67. kapitola – Ostré okraje

Severus vstal na úsvite, mlčky sa obliekol a potom zamieril do Riaditeľovej veže, aby získal späť mužovu mysľomisu. Zatiaľ, čo Albus bol viac než šťastný, že mu ju môže požičať, keď sa opýtal, na čo je to potrebné, Severus sa mu bál povedať pravdu.

Prihodilo sa mu presne v tej chvíli, že prišla jeho chvíľa na tomto svete - - bol Harryho manžel. To nahradilo všetky iné putá vernosti. Bola to jeho povinnosť chrániť Harryho za každú cenu a zatiaľ čo neveril, že riaditeľ bol nejakou hrozbou pre Harryho, toto bolo niečo, čo by malo napokon ostať súkromné. Svet potreboval, aby mu Harry absolútne dôveroval, a Severus vedel, že Dumbledore veril, že Harry bol napokon ovládaný určitou väčšou mocou. Dumbledorova viera vo väčšiu moc bola jedným z jeho hlavných zdrojov sily. A Severus vedel, že Harry potreboval, aby bol Dumbledore silný - - potreboval ho možno viac než čokoľvek.

"Temné Znamenie," Severus vyhŕkol namiesto odpovede. Keď sa Albus zamračil, Severus pokračoval. "Chcel som preskúmať spomienku môjho označenia. Nepamätám si to jasne a nemôžem si pomôcť, ale čudujem sa, či tam nebol nejaký návod, čo to naozaj znamená."

"Chceš veriť, že by si našiel cestu ako ho odstrániť?" Spýtal sa zvedavo Albus.

Severus pokrčil plecami. "Neviem. Ale musím to zistiť, ak je to hrozba pre Harryho - - či je moje spojenie z Temným Pánom pre neho nebezpečné." Bol to v skutočnosti dobrý nápad, pomyslel si Severus ako hovoril tieto slová. Možno bolo niečo na tom zaklínadle, ktoré vytvorilo Znamenie, ktoré mu pomôže pri pátraní po vedomostiach.

Albus prikývol, prijal jeho odpoveď. "Veľa šťastia, môj chlapče," povedal mu. "Daj mi vedieť, ak budeš čokoľvek potrebovať."

Vracajúc sa do vlastných izieb, Severus postavil mysľomisu na konferenčný stolík pred ohňom. Taktiež priniesol nerozbitnú fľaštičku, ktorá sa dá použiť na bezpečné uloženie spomienok. Mohol len dúfať, že tá špecifická pamäť bola napraviteľná - - a že odstránenie by urobilo to, za čo sa modlil.

Nemusel dlho čakať. Harry oblečený a pripravený na školu v ten deň vyšiel z ich spálne o chvíľu neskôr. Obdaroval Severusa dosť prázdnym úsmevom, keď sa automaticky presunul ku konvici na čaj blízko kozuba. Prázdnosť v tom úsmeve bola pre Severusa dosť výrečná - - ako by mohol byť neúspešný vo videní, čím Harry prechádzal včera? Preklial sám seba, že ho nesledoval viac pozorne.

"Harry, poď sa sem na chvíľu posadiť," Severus mu povedal, pokynul na kreslo pred konferenčným stolíkom, kde čakala mysľomisa. Hoci bol v procese výroby čaju, Harry okamžite zanechal túto prácu a posadil sa do kresla. Skutočnosť, že dokonca ani neváhal, aby to urobil, znepokojila Severusa. Harry nikdy nebol tak ochotný.

Harry krátko pozrel na mysľomisu a zamrkal, na okamih vyzeral zamyslene. Ale ten výraz bledol späť do mierneho úsmevu a pozeral späť na Severusa s očakávaním.

Zamračený Severus sa posadil k Harrymu. "Poznávaš to?" Severus sa spýtal, ukazoval na kamennú mysľomisu. Ak nič iné, chlapec by mal byť aspoň zvedaný - - kamenná misa mala všade prepracované okraje a vyžarovala zmysel pre mágiu.

"Vyzerá to ako Dumbledorova mysľomisa," Harry odpovedal, ako keby to bola bežná vec.

"Správne," Severus prikývol. Prinajmenšom chlapec poznal tento predmet, hoci si možno nebol istý, že by vedel, čo to bolo. "Vieš, že je to určené na ukladanie myšlienok, správne?"

Harry prikývol.

"Chcem, aby si do tohto dával pre mňa spomienky, Harry," Severus pokračoval.

Harry na neho zamrkal, ale ďalej nereagoval. Znechutený Severus sa zamračil. "Rozumieš?"

"Áno, Severus," Harry prikývol na súhlas.

Keď neurobil žiadny ďalší pohyb, Severus si povzdychol a natiahol sa po Harryho ľavej ruke, vytiahol chlapcov čarodejnícky prútik z koženého puzdra, ktoré nosil dole v rukáve jeho košele. Pevne umiestnil čarodejnícky prútik do Harryho pravice, zaznamenal, že spôsob akým sa na neho chlapec pozrel bol skôr zmätený. "Dôveruješ mi, Harry?" Severus sa spýtal.

Harry prikývol. "Samozrejme, Severus."

"Chcem, aby si dával pre mňa do mysľomisy spomienky," Severus mu povedal.

Harryho oči sa so zachvením otočili na kamennú misu. "Prečo?"

Prečo? Bola to napätá otázka, akú kedy Severus počul. "Máš v mysli veci, ktoré ťa kompromitujú, Harry," vysvetľoval. "Chcem, aby si ich dával do mysľomisy a tak ťa už nemôžu viac zraniť."

"Takže zabudnem?" spýtal sa Harry, a potom pokrútil hlavou pri tej myšlienke. Severus mal dojem, že to nebolo pokrútenie hlavy na odmietnutie, ale preto, že mal problém zamerať sa na ten rozhovor.

"Nezabudneš," Severus mu povedal. "Nezabudneš na spomienky, ktoré pôjdu do mysľomisy. Vždy zanechajú zanechajú pocit - - ako obrázok minulosti. Môžeš si pamätať to, čo sa stalo, ale ten jas - - tie ostré okraje spomienok - - odídu."

Keď Harry nič viac nepovedal, Severus sa natiahol a jemne zdvihol jeho bradu, otočil jeho tvár smerom k nemu. "Chcem, aby si presne spravil to, čo hovorím," povedal pevne, udržiaval Harryho uprený pohľad so svojim vlastným. Zatiaľ čo nemal žiadnu snahu vložiť dôvody do Harryho mysle, pretože to urobil včera večer, nechal práve určitý magický impulz, aby upútal Harryho pozornosť. "Chcem, aby si premýšľal o Metlobalovom ihrisku a o momente, kedy zaútočil Staroveký démon."

Náznak emócie sa zjavil na Harryho tvári pred ďalším únikom. Bolo to dosť na to, aby vedel, že Severus vie, aké vhodné spomienky sa krútia na povrchu jeho myšlienok - - aj keď len na krátko. "Bežal si dole schodmi, aby si ho stretol, zastavil ho. Vybral si svoj čarodejnícky prútik, hodil si svoje kúzlo - - pamätáš sa?"

"Kráľovské vykázanie z krajiny," Harry zľahka zašepkal.

"Áno," Severus prikývol, bojoval so svojimi vlastnými rastúcimi emóciami v myšlienkach vo vlastnej hlave. "V tej chvíli si hľadal odpovede ohľadne očí toho tvora. Spomínaš si, že Harry - - spomínaš si na ten moment."

Videl to, tá spomienka rástla na povrchu Harryho myšlienok - - veľa spomienok jeho vlastná ťažko namáhaná myseľ chránila. Hrôza zaplavila tie zelené oči. Pevne chytil Harryho pravačku, ktorá tesne zvierala prstami jeho čarodejnícky prútik, Severus pomohol chlapcovi zdvihnúť jeho čarodejnícky prútik jeho spánku. Nebolo potrebné žiadne zaklínadlo - - v prítomnosti mysľomisy tento úkon zdvihnutia čarodejníckeho prútika k jeho spánku bol dostatočný na to, aby spustil nutnú mágiu. V tej chvíli, ako sa jeho čarodejnícky prútik dotkol s povrchom jeho kože, pamäťové kúzlo preskočilo ku koncu.

Severus nasmeroval jeho čarodejnícky prútik dole k mysľomise, sledoval ako vlákno spomienok stekalo z Harryho hlavy - - ako vytiahol rozstrapkané vlákno z kusa plátna. Spojil čarodejnícky prútik s mysľomisou, spomienka sa ťahala dole do čakajúcej misy - - ale iné väčšie spomienky ktoré boli rozpálené do strieborného svetelného vlákna, táto pamäť bola čierna. Sadli sa dole na dno misy ako určitý hrozný tieň, vírili sa s krvavočervenými vírmi a prúdmi.

Na chvíľu na ne Severus zamyslene hľadel - - nikdy nevidel takúto vec. Skoro to vyzeralo živé - - s určitosťou to vydávalo živý zmysel pre strach.

"Patrí to tej farbe?" zvuk Harryho hlasu prekvapil Severusa - - nie preto, že hovoril, ale kvôli tónu. Severus na neho rýchlo pozrel. Zelené oči boli prenikavé, tvrdé, a konečne - - konečne - - informované. Hmla, ktorá sa držala Harryho niekoľko dní konečne zmizla. Ale okrem tej hmly prišlo tiež neobvyklé ticho. V ďalšiu chvíľu bol pokojný úsmev na Harryho tvári lemovaný stresom a bolesťou.

"Ja neviem," priznal Severus - - nikdy nevidel čiernu spomienku, ale oproti tomu znova nevedel veľa o mysľomisách.

Ak vôbec Harryho tvári narastala napätím, jeho pery sa zovreli do úzkej čiary keď prikývol hlavou. Potom sa strhol, zdvihol ruku k spánku a trel si ho akoby ho postihla prudká bolesť. Severus okamžite vyskočil z kresla a prešiel izbou ku kredencu. Otvoril jeden z mnohých šuflíkov v stole, vytiahol fľaštičku s modrým elixírom pred návratom na Harryho stranu a doporučil mu. "Na bolesť hlavy," vysvetľoval.

Harry sa dokonca ani nepýtal - - predstavil si, aká zlá musela byť jeho bolesť hlavy. Radšej otvoril zátku a vypil elixír na jeden hlt predtým, než zavrel oči a pohol hlavou.

"Si v poriadku?" spýtal sa s obavami Severus.

Na jeho prekvapenie sa chlapec zachichotal, ale na tom zvuku nebolo nič smiešne. "Mám šestnásť a nemôžem prejsť dňom bez užitia nejakého druhu elixíru. Nie, nemyslím si, že by som bol v poriadku."

Severus nevedel ako na to reagovať. Mal samozrejme pravdu - - nebol žiadny ďalší študent na škole, ktorý by užíval tak veľa elixírov ako Harry. Zatiaľ čo Severus urobil určitý Elixír na spánok bez snov, aby si Harry nevytvoril návyk, nebola to dobrá vizitka, že by mohol bez nich sotva spať. Prinajmenšom teraz vyzeral chlapec viac sám sebou - - záhadný pokoj na povrchu bol konečne preč.

Harry otvoril oči a civel na čierny tieň usadený v mysľomise. To bolo všetko, čo Severus nemohol urobiť, aby sa za ním natiahol, dotkol sa jeho ramena alebo jeho ruky alebo umiestnil jeho ruky okolo jeho ramena. Prečo bol tak neschopný, aby ponúkol pohodlie, keď to bolo niečo, čo tak zúfalo chcel tento mladík mať?

Čo s tým urobíme?" Spýtal sa Harry pevne, sledoval spôsob, akým sa tieň pohyboval misou. Smutný výraz odporu na jeho tvári pobádal Severusa do akcie a on vytiahol jeho vlastný čarodejnícky prútik, preniesol čiernu spomienku do nerozbitnej fľaštičky so švihnutím zápästia. Ďalším švihnutím jeho čarodejníckeho prútika vypudil fľaštičku so spomienkou do jeho kancelárie, kde s ňou mohol neskôr disponovať.

Harry si ťažko povzdychol. "Ďakujem Ti," povedal tvrdým hlasom plným emócíí. Severus vedel, že mu práve neďakuje za vyčistenie mysľomisy. "Nemohol som dýchať," chlapec dodal. Svaly na jeho čeľusti sa mykli. "Nemohol som myslieť," opravil.

"Mal som to vidieť skôr," Severus začal, zase vyčítal sám sebe, že si nevšimol, čo sa dialo.

Ale Harry pokrútil hlavou. "Keď bol čas?" spýtal sa. "Keď bol vôbec čas?" pretrel si unavene oči. "To je to, čo sa mu stalo."

Posledné vyhlásenie bolo hovorené s tak pevným odhodlaním a zúfalým odsúdením, ktoré chytilo Severusa úplne nepripraveného. "Čo?"

Bolo tam niečo bolestivé a nepríjemné v Harryho uprenom pohľade, keď sa k nemu otočil. "Voldemort," uviedol. "Toto je to, čo sa mu stalo. Toto je to, prečo sa zbláznil."

Bol to logický záver, ale dôsledok za tým bol znepokojujúci a Severus mohol len pozerať ako sa Harry postavil a začal chodiť vzrušene hore-dolu naprieč izbou. "Vyzval tie obludy," Harry vysvetlil. Opäť a opäť - - vyzval ich. Dostali sa do vnútra jeho hlavy a teraz je šialený. A teraz sa to deje mne!"

"Nie!" Severus prerušil Harryho predtým, než mohol pokračovať. "Si teraz v poriadku! Spomienka odišla. Si v poriadku."

Ale Harry pokrútil hlavou, stále chodil so šialenou energiou. "Ty si to povedal sebe - - zanecháva to pretrvávajúci vnem. Myslíš si, že tam nebude tých vecí viac - - znova viac démonov pred vojnou? Koľkým môžem čeliť predtým než je pretrvávajúci vnem ostrý a jasný?

"To sa nestane!" Severus vrčal, jeho telo sa odmerane naplo.

Harry sa prudko na neho otočil, jeho uprený pohľad prenikal v tej úprimnosti. "Nedovolíš nech sa to stane," mladík potvrdil a potom rýchlo prešiel izbou, sadol si zase dole vedľa Severusa. "Nedovolíš, aby sa to stalo," zopakoval. "Nedovolíš mi zraniť kohokoľvek koho ľúbim."

Trvalo len chvíľu, kým si Severus uvedomil, že Harry nevyjadroval určitú slepú vieru v Severusovu schopnosť pomôcť mu, ale namiesto toho ho žiadal o rozhodnutie. "Harry?" dýchal, bol okamžite neschopný slova.

"Sľúb mi to, Severus!" Harry vykríkol.

Severus na neho zízal - - práve, čo od neho očakával, aby spravil? Ale výraz zúrivého rozhodnutia v zelených očiach priniesol zdesenie do Severusovho srdca. Pokrútil hlavou v odmietnutí, ale Harry prerušil akýkoľvek protest, ktorý by možno urobil. "Musíš mi to sľúbiť, Severus!"

"Do čerta!" Severus zavrčal, a potom sa postavil, zase prešiel k bočnej stene a vytiahol ešte iný elixír - - tento raz do zlatista zafarbenú fľašu. Vrátil sa k Harrymu a podal mu to. "Vypi to!" nariadil, vedel, že chlapec spoznal Upokojujúci dúšok. "Vypi to!" zakričal znova, keď sa Harry okamžite nepohol, aby si to zobral.

Povzdychne si, Harry si od neho zobral fľaštičku a vypil to. Potom sa zhlboka nadýchol a niektoré línie stresu bledli na jeho tvári. "Možno by si mi mal dať plechovku citrónových cukríkov," Harry povedal po chvíli.

"Možno by som mal," súhlasil Severus, zase si sadol vedľa neho. "Teraz ma počúvaj," papuľoval. "Nie je to v tvojej povahe vzdať sa. A ja nechcem, aby si s tým teraz začínal."

Harry pomaly prikývol hlavou na súhlas, ale na jeho tvári bola taká únava, ktorá zranila Severusove srdce. Bolo to, akoby chlapec konečne pochopil bremená, ktoré boli na neho položené.

"Budeš dávať pozor, Severus," povedal zľahka. Tentoraz to nebola žiadosť, ale skôr prosba. Keď mu Severus okamžite neodpovedal, Harry sa natiahol a uchopil jeho zápästie. "Som príliš silný, príliš moci aby nebola sledovaná. Videl som spôsob, akým na mňa všetci pozerajú, dokonca Dumbledore, akoby tam bolo niečo božské v mojich činoch. Ako by som nemohol spraviť nič zlé. To nie je správne pre každého s takým druhom moci. Ak by som sa mal potknúť...."

"Potom ťa zachytím," Severus jednoducho povedal a vyzeralo to, akoby jednoduchý sľub stačil. Harry zatvoril oči a sklonil hlavu, ticho vydýchol úľavou. Chlapcove zovretie na jeho zápästí sa na chvíľu upokojilo, keď skĺzol dole rukou, preniesol stisk na Severusovu ruku. Po tomto kontakte Severus cítil, že jeho srdce sa zrýchlilo, jeho vlastné prsty sa obkrútili okolo Harryho dlane. Všetky veci, o ktorých chcel hovoriť, všetky veci, ktoré stále neboli medzi nimi vyslovené povstali v jeho mysli. Stále cítil zdrcujúcu potrebu ospravedlňovať sa za útok na Harryho inú noc - - pamätal si chlapec, že sa pokúšal ospravedlniť - - že ho zdanlivo opustil? Pamätá si niečo zo všetkého čo vyhlásil za posledných niekoľko dní - - znamenalo čokoľvek z toho niečo za týchto okolností? A čo Srdcová skala? Pamätal si Harry, že ju nosil okolo okolo krku - - prestal sa dokonca diviť, čo by mohla takáto vec znamenať?

"Harry," začal, pokúšal sa nájsť nejakú cestu, ako začať tých dvanásť rozličných rozhovoroch, ktoré cítil, že by potrebovali mať. Ale jeho slová boli prerušené silným úderom na dvere portrétu a Severus trocha frustrovane zaklial kvôli prerušeniu. Prečo nikdy nebol čas!

Zamračený sa postavil a išiel otvoriť za účelom zbaviť sa kohokoľvek, kto sa ich rozhodol vyrušovať. Raňajky vo Veľkej sieni práve začali a toto bolo trochu skoro pre návštevníkov.

Albus, Remus a Sirius čakali vonku na chodbe, všetci traja muži boli ďaleko rozdielne oblečení než by Severus predpokladal na pondelok ráno. Zatiaľ čo Albus nenosil slivkovo zafarbenú róbu člena Wizengamotu, obliekol si strieborný medailón, ktorý poukazoval na jeho stupeň ako Šéfa Čarodejníkov vo výbore. A Sirius a Remus boli oblečení ďaleko viac formálne než väčšinou - - obaja muži nosili nový, dobre elegantný plášť zároveň s obrnenou kalenou kožou, ktorá by možno potrebovali do boja. Sirius tiež nosil meč okolo svojho pása s púzdrom pokrytým drahokamami. Severus uznal, že Black by sa maximálne bil za svoju pozíciu.

Odstúpil, nechal prejsť tých troch mužov do jeho izieb, hádal, že niečo bolo vo vzduchu.

"Ministerské krby sú znovu otvorené," vysvetlil Albus, pohliadol spýtavým pohľadom do Severusovej a Harryho tváre. "Wizengamot, požaduje tvoju prítomnosť, Harry."

Severus cítil, ako sa jeho žalúdok skrútil pri tej myšlienke. Samozrejme, že vedel, že to bolo nevyhnutné - - nemohol pokračovať vo vyhýbaní sa svetu natrvalo. Ale nepáčila sa mu predstava čelenia neznámemu - - a Ministerstvo bolo vždy neznáme. Teraz v tom zmätku, ktorému nedávno čelili, veci boli viac neisté ako kedykoľvek predtým.

"Vidím," povzdychol si Harry.

Všetci štyria počuli v tých dvoj jednoduchých slovách obavy. Sirius sa okamžite presunul k svojmu krstnému synovi. "Je to tvoje rozhodnutie, Harry," uistil ho. "Akokoľvek sa rozhodneš, všetci ťa podporíme."

Nesmelý úsmev sa dotkol chlapcových pier, ale na rozdiel od nezaujímavého úsmevu zo včerajška, ten bol lemovaný únavou. "Takže stojím pred rozhodnutím - - ostať bezpečne tu v Rokforte a vzdorovať svojej vláde, alebo ísť na Ministerstvo a niesť následky svojho správania."

Severus zazrel na Albusa, zvedavý čo si myslí, že by mali spraviť, ale riaditeľ pozeral upokojujúco na Harryho, akoby si bol istý tým, že akékoľvek rozhodnutie chlapec spraví, to bude to správne. Severus cítil, že sa jeho srdce stiahlo - - Harry mal pravdu o spôsobe, akým sa svet teraz na neho pozeral.

"Dobre," Harry po chvíli zamyslenia odpovedal. "Myslím si, že ak mám čeliť hudbe, je čas, aby som sa naučil tancovať."

Severus si povzdychol. Mohol by hádať, akú voľbu by chlapec mohol urobiť - - napokon bol stále Chrabromilčan. "Ak sa budeš učiť ako tancovať, budeme potrebovať zmeniť ako prvé tvoj odev," Severus ho informoval. Pokiaľ išlo o normálne vyučovacie dni.

"Charlie Weasley prevezme tvoje vyučovanie, Severus," odpovedal šťastne Albus, naznačil, že Severus príliš dobre vedel, aké rozhodnutie by Harry napokon mohol spraviť. Severus práve zastonal - - Weasley, vyučujúci elixíry. Naozaj to bol koniec sveta. Povzdychol si s poľutovaním - - predpokladal, že jeho rozhovor s Harrym bude musieť počkať dlhšiu chvíľu.

--------------------------------------------------------------------

O hodinu neskôr všetci piati zároveň s Alkirkom, ktorý chcel skontrolovať svoju manželku vyšli z krbu na Ministerstve mágie. Rovnako ako Sirius, obaja, Severus a Alkirk boli ozbrojený mečmi - - tie stretnutia, ktoré boli pred nimi, boli pre nich príliš dôležité, aby sa vzdali takej formality, že sa nebudú zmieňovať o skutočnosti, že zbrane by sa tiež mohli ukázať ako nevyhnutnosť. Ak Lucius Malfoy vyzýval na súboj, kto vie čomu by ešte mohli čeliť?

Podobne ako naposledy, keď navštívili Ministerstvo, chodba s krbmi bola preplnená ľuďmi, tucty do červena oblečených Aurorov čistili cestu pred nimi. V momente, ako chlapec vystúpil z krbu, dav spravodajcov začal kričať na neho otázky, keď blýskali blesky. Ale skôr než krik narástol, desať Aurorov, vedených obrovským vysokým mužom vytiahli svoje prútiky a udreli na celý dav spravodajcov silným kúzlom na tlmenie hluku.

Severus spoznal vysokého muža, ako riaditeľa Oddelenia Aurorov - - Maxwella Darmuta. Starší muž sa otočil so zničujúcim pohľadom na umlčaný dav. "Varoval som vás," kričal na nich, jeho hlas bol príkry a mrzutý. "Až pokým sa sami nezačnete správať, ako poriadni novinári namiesto napodobovania muklovských paparazzov, ostanete umlčaní."

Skupina spravodajcov vyzerala pobúrene, hoci väčšina Aurorov sa pozeral veľmi pobavene. Severus musel tiež priznať veľké množstvo pobavenia - - nebolo to tak dávno, že sa spravodajcovia z ich sveta chovali omnoho viac úctivým spôsobom. Muklovské zvyky vyzdvihované v posledných rokov znechutili väčšinu čarodejníkov.

"Ospravedlňujem sa," Darmut povedal všetkým z nich. Sklonil svoju hlavu skôr formálne k nim všetkým, jeho uprený pohľad zotrval krátko na Siriusovi Blackovi. Black pozeral naspäť skôr vzdorovito, akoby odvážne, či sa niektorý z Aurorov pokúsi povedať niečo proti nemu. Severusovi to pripadalo, že toto by mohlo Blackovi priniesť lákavý osud - - nebolo toho veľa, premýšľal, že nejaký zákon by mohol zvrátiť Harryho tvrdenie neviny, ale skôr to , že Black bol neschopný potlačiť nevôľu, ktorú musel pociťovať, že bol nespravodlivo uväznený.

Darmut, ale rýchlo zameral svoju pozornosť späť na Harryho a Dumbledora. "Možete ma nasledovať, zoberiem vás do Wizengamotu." Úradujúca hlava Oddelenia Aurorov, ako ich osobný sprievod hovoril nahlas ku každému.

Obklopili ich Aurori, viedli ich dole halou smerom k výťahom. Ako kráčali, Severus videl Starka a Shacklebolta vstúpiť za nich, očividne mienili plniť účel zadnej hliadky, ak by to bolo potrebné. Zároveň s reportérmi a Auroromi, sto ďalších ľudí - - ministerských pracovníkov a návštevníkov - - napäto pozerali na Harryho ako sa presúvali dolu halou. Po Darmutových činoch s reportérmi sa dav zdržal kriku, ale hlasný šepot a šuškanie ich nasledovali, ako kráčali.

Darmut, Stark a Shacklebolt nastúpili do výťahu s nimi a ako náhle sa dvere s kĺzaním zatvorili Darmut zameral svoju pozornosť na Dumbledora. "Som rád, že ste tu, Albus," povedal vysoký muž. "Všetci dychtíme mať pod kontrolou znovu obnovenie poriadku podľa kníh zákona."

"V akom stave je vec?" Spýtal sa Albus.

"Pokiaľ viem, Lucius Malfoy odstránil desať ľudí z Wizengamotu - - všetci z nich silní prívrženci Fudgea. Medzitým Malfoy a ostatní zaujali kreslá vo výbore po dueloch, ostatní sa báli vôbec prehovoriť. Všetci čakajú na vás, že prídete."

"Zabil niekoho?" Spýtal sa Albus a mračil sa.

"Nie," Darmut odpovedal. "A je to pre nás všetkých prekvapujúce. Malfoy nie je známy svojím sebaovládaním.

"A čo moja manželka?" Ozval sa Alkirk s obavami.

Darmut ho obdaroval ironickým úsmevom. "Pani Brandová? Hovorili v mene Zimmých Krajov a mala veľmi veľa problémov s jedným z členov Wizengamotu - - Lordom Marlotom. Ako náhle začali duely, vytiahla svoj čarodejnícky prútik a začarovala Marlota do bezvedomia, pretože ju urazil - - získala tým právoplatne jeho kreslo. Nikto iný proti tomu neprotestoval.

Alkirk sa zrazu uškŕňal a pozrel na Severusa pobaveným pohľadom. Severus si povzdychol - - jeho sestra bola vždy miernej povahy, ale nikdy dobre nereagovala na priamu urážku.

"Napriek tomu," Darmut pokračoval. "Tí ktorí prehrali svoje kreslá na vás netrpezlivo čakajú, Albus, aby ste im obnovili ich pozície - - hoci, ako chápem právny poriadok, tie súboje sú legálne."

Albus prikývol na súhlas. "Lucius pozná zákon tiež, ak nie lepšie, ako väčšina ľudí. Jediným spôsobom, ktorým viem obnoviť ich pozície by bol súboj s Luciusom a potom ich opätovné vymenovanie." V jeho hlase nebol žiadny náznak, čo si myslí o tejto myšlienke.

"Taktiež potrebujú oficiálne voľby na zatknutie ministra Fudgea, rovnako ako hlasovanie na vymenovanie dočasného ministra - - bez novovymenovaného ministra neexistuje žiadne priame velenie Aurorov, čo znamená, že v priebehu desiatich dní, ktoré zákonne budem mať, buď rozpustím Oddelenie Aurorov, alebo vyhlásim výnimočný stav."

Severus sa zrazu zamračil, vymenil si prekvapené pohľady s jeho spoločníkmi. Nebol expert na zákon, ale dokonca aj on vedel, že voľba bude nepríjemná. Bez Oddelenia Aurorov by Wizengamot stratil ich základ moci a zostal by celkom na milosť členov, ktorí by mohli zvýšiť svoje vlastné posily. A pevné pravidlá výnimočného stavu boli skôr príkre a prastaré a pravdepodobne by spôsobili dostatočný rozvrat, ktorý by ich nechal príliš zraniteľných na zneužívanie.

"Prečo tu chcú mňa?" spýtal sa Harry, znepokojil ich všetkých. Darmut pozrel prekvapene na Harryho a chlapec pokrčil ramenami. "Môžem vidieť, prečo vyzvali riaditeľa. Potrebujú ho na to, aby obnovil poriadok. Ale prečo vyzvali mňa?"

Darmut neisto pozrel na Dumbledora, ktorý prikývol hlavou na súhlas, čím mu naznačil, aby to objasnil. "Je to jednoduché, pán Potter," Darmut odpovedal. "Chcú vaše požehnanie. Minister mágie pokazil veľmi veľa - - viac, než si hociktorý z vás uvedomuje. Bez vášho požehnania vláda stratí dôveru ľudí. A pretože to vyzerá, že môžeme byť na prahu nejakého druhu démonickej vojny, bola by to skutočne veľmi zlá vec."

----------------------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Je mi ľúto, že som bolo preč tak dlho. Som strašne nahnevaná, že som zanechala tak veľa ľudí v slzách kvôli mojej neprítomnosti! Poslala som svoje skupine správu, že budem chvíľu preč, ale bola som preč dlhšie ako som predpokladala. Bola som preč na dovolenke dva týždne a nasledujúci týždeň som mala spoločenskú návštevu. Preto som nemala väčšinu času žiadny prístup k počítaču na viac, ako niekoľko minúť, alebo tak. Namiesto toho som písala svoje kapitoly ručne, nie na notebooku - - čo je oveľa pomalšie než som zvyknutá. Tiež to znamená, že musím všetko neskôr prepísať do počítača - - čo je viac práce, než som si uvedomila!

Každopádne, pokúšam sa teraz vrátiť k počítaču podľa pravidelnejšieho plánu. Dnes mám na pláne aktualizovať ďalšie dve kapitoly - - myslela som si, že ich uverejním obe naraz, prekvapivo obe sú z pohľadu Luciusa Malfoya. Ospravedlňujem sa, že je tam tak málo o vzťahu tých dvoch - - zdá sa, že zápletka ide týmto smerom....povzdych...... verte mi - - dostaneme sa tam skoro.