jednoducho vyhladovaný po láske, že by akceptoval kohokoľvek, alebo pociťoval pravé city k Severusovi? Realitou bolo, že všetci Chrabromilčania boli prízemní - - neznamenalo to nič významné.

Ale čo keby?

Severus pozeral s úžasom dole na fotografiu. Harry mal mať za niekoľko mesiacov sedemnásť - - bude dospelý v každom zmysle slova. Tak veľa vecí by bolo potom možných. Chlapec by si mohol uvedomiť, že už nepotrebuje byť dlhšie v manželskom zväzku, aby zabránil ministerstvu zasahovať do jeho života - - a zatiaľ, čo rozvod nebol typický, ak ich svadba dovtedy nebola úplná, zrušenie bolo veľmi reálna možnosť. Ak Harry požiada o zrušenie, čo bude robiť?

Ale, čo keby nie, Severus sa pýtal sám seba. Čo keď bol chlapec už dosť pripravený na to, aby neprijal to roztrhnutie ich rodiny? Viackrát Harry hovoril o rodine - - trval na to, že to bolo to, čím boli oni dvaja. A ak mal teraz typický inštinkty Chrabromilčana, mohol by vlastnícky v ňom, dokonca žiarlivý, potom by mohli ten míľnik sedemnástych narodenín prejsť bez akéhokoľvek narušenia ich životov.

S určitosťou by Severus mohol zobrať záležitosti do jeho vlastných rúk. Predstava úplného zvádzania dopadla na jeho vedomie - - bolo tam priveľa nevinnosti, ktorá by skazila chlapca, priveľa príležitostí na zradu, ak si chlapec uvedomil, čo spravil a prečo to spravil. A čo takto obyčajná romanca - - známosť na ukážku? S istotou ho pre to nikto nemôže pokaziť - - a to by pravdepodobne apelovalo na chrabromilský zmysel pre absurditu; nazvali by to samozrejme zmyslom pre romantiku.

Problém bol, že ako Slizolinčan bol dosť cynický, krutý, zrazu utiahnutý. Severus nemal žiadnu predstavu ako sa pripraviť na takúto známosť. Kvetiny, uvažoval. Cukríky? Poézia? Vysmieval sa tej myšlienke. Nejaké kvety bolo dobré samozrejme ako prísada do elixíru, tak by mohol vidieť tú hodnotu v tom. Ale cukríky - - pripomínali mu príliš veľmi riaditeľa a jeho mizerné citrónové cukríky. A poézia - - chlapec bol Chrabromilčan, oni boli sťažka gramotní v tomto.

Severus si povzdychol a zľahka pozoroval Haryrho výraz na fotografii. Musel vytvoriť túto jednu - - mala naozaj prvotriednu kvalitu, dokonca keby bola bývala odfotená cez novinárske kúzlo.

Vzplanutie ohňa v jeho kozube ho prekvapil, zelené plamene vybuchli z kozuba, a rýchlo sa postavil ako o chvíľku neskôr Sirius Black vyšiel nahnevane z plameňov, zvieral kópiu Denného Proroka v jeho pästi. Muž sa plynule presunul k jeho nohám, mával novinami vo vzduchu, keď sa otočil na Severusa, oči mu žiarili zúrivosťou. Severusova ruka sa inštinktívne posunula k jeho čarodejníckemu prútiku.

"Snape! Čo má toto znamenať!" muž na neho kričal. "Hovoril som ti, že ak sa ho dotkneš - -"

Ale predtým, než Sirius mohol dokončiť jeho príval nadávok, dvere na spálni sa s treskotom otvorili a Harry sa ponáhľal dnu, úplne oblečený, ale jeho vlasy boli stále vlhké zo sprchy. "Sirius!" Harry kričal, ponáhľal sa na ich stranu a zadržal ruku jeho krstného otca. "Ukľudni sa! Čo je zlé?"

Severus sa stiahol preč, ako sa Sirius otočil na Harryho. Podozrieval Harryho, že zbadal ako vyťahoval jeho čarodejnícky prútik z rukáva, pretože chlapec na neho hodil výstražný pohľad. Do čerta! Prečo si vôbec nedovolil Blacka nejako prekliať? Boli tu isté nevýhody byť v manželstve, ktoré nezvážil.

"Toto je, čo je zlé!" Sirius kričal, mával novinami pred Harrym.

Nahnevaný, Harry vyšklbol noviny z jeho ruky, stále držal Siriusovu ruku v ďalšej ruke. Pozrel dole na prednú stranu novín, zbadal tú istú fotografiu, ktorú Severus pred chvíľou obdivoval. Severus zbadal ostrú zmenu farby, ktorá sa dotkla chlapcových líc. A potom chlapec spravil niečo, čo šokovalo peklo okolo neho - - klamal jeho krstného otca.

"Sirius," Harry si povzdychol. "Nepozrel si sa pozorne na tú fotografiu. On ma nepobozkal. Ja som pobozkal jeho."

Vzhľad úplného šoku na Blackovej tvári bol dostatočný, aby nahradil každú nadávku mužovi, ktorú kedy na neho hodil. Severus nemohol bojovať so slabým úškrnom, ktorý sa dotkol jeho pier, hoci sa pokúšal udržať vážny výraz.

"Čo?" Black jačal, jeho hlas sa zlomil. "Prečo?"

Harryho pohľad bol pre neho pozoruhodne úprimný. "Poďakovanie pre neho za vyliečenie Remusa," odpovedal jednoducho.

Severus bol celkom zaujatý, ako perfektne chlapec spracoval jeho krstného otca s tým jedným jednoduchým vyhlásením, samozrejme, že tá odpoveď zobrala celkom vietor z Blackových plachiet. Civel na moment neveriacky na Harryho. "Nemusel si to urobiť," povedal konečne.

Harry na neho zažmurkal, vyzeral byť trochu zmätený. "Nemusel som sa mu poďakovať?"

"Nemusel si ho pobozkať!" Black vykríkol.

Harry okúňavo pokrčil plecami a usmieval sa na muža. "Momentálny impulz," vysvetľoval. "Ty si sa mu poďakoval, že áno?"

Blackove oči sa šokovane rozšírili. "Ja som ho nepobozkal!"

"Ďakujem Merilinovi za to," Severus dodal - - hoci musel priznať, že Black a Lupin sa mu obaja poďakovali, a celkom úprimne. Harry hodil na Severusa pohľad, ktorý hovoril, aby sa zdržal komentárov, a nezapájal sa do tohto rozhovoru.

"Dobre, urobil som to," chlapec odpovedal. "Tak ho neobviňuj. Všetko je v poriadku." Ťahal Blackovu ruku, naliehal na neho, aby sa vrátil späť smerom ku krbu. Prekvapivo Black sa ho nesnažil zastaviť. "Najlepšie bude, ak sa vrátiš späť k Remusovi predtým, ako začne panikáriť a bude si myslieť, že tu dolu vraždíš Severusa. Posledná vec, ktorú potrebuješ spraviť, je mať viac problémov predtým, než môžeš zbaviť tvojho súčasného problému. A ty vieš ako je Remus znepokojený."

Zdalo sa, akoby to bola presne tá správna vec, ktorú povedal Blackovi, pretože zrazu vyzeral vinný, keď sa pozrel späť na oheň. Nepochybne pripustil, že opustil Lupina bez akéhokoľvek vysvetlenia. Dokonca ani neprotestoval, keď Harry hodil viac hop-šup prášku do kozubu a strčil ho cez neho, uistil ho, že všetko bolo tak ako sa sluší a patrí.

Úplne zaujatý spôsobom, ako Harry práve zvládol túto situáciu, mohol sa len pozerať na toho chlapca s pobavením. Ale ten výraz Harryho tváre, keď sa obrátil smerom k nemu, ho rozrušil. Harry vyzeral úplne nešťastný.

"Myslím, že nie si jediný, kto môže pohybovať figúrkami na šachovnici," chlapec mu povedal, a Severus si spomenul na prudké vyjadrenie v jeho tvári zo včerajška, keď ho pobozkal.

Chlapec nemal rád, že bol súčasťou tejto manipulácie - - dokonca ešte menej mal rád kroky, ktoré mohli byť považované za dôverné viac než zámerný ťah.

"Harry," Severus si povzdychol, želal si, aby vedel použiť tie správne slová, ktoré by upokojili chlapca.

Ale Harry zase potriasol svojou hlavou, odmietol, čo sa mu chystal povedať. Bol to obranný mechanizmus. Severus to vedel. "Chystám sa pozrieť Rona a Hermionu," oznámil Severusovi a rýchlo zamieril k dverám.

Do čerta! Severus nemal vôbec žiadnu predstavu, ako má jednať v tejto situácii. Emócie - - prinajmenšom jedna z nich - - nikdy nebola jeho silná stránka. "Nedostaň sa do nejakého problému," volal na chlapca a okamžite vyčítal takúto bláznivú frázu sám sebe. Bolo pravdepodobné, že chlapec by ju prijal ako kritiku, bola to posledná vec, ktorú chcel.

Prekvapivo, Harry sa zastavil pri dverách, predtým než ich otvoril, otočil sa do polovice, akoby váhal prehovoriť, čo sa dialo v jeho mysli. "Ja..... čo budeš robiť dnes?"

Ten tón, to vyjadrenie, ten nepokojný pohľad v tých zelených očiach bol presne rovnaký ako včera, keď popadol Severusove zápästie na chodbe. Takto prinajmenšom ho mohol Severus upútať - - mohol by dať chlapcovej mysli útechu.

"Nechystám sa stretnúť s Andrem, ak je to to, na čo sa pýtaš. Nevidel som ho alebo niekoho iného od tej doby, čo sme vstúpili do zväzku manželského."

Viacero emócií prebehlo Harryho tvárou, takto rýchlo si Severus nebol istý, čo znamenali. Konečne si chlapec ťažko povzdychol, akoby ťažobu, ktorá bola stále na ňom nechcel niesť. "Naozaj nemám právo sťažovať si, nemyslíš?" spýtal sa zľahka, a farba zahanbenia vystúpila do jeho líc, teraz viac ako rozpaky.

Severus si nemohol pomôcť, ale bol zvedavý, ako často bol neustále zneužívaný Dursleyovcami, čo naznačovalo, že sa mohol starať o niečo z nich, čo robili alebo o dôkaz záujmu o všetko v ich životoch. S určitosťou ako malé dieťa, ktoré sa chcelo pridať k ich rodinným udalostiam alebo zapadnúť do tých chvíľ spojenia, ktoré ako rodina zdieľali - - a práve s takouto istotou by mohol byť nielen upieraný, ale dokonca potrestaný za toto želanie.

"Áno, máš," Severus ho pevne uistil, chcel to teraz objasniť. "Sme v manželskom zväzku. Máš právo očakávať určité veci odo mňa. Ak očakávam vernosť od teba, máš právo očakávať ju odo mňa tiež." Bola tam doba, kedy si myslel, že by mohol stáť bokom a pozerať sa inde, ak by sa Harry niekedy zaujímal o niekoho iného, ale vtedy to dlho schvaľoval.

"Čože?" chlapec sa spýtal. "Očakávaš odo mňa vernosť?"

Chcel celkom objasniť túto vec, Severus spravil viacero krokov smerom k chlapcovi. "Áno," vrčal, vedel, že vyzeral hrozivo a nie práve láskavo v tejto chvíli. "To znamená, žiadna Brawnová, žiadne sestry Patilové, žiadny faraón, žiadny bratia Shelongovci!"

Hanba zmizla, pretože dúfal, že sa to teraz zmení na zahanbenie. "Ja som dokonca o nich nevedel!" protestoval. "A Levander a Parvati neboli podstatné - - neprešli by!"

"Možno nie to Patilovie dievča," Severus pripustil, hoci tiež pochyboval. "Ale tá Brownová by išla do postele hneď."

Harryho oči šokovane žiarili. "Ja nemám najmenšiu chuť na kohokoľvek, kto sa mi skoro vždy ponúka!"

Severus si bol zase celkom istý, že chlapec hovoril bez rozmýšľania, to čo hovoril - - a preto si o chvíľu neskôr uvedomil, čo jeho slová znamenali a jeho tvár sa zmenila na červenú. Pozeral sa celkom zahanbene. Severus si nemohol pomôcť, ale chcel si ho doberať.

"Nepovedz mi, že uvažuješ o Blackovej bláznivej myšlienke ohľadne vstupu do kláštora?" zosmiešňoval ho. Realitou bolo, že nechcel myslieť príliš na predstavu chlapcovej posteľnej bielizne - - mohol by si to všetko predstaviť príliš jasne, aj keď Harry nie.

Pokorenie sa zmenilo okamžite na šok. "Ty o tom vieš?" Harry zvolal s prekvapením.

Severus si povzdychol a rýchlo prešiel naprieč izbou smerom ku kredencu. Otvoril zásuvky a vytiahol hŕstku farebných, kriedových papierov a mával nimi na Harryho. "Darčeky od Blacka," vysvetľoval. "Je celkom výrečný v tejto veci."

Zmätený, Harry prišiel dopredu a vzal si tie letáky od neho, čítal tie názvy rôznych kláštorov inzerovaných na stránkach. Bol tam tiež skôr humorný titulok na letáku "Tak ty chceš byť mních."

"Čarodejnícke kláštory?" Harry sa mračil, jeho záujem bol zjavný, keď si prelistoval rôzne stránky.

"Čarodejníci sú kresťania?" Ozval sa celkom zmätene, čo bolo často v čarodejníckej spoločnosti.

Severus práve podráždene prevrátil oči. "Kláštorný život je asi oveľa dlhší než kresťanstvo," vysvetľoval. Upútal Harryho pozornosť slovami zachytenými v letákoch, dostal sa ďalej a vytrhol ich z chlapcových rúk, uložil ich ochotne späť do tej zásuvky. "Nemám najmenšiu chuť, aby si vstúpil do kláštora!" oznámil Harrymu, keď protestoval nad týmto konaním.

Chrabromilská drzosť sa vrátila v plnej sile. "Prečo nie?" chlapec vyzývavo požadoval, hoci sa tam objavil úškrn na chlapcovej tvári, ktorý Severusovi hovoril, že vtipkoval. "Možno by sa mi to páčilo?"

Ale žartovanie alebo nie, Severus vedel, že ak by sa na verejnosť dostal kúsok Harryho záujmu - - reálne alebo len predstava - - stačilo by to na to, aby náboženské skupiny prišli a naliehali na jeho súkromný život, čo by mohla byť veľmi reálna hrozba. "Nie si určený pre kláštor," Severus mu pevne povedal. Nezaoberal sa práve požiadavkou cirkevných nariadení na povrchu návrhov od zahraničných hláv štátov.

Ale bol tam stále záblesk výzvy v Harryho zelených očiach. "Ako vieš?"

Takto, Severus by mohol odpovedať a celkom definitívne. Chlapec nemohol vedieť, čo cítil, ale neexistoval, žiadny istý spôsob, ako jeho telo reagovalo, keď sa ho dotkol. Uchopil Harryho bradu, naklonil jeho tvár hore, predtým, než tvrdo pritisol svoje pery v pevnom bozku. Chlapec prekvapene zastonal, a Severus považoval za úspech, prehlboval ten bozk a ochutnával tie ústa, rýchlo sa stal na ňom závislý. Jeho krv sa búrila v jeho živote, jeho telo reagovalo dychtivo, a jeho potreba a rýchlo horiaci hlad, ktorý spravil skoro nemožné, aby zastavil sám seba v ctižiadostivom jednoduchom bozku. Alebo nie tak jednoduchom - - pretože cítil chlapca ako sa zrazu triasol a váhavo odpovedal, jemný povzdych, keď Severus posunul svoje ústa proti jeho vlastným. Zase to vzrušenie z Harryho veľmi silnej mágie pretekala cez neho.

Keď sa odtiahol preč, chlapec bol začervenaný s otvorenými očami, ale tento raz tam nebol žiadny pohľad ranenej rezignácie v jeho očiach. "Nie si určený pre kláštor," Severus zľahka zavrčal a videl ten efekt svojho hlasu na chlapcovi, ako potlačil ston vo svojom hrdle. "Teraz choď navštíviť svojich priateľov, predtým než sa zabudnem."

Harryho oči sa zrazu rozšírili a o chvíľu neskôr vyrazil dvere vo veľmi nechrabromilskom spôsobe. Severus sa snažil nesmiať nahlas - - možno napokon nebol až taký zlý v tom romantickom nezmysle. Po prvýkrát cítil skutočnosť, že by tam mohla byť nádej pre ....... niečo ...... medzi nimi. Nedávno rezignoval nad skutočnosťou, že by si mohol zobrať čokoľvek by chcel.