61. kapitola – Volanie

Harry už dovtedy spal, kým Hermiona skončila jeho zakrývanie plášťom. Odvtedy, čo sa skôr prudko stále chvel, hodila ohrievacie kúzlo na plášť, dúfala, že to utišovalo najhoršiu z jeho horúčok. Pravdepodobne bolo jeho telo v šoku, ale so všetkými tými ľuďmi, ktorí potrebovali lekárske ošetrenie, bolo nepravdepodobné, že potrebuje niečo viac než spánok práve teraz. Harry bol vždy odolný. Uzdraví sa dobre aj tentoraz.

Hermiona prešla cez izbu a posadila sa pri Ronovi. Jeden domáci škriatok im priniesol hore podnos so sendvičmi a viac čaju pre všetkých, Ron jej podával pohár pripravený práve tak ako ho mala rada - - mlieko, žiadny cukor. Neďaleko, Charlie a Draco sa objímali v kresle pre dvoch, a Ginny sedela na podlahe vedľa nich, opretá o bratove nohy. Tak ako všetci, Ginny cítila potrebu pohodlia po tom všetkom, čo sa stalo.

Zamyslene sledovala Draca. Nebola si celkom istá, čo si má myslieť o tom Slizolinčanovi. Jeho nečakaná statočnosť vonku na ihrisku prekvapila všetkých z nich, zaslúžil si stále prijatie do Weasleyovského klanu. Videla všetkých Weasleyovcov, Rona zahŕňajúc, potľapkala ho po pleci v nejakom bode počas poslednej hodiny. Draco, z jeho časti, nevedel, čo si má myslieť o tejto situácii. Bolo zrejmé, že bol práve rozpačitý jeho správaním, a rovnako neistý ako postupovať napriek takémuto chváleniu. Nemohla si pomôcť, ale divila sa, či niekedy dostal nejaký druh pochvaly od jeho rodičov.

Teraz sedel schúlený blízko Charlieho, opieral sa o neho, jedna Charlieho ruka ho pevne držala okolo jeho ramien. Nezdal sa, že by mal v pláne pohnúť sa v blízkej budúcnosti, jeho tvár bola zamyslená a bledá. Ale jeho oči boli ostré a sústredené, nemohla si pomôcť, ale divila sa, aké druhy myšlienok sa mohli pohybovať jeho mysľou. Ako mohol vidieť udalosti z uplynulej hodiny? Ona sama nevedela, čo si má o nich myslieť, a s určitosťou mala oveľa väčší zážitok v nečakanom, kedysi boli s Harrym dosť dlhú dobu priateľmi.

"Myslíte si, že rozumie?" Draco sa zraz spýtal všetkých z nich, hovoril potichu, aby nevyrušoval Harryho. Ako to bolo, Hermiona podozrievala, že elixír profesora Snapea ho bude udržovať vo svete nevedomosti okolo neho po nejakú dobu.

"Nie som si istý či rozumiem," Charlie pripúšťal.

Draco sa zamračil a preletel pohľadom na miesto Rona a Hermiony. "Predpokladám, že toto všetko je pre vás dvoch normálne?" spýtal sa.

Hermiona si vymieňala pohľady s Ronom. Na jednej strane, Draco mal pravdu - - predsa však, toto prekonalo dokonca ich očakávania vecí. Tentoraz sa Hermiona rozhodla nenechať, že Ron bude odpovedať. Mala podozrenie, že jej vlastné pochopenie vecí bolo zle ovplyvnené muklovskou výchovou, a ona sa v tom cítila trochu nemotorná, čo nechcela dať očividne najavo pred Slizolinčanom. Všetci z nich hovorili o detskom príbehu, ktorý všetci poznali - - ona o ňom nikdy nepočula. Pochybovala, že Harry tiež.

"Nepovedal by som normálne," Ron oznámil Slizolinčanovi. "Zistenie, že náš priateľ je ..... dobre, vy viete ...... je trochu neobyčajný bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte."

Že váš priateľ je ........... Hermiona sa mračila. Mysleli kráľa. Starali sa o to opakovane - - dokonca aj aurori to naznačili. A nepochybne ten dlhý pochod z metlobalového ihriska do hradu, tí cudzinci, ktorí sa pokúšali priblížiť alebo pobozkať Harryho, povedali už toľko. Potom tam boli tie zaklínadlá - - jej analytické, muklovské vedenie mysle odmietlo nejakú domnienku, ktorú povedali, ona skúmala, či je určená pre niekoho špeciálneho. Keď ich ona, Ron a Harry praktizovali, dospela k záveru, že Harry bol jediný, kto by ich mohol prinútiť pracovať, pretože on bol silnejší než oni dvaja. Ešte nikdy sa nezaoberala myšlienkou, že to znamenalo niečo viac ako to.

"Aký je to detský príbeh, o ktorom ste všetci hovorili? Spýtala sa.

Všeci boli viac než dychtiví povedať jej ten príbeh - - dokonca Draco - - hoci každý mal trochu rozdielnu verziu na rozprávanie. Ron naliehal, že kráľ v príbehu mal na sebe Chrabromilskú červenú a zlatú, a Draco naliehal, že on nosil Slizolinskú zelenú a striebornú. Ginny poukázala na to, že príbeh časovo pochádzal z obdobia pred založením Rokfortu a nemohol mať čokoľvek spoločné s Chrabromilom alebo Slizolinom, dokonca bol spomenutý pred narodením oboch čarodejníkov.

Ľahostajní, všetci súhlasili, že použitie kúzla Kráľovského vykázania z krajiny odhalil skutočnú identitu čarodejníckeho príbehu, ako aj pravdu o Kráľovi Čarodejníckeho sveta. K narodeným u čarodejníkov, príbeh príbeh odhalil určité typické presvedčenie vo vnútri všetkých z nich.

"Čarodejnícky svet?" Hermiona naliehala. "Toto je britský príbeh, mám pravdu?"

Ale Draco pokrútil hlavou. "Nie, počul som ten istý príbeh vo Francúzsku, Grécku a Španielsku."

"Rozprávajú si rovnaký príbeh v Egypte a Rumunsku," Charlie odsúhlasil. "Bill povedal, že egyptská verzia tohto príbehu sa v skutočnosti vracia späť tisícky rokov. Všetci v nich majú jemné rozdiely, ale hlavné časti príbehu sú rovnaké."

"Ale tá značka, ktorá sa ukázala na zvitku - - ten biely jeleň a tá trojnásobná korunka - - tá má britský pôvod," Hermiona argumentovala.

Charlie zrazu pokrútil hlavou. "Ten biely jeleň hore sa ukazuje v mnohých príbehoch v rôznych kultúrach po celom svete. V Maďarsku je príbeh bieleho jeleňa veľmi významný. A Egypt mal trojnásobnú korunku rovnako ako ich štandartnú dvojitú korunu."

"Takže v zásade hovoríte, že to nie sú práve miestni, ktorí budú pobláznení po Harrym," Hermiona si povzdychla, obávala sa, že to bol ten prípad. "Zbytok sveta bude práve ako bláznivý."

"Chudák profesor Snape," Draco náhle podotkol.

Všetci na neho zrazu prekvapene zazreli. "Snape?" Ron sa spýtal rozpačito. "Chudák Harry, myslíš."

Ale Draco pokrčil plecami. "Potter mal vo zvyku nepríčetnosť," poukázal im - - Hermionin údajný pohľad zo Slizolinskej perspektívy, ktorá sa mohla zdať skutočná, napriek tomu, že mala ďaleko od reality. Draco nepoznal dosť dobre Harryho, aby tomu rozumel. "Ale profesor Snape je teraz chytený uprostred. Chcem tým povedať, že Potter bol horúcim tovarom predtým než sa toto stalo - - teraz jeho hodnota stúpla o tisíc násobok. Vrahovia nastúpia, aby odstránili profesora Snapea."

"Vrahovia!" štyria z nich zopakovali naraz a potom okamžite pozreli previnilo na spiaceho Harryho. On sa nepohol.

"Vrahovia?" Ron zopakoval s oveľa tichším hlasom. "O čom to do pekla hovoríte?"

Draco sa práve neveriacky pozeral, akoby tá odpoveď bola jasná. "Šanca zosobášiť Chlapca-ktorý-žije," odpovedal. "Potter je teraz najviac pôsobilý starý mládenec na svete."

"On nie je starý mládenec," Hermiona pevne poukázala.

Draco prikývol na súhlas. "A tá potreba vrahov," vysvetľoval. "Ľudia zabíjajú pre oveľa menej."

"Nikto sa nechystá zabiť profesora Snapea," Charlie naliehal.

Draco sa na neho mračil. "Hovoríte to preto, že veríte v neodmysliteľnú dobrotu ľudí, alebo pretože veríte v schopnosť profesora Snapea, že ubráni sám seba?"

Zdalo sa, že Charlie na chvíľu konečne premýšľal pred odpoveďou, "Oboje."

Draco pokrčil plecami. "Pripustím ti jeden bod, ale nie ďalší."

"Neodmysliteľnú dobrotu ľudí?" Ginny sa spýtala s nádejou z jej miesta na podlahe.

Ale Draco potriasol hlavou v nesúhlase. Veril Slizolinu, že čítal najhoršiu situáciu. Problém bol, že ho Hermiona podozrievala, pravdepodobne mal pravdu. Mohol vidieť, že chápal svet ináč, než zvyšok z nich - - začala si uvedomovať, že v mnohých prípadoch jeho stanovisko bolo presnejšie. Chrabromilčania si naozaj zvykli žiť vo ich vlastnom svete.

Všetci ostali znova ticho, niektorí využili niekoľko chvíľ a jedli nejaké sendviče a pili viac čaju. Všetci boli unavení - - ochranné kúzlo ich poriadne vyčerpalo. A teraz, keď sa na chvíľu utíšili, Hermiona sa našla, že premýšľa príliš tvrdo o udalostiach vonku na ihrisku. Cítila sa trochu skrehnutá, keď myslela na to, čo videla - - čo urobil ten tvor.

"Predpokladáte, že boli zabitý nejakí študenti?" Ginny sa zrazu spýtala, opakovala myšlienky, nad ktorými pravdepodobne všetci uvažovali. Nikto z nich samozrejme nepoznal odpoveď - - nevedeli by to až dovtedy, kým by neodišli z Dumbledorovej veže. Ale práve teraz toto bolo najlepšie miesto pre všetkých z nich. Bolo to najbezpečnejšie miesto v celom hrade a bolo ďaleko od množstva ľudí, ktorí sa pokúšali dostať blízko k Harrymu.

"Mohlo tam byť niekoľko zranených," Charlie jej povedal. "Ale nemyslím si, že by boli nejaké úmrtia. Ich sekcia, kde sedeli nebola zasiahnutá."

"Rád by som vedel, čo môj otec robí v zámku?" Draco podotkol. Ich pohľady, ktoré na neho hádzali, pokrčil plecami bez ospravedlnenia. "Predpokladám, že my všetci predpokladáme, že to bol útok od Veď-viete-koho. A predsa...." utrúsil, akoby bol neochotný dokončiť to vyhlásenie.

"A predsa, žiadne z detí Smrťožrútov nebolo varované, aby dnes zostalo mimo ihriska," Hermiona skončila namiesto neho, uhádla, kam smerovali jeho myšlienky. Pokiaľ vedela, žiadne zo Slizolinských detí nechýbalo.

"Môj otec je na mňa nahnevaný," Draco podotkol. "Ale chcel by som si myslieť, že by sa ma stále pokúšal ušetriť, ak by mohol." Znel pozoruhodne nerozhodne v tomto a Charlie ho tesnejšie objal. Draco si povzdychol a položil hlavu oproti Charliemu ramenu. "Možno nie," pripustil.

Hermiona sa pri tej myšlienke striasla, zvedavá, prečo musel pravdepodobne veriť takej veci ohľadne jeho vlastného otca. V skutočnosti cítila ľútosť k Slizolinčanovi. "Možno nevedia," navrhla, sotva sa domnievala, že sa v skutočnosti pokúšala ospravedlniť Luciusa Malfoya. Prekvapivo Ron chytil jej ruku a pevne ju stlačil na súhlas.

Znova všetci ostali ticho, každý z nich sa stratil vo vlastných myšlienkach. Viackrát sa Hermiona pozrela na Harryho, aby skontrolovala, či tvrdo spí. Félix zosadol na Harryho kreslo a stále mu zľahka spieval, a pozeral ako elixír profesora Snapea splnil účel, aby ho udržal preč od jeho nočných mor. Nemohla si pomôcť, ale rozmýšľala, ako zraniteľný vyzeral. On a Ron boli rovnako starí, a predsa Harry stále vyzeral oveľa mladší fyzicky. Nikdy nemal Ronovu výšku alebo tvar svalstva - - podozrievala, že čiastočne vďaka jeho výchove u Dursleyovcov. A zatiaľ, čo časy, keď jeho oči vyzerali pozitívne staré, ona tiež vedela, že Harry bol pozoruhodne nevinný v mnohých veciach. Dokonca Ron, ktorý by mal vidieť, že Harry bol rovnaký, zmýšľal o ňom ako o malom bratovi. Bola si tým previnilo istá.

Malý brat, ktorý bol práve prinútený do role Kráľa Čarodejníckeho sveta, Hermiona si pre seba myslela. A všetci z nich oddane prišli v línii za ním, s postavením ako jeho kráľovskí ochrancovia, keď sa hnal urobiť to, čo pravdepodobne zvážil jeho úlohu. Ako frustrujúce bolo pokračovať v Harryho ochrane, keď bol vždy tou prvou osobou, ktorý utekala s vetrom o preteky do nebezpečenstva.

"Tak....Lupin a Black," Draco náhle povedal do ticha, znepokojil ich všetkých. "Kedy sa to presne stalo? Sú prirodzene teplí!"

Všetci sa pozreli na Draca, či stratil rozum - - Charlie pridal pohľad žiarlivosti, ktorý žiaril v jeho očiach v reakcii. Hermione chvíľu trvalo, kým si to uvedomila, zatiaľ čo Draco mohol počuť zvesti o vzťahu medzi Remusom a Siriusom, toto bolo prvý raz, čo v skutočnosti videl Siriusa Blacka osobne.

"Čo?" Slizolinčan sa spýtal s nevinným pokrčením pliec. "Nikdy sa nedozviem nič z tých dobrých správ. Vy všetci prestanete hovoriť kedykoľvek, keď zlý Slizolinčan vstúpi do miestnosti."

"Ty si myslíš, že sú teplí?" Charlie požadoval.

"Do pekla, áno," Draco sa škeril. "Ja som bol zasnúbený s Blackom, ak vieš."

"Viem," Charlie na neho zavrčal. Draco sa zlomyseľne na neho škeril s pohľadom celkom nehanebný o jeho poznámke. Charlie sa pozrel na ostatných, keď sa postavil a ťahal Draca so sebou. "Ospravedlňte nás na moment," oznámil im a potom potlačil nehybného vyškereného Draca smerom k tým skoro tajným dverám za Dumbledorovým stolom a schodmi za nimi.

Ginny sa chichotala pomedzi ruku a Hermiona sa pokúšala nesmiať nahlas. Chudák Charlie, pomyslela si. Draco bol nemožný! Bola v skutočnosti podobná ako ten otravný Slizolinčan.

Ron oproti tomu práve položil hlavu do svojich rúk a zdesene stonal. "Ach, môj bože! Určite to spravia v Dumbledorovej spálni - - to je zlé!"

Boli tam dni, keď Hermiona uvažovala, ako sa zvládla zamilovať do jediného puritána v celom Weasleyovskom klane - - dobre, Percy bol pravdepodobne rovnako zlý. Stále, zaujímalo ju, kde sa nachádza tá hranica, kedy sa Ron konečne zlomí. Skôr sa na to tešila.

---------------------------------------------------------------------------

Bolo neskoro, keď sa Harry prebudil z jeho hlbokého spánku v kresle v Dumbledorovom úrade. Naliehavé zvonenie zvonu zvonilo hlasnejšie, volalo ho späť do skutočného sveta, triasol sa, keď sa pokúšal zvábiť únavy a zostať hore. Všetky okná boli tmavé, naznačovali, že bola noc, a rýchly pohľad po veži ukázal Rona a Hermionu spiacich, skrútených v najbližšom kresle. Draco a Charlie spali tvrdo v ďalšom kresle, a Ginny bola schúlená v kresle blízko nich dvoch. Dokonca Félix spal na jeho bidle, jeho hlava bola zastrčená pod jedno z jeho krídiel.

Zvonenie zvona vzrastalo, a Harry sa našiel, ako sa postavil na nohy, vedel, že potreboval odpovedať na volanie. Stále si nebol celkom istý, čo to bolo, ale necítil žiadny skutočný pocit nebezpečenstva. Dokonca aj nátlak, ktorý cítil ho nevystrašil - - vyzeralo to ako niečo osudné.

Potichu sa pohyboval tak, aby nerušil ostatných, namieril ku dverám, vykĺzol cez ne dole cez točité schodisko. Uvažoval, kde je Severus a ostatní - - určite stále pomáhali s liečením, napriek neskorej nočnej hodine. Bol v bezvedomí po bitke vlani, ale povedali mu, že úspechy v uzdravovaní pokračovali dobre do budúceho dňa, ale to bolo skoro týždeň predtým, ako bol posledný zranený presunutý k Svätému Mungovi. Tentoraz mali znovu zničené tribúny nad ktorými sa trápili - - nemohli opustiť všetkých ranených, ktorí potrebovali ošetrenie.

Keď dosiahol spodok schodiska, nebol prekvapený, že videl Dumbledora, ktorý sa k nemu blížil zdola dlhým, úzkym koridorom, ktorý viedol smerom k hlavnej časti hradu. Starý muž vyzeral unavene, ale jeho oči žiarili, keď sa blížil k Harrymu, zdanlivo neprekvapený, že ho tiež vidí.

"Vieš kam ísť?" Dumbledore ho požiadal - - bolo vidieť, že je to skôr vyhlásenie, než otázka, ale Harry každopádne odpovedal.

"Stonehenge," odpovedal, hoci ho tá lokalita prekvapila. "Myslel som si, že ste povedali, že boli volaní čarodejníci z celého sveta. Prečo Stonehenge? Prečo niečo tak Britské?"

"Ty si Brit, môj chlapče," Dumbledore primerane odpovedal. "Kde inde by si bol volaný?"

Harry sa postavil po boku Dumbledora, ako pokračovali dole schodmi spolu. "Ste rozrušený," podotkol, zachytil pocity Dumbledorovej energie. Napriek jeho očividnej únave, riaditeľ prakticky vibroval dychtivosťou.

"Toto je vec legendy, môj chlapče," Dumbledore mu priznal. "Je to skôr vzrušujúce smerovanie niečoho tak nového v tomto čase, môjho života."

"Vy viete, čo potom očakávať?" Harry sa spýtal. On to nevedel. Vedel len, že musí ísť do Stonehenge - - nič iné sa mu nezdalo jasné.

Dumbledore zrazu prikývol. "Stretneš sa s ostatnými," povedal jednoducho. "Uvidíš všetkých tých, ktorí boli volaní."

"Vy ich poznáte?" Harry uvažoval.

"Niektorých z nich," Dumbledore prikývol. "Mnohí budú členovia Medzinárodnej konfederácie čarodejníkov. Ale bude tam aj nová krv v skupine. A tí, ktorí sú naklonení pridať sa k nám ostatným - - alebo nejaká legitímna organizácia, čo sa toho týka."

Jeho slová prestali Harryho chladiť v jeho stopách. "Bude tam Voldemort."

Dumbledore zastal vedľa neho a vážne mu prikývol. "Áno, Harry," odsúhlasil. "Viem si predstaviť, že bol tiež volaný. Jedinú vec, ktorú ti môžem sľúbiť, že nebudeš v žiadnom nebezpečenstve - - dnes večer nie. Nikto proti tebe nevztiahne ruku dnes večer, dokonca ani Voldemort. Pamätaj si, že nech sa stane čokoľvek, bez ohľadu na to, čo ti niekto iný hovorí, dnes večer tam prinajmenšom nebude žiadne násilie."

Iba trochu upokojený, Harry prikývol a pokračoval v chôdzi vedľa Dumbledora po jeho boku. Ako schádzali mnohými schodišťami Rokfortu, všetko bolo zatienené, len občasná fakľa sa zapálila, aby osvetlila ich cestu, spozoroval početných domácich škriatkov, ktorí sa tiahli po chodbách, horlivo ho sledovali s ich zvláštnymi očami. Zdalo sa, že na niečo čakajú - - možno objednávku, alebo možno najnepatrnejší náznak, že by mohol niečo potrebovať. Nemohol si pomôcť, ale mračil sa pri takom nezvyčajnom správaní - - nikdy počas jeho pobytu na Rokforte ich nevidel tak veľa, kdekoľvek inde, než v kuchyni. Normálne sa neobjavovali na verejnosti, držali sa dobre ukrytí, pokým neboli vyzvaní.

Dumbledore sa zľahka zachichotal a poklepal ho po ramene. "Zvykneš si na to, môj chlapče," uistil ho. "Mal som dobrých štyridsať, predtým než som ich mohol vidieť."

Prekvapený Harry, pozrel hore na riaditeľa. "Oni sú neviditeľní?" spýtal sa, skoro sa hrozil tej odpovede.

Dumbledore prikývol. "Počkaj, kým začneš vidieť duchov, ktorí naozaj veria, že ich nikto nemôže vidieť. Mal som dobrých päťdesiat rokov, než som mohol vidieť ich neviditeľnosť - - ale viem si predstaviť, že ty si s tým dokážeš poradiť oveľa skôr."

Harry sa pri tej myšlienke ohradil. Skôr ho to vystrašilo, že Dumbledore tak ľahkovážne prijímal takéto veci. Nechcel byť tak silný ako Dumbledore - - to ho vystrašilo. Dumbledore mal desaťročia skúseností podporovať takú silu - - Harry nemal nič viac, než biedne detstvo, ktoré viedlo jeho rozhodnutia. Zrazu si prial, aby mohol bežať do jeho izby v žalároch a ukryť sa pred svetom. Cesta osudu sa tiahla pred ním, a on bol vydesený kráčať po nej.

Dumbledore ho znova poklepal po ramene. "Nemôžeme uniknúť nášmu osudu, Harry," povedal jemne. "To je v poriadku, že sa bojíš."

"Vydesený," Harry ho opravil. Ako by mohol, ten osirelý syn Jamesa a Lilly Potterových, ktorého jediná túžba v živote bola byť normálny, mať taký osud? Nezdalo sa to podľa pravidiel a časť z neho chcela pokarhať svet za takéto bremeno. Hlboko v zemi ten zvon zvonil hlasnejšie.

Dumbledore viedol Harryho smerom k bočnej chodbe, mimo k jednému menej známemu východu zo zámku, pretože tam bolo stále veľa ľudí všade po zámku a aurori, boli poslaní do hlavných brán. Dobby na nich čakal na konci východu, stál znova schúlený pri múroch hradu, niečo tmavé stláčal v jeho drobných rukách. Jeho uši sa horlivo zodvihli, keď zbadal Harryho a vrazil tú tmavú vec do Harryho rúk.

Bol to jeho plášť, uvedomil si - - ten plášť z Baziliska, ktorý mu dal Severus. Usmieval sa vďačne na malého škriatka, keď si ho obliekol, mal divný utešujúci pocit, že má na sebe Severusov dar. "Ďakujem ti, Dobby," povedal malému tvorovi.

Dobby sa práve poťahal za svoje uši a šťastne prikývol. "Dobby je šťastný, že slúži dobrému, pánovi Harrymu."

Prikývol Dumbledorovi, Harry nasledoval riaditeľa dolu úzkou cestou k jazeru. Hoci nie úplný, mesiac bol jasný na oblohe a neboli žiadne mraky. Obaja čarodejníci mohli dosť dobre vidieť, aby nasledovali cestu pozdĺž pobrežia jazera, presúvali sa ďalej od zámku, pred hlavné ochranné hranice.

Nič nepohlo povrchom jazera, dokonca sépia bola neobvykle nehlučná túto noc. Raz alebo dvakrát si Harry myslel, že videl Hedviginu bielu postavu lietať okolo, a uvažoval, či ho jeho sova bude nasledovať počas celej cesty na Stonehenge. Prial si, aby s ním boli Ron a a Hermiona.

Ale nemohol si pomôcť, bol zvedavý čo robil Severus? Pôjde ho do veže skontrolovať a bude sa znepokojovať, keď ho tam nenájde? Nejasne si spomenul na toho muža držiaceho jeho ruku skôr počas dňa - - a Severus bol na metlobalovom ihrisku, aby ho ochraňoval ako vždy. Cítil by sa oveľa lepšie, keby ten muž bol teraz po jeho boku.

Prešli ochranou Rokfortu a Dumbledore v očakávaní pozrel dole na Harryho, čakal na neho. Zhlboka sa nadýchol, neistý ako našiel silu pokračovať. Všetko sa menilo - - práve sa zmenilo. Necítil sa nikdy úprimne schopný ísť späť tam, kde patril, napriek Dumbledorovej záruke, že má stále určité miesto na tomto svete. Nebol si vôbec tak istý.

Ale oproti tomu, taktiež vedel, že sa nemôže vyhnúť nevyhnutnému. Ten zvon bol nemilosrdný, zvonil hlasnejšie a hlasnejšie, a priťahoval ho smerom k Stonehenge, naberajúc silu každým momentom. On tam patril - - alebo prinajmenšom svet tomu veril - - kto by vzdoroval tej pravej vôli sveta?

Pozrel hore na Dumbledora a neochotne prikývol. S puknutím sa oni dvaja premiestnili preč, naprieč krajinou, smerom na juh k Salisbury Plains a starovekému kamennému kruhu, ktorý volal na kráľa.

-----------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Pokúšam sa tiež dostať hore ďalšiu kapitolu dnes večer - - vyzerá, že to bude skoro.

Je tam viac prelôh objavujúcich sa okolo tiež na webe!

Aoeiya nakreslila vynikajúci obrázok pre chibi Remusa, Siriusa, Harryho a Severusa. Je to neuveriteľne rozkošné! Ďakujem ti, Aoeiya! (odstráňte medzery) aoeiya . deviantart . com / umenie / HP-THE-MARRIAGE-STONE-2-67403843

A Rice – Ball47 nakreslil vynikajúci obrázok Juliusa Snapea (dokonca tam má nakreslenú ružu a hada!). Považujem zo za veľmi zaujímavé, že Julius inšpiroval tak veľa grafických prác - - vzhľadom na to, že mal tak malú úlohu. Možno ho budem musieť priviesť späť v ďalšej scéne.

Rice – Ball47.deviantart.com/art/Julius-Snape-67538149

Ďakujme všetkým svojím recenzistom! Zároveň s tými skoro 6-tisícimi komentármi tento príbeh tiež zaznamenal 1.1 milióna kliknutí, ktoré sú pre mňa práve šokujúce!