68. kapitola – Snaha o moc

Lucius bol doma, keď sa k nemu dostala správa o útoku na Rokforte. Poznanie, že ľudia zomierali a že jeho syn bol na štadióne, hnal oboch, Luciusa a Narcissu do zámku, aby zistili, čo je s Dracom. Hoci to ukrýval, Lucius bol vyľakaný - - nebol milý človek, alebo dobrý muž, ale netúžil stratiť svojho syna, kvôli násiliu nejakého šialenca. Nebol si celkom istý, prečo ho Narcissa nasledovala - - nikdy nemala obzvlášť materinské city.

Zmätok, ktorý ich privítal, ich oboch vystrašil. Napriek tomu bolo to dosť jednoduché, aby sa dozvedeli o udalostiach na Metlobalovom ihrisku. Nezranení boli viac ako šťastní, že mohli opísať ten príbeh v podrobných detailoch.

Prekvapilo ho, že Voldemort vyzval Starovekého Démona - - muž dávno predtým nemal žiadnu úroveň zdravého rozumu pokiaľ išlo o znepokojenie Luciusa. Ale zvyšok príbehu zanechal Luciusovu myseľ zamotanú - - osoba po osobe povedala pozoruhodný príbeh o hrdinských činoch Harryho Pottera a jeho použitia kúzla Kráľovského vypovedania z krajiny. Všetci hovorili o nástupe nového kráľa Čarodejníckeho sveta.

Hľadal svojho syna medzi davmi, ale napokon sa dozvedel, že Draco bol jedným z ľudí na ihrisku, ktorí stáli po boku Harryho Pottera a jeho nasledovníkov. S ohľadom na takmer úctivý spôsob, akým každý o nich veľa hovoril, vedel, že by mu nikdy Dumbledorove stráže neumožnili vidieť jeho syna. Nebol si istý, čo si má myslieť o činoch jeho syna - - určite sa mu to nepodobalo. Ale aspoň si vydýchol, keď počul, že ešte žije. Narcissa mala niekoľko vybraných slov, ktoré povedala o Chrabromilčanoch a ako ich hlúposť musí byť odstránená od Draca. Predsa si však nemohol pomôcť, ale myslel si, že Draco vyviazol z tejto situácie ďaleko viac vznešene, ako mu to kedy manželstvo s Charliem umožnilo. V skutočnosti podozrieval celú Weasleyovskú rodinu, že práve stúpla v postavení ďaleko vyššie, ako jeho vlastné. Napokon sa on a Narcissa vrátili domov, a tam začal počuť volanie zvonu ďaleko v diaľke.

Bolo to viac hodín predtým, než presne porozumel tomu, čo to bolo, čo počul a o niekoľko hodín neskôr porozumel, čo to znamenalo. Dovtedy, kým si uvedomil, že Temné Znamenie na jeho ruke mu zabráni odpovedať na volanie bol ďaleko od šialenstva. Odviedol Narcissu do úkrytu. Zamkla sa v jej izbách a odmietla vyjsť.

Bolesť v jeho ruke bola hrozná, ale prežil tú bolesť predtým. Omnoho horšia bola tá zúrivosť, ktorú cítil po zákaze zaujatia jeho vlastného miesta vo svete. Celý jeho život bol strávený snahou o moc a v tom mieril na jeho špičky prstov a Temný Pán mu bránil v ich zovretí. Nikdy predtým necítil takú nenávisť k tomu mužovi, alebo ľutoval tak veľmi jeho rozhodnutie prisahať mu na jeho vec. Muž ich všetkých zradil, a Lucius bol celkom bezmocný spraviť s tým čokoľvek.

Počas tej osudnej noci, zničil Severné krídlo panstva - - vyžadovalo by to mesiace prestavby, aby všetky jeho ničiace kúzla boli opravené.

Strávil skoré ranné hodiny pred úsvitom v posteli jeho súčasnej pani a vyčerpal ju do stavu bezvedomia tiež na celkom dlho. Keď sa o niekoľko hodín neskôr zobudil stále nazúrený, ale konečne mám zase sám seba pod kontrolou, našiel sa, ako sa pozerá na spiace dievča po jeho boku, ako keby ho nikdy predtým nevidel.

Neboli to tie početné odreniny a značky, ktoré zanechal na jej tele, ktoré ho tak uchvátilo - - skôr to boli jej tmavé vlasy a štíhla postava. Obe črty išli oproti jeho normálnym chutiam. Vždy preferoval blondínky; mal na to dôvod, prečo si vybral Narcissu za svoju manželku, keď si rovnako ľahko mohol vziať Bellatrix. Vždy ďaleko viac preferoval, aby jeho ženy boli ďaleko viac vzrušujúce - - prinajmenšom veľmi dobre obdarené. Toto dievča bolo všetko, len nie so ženskými krivkami - - jej telo bolo atletické a úplne štíhle, jej hruď bola skoro plochá. Napriek týmto faktom ju držal na svojej strane, ešte niekoľko mesiacov. Nemohol si za svet spomenúť, prečo bol ku nej tak priťahovaný.

A potom sa prevalila na chrbát a otvorila svoje oči, a v oslňujúcom záblesku náhľadu, mal svoju odpoveď. Lucius sa rýchlo vyšplhal z postele, šokovaný sám sebou. Jej oči boli zelené - - žiarivo, smaragdovo zelené. Keby sa ťahala jazva na jej čele, mohla byť pokladaná za sestru Harryho Pottera.

Nehovorila nič, keď si pozbieral svoje oblečenie. S ohľadom na to, ako surovo ju včera večer použil, mal podozrenie, že sa príliš uškŕňala, dávala si na neho pozor, než by riskovala hovorenie. Nemohol si pomôcť, ale premýšľal o spôsobe, akým si ju vzal včera večer - - mohla byť muž a on by to nespozoroval. Neodhalil by to ďalšou skúškou - - prinajmenšom nie teraz.

Odhodlaný zistiť aké postavenie svet stanovil a či ktokoľvek objavil určité dôvody pre Voldemortove činy, Lucius okamžite zamieril na Ministerstvo mágie. Ale krátko po tom, čo prišiel, veci sa rýchlo dostali mimo kontrolu.

Fudge kričal pretože chcel zatknutie Harryho Pottera a Siriusa Blacka, požadoval, aby Wizengamot a Aurori okamžite jednali podľa jeho príkazov. Wizengamot pôsobil tak, ako obvykle konali v takýchto prípadoch - - chceli argumentovať, diskutovať o tom a vytvoriť výbor. Aurori oproti tomu na rovinu odmietli príkazy, a to bolo to, čo Fudge pokladal za neodpustiteľné - - poslal po Muklovské úrady.

Rozhodnutie zablokovať dole budovu prišlo od dvanástich rôznych ľudí - - všetci spanikárili, že tentoraz napokon bola odhalená ich existencia Muklovskému svetu. Počas toho, ako bola budova uzamknutá a Fudge bol vzatý do väzby pre jeho veľmi zrejmé nervové zrútenie, Lucius využil zmätok a prehľadával Úrad ministra. Tam sa dozvedel veľké množstvo skôr znepokojujúcich vecí, ktoré narážali na neho, aby urobil osudné rozhodnutie, ktoré zmení priebeh jeho života.

Teraz na chvíľu vedel, že s Voldemortom nemal budúcnosť. Napriek tomu úprimne neveril, že Poterovie chlapec mal nejakú nádej proti nemu, podozrieval, že svet pod Voldemortovými pravidlami by nemal cenu na život. Teraz informovaný, čo mu bolo vzaté, bol ešte viac odhodlaný nájsť určitú cestu k prepichnutiu zradnej obludy odzadu predtým než prišiel koniec.

A teraz s týmto rozhovorom o Kráľovstve, bol ešte viac odhodlaný než kedykoľvek predtým zmeniť strany. Možno tu bola určitá príčina dúfať, že Potter by mohol znovu urobiť nemožné a vyhrať vojnu. Ak pre nič iné, jeho syn Draco, by s určitosťou mal príležitosť hrať určitú úlohu vo veciach pred ním.

Poznal zákon lepšie než väčšina členov Wizengamotu a okamžite využil situáciu - - systematicky odstraňoval najsilnejších prívržencov Fudgea. Poznanie, že Potter a Dumbledore by nikdy neprehliadli jeho pozíciu, ak by kvôli tomu musel zabiť, prekonal svoje prirodzené inštinkty a iba prekvapil jeho protivníkov, hoci tam bolo viacero z nich, pri ktorých by bol celkom šťastný, že zabil. Profesionálnymi politikmi boli niektorí z najviac otravných ľudí na planéte.

Ale skôr ako skončil svoj prvý súboj, Valerian Ventus vzniesol námietku proti dosť prominentnému členovi Wizengamotu v mene Vampíra Lorda Aventina. Lucius vedel, že dôležitosť mandátu Aventine zobral - - rovnako ako jeden o chvíľu neskôr zobral Merik Volpine. Obe kreslá pred štyristo rokmi patrili Vampíriemu a Vlkodlačiemu klanu. Lucius mal určité charakteristické nápady o upíroch a vlkodlakoch o ich vlastnom mieste na svete - - ale v tomto prípade, bol chytený medzi jeho predsudok a nevyhnutnosť. Na súboj s obomi mužmi bez prvej skúsenosti potreboval vedieť trochu viac o ich bojových štýloch, bolo to príliš veľké riziko. V tom čase si nemohol dovoliť prehru.

Pridala sa k tomu záležitosť s Potterovým vlastným pohľadom na Vlkodlakov. Lucius vedel, že Potterovou najväčšou záležitosťou s ním bolo jeho nedávne zaobchádzanie s Remusom Lupinom. To bola tá najťažšia prekážka, ktorú by musel prekonať.

Ako to bolo, všetci traja muži pozerali jeden na druhého, počas krátkej prestávky v aktivitách, každý odhadoval veľkosť toho druhého. Zdalo sa, že všetci prišli k rovnakému záveru a ticho sa sa dohodli, že sa pre túto chvíľu navzájom vyhnú .

Diana Snapová Brandová bola ľahšia na duel. Lucius nemal túžbu skrížiť jej cestu - - bola z dobrej čistokrvnej rodiny a švagriná Pottera. Zaobchádzať s ňou s úctou by mohlo len napomôcť jeho dôvodom v tomto prípade.

Jediným hlavným problémom boli Aurori. Samozrejme vedel, že Fudgeove zatknutie a nasledujúci prevrat, Oddelenie Aurorov odmietalo nejaké priame akcie a čakali na ich čas. Pokiaľ nebol žiadne verejné zákony neboli rozbité, necítili nátlak zasiahnuť. Zatiaľ čo súboje boli perfektne legálne, mohol Lucius alebo niekto iný zabiť ich protivníkov, Aurori by mohli okamžite zasiahnuť. Tak ako to stálo teraz, mohli si dovoliť čakať a pozerať sa, čo sa stane. Napokon všetci čakali na dvoch ľudí - - Dumbledora, vysokého člena Najvyššieho čarodejníckeho výboru a Harryho Pottera. Tí dvaja muži mohli sami rozhodnúť o osude ich vlády a oni všetci to vedeli.

Teraz o deň neskôr, všetci očakávali príchod tých dvoch zmienených mužov. Lucius zvládol niekoľko hodín spánku v blízkom úrade a chodil trochu nervózne krížom cez Súdnu sieň Wizengamotu. Členovia, ktorí stále zastávali ich kreslá boli na miestach na tribúne vysokej galérie; zosadení členovia čakali neisto v kreslách roztrúsení po v javisku s výhľadom na galériu. Lucius predpokladal, že dúfajú, že Dumbledore ich obnoví, ale nemal najmenšiu chuť chodiť kdekoľvek, a vôbec neupodozrieval Volpina alebo Ventusa.

Spozoroval zahalenú a zamaskovanú postavu vstúpiť do galérie niekoľko minút predtým a skôr uštipačne kývol Ventusovi. Lucius ich upodozrieval, že ak by vykukol dole spod kapucne, mohol by vidieť červené oči Vampíra Lorda Aventinea, a napriek tomu sa zachvel, nebol si istý ako má reagovať na túto zmenu udalostí. Kto by si kedy pomyslel, že nastane deň, kedy bude Vampír otvorene riskovať príchod na Ministerstvo mágie počas úplného denného svetla? Aurori mali rozkaz zabiť natrvalo Vampírov - - mali doslova dovolené najprv zabiť a potom klásť otázky. Lucius si nemohol pomôcť, ale divil sa, či Aventine o ňom niečo vedeli - - podniknúť také riziko, čo sa týka príchodu sem osobne sa zdalo extrémne. Uvažoval ako bude na situáciu reagovať Potter.

Prišla správa, že Potter a Dumbledore o chvíľu prídu, a Lucius sa pripravil na čelenie tomu, čo bolo pred ním. Správa taktiež hovorila o príchode zahraničných hláv štátov, ktorí si nárokovali audienciu u Harryho Pottera. Ešte teraz veľvyslanci z celého sveta zaplavovali Ministerstvo. Ale všetci v Súdnej sieni Wizengamotu mali všeobecnú dohodu, že pokiaľ ich autorita bola potvrdená, oni by sa nezaoberali pomimo vládami. Bolo tam priveľa vlád, ktoré by s radosťou využili situáciu jednoducho získať moc nad Britániou.

Dvere do snemovne sa zrazu otvorili a Lucius sa obrátil, aby uvidel Darmuta vedúceho mužov dňa. Dumbledore vstúpil dnu prvý, prikývol skôr priateľsky všetkým zhromaždeným. Lucius počul dosť hlasné vydýchnutie úľavou pri pohľade na tú dôverne známu bielovlasú postavu, a nemohol si pomôcť, aby zabránil slabému úsmevu, ktorý sa skútil na jeho vlastných perách. Dumbledore vždy odmietal hociktorú z početných foriem uznania Čarodejníckeho sveta, ktorými ho svet obklopoval - - koľkokrát bol požiadaný, aby kandidoval na ministra Mágie, iba aby to zamietol? Preferoval svoju kľudnú pozíciu na Rokforte, ale bolo tam len málo ľudí, ktorí, ktorí verili bludom o tom, kto drží skutočnú moc na tomto svete.

Za Albusom kráčal Sirius Black a Remus Lupin, a Lucius stuhol, keď sa stretol so studeným upreným pohľadom hlavy rodiny Blackovcov. Aké nečakané stretnutie toto bolo - - Blackova náhla sloboda nesedela vôbec dobre Narcisse - - hoci sa zrazu tomu divil. Narcissa bola tá, ktorá navrhla Blacka ako Dracovho budúceho partnera, napriek Luciusovej nedôvere kvôli fáme o väzbe medzi Blackom a vlkodlakom Lupinom. Ale Narcissa ho uistila, že akékoľvek puto medzi medzi jej bratrancom a Lupinom bolo bratské - - Lucius nebol tak ochotný riskovať takúto vec, obzvlášť po Severusovom tvrdení, že tí dvaja sú takmer partnermi a tak podnikol právne kroky na ochranu svojho syna.

Ale teraz vidiac prenikavý pohľad, ktorý Black na neho hádzal, a rovnako škodlivý uprený pohľad vlkodlaka po jeho boku, Lucius sa obával, že bude čeliť namáhavej bitke, ktorá je pred ním. Všimol meč pokojne vysiaci na Blackovom boku - - boli to už roky, kedy naposledy skrížil meč s niekým s Blackovcov.Zákonne Black nemal dôvody na súboj, jeho ponuka na manželstvo bola jednoznačne čestná - - ale napriek tomu medzi temnými rodinami, zákonné opatrenia zriedkakedy vadili.

Potom vstúpil Severusov vikingský švagor, a prešiel miestnosťou, aby ticho prehovoril so svojou manželkou. Lord Marlot, muž, s ktorým čarovala, sedel v neďalekej diváckej galérii a pozoroval ju zatrpknutým pohľadom. Pravdu povediac, Lucius sa nikdy nestaral o Marlota - - napriek tomu, že bol ľahko podplatiteľný a ovplyvniteľný pre jeho účely, Lucius považoval toho muža za slabého a otravného.

A potom vstúpili do miestnosti Potter a Snape, pritiahli všetky pohľady na seba, a Lucius sa prekvapením nadýchol. Nevidel Harryho Pottera od Dracovej svadby počas Valentínskeho dňa. Bol ohromený energiou, ktorú mladík vydával - - ale teraz to bolo omnoho viditeľnejšie. Lucius po tom ako na neho uprel pohľad okamžite vedel, že toto je mladý muž, ktorý spustil Volanie. Všetko čo chcel nájsť vo svojej službe pre Voldemorta bolo tu pred ním - - moc, sláva, a náhle spojenie so starovekou mágiou, ktorá zo sveta takmer zmizla. Zistil, že bolo takmer neznesiteľné, že stál oproti mladíkovi, namiesto toho, aby stál po jeho boku ako Severus.

Luciusove oči sa zúžili, keď sa pozrel neisto na postavu svojho starého priateľa - - Severus Snape na neho tvrdo pozeral. Nepochybne ten muž vedel presne, čo Lucius plánoval a ani trochu mu neveril. Severus bol tiež Volaný, uvedomil si - - dokázal odpovedať na Volanie? Alebo ho Temné Znamenie rovnako zabránilo ostať po boku jeho manžela? Nikdy by si nepomyslel, že príde deň, kedy bude závidieť Severusovi jeho pozíciu.

Lucius bol rád, že stál, keď Potter vstúpil do miestnosti, pretože mladíkov vstup vyvolal u každého neobvyklé reakcie. V diváckej galérii boli takí, ktorí sa dokonca nezdráhali - - Lady Brandová, Volpine, Ventus, dokonca aj zahalený Aventine sa okamžite postavili. Ďalší sa na chvíľu prekvapene zarazili, akoby si neboli istí tým čo videli a potom sa rýchlo postavili. Ale bola tam malá hŕstka - - väčšina z tých, ktorých Lucius odstránil z úradu rovnako ako niekoľko iných - - ktorí uštipačne zostali sedieť.

"Albus, ako rada vás vidím," zvolala Madam Bonesová, stála pred svojou stoličkou v hlavnej galérii. Nedávno bola pozoruhodne tichá, hoci by to mohlo mať čo robiť so skutočnosťou, že kreslá po oboch jej stranách boli aktuálne prázdne - - obe po súbojoch zabral Lucius. Mal podozrenie, že staršia žena bude nakoniec hovoriť proti nemu, ale taktiež veril, že pokiaľ existuje ministerský kandidát, ktorého Potter naozaj podporuje, že to bude Amélia Bonesová. Ponechať ju v jej pozícii bolo považované za riziko.

"Amélia," uvítal ju s úsmevom Dumbledore. "Teší ma, že vás opäť vidím." Keď to povedal, pozrel na Luciusa, a Lucius vedel, že bolo správne, keď nechal staršiu ženu na pokoji. Dumbledore by nebol šťastný, keby sa jej niečo stalo.

"Albus," Lucius povedal s pokývnutím hlavy. "Nepochybne si praješ dať sa do práce .... za predpokladu, že toto zhromaždenie je schopné robiť rozhodnutia." Prešiel uštipačným pohľadom po členoch, ktorí stále sedeli. Zamýšľal týmto vyhlásením získať prvý bod. "Zdalo by sa, že niektorí členovia zabudli na ich tradície."

Jeho slová vyvolali tichý šepot naprieč miestnosťou, keď iní členovia Wizengamotu zamerali svoje pohľady na sediacich členov. Tentoraz Albus Dumbledore nemal žiadnu snahu, aby sa zriekol tejto formality, a Potter, o ktorom Lucius veril, že nenávidí pozornosť, zostal ticho tiež. Videl ostrý pohľad mladíka, ktorý ho zámerne študoval, ale jeho výraz bol nečitateľný. Lucius si pomyslel, že to bolo skôr prekvapivé nájsť Chrabromilčana, tak ťažko čitateľného - - videl tento postup ako vypočítateľný alebo ako úplný rešpekt k ich tradíciám? Lucius to nemohol povedať.

Jednako len, pod uprenými pohľadmi ostatných, tí čo stále sedeli sa postavili, vyzerali ohľadne celej situácie podivne neisto.

Akonáhle každý stál, Dumbledore sklonil hlavu smerom k Luciusovi, jeho oči žiarili tichým pobavením. "Čo sa týka faktickej otázky, zdalo by sa, že sme aktuálne bez ministra," povedal Dumbledore, zatiaľ čo kráčal centrálnym schodiskom hore, aby zaujal svoje zriedkavo využívané kreslo v najvyššej galérii. Darmut tiež zaujal svoje miesto ako vedúci Oddelenia na uplatnenie magického práva. Neďaleko už boli rezervované miesta pre Pottera a ostatných, a zatiaľ čo Lucius ostal na svojom mieste v prízemnej galérii, všetci ostatní čakali na oboch, Dumbledora a Pottera kým sa usadia, než sa vrátili na svoje miesta. Zreteľná pauza nebola vyhradená na Pottera, ale jeho tvár znovu neprezrádzala žiadnu emóciu.

"Predpokladám, že to mám chápať tak, že chceš dnes plniť funkciu námestníka, Lucius?" Dumbledore pokračoval a prikývol uštipačne na kreslo blízko Madam Bonesovej, ktoré bolo normálne obsadené ministrovým námestníkom, Madam Umbridgeovou, ktorá sedela mimo s inými zosadenými členmi Wizengamotu.

"Ak by si uprednostňoval madam Bonesovú, nemám nič proti tomu," ponúkol láskavo Lucius. Nestaral sa o normálne zdĺhavé formality parlamentu, ale ak sa potom budú všetci prítomní cítiť pohodlnejšie, nechystal sa protestovať.

Prekvapivo na neho Madam Bonesová kývala. "Pretože väčšina obvinení proti Kornéliovi Fudgeovi pochádza od vás, Lucius, nevidím žiadny dôvod, prečo by sa tento bol mal omieľať. Rovnako dobre môžete pokračovať s dôkazmi vy."

"Budeme mať potom súdny proces?" spýtal sa prekvapene Dumbledore. Fudge očividne chýbal v miestnosti.

Ale Madam Bonesová pokrútila hlavou. "Myslím si, že je to bod, kvôli ktorému je potrebné dokázať právoplatnosť obvinení proti Kornéliovi Fudgeovi, aby sme mohli potvrdiť, že odstránenie ministra bolo zákonné," vysvetlila. "Pretože bude čeliť trestu smrti za velezradu, proces bude musieť počkať na ďalšiu schôdzku." Jej oznam spôsobil prekvapený šepot naprieč miestnosťou, a Dumbledore sa hlboko zamračil, pozeral cez okuliate na Luciusa s tým najostrejším upreným pohľadom.

"Vlastizrada, Lucius?" spýtal sa.

Lucius naklonil hlavu. "Ak sa môžem vzdať formalít čítania obvinenia a prezentovať súhrn dôkazov, môžete si dôkazy podrobne prejsť, až keď vám to bude vyhovovať."

Dumbledorove zamračenie nezmizlo, ale prikývol hlavou na súhlas. Lucius prešiel cez miestnosť a zdvihol zásoby dokumentov, ktoré položil na stôl súdneho zapisovateľa. "Ste oboznámený s Čarodejníckym registračným zákonom," uviedol.

Výraz prekvapenia, ktorý sa zjavil na Dumbledorovej tvári pobavil Luciusa - - nepochybne od neho očakával, že bude hovoriť o Fudgeovej nedbanlivosti v prejavoch úcty na Metlobalovom ihrisku.

"Samozrejme," Dumbledore odsúhlasil. "Viem, že má u Wizengamotu veľmi malú podporu."

"Ste taktiež oboznámení s Druhostupňovým registračným zákonom?" spýtal sa Lucius.

Albusove oči sa zrazu zúžili, a preletel spýtavým pohľadom na Madam Bonesovú. "Nie som si vedomá žiadneho iného stupňa okrem úvodnej registrácie."

Lucius mávol čarodejníckym prútikom a levitoval dokumenty vo svojej ruke smerom k Dumbledorovi. "Toto sú originály dokumentov, ktoré som našiel v úrade ministra Fudgea. Ako vidíte sú podpísané obomi, ministrom Fudgeom a muklovským ministerským predsedom. Druhý stupeň je v nich jasne vysvetlený."

Držiac dokumenty, Albus v nich začal listovať. Každý mlčky sledoval, ako starý muž rýchlo dokumenty prelistoval. "Povinné očkovanie!" vykríkol, keď narazil na príslušnú stránku. "Tieto dokumenty neboli predložené Wizengamotu alebo Čarodejnickej verejnosti."

Lucius prikývol na súhlas, spokojný úsmev sa dotkol jeho pier. Tento fakt osamote bol dosť na to, aby bol Kornélius odstránený z úradu bez ďalších pádnych dôkazov. Ale nevidel žiadny dôvod, prečo nezničiť aj samotný Zákon o registrácii raz a navždy, keď sa naskytla príležitosť. S istotou mal teraz pozornosť všetkých a nikto nemohol povedať, ako bude prebiehať zvyšok dňa. Nemusel mať ďalšiu takú príležitosť. Prial si, aby mal šancu hovoriť so svojím synom - - možno mal Draco nejakú predstavu o tom, aké sú Potterove postoje k určitým záležitostiam.

"Ako som povedal, boli už podpísané, napriek skutočnosti, že Wizengamot o nich ešte nehlasoval," Lucius dodal. "Čarodejnícky registračný zákon vyžaduje, aby sa všetci čarodejníci zapísali na Muklovskom úrade pre registráciu obyvateľstva. Čo nebolo známe bolo to, že na základe registrácie by sme všetci mali dostať očkovanie, proti ktorému boli zaočkovaní v detstve muklovia. Zahrňuje to očkovania proti príušniciam, osýpkam, detskej obrne a iným početným muklovským chorobám, proti ktorým sú čarodejníci imúnni."

Lucius zaregistroval tichú výmenu šepkaním medzi Potterom a Lupinom, nehovoriac o uprenom pohľade, ktorý Severus šľahal k obom.

"Napriek tomu, že musím pripustiť, že tieto správy sú znepokojujúce," Dumbledore uviedol. "A je to znepokojujúce, že to nie je po prvý raz, kedy Wizengamot dostal zlé alebo neúplné dokumenty," pozrel zrazu uštipačne smerom k Alkirkovi. "Ale toto ťažko zdôvodňuje trest smrti."

"Samo o sebe nie," odsúhlasil Lucius. Poslal ešte iné zásoby dokumentov levitujúc smerom k Albusovi, držiac jeden zvitok v ruke. "Ako vidíte v nasledujúcom dokumente minister Fudge pomôže muklovskej vláde v zbieraní veľkého množstva prísad do elixírov." Prešiel miestnosťou a podal zvitok Severusovi Snapeovi. "Severus, možno by ste sa vy mohli podeliť o vaše odborné stanovisko a oznámiť tomuto zhromaždeniu, čo by nasledujúci recept vytvoril." Pomyslel si, že trocha lichotenia by nenarušilo jeho dôvody.

Zvedavo zamračený, Severus zobral zvitok a rozvinul ho, prečítal si jeho obsah. Zatiaľ čo zoznam zložiek v dokumente nebol zjavne magický, boli zložité a získanie v muklovskom svete. Lucius tiež vedel, že na vytvorenie tohto elixíru nebola potrebná žiadna mágia, takže je to jeden z mála elixírov, ktoré by mohol mukel vytvoriť len s malými problémami, pokiaľ by sa jednoducho držal požadovaného receptu.

"Je to podpriemerný recept na Zimnicu zo Stromostrážcov, podotkol Severus. Prekvapený šepot sa šíril miestnosťou. Zatiaľ čo Zimnica zo Stromostrážcov nebolo bežná choroba, vypukla si pred sto rokmi veľká epidémia - - väčšina ľudí mala aspoň tušenie, čo to bolo. Lucius viacmenej, podľa výrazu na Potterovej tvári videl, že on to nevie.

"A mohli by ste vysvetliť, čo je Zimnica zo Stromostrážcov a prečo by tá liečba bola podpriemerná?" vyzýval Lucius.

Severus krátko pozrel na Pottera, akoby pochopil, že jeho vysvetlenia boli určené pre neho.

"Zimnica zo Stromostrážcov je vzácna choroba spôsobená dlhodobým vystavením zvyškom Stromostrážcov otrávených Hybridným usmrťovačom buriny. Zatiaľ, čo neexistuje žiadny známy liek na túto chorobu, jej príznaky sa dajú zvládnuť mesačným užívaním elixíru - - pokiaľ liečba zlyhá, nasleduje silná horúčka a prípadná smrť. Pokiaľ ide o toto," zdržal zvitok. "Ten dôvod, prečo je podpriemerný je to, že základom elixíru je narkotikum, ktoré ho robí vysoko návykovým."

"A aký by bol účinok narkotika?" spýtal sa Lucius.

Severus pokrútil hlavou. "Vážna únava, driemoty, apatia, čo spôsobí, že pacient je ľahko ovplyvniteľný."

Presvedčený, že to Severus adekvátne vysvetlil, Lucius zameral svoju pozornosť zase na Dumbledora. "Napriek skutočnosti, že Zimnica zo Stromostrážcov je extrémne vzácna, a postihuje len čarodejníkov, muklovská vláda sa pomocou ministra Fudgea zásobila veľkým množstvom zásob na tento elixír." Mohol vidieť podľa výrazu v mužových očiach, že si dal všetko dokopy. "Som presvedčený, že zároveň s neužitočným očkovaním, muklovská vláda, chce v budúcnosti nakaziť čarodejnícku populáciu Zimnicou zo Stromostrážcov. Potom by ako zázrakom vyprodukovali dostatočné množstvo elixíru na našu záchranu - - ale zanechalo by nás to slabých a úplne vydaných na ich milosť. Mali by úplnú kontrolu nad našou populáciou v priebehu niekoľkých týždňov."

Dumbledore vyzeral úplne šokovaný týmto vyhlásením a naklonil sa k Darmutovi a Madam Bonesovej kvôli potvrdeniu. Darmut prikývol hlavou na súhlas s dosť bolestným výrazom na tvári. Lucius vedel, že toto pre neho bola chúlostivá vec, pretože sa to všetko odohralo priamo pod jeho nosom. "Je to pravda, Albus," uviedol. "Našli sme už skôr určitú usvedčujúcu korešpondenciu na úrade Ministra naznačujúcu práve toto. Prinajmenšom to stačí na to, aby sme zabezpečili proces s použitím Veritasera."

"Samotné falošné dokumenty sú dostatočným dôvodom na zbavenie funkcie," Albus uviedol po niekoľkých chvíľach mlčania. "Za týchto okolností nemáme na výber nič iné, než zbaviť Kornéliusa Fudgea jeho funkcie a zatknúť ho do procesu."

Lucius sa usmieval, keď Dumbledorove slová zanikli v rozširujúcom sa šepote súhlasu a nesúhlasu v miestnosti. Dumbledorove slová nielen formálne odstránili Fudgea z úradu, ale potvrdili obrat v Magickom práve - - čo potvrdilo legitímne nároky Luciusa a ostatných na kreslá.

"A čo s našimi pozíciami!" Lord Bernout požadoval, vyskočil na nohy. Bol jedným z prvých ľudí, ktorých Lucius odstránil z úradu. "To nemôžete myslieť vážne, že správanie Malfoya necháte tak?"

"A čo s nimi?" Madam Umbridgeová ukazovala na Ventusa a Volpine. "Nemôžu zastávať svoje miesto vo Wizengamote - - vlkodlaci a vampíri nemajú žiadne štátne občianstvo."

"A čo s ňou!" kričal Marlot a ukazoval na Lady Brandovú. "Zimné Kraje už dokonca nie sú súčasťou Británie - - nemôže zabrať miesto ich menom."

"Podľa súčasného zákona sú všetky miesta vo Wizengamote obsadené Právom Mágie," Dumbledore povedal všetkým. "To znamená, že jediný spôsob ako môžete späť získať svoje kreslá je súbojom o ne."

"Potom vymenujte dočasného ministra a veci sa tak môžu vrátiť do starých koľají," požadovala Umbridgeová.

Albus si nad týmto návrhom povzdychol. "To ale neobnoví vaše pozície. Kreslá získané Právom Mágie nemôžu byť zrušené, iba ak zásahom Medzinárodnej konfederácie kúzelníkov. Ich nároky zostanú platné."

"Alebo intervencia Harryho Pottera," tvrdil radostne Bernoit, cez miestnosť pozeral na Luciusa.

Lucius sa na neho uškrnul; samozrejme, že vedel , že by sa to mohlo stať. "S ohľadom na to, ako mnohí z vás otvorene podporili Registračný zákon, neponáhľal by som sa tak s návratom k verejnému úradu," oznámil mu chladne Lucius. Dúfal, že Potter odmietne zúčastniť sa na tomto jednaní - - vedel, že má len veľmi malú nádej na získanie mladíkovej podpory. Ak by boli prinútení zaoberať sa jednaním s Konfederáciou, Lucius veril, že by dokázal akékoľvek jednanie naťahovať mnoho mesiacov, ak nie rokov, ak by to bolo nevyhnutné.

Bernoit pobúrene prskal po Luciusovom vyjadrení pochybností alebo podozreniach viny, ale viacerí iní, zahŕňajúc Madam Umbridgeovú si vymieľali pri tomto náznaku kradmé pohľady.

"Harry Potter môže naozaj posúdiť túto záležitosť," Dumbledore oznámil skupine, a vzrušené šepkanie naplnilo izbu. Potter prekvapivo zostal bez citov, je tvár bola nečitateľná. "Ale musím vás informovať, že ak to urobí, Konfederácia to nemôže neskôr sprostredkovávať. Rozhodnutie pána Pottera bude trvalé. Bude to vyžadovať dve tretiny hlasov súčastných členov Wizengamotu, aby urobil takúto požiadavku. Prosím vás, oznámte svoju požiadavku prútikmi."

Bolo tam viacero ľudí v skupine, ktorí neváhali. Prekvapivo Darmut bol jeden z prvých, ktorý zdvihol svoj čarodejnícky prútik a rozžiaril jeho koniec Lumosom. Ventus a Lady Brandová ho rýchlo nasledovali. Po ich akcii sa objavil žeravý záznam hlasovania uprostred miestnosti, ktorý sa menil ako rôzni iní členovia skupiny zdvíhali svoje prútiky. Bernoit sa skoro radostne uškŕňal, pretože si myslel, že má Luciusa presne tam, kde ho chcel mať. Volpine skôr uštipačne prikývol smerom k Remusovi Lupinovi naznačujúc, že by mal urobiť toto rozhodnutie sám za seba. Lupin pozrel na Pottera dosť ospravedlňujúcim pohľadom predtým, ako rýchlo zdvihol svoj čarodejnícky prútik a pridal k výsledkom svoju voľbu.

Lucius vedel, že aj bez jeho desiatich hlasov ľahko získajú požadované dve tretiny hlasov, aby mohli urobiť požiadavku. Zdalo sa, že mal urobiť jedno posledné slovo predtým, než to skončí - - možno už nebude môcť pokračovať vo Wizengamote, ale už sa rozhodol, že jeho budúcnosť už nepôjde dole cestou, ktorou kráčal predtým. Ak nebude môcť pokračovať vo Wizengamote, možno by sa mu stále mohlo podariť presvedčiť Pottera, že sa chce postaviť Voldemortovi. S povzdychom zdvihol svoj čarodejnícky prútik a poslal svoju voľbu smerom k výsledkom tiež - - všetkých desať.

Zaznamenal prekvapené pohľady, ktoré boli vyslané jeho smerom a cítil sa trochu spokojne, že mal stále takú schopnosť rozrušiť ľudí. Nechá ich uvažovať, čo má v úmysle - - hoci už skôr upodozrieval Severusa, že to zistil. Muž pozeral skôr otrávene.

"Podnet bol schválený," Dumbledore oznámil, keď prebehli posledné hlasovania. Mali oveľa viac ako dve tretiny hlasov. Otočil sa s miernym úsmevom na Harryho Pottera a ticho naplnilo miestnosť. "Ospravedlňujem sa, že som ťa hneď do toho zatiahol, Harry," povedal mu Dumbledore, keď mladík zdvihol svoju tvár a stretol sa s upreným pohľadom starého muža. "Mám úplnú dôveru v tvoj úsudok."

Neznáma emócia sa zrazu zatrepotala v mladíkových zelených očiach po vyhlásení a vymenil si dosť čudný pohľad so Severusom Snapeom. Severus zostal úplne ľahostajný a Potter si povzdychol a pomaly vstal.