59. Keď sa deti nudia

Všetky rodiny chcú dosiahnuť dokonalosť, ale to sa nikdy nestane. Deti sa nudia, rozptyľujú sa a keď sa to stane, začnú nápady. Nápady, predovšetkým tie, ktoré pripravilo Nezbedné trio, mali nešťastnú schopnosť premeniť sa na problémy. Hoci sa počasie vyvíjalo čo najlepšie na to, otepľovalo sa a oznamovalo jar, bolo trochu príliš chladno pre chlapcov, aby sa odvážili ísť vonku. Domáce úlohy bolo dokončené a nikto z nich nemal záujem o žiadnu formu štúdia. Ron prekonal Draca a Harryho v šachu a po polhodine každej hry sa nudili pri Rachotiacej sedme a Pľuvadlíkoch.

Teraz ležali na veľkom schodisku a snažili sa prebudiť svoje mozgy na inú aktivitu, ktorú by mohli robiť v dome. Harry sa posadil na galériu druhého poschodia s nohami cez zábradlie a visel cez okraj. Ron ležal na chrbte, jeho členky prekrížené a jeho ruku mal zahnuté pod svojou hlavou, keď ležal. Draco bol v polovici hlavnej časti schodiska, nohy mal natiahnuté cez tri schody a opieral sa o lakte s hlavou otočenou dozadu, keď sa jeho sivý pohľad pozrel na obrovský krištáľový luster nad nimi.

"Predpokladám, že toto bolo v určitom čase používané ako tanečná sála," povedal blonďák. "Samozrejme, máme rodinnú tanečnú sálu a formálnu tanečnú sálu v Malfoy Manor."

"Zdá sa trochu nadmerná," zamrmlal Ron.

"To je," Draco prefíkane súhlasil. "Takých je až šesť žalárov, ktoré Lucius uprednostňuje." Ron sa uškrnul a Harryho nohy sa prestali kolembať.

"Šesť?" Harry preglgol.

"Lucius v jednem zamkol mňa a Elydree a nechal nás tam dva dni a dve noci. Nikdy sa po nás nevrátil." So svojou hlavou naklonenou späť začal Draco pociťovať trochu závrat. Nechal svoju hlavu sklonenú dozadu, aby zistil, či by mohol utieť.

"Ako si unikol?" spýtal sa Ron.

"Severus. To bolo prvý raz, čo nás zobral do Pradiarskej uličky." Draco pocítil, že jeho vízia ho naplňuje a zodvihol hlavu. Krv sa mu rozbehla nahor a jeho tvár sa začervenala. "Elydree mala tri roky a ja šesť?" Myslím?" Usmial sa ticho. "Nepamätám si, kde bola moja matka, ale Lucius robil niečo pre Temnotu… pre Voldemorta. Strávili sme so Severusom dva týždne. Naozaj som dúfal, že ani Lucius ani moja matka sa neukážu. Dúfal som, že nás opustili."

"Bol si tam šťastný?" spýtal sa Harry s úškrnom.

Draco si odfrkol, keď chytil Harryho výraz. "Severus bol… dobre, bol prísny, ale strávil s nami vela času. Čítal nám príbehy, vzal nás lietať a ukázal mi ako urobiť svoj prvý elixir."

"Ó, áno, to je zábava," Ron sa sarkasticky zarazil.

Draco sa zasmial. "Bola! Že sakra neuhádneš, čo sme robili?" Stretol sa s tichom a s otázkou v očiach od Harryho. "Citrónové dropsy!" Všetci traja chlapci sa niekoľko dlhých sekúnd zasmiali a potom znova stíchli.

Ticho prerušil Ron, keď sa prevalil na bok. "Povedal som vám, že Fred a George plánujú odísť z Rokfort?"

Draco naklonil znovu hlavu, takže sa na Rona díval takmer hore. "Prečo?"

"Ich nápad týkajúci sa zábavného obchodu?" spýtal sa Harry.

"Hej. Majú všetky druhy plánov a vytvorili vela elixírov a kúziel, na to keď si budú môcť prenajať obchod. Fred predával celé toto leto vlasové oleje a krémy. George vytvoril parfumovaný šampón… dobre myslím, že sa bude páčiť, ale zdalo sa že Ginny a mame sa to páčilo a George predáva kúsok aj tohto."

"Ako blízko sú k ich cieľu?" spýtal sa Draco, keď sa posadil rovno a mrknutím odohnal hviezdičky, ktoré sa objavili v jeho videním, keď si oprel hlavu.

"Bude to chvíľu trvať. Fred odhaduje, že potrebujú aspoň tisíc galeónov, aby začali a to ani nepokrýva náklady na prenájom obchodu." On začal prstom obťahovať vzory na hrubom koberci.

"Myslíš, že Fred a George by chceli investora?" spýtal sa Harry, keď padol späť na zem.

"Pravdepodobne," pokrčil Ron ramenom.

"Sú kreatívni, tvoji bratia," povedal Draco. "Ako jeden, ktorý bol na konci jedného z ich mnohých žartov." Ron sa zachechtal, rovnako ako Harry a Slizolinčan sa zamračil na každého z Chrabromilčanov. "Napriek tomu, tak ako sú zorganizovaní, možno by nebol taký zlý nápad investovať do nich."

Ticho bolo väčšie, kým Draco znovu neprehovoril s nezbedným úsmevom. "Je tu veľa priestoru."

"Na čo myslíš?" spýtal sa Ron.

"Lietanie." Jeho zlomyseľný úškrn sa stretol so zmäteným výrazom Rona. "Mohli by sme si spraviť naozaj dobrý závod okolo tohto lustra."

"Snape by nás ihneď pochoval dolu hlavou v tej mohyle," zamrmlal Harry. Práve si pretiahol hlavu cez zábradlie a predstieral, že mu tam zostala hlava.

"Len potom, čo nás zoderie z kože zaživa, ak nás chytí," dodal Ron.

Draco sa náhle posadil a raz tleskol rukami. "Nuž páni, myslím, že je dohodnuté. Lietame!"

"Čo?" Harry sa pokúsil vytiahnuť hlavu spomedzi zábradlie a podarilo sa mu takmer udusiť. Trvalo mu chvíľu, kým sa uvoľnil. Chvíľu mu trvalo, kým nabral rovnováhu a tak proste stál na schodoch, keď Dracova a Ronova metla zleteli dole schodami.

O chvíľu neskôr Harry privolal svoju metlu a pomaly začali lietať okolo veľkého lustra. Ron sa naklonil k Harrymu a zasmial sa: "Vieš kámo, niekedy musím súhlasiť so Snapeom, že sme naozaj idioti!"

"Dúfajme, že nie sme mŕtvi!" Harry viac odvážny, preletel pred Ronom. Keď minul Draca, závod začal naozaj.

Radosť z lietania a neodolateľný vzrušujúci pocit z nebezpečenstva, že ich chytia, naplnil všetkých troch. Preč z ich hlavy odletelí nejaké slová múdrosti, ktoré by ich mohli ďalej varovať pred ich bláznovstvom. Následky sú zabudnuté; bavili sa!"

V knižnici pracovala Hermiona na eseji o transfigurácii. Ako obvykle bola obklopená množstvom kníh, pergamenom a atramentom a mala v ruke brko, ktoré jej dal Snape na Vianoce. Práve v jednej z kníh konzultovala pasáž, keď sa podlaha knižnice zatriasla. V tom istom okamihu došlo k obrovskej zrážke sprevádzanej zvukom skla, ktoré sa rozpadlo na milióny kúskov.

Šok z toho hluku držal Hermionu zamrznutú v kresle niekoľko sekúnd. Hneď ako sa spamätala, pustila brko, odtiahla stoličku a vybehla von z knižnice do vchodu a okamžite si priala, aby neopustila knižnicu. Pohľad, ktorý ju privítal bola skutočná hrôza. Luster, ten masívny zhluk kryštálu, striebra a sviečok padol na zem. Sádra padala ako sneh z otvoreného otvoru v strope a škaredé trhliny a rozprestierali od miesta, kde luster dopadol na podlahu.

Pohľad, ktorý odtrhol Hermionine oči z vraku, boli traja chlapci, ktorí stáli na druhom poschodí. Harry, Ron a Draco boli šokovane zmrazení, ústa zúfalo otvorení, keď sa pozerali na to, čo vytvorili. Rovnako ako sa Hermiona pokúšala niečo povedať, dvere oproti knižnici sa otvorili a Snape vbehol do vchodu. Vysoký muž doslova stuhol, tesne sa vyhol nebezpečnej kope úlomkov. Výraz jeho tváre prešiel z prekvapeného do absolútneho hnevu, keď sa zameral na troch zamrznutých chlapcov, ktorí sa na neho mohli len bezmocne pozerať.

Snape si všimol ich previnilé výrazy a metly, ktoré držali v rukách. Ešte jeden pohľad na luster a ticho, ktoré prerastalo do desivého sľubu, mávol rukou a ukázal na knižnicu. Odsúdení, pretože to vedeli, sa spojili do jedného celku a zamierili do knižnice. Snapeov pohľad padol na Hermionu a ona si pomyslela, že by sa mohla hneď na mieste potopiť.

"Slečna Grangerová," povedal veľmi nízkym, vážne zdržanlivý a veľmi zdvorilým hlasom, "urobila by ste mi láskavosť a uložila ochranné pole okolo elixíru, na ktorom som pracoval, keď som bol tak hrubo prerušený?"
"Áno, pane," sotva sa jej podarilo vypustiť. Keď sa Snape od nej odvrátil, Hermiona sa rýchlo pozrela do knižnice a potom bežala do laboratória a nechala svojich priateľov svojmu osudu. Posledná hysterická myšlienka bola, že dúfa, že Snape jej povie, kde budú pochované ich telá, aby im mohla nechať kvety.

Pre všetkých troch chlapcov to trvalo akoby roky, keď očakávali Snapeov príchod do knižnice. "Sme mŕtvi," zachripel Ron.

"Je to bývalý Smrťožrút, Fretka," zavrčal Draco. "Smrť by bola požehnaním."

"Naozaj sme..." začal Harry.

"Idioti," Snapeov hlas vybuchol nad nimi ako výbuch Thorovho kladiva a oni sa predesili. Obrátil sa na chvíľu a mávnutím prútika zavrel dvere knižnice. "Máte nejakú predstavu, čo ste urobili?" Snapeov plášť sa nebezpečne zavlnil, keď prechádzal okolo každého z nich.

"Nemôžeme len..." Ron urobil nedobrovoľný krok späť, keď sa Snapeova tvár dostala k jeho. Ron divoko zažmurkal a snažil sa ovládnuť kúsok hysterického smiechu, ktorý sa tlačil na zadnú časť jeho hrdla, keď sa zameral na veľký, hákovitý nos staršieho muža.

"Reparo, pán Weasley? Bolo to to, o čom ste premýšľali?" Snapeov hlas bol podvodne zmierňujúci a Ron nevedel odpovedať. Snape sa zdvihol do svojej plnej výšky a zaťal si ruky za chrbtom. "Nie je možné opraviť všetky predmety, strop a podlaha áno, ale ten luster bol neoceniteľný starožitný nábytok." Hnev v jeho hlase sa hladko zdvihol až posledné slovo napadlo ich zmysly. Všetci traja chlapci o krok ustúpili a pritisli sa bližšie. "Nemôžete opraviť očarovaný objekt pomocou MÁGIE!"

Toto odhalenie slúžilo iba na hromadenie hrôzy, ktorá prenikala cez žili ako blesk. Bolo to strašné vidieť luster kolísať, keď Draco a Ron do neho narazili. Rýchle premýšľanie im zabránilo zlámať kosti, rovnako ako Harryho levitovanie. Bohužiaľ, čo sa týka vzájomného blahobytu, akosi sa stalo, že nikto z nich nemyslel na to, že by sa zaujímal o to, čo urobil luster. Keď už bolo príliš neskoro, mohli ostať už len paralyzovaní hrôzou a prekvapením – keď omietka na strope popraskala a ťažký predmet z kryštálu a striebra padol na mramorovú podlahu. Náraz bol dostatočný na to, aby každý z nich poskočil jeden palec od zeme. Neskôr, oveľa neskôr (pravdepodobne keď sme v 80tych rokoch, pomyslel si Harry) by sa pozreli na pozostatok toho veľkého, starožitného lustra, ktorý spadol z výšky s výkrikmi údivu. Ale to bolo dosť ďaleko v budúcnosti, a budúcnosť Harryho, Rona a Draca v súčasnosti visí na tenkej nitke.

"Hlúpe decká," povedal Snapeov hlas ako britva. "Nemáte absolútne žiadnu predstavu o škode, ktorú ste spôsobili... nehovoriac o tom, že vy blázni ste si mohli zlomiť vaše hlúpe KONČATINY!"

"Môžeme zaplatiť..." Draco sa snažil ponúknuť.

"Možno nebudete v nasledujúcich desiatich minútach nažive, Draco, aby ste zaplatili za nič!" Draco si nedokázal pomôcť, keď sa ukryl za Harrym. Snapeov hlas bol ostrý ako nôž zabalený do zamatu s Dracovým menom vytepaným do čepele.

"Čo-čo-čo spravíte?" Harryho hlas bol priškrteným šepotom, keď chytil Ronov rukáv a pritiahol chlapca bližšie k jeho boku.

Počas niekoľkých, bolestivých minút, Snape sa prechádzal pred tromi previnilcami predtým, ako im čelil. Na jeho tvári sa objavil nepríjemný úsmev, ktorý by mohol taviť kosti. Úsmev sa rozširoval, keď sa k nim pomaly vydal. Chlapci už nemali kam uniknúť, pretože Snapeov stôl bol teraz za nimi. "Verím, že na trest, ktorý som naplánoval, nikto z vás nikdy nezabudne."

Hermiona len mávla prútikom, aby dala elixír, na ktorom Snape pracoval do stáze. Premýšľala, že sa vráti späť, len aby sa ubezpečila, že niekto nie je zranený, ale mala strach. Vedela, že chlapci neboli zranení, ale Snape bol taký nahnevaný. Bola si istá... možno... že si zaslúžia akýkoľvek trest, ktorý príde, ale potom znovu, trestami boli eseje a ďalšia práca alebo niekoľko hodín zavretý v niektorej v spálni. Akokoľvek, pomyslela si Hermiona, zničenie očarovaného lustra, nie je jednoduché potrestať tým, že umyjú riady po večeri. Hermiona si spomenula, keď mala osem rokov a nereagovala na želanie svojej matky, aby sa nedotýkala ručne fúkanej vázy na krbovom plášti, ktorá pochádzala z Nemecka. Bola to oslnivá vec, ktorá ju upútavala a pokúšala ju roky, ale vždy bola len mimo dosahu. Nakoniec dospela k tomu, že sa dostala k váze jej malými neposednými prstami. Malá Hermiona nemala nikdy v úmysle zhodiť vázu, ale nikdy znovu neuposlúchla svoju matku; nie po pľuzgieroch, ktoré dostala.

Hermionine srdce vyskočilo k hrdlu a zakašľala. "Ó, nie!"

Chrabromilčanka nemala ilúzie, že dokáže zastaviť Snapea akýmkoľvek spôsobom. V skutočnosti si nebola úplne istá, že by sa ho pokúsila zastaviť, ale bol tak nahnevaný, že ju znepokojuje, že by im mohol skutočne ublížiť. Ako rýchlo ju nohy dokázali niesť, pustila sa dlhým, skrúteným tunelom a vyrazila cez tie isté dvere, cez ktoré Snape prešiel takmer štyridsaťpať minút predtým. Hermiona sa obrátila a zastavila sa. Vo vstupnej hale boli tri, veľmi potlčené postavy, ktoré v tichosti a bez čarovania čištili trosky starožitného lustra.

"Harry?" On ju ignoroval, keď zamietol rozbité sklo s metlou. "Ron?" Ryšavec sa na ňu krátko zamračil a pokračoval v zachraňovaní toho, čo ostalo z kryštáľových kvapiek. "Draco?" Draco, ktorý mal na sebe rukavice s dračími šupinami, odstránil striebro zo zvyškov lustra. Pozrel hore a Hermiona mohla vidieť zvyšky zaschnutých sĺz v začervenaných očiach. "Ach nie, čo urobil?"

Draco si podvedome zasmrkal a vrátil sa k svojej úlohe. Harry odpovedal otvorene. "Zbil nás."

"Ale na to ste príliš starí!" protestovala.

"Môj otec stále Billa vybil kým nedospel," odsekol Ron.

Draco mierne odpovedal: "Snape povedal, že ak sa budeme správať ako päťroční, potom sa k nám tak bude správať."

"Aspoň, že to bolo len desať úderov," zamrmlal Harry.

"DESAŤ?" zamračil sa Ron. "Ten muž má železnú ruku! Možno už nikdy nebudem môcť stáť rovno!"

"Och, sklapni, Fretka." Draco sa pokúsil opierať o päty, keď pokľakol na podlahe, ale dotyk jeho podpäťkov na jeho zadku mu spôsobil plameň bolesti. Odolávajúc nutkaniu vypustiť tú bolesť, temne zamrmlal: "Ďakujem Merlinovi, že nás nepotrestal kliatbami."

Dlhú dobu bolo ticho, keď Hermiona sledovala, ako títo kajúcni chlapci pokračujú v čistení. "Kde je?"

Harry si ťažko povzdychol. "Potom, ako nám zobral naše prútiky, šiel na prechádzku von. Dnes večer ide zavolať krbom Lyricu, aby sme sa mohli ospravedlniť. Či má ďalšie tresty..." pokrčil ramenami a vrátil sa do práce.

Žiadna rodina nie je nikdy dokonalá a rodina Severusa Snapea, pretože teraz považoval štyri deti za viac ako len jednoduchú zodpovednosť, ale jednotlivci, o ktorých sa staral, určite neboli dokonalí. Mohol by si želať o niečo viac dokonalosti, ale to bola zbytočná ilúzia.

Po opustení troch chuligánov, aby vyčistili pozostatky svojho fiaska, vyšiel von na čerstvý vzduch a na prechádzku. Na obzore bola jar, ale vo vzduchu sa stále vyskytol chlad. Sneh bol preč a tu a tam, keď šiel po hornej záhrade, mohol vidieť malé príznaky rastu.

Snape nenávidel, že musel potrestať chlapcov tak, ako to urobil. Nikdy, vo všetkých svojich rokoch ako učiteľ, nemal niekedy príležitosť vztiahnuť svoju ruku na dieťa. Aj teraz sa pýtal, či urobil správnu vec. Časť z neho sa obávala, že všetka dôvera, ktorú vybudovali od príchodu do roku 1898, mohol zhoršiť výprask. Napriek tomu, nie je to, čoho sa rodič obával, keď dal úlohu svojmu synovi alebo dcére?"

S ťažkým povzdychom sa usadil na kamennej lavici, keď premýšľal na volanie krbom, ktoré bude musieť absolvovať s Lyricou tento večer. Luster bol starý ako rodina Arcahnumovcov, ale Snape netušil, aký druh pripútania má Lyrica k predmetu. Keď sa s ním konečne rozprávala o svojich rodičoch, vysvetlila mu, že s výnimkou portrétu svojej matky, ktorý bol v jej dome, Lyrica zničila všetky dôkazy o existencii svojich rodičov v dome. Knihy boli jej vášňou, rovnako ako laboratórium, ktoré tak starostlivo spojila. Keby si zobrala syna Phineasa Nigellusa Blacka, recepcia by bola organizovaná vo veľkom vchode jej rodinného domu ako súčasť rituálu, ktorý by previedol majetok na jej nového manžela. Takéto spomienky, ktoré zdieľali, boli zriedka príjemné a zdalo sa, že jediné naozaj šťastné spomienky začali s ich príchodom späť v čase. To samozrejme neznamenalo, že Ashmere a jeho vybavenie neboli vôbec žiadne sentimentality. Lyrica by nebola nadšená zo straty lustra.

"Strýko Severus?" Hermionin mäkký, znepokojený hlas bol prinesený vetrom. Snape sa pozrel hore a uvidel ju, ako stojí pár krokov v jej zimnom plášti. Vietor sa prehnal cez jej kučery a ona si pritiahla plášť bližšie v miernom, mrazivom chlade vo vzduchu. V jej hlase počul obavy a videl v tvári dieťaťa strach: strach z jeho hnevu. Keď vedel, že ju vystrašil, pocítil ostrú bolesť vo svojom srdci a on zažmurkal.

Spravil miesto vedľa seba a pozval dievča k sebe. Hermiona sa rýchlo presunula k Snapeovmu boku a on chytil svoj plášť a v ochrannom geste ho prehodil cez ňu. Hermiona sa naklonila k Snapeovmu teplu.

"Je mi veľmi ľúto, že som ťa vystrašil, Hermiona."

"Budem v poriadku, strýko, ale vy ste?"

Snape prekvapene zažmurkal. Starala sa o neho? Na chvíľu si nebol istý, ako jej odpovedať. "Spytujem sa... moje činy, ale nevidel som inú alternatívu."

"V škole sa vždy hovorilo, že ste sa rozhodli zájsť k vašim Slizolinčanom, aby ste ich udržali v rovine. Draco nám však povedal, že ste na nich nikdy nevztiahli ruku, ale že kričíte tak silno ako akékoľvek silne hodené kúzlo."

Bočný pohľad zachytil drobný úsmev dievčaťa. "Verím, že všetci vedia, že som úplne zvyknutý kričať, a nikdy som nezdvihol na dieťa ruku, nikdy som si nemyslel, že..." jeho hlas stíchol, keď sa pozrel k domu, kde stále trio upratovalo.

"Bojíš sa, že ťa už nemajú dari?" spýtala sa.

Snape si odfrkol. "Som si istý, že v tejto chvíli plánujú moju smrť v najhoršom možnom smere. Možno preto, že som si zobral ich prútiky." Posmieval sa predpokladom, ale vnútorne sa v sebe rozhneval pri tejto predstave; keby sa vrátili k tomu, že by ho nenávideli? A čo z krehkým vzťahom, na ktorom spolupracoval s Harrym? To bolo určite všetko zničené.

Hermionina ruka vkĺzla do Snapeovej a s istotou ju stlačila. "Sú tak blázniví, ako ich bolia ich zadky, strýko Severus, ale nenenávidia ťa. Ani Harry."

"Povedz mi, Hermiona, súhlasíš s tým, akú odplatu dostali?" spýtal sa, konečne sa zaujímal o jej odpoveď.

Hermiona sa presunula pod Snapeov plášť a on sa jej prispôsobil. Znova vkĺzla rukou do jeho. "Myslím, že sú trochu starí na výprask, ale toto boli mimoriadne okolnosti. Všetci traja vedeli, že robia niečo hlúpe, čo by ich mohlo zabiť a aj tak to urobili." Usmievala sa a vypustila malé zachichovanie. "Len čo som odišla, kráľ Henry im hrozil, že ich vezme všetkých do veže, kde ich hlavy dá do klady a nechá havranom vyďobať im oči." Cítila ako sa Snape ticho zachichotal a usmial sa. "Myslím, že si to urobil správne strýko. Ani Ron, Harry a Draco tak skoro na to nezabudnú; nabudúce si dvakrá rozmyslia, než urobia niečo tak hlúpe. A viem, že vás nenenávidia. Sľubujem."

Snape sa naklonil a na Hermionine potešenie ju ľahko pobozkal na čelo a dal jej jednoramenné objatie. "Ďakujem, drahé dieťa," zašepkal. "Ďakujem."