6. Čas na pravdu

"POTTER!" kričal Severus Snape. "Ste nesústredený! Dávajte pozor! Pokiaľ sa samozrejme nepokúšate dokončiť to, čo začal váš strýko?" uškrnul sa.

Harry zbledol a jeho oči sa začali lesknúť.

"Profesor Snape!" kričala Dr. A. "Nedovolím vám, aby ste sa takto správali k môjmu pacientovi!" pribehla k Harrymu a prinútila ho pozerať sa na ňu. "To je v poriadku Harry. Oddýchni si, zatiaľ čo si pohovorím s tvojím učiteľom," upokojila ho a on prikývol.

"Vy!" povedala, prstom pichla do Severusovej hrude, "moja kancelária, TERAZ!" kráčala preč. Severus ju pozerajúc sa na Harryho nasledoval.

S tresknutím zatvorila dvere, keď vstúpili do vnútra a Harry sa za nimi nechápavo pozeral, prekvapený, ako taká malá žena dokázala vmietnuť pravdu do profesorovej tváre. Jej oči sa blýskali a jej ústa prešli za minútu míľu. Tým, že štuchala prstom do jeho hrude, očividne ukázala svoj názor. Príležitostne jej prst ukázal na Harryho. Profesor bol očividne na jej hnev zvyknutý. Napokon jej prikývol a o chvíľu neskôr vyšiel z kancelárie. Bez ďalšieho slova Harrymu opustil ošetrovňu. Harry by rád vedel, čo mu povedala, ale nepýtal sa. Skrýval svoj nos do učebnice elixírov a učil sa pre istotu kapitolu. Bol si istý, že bude cieľom Snapeovej nespokojnosti, keď sa znovu stretnú.

Pre Severusa to vôbec nebol koniec. Nestihol ani vstúpiť do svojich izieb, keď ho zavolal riaditeľ.

"Želali ste si ma vidieť, pane?" spýtal sa unavene.

"Áno, posaď sa, Severus!" povedal profesor Dumbledore, ukazujúc na stoličku. "Chcem si s tebou pohovoriť o Harrym a neprirodzenom vzťahu, na ktorom trváš."

Severus si povzdychol, okamžite sa rozhneval a pokrútil hlavou. "Nie je tu nič na diskutovanie. Veci musia ostať tak, ako sú. Trvám na tom. Harry je takto v bezpečí."

"Nesúhlasím," argumentoval riaditeľ.

"Dobre, našťastie toto rozhodnutie nie je na vás, však?" povedal trpko Severus s hrozivým výrazom na tvári. Starý čarodejník sa ho pokúšal priviesť k rozumu - - jeho dohováraním.

"Musíš mu to napokon povedať, Severus, vieš to," hovoril jemne Dumbledore.

"Nemôžem. Zlomilo by ho to," argumentoval. "Nenávidí ma. Je to náš vzťah. To je to čo vie. Je teraz krehký, neprijme to."

"Je tvoj syn, Severus. Zaslúži si poznať pravdu, viac ako kedykoľvek predtým," naliehal Albus.

"Ako mu to môžem povedať? Dokonca nemôžem. Pozri sa na mňa! Čo si myslíš, že to s ním urobí?" žiadal Severus.
Albus začal byť zúrivý. "Nebuď taký zbabelec, Severus!" kričal. "Prestaň chlapca používať ako prostriedok na vyhýbanie sa tomu, čoho sa najviac bojíš - - tej pravde! HARRY je tvoj SYN! Konaj podľa toho! Buď OTCOM pre Merlina!" Albus bol tak nahnevaný, ako už dávno nie. Musel toto bláznovstvo ukončiť pred ním, vidiac, že to bolo dôležité! Jeho syn utrpel veľkú duševnú stratu. Potreboval, by niekoho na koho sa mohol spoľahnúť a na koho by sa mohol lepšie spoľahnúť, než na otca?

"Severus," začal omnoho jemnejšie. "Harry má určité veľké problémy, ty to vieš. Vďaka Dursleyovcom má veľmi poškodenú psychiku. Bude potrebovať niekoho, o koho sa bude môcť oprieť. Mal by si to byť ty!"

"Aký druh psychického poškodenia si myslíš, že mu tieto správy spôsobia?" Severus na neho pozrel.

"Vie, aké obete muselo mnoho ľudí podstúpiť v boji s Voldemortom," povedal mu Albus.

"Veľmi dobre si to uvedomuje a myslím si, že pochopí opatrenia, ktoré ste Ty a Lily museli spraviť. Nikdy nie je zlé povedať pravdu," pripomínal, pozerajúc na Severusa cez polmesiačikové okuliare.

Severus pokrútil hlavou a ostal ticho. Albus ho nechal premýšľať nad tým, čo povedal. Majster elixírov pomaly prikývol hlavou.

"Dobre, Albus. Poviem mu to," postavil sa a zamieril na ošetrovňu. Priblížil sa k Juno s podivným výrazom na tvári. "Potrebujem s vami hovoriť. Súkromne," dodal, keď pozrel na sediacu trojicu priateľov.

"Fajn," povedala. "Moja kancelária, v poriadku?"

"Áno," povedal nervózne. Ako odišli, traja kamaráti na seba pozreli, jasne bezradní z tej výmeny.

"Čo chcete?" vyprskla, keď zavrela dvere.

"Nebuďte hrubá. Nestáva sa vám to," povedal jej na rovinu.

"Prepáčte," ospravedlnila sa.

"Chystám sa povedať Harrymu pravdu. Dnes večer. Ak si myslíte, že to zvládne dobre," povedal jej.

"Odmietam pôsobiť ako akási prekážka."

"Dobre, iste bude veľmi zmätený," uznala. "Budem blízko pri vás, ak si prajete."

"Áno, v skutočnosti by som chcel, aby ste bola úplne tam, zatiaľ čo mu to poviem," prezradil. "Harry bude asi potrebovať podporu. Dôveruje vám. Som si celkom istý, že vás bude potrebovať," prikývla na súhlas a on pokračoval. "Vrátim sa asi o hodinu. Zabezpečte, že budeme sami. Nie som si istý, čo sa mu chystám povedať alebo ako mu to poviem. Musím už ísť a pripraviť si legálny dôkaz, ktorý bude požadovať a potrebujem si to trochu premyslieť," povedal jej.

"Ak to pomôže, myslím si, že urobíte to najlepšie pre vášho syna. Bude vás potrebovať a skoro. Potvrdzuje to trápenie Vernonom Dursleyom. Potrebuje byť na to pripravený. Poznanie, že má solídnu rodinu, otca, ktorá ho podporuje, znamená veľa," povedala a položila svoju ruku na jeho rameno.

"Ďakujem vám, Juno." Odpovedal jej. "Za všetko, čo ste urobili pre Harryho a pre mňa tiež," dodal strnulo. Vďačnosť nebola emóciou, ktorú dával veľmi najavo.

"Nie je za čo, Severus," usmievala sa a on zamieril znovu do svojich izieb.

Prešiel k svojej spálni a otvoril svoj šatník. Siahol po krabici uloženej vo vnútri. Bola schovaná celkom vzadu, ukrytá pred príležitostným pohľadom. Odniesol krabicu na kuchynský stôl a otvoril ju. Jeho ruky sa triasli, keď siahol dovnútra. Prvá vec, ktorú vybral bol medailón. Otvoril ho a odhalil fotografie vo vnútri. Vľavo bola fotografia, ktorá mala takmer dvadsať rokov. Bola spravená v deň, keď sa on a Lilly zobrali. Smiali sa a boli tak šťastní. Fotografia vpravo bola zo dňa, keď sa narodil Harry. Severusova ruka sa zovrela v päsť, medailón padol dovnútra. Nebol pripravený na emócie, ktoré ho naplnili. Udržoval sám seba pod kontrolou tak dlho, nevedel či bude niekedy spravodlivejší ako Harry.

Jeho oči klesli ku krabici a vytiahol von malú obálku. Vo vnútri, zaviazaný kúskom modrej pásky bol prameň uhľovočiernych vlasov. Harryho prvé strihanie. Určite to urobil James. Vedel o význame prvého strihania v roli otca. Severus tam nemohol byť, ale aspoň mal toto. Bolo to zložité ukrývať ich vzťah. Boli to muky predstierať, že nenávidí každého, kto pre neho znamenal celý svet. Všetko v prospech svetla. Pomyslel si horko.
Vybral vlasy z obálky a pohladil ich končekmi prstov. "Úžasné," divil sa.

Harryho vlasy boli stále jemné, zdanlivo nedotknuté všetkými ťažkosťami v jeho mladom živote.

Ďalej vybral von z krabice pár topánok. Nie vašich mäkkých, pletených muklovských topánok. Ach, nie. Tieto boli čarodejnícke topánky, z dračej kože, so zaniknutými jasnými blikajúcimi žltými hviezdičkami. Severus sa usmieval, keď ich zdvihol a ďalej tam bolo rovnaké detské oblečenie. Priložil si ho k nosu a predstavil si, že by mohol stále cítiť ako jeho chlapec voňal, keď bol okúpaný, úplne teplý a prítulný. Slzy zaliali jeho oči a bodavá bolesť naplnila jeho srdce, keď premýšľal o všetkom, čo zameškal. Jeho srdce sa otvorilo a on sa nechal nalniť všetkou láskou a hrdosťou jeho otcovstva. Nechal spomienky splynúť a otvoril všetky rany, cítil lásku a teplo, ktoré sa vrátilo do jeho duše.

Odložil iné veci z krabice, všetky rovnako cenné ako tie predtým a našiel čo bolo dôležité. Bežné právne dokumenty boli tam. Harry bude chcieť dôkaz; jeho rodný list, jeho a Lilyin sobášny list. Vybral von fotoalbum. Svadobné fotografie tu, hovorili veľmi odlišný príbeh. Ach, boli tam tí istí ľudia... Lupin, Figgová, Black, James, on a Lily, ale úlohy sa odlišovali. On bol ten smejúci sa a pyšný ženích. James, usmievajúci a vtipný Najlepší Muž. Aký nádherný deň, keď to bolo. Každý bol tak šťastný. Všetko vo svete bolo v poriadku. Ako rýchlo sa to malo všetko zmeniť a jeho svet sa tak úplne zrúti na neho.

Boli tam fotografie, keď sa narodil Harry. Neboli pripravení na takú veľkú záplavu lásky a hrdosť, ktorú zažili, keď sa tento malý človiečik objavil. Sirius a James si z neho do pekla uťahovali celé predpoludnie. Čakali na jeho príchod s novinkami v hosťovskej izbe. Trvalo to omnoho dlhšie než si mysleli, že to má trvať. Všetci si vydýchli, keď sa objavil so širokým úsmevom a krikom "Je to chlapec!" medzi mlčiace trio. O niekoľko hodín neskôr sa ospravedlnili, dokonca Remus a on sa nepodieľali na posmeškoch! Smial sa potichu Severus pri tých spomienkach.

Potom tam boli listy. Nedotkol sa ich. Nemohol. Bol vo Voldemortových Smrťožrútskych táboroch. Keď mohol, dostával listy cez Albusa. Hltavo čítal správy ohľadne jeho malej rodiny; odrezaný od nich, aby ich udržal v bezpečí. Všetky správy o Harryho úspechoch; obrátení dopredu a dozadu, zozadu a dopredu, samostatnom posadení, chodení, zuboch, slovách, mágii. Všetko zmeškal - - pre Svetlo. Čo mu to dalo? Smrť manželky, ktorú miloval viac než život a syna - - ktorého prinútil, aby ho nenávidel. Dobre, nikdy viac! Albus mal pravdu a Harry nebol jediný, kto si zaslúžil pravdu. Urobil príliš a pre Boha, bolo to veľké oneskorenie! Starostlivo vrátil všetko do krabice a vydal sa naspäť na ošetrovňu, na miesto, kde čakala jeho krehká budúcnosť vo forme bledého a útleho mladíka.

Potichu stál pri úpätí Harryho postele. Zaspal s miernym úsmevom na tvári. Severus nemohol pochopiť, ako ten chlapec eventuálne mohol zmeniť čokoľvek na úsmev, ale oproti tomu, deti boli tak nepríjemne optimistické!
Prišla Juno a postavila sa blízko k nemu a tiež ticho pozorovala svojho pacienta. "Je to nádherný chlapec, Severus," zašepkala "Z vnútra i z vonka."

"Ja viem," zašepkal na odpoveď, jeho hlboký hlas bol stíšený silnými emóciami. "Vždy som to vedel. Na chvíľu som na to zabudol. Môžeme sa pred tým porozprávať, ako mu to poviem?" spýtal sa.

"Určite. Poď," povedala, chytila ho za ruku a viedla ho do kancelárie. Položil krabicu na jej stôl a ostal stáť.

"Chcel by som s tebou zdieľať toto, aby si bola lepšie pripravená pomôcť Harrymu," povedal zľahka.

Bola ohromená zmenou, ktorá ním prešla odvtedy, čo ju skôr opustil. Zdal sa jemnejší, menej odmeraný, prinajmenšom. Jeho tvár bola jemnejšia, ako boli jeho trblietajúce sa onyxové oči. Mali v sebe nový oheň, to ich robilo teplejšie. Prisahala by, že to bola láska a hrdosť, ktorú tam videla. Cítila zrazu obrovskú vlnu úľavy. Pristúpila bližšie k stolu a on tvoril krabicu. Ukázal jej všetko a povedal jej k tomu celý príbeh, ktorý bol za tou šarádou, s ktorou prinútil žiť svojho syna.Všetko sa jej vyjasnilo a ona uznala tú obeť, ktorú urobil. Ale teraz, ako vedel, si zaslúžil on a jeho syn pravdu. Potrebovali jeden druhého a bol čas povedať to Harrymu.
Priblížil sa zase k Harryho posteli, krabicu mal pritisnutú blízko pri srdci. Stále nemal žiadnu predstavu o tom, čo bude hovoriť. Ako to má urobiť, aby Harry všetkému porozumel? Harry mal stále zatvorené oči.

Juno mu vysvetlila, že mal dosť namáhavú fyzickú terapiu toto popoludnie. Po prvý raz ho dali von z postele a on bol vyčerpaný.

Severus umiestnil krabicu na jeho nočný stolík a pritiahol si stoličku blízko k čelu postele. Juno si pritiahla stoličku hore na ďalšiu stranu. Chytili sa za ruku a ich oči sa stretli v upokojujúcej podobe. Povzbudivo sa na neho usmievala a on sa pozrel na svojho syna. Zhlboka sa nadýchol a pomaly vydýchol. Natiahol sa hore a odhrnul nabok šticu pokrývajúcu Harryho jazvu.

"Môj úbohý chlapec," zašepkal. "Nie je to správne. "Bol si tak oklamaný a ja tiež. Nikdy viac, Harry, sľubujem ti, nikdy viac," vyhlásil a pretože jeho oči klesli z jazvy, spočinuli na nádherných zelených očiach jeho syna.

"Profesor Snape?" povedal ospalo Harry. "O čom hovoríte? Čo myslíte tým, že ja a vy sme podvedení?" Severus sa narovnal vo svojom kresle a pozrel sa na Juno, ktorá súcitne prikývla. Harry pozrel ňu, ale jeho oči sa okamžite vrátili k Severusovi, obozretnosť a prekvapenie boli zjavné. Severus si prečistil hrdlo a začal.
"Po... er... Harry, mám niečo, čo ti musím povedať. Bude to znieť čudne a bude to pre teba extrémne ubíjajúce, ale uisťujem ťa, že to bude pravda," začal.

"Žiť s tým kto si a ako si po celý život žil, si viac informovaný než väčšina ľudí, aké obete sme prinútení robiť za účelom udržať našich milovaných v bezpečí. Mám pravdu? Rozumieš?" spýtal sa jemne.
Harry automaticky prikývol. Jeho myseľ bola sústredená na to, prečo ho jeho profesor volal krstným menom, prečo ho držal za ruku a prečo hovoril tak jemne a neobvykle. Jeho myseľ skočila k myšlienkam, že sa má vrátiť k Dursleyovcom. Jeho srdce tĺklo v jeho hrudi a dýchanie sa šialene zrýchlilo, ako cítil, že ho nápĺňa panika. Juno stlačila jeho ruku a úpútala jeho pozornosť.

"To je v poriadku, Harry. Si v bezpečí. Uvoľni sa," upokojovala ho s miernym úsmevom na tvári. Pozrela na Severusa, takže Harry tiež a pokúšal sa, aby jeho myseľ nebehala príliš okolo.

Severus znova prehovoril. Pomaly a potichu, často sa zastavoval, nechal Harryho, aby sa uvoľnil, keď začal ukazovať nervozitu.

"Si si vedomý, že som bol istý čas Smrťožrút," uviedol jednoducho. Junina hlava sa strhla po tejto správe, ale Harry iba prikývol.

"A si si vedomý prečo?" Vyjadril sa s pochybnosťami.

"Áno, pane," odpovedal automaticky Harry. Juno bola prekvapená týmto študentsko/učiteľským spôsobom konverzácie. Bolo to mierne, neutrálne a práve to spôsobilo omnoho menší stres Harrymu. Stiahla sa späť a nechala profesora učiť pravde jeho syna.

Harry vysvetlil. "Stali ste sa Smrťožrútom z dôvodu špehovania pre stranu Svetla, pane."

"Áno, v podstate máš pravdu," uznal. "Teraz k tomuto bodu, Harry, udalosti v tomto príbehu boli všetky zariadené tak, aby si ostal v bezpečí, a ja tiež," pokračoval pomaly.

Harry bezradne pozeral, ale to bolo všetko.

"Príbeh o tvojich rodičoch bol veľmi pravdivý. James a Lilly Potterovci boli zabití Voldemortom a všetky udalosti sa stali. Ale jeden hlavný detail v tomto príbehu bol zmenený, Harry a to je to, o čom dnes večer hovorím," povedal potichu Severus, čakal na Harryho, aby to vstrebal.

"Predovšetkým, musím ti hneď na začiatok povedať veľmi kruté informácie a na základe nich sa pokúsiť objasniť, prečo si bol tak povediac hodený do tohto bláznovstva. Ľutujem to. Neexistuje žiadny spôsob ako to vysvetliť," objasnil jemne.

Harry prikývol, trpezlivo čakal. Juno stisla jeho ruku a pozrela súcitne. Harry sa zrazu cítil veľmi nervózne a olízal si pery.

"Po prvé, chcem ťa ubezpečiť, že tvoja matka bola Lily Evansová. Odtiaľ sa ale všetko mení," začal.

"Harry, tvoj otec nebol James Potter." Zastavil sa, čakal na výbuch, ktorý mal od chlapca prísť.

"Čo?" kričal Harry. "Klamete! Čo to má znamenať? O čom rozprávate? Každý hovorí, že vyzerám a správam sa ako on! Teraz mi vy hovoríte, že on nie je môj otec? Neverím vám!" vykríkol Harry, hnev naplnil jeho tvár.
Čakali kým sa upokojí. Severusova hlava sa sklonila a on ňou poriadne potriasol. Harry ho sledoval, hnev ho pomaly opúšťal, keď sa upokojil.

"Kto je potom môj otec?" spýtal sa potichu, jeho malá časť už tušila odpoveď, ale odmietal tomu úplne uveriť.
Severus sa mu priamo pozeral do očí a zľahka oznámil. "Ja som." Mohli by ste počuť padnúť špendlík. Mlčanie bolo ohlušujúce. Harry vytrhol svoju ruku od Severusa. V jeho očiach zažiarila nenávisť, ale Severus sa vôbec neodvrátil. Udržiaval s Harrym neustále uprený pohľad a chlapec zúril. Kričal, že Severus klamal. Nazval ho veľmi strašnými menami, na ktoré si spomenul. Reval, jedoval sa, búchal do postele pre nedostatok niečoho iného. Stále, Severus nikdy nesklonil svoj uprený pohľad. Dokonca, keď začal Harry kričať, že ho nenávidí, nikdy neustúpil. Každé bolestivé slovo, každý úder (áno, Harry ho napokon použil ako terč) a skoro každá slza, stálo to za tú bolesť vydržať jeho hnev. Nakoniec, Severus vo svojom srdci vedel, že kvôli tomu môže získať toľko veľa. Mal by svojho syna.

Juno vstala a ovinula svoje ruky okolo Harryho, keď začal plakať. Popadol ju a pevne ju držal, myslela si, že jej prasknú rebrá, ale ona nechcela odísť a nikdy sa ho nepokúsila pustiť. Sledovala Severusa ponad Harryho hlavu. Jeho uprený pohľad nikdy chlapca neopustil. Nemohla vidieť nič, ale na jeho tvári bola jasná láska. Prečo to tam nikdy nevidela predtým, nemohla povedať. Ale bolo to tam teraz, a oslnivo to žiarilo. Pomaly, Harry stíchol a obozretne pozrel na Severusa, keď si do rukávov utrel oči. Severus nehovoril. Nejako vedel, že jeho syn bol pripravený požadovať dôkaz, tak čakal.

"Máte dôkaz?" spýtal sa Harry, keď sa upokojil.

"Áno," odpovedal Severus.

"Boli ste vy a moja matka zosobášení?" spýtal sa strnulo Harry.

"Áno," odpovedal Severus, ale dodal, "ja ju veľmi milujem, Harry." Harryho hlava sa zdvihla nahor a on sa prudko nosom nadychoval. Niekoľko minút bolo ticho.

"Kde je váš dôkaz?" požadoval Harry.

"Chceš právne dokumenty alebo osobný dôkaz?" spýtal sa prudko Severus.

"Právne najskôr," nariadil stále odmerane pôsobiaci chlapec, bolo smiešne, že sa práve teraz správal dosť ako jeho pravý otec.

Severus zobral krabicu a Harryho ho zvedavo sledoval. Zobral ako prvý manželský certifikát a Harryho oči sa rozšírili, keď čítal podpisy svedkov.

Sirius Black na jednom riadku.

James Potter na ďalšom.

Pomaly to vrátil Severusovi s prázdnym výrazom na tvári. Severus mu podal rodný list. Harry bol šokovaný z mena tam.

Jeho pravé meno: Sirius James Snape

Matka: Lily Evansová Snapeová

Otec: Severus Altair Snape

Harryho mozog kričal. Je to pravda! Ach, môj Bože, je to pravda! Bol vážne otrasený. Jeho telo sa začalo chvieť a rodný list vypadol z jeho skrehnutých prstov. Vzdialene si uvedomoval. Ako by som mohol zdrevenieť a predsa sa tak neovládateľne všade chvieť?

"Harry?" povedal Severus, položil ruku na jeho rameno.

Harry sa na neho nemo pozrel hore. "Áno, pane?" odpovedal automaticky.

"Pochopil si, čo som hovoril?" spýtal sa Severus.

"Áno, pane," zopakoval. "Vy ste môj otec a celý môj život bol doteraz klamstvom," zamrmlal.

"Harry, tá hrozba, s ktorou si žil nebola klamstvo. Tvoja matka a ja sme rozhodli, že veci museli byť spravené tak, aby si ostal v bezpečí. Si kto si, napriek týmto správam," vysvetlil Severus.

"Ach! Tak ja som Obludný - - Chlapec - - Ktorý - - Krvavo - - Prežil!" kričal Harry, mával divoko rukami, zrazu prestal. "Výskam od radosti!"

"Upokoj sa, Harry!" upozornil Severus.

"Upokoj sa! Upokoj sa? Ako to mám do pekla urobiť? Starostlivo mi to vysvetli, ocko!" uškrnul sa sarkasticky Harry.

Severus sa pozrel na Juno, ktorá mohla iba pokrčiť ramenami. Usmial sa na ňu. Nemala o tom žiadnu predstavu, že tento silný, rozhnevaný mladík, bol ten ozajstný Harry Potter. Neuvedomila si, že to krehké bezprizorné dieťa, ktoré liečila, je len slabý odtieň sily, ktorou bol v skutočnosti jeho syn. Severus bol potajomky veľmi potešený. Harry bol skvelý. Teraz to určite vedel.

Po viacerých chvíľach ticha sa Severus postavil. Položil ruku na krabicu. "Je tu niekoľko mojich najvzácnejších, osobných vecí, ktoré prežili. Nechám ich tu, Harry. Môžeš si ich pozrieť, ak budeš chcieť. Nechám ťa teraz osamote. Musíš o tom veľa premýšľať a stráviť to. Budem tu ráno kvôli tvojmu vyučovaniu."
Harryho ústa otvorili, keď sledoval svojho otca, ako odchádza.

"Drzosť!" bľabotal na doktorku. "Môže mi pobozkať môj...!" Juno položila ruku na jeho ústa.

"Stačí, Harry," pukla. "Bolo to pre neho veľmi tvrdé. Najprv to nechcel urobiť. Strach o tvoju bezpečnosť bola jeho jediná obava. Navrhujem ti, aby si sa nad tým chvíľku zamyslel," vynadala mu a odišla preč, nechala ho, aby sa nad tým vážne zamyslel a trocha si pospytoval svedomie.