7. Následný otras

Severus bol potešený, keď videl ako sa do očí jeho syna vrátilo niečo zo starého ohňa. Ale nebol dosť pochabý na to, aby veril, že zrazu bolo všetko urovnané alebo akceptované. Nebol si istý ako sa má cítiť, kam sa budú ďalej uberať veci alebo čo ho čaká ráno. Keď tej noci opustil ošetrovňu, jeho myseľ sa zaoberala Harrym a tým ako veľmi bol chlapec zmätený. Dával len malý pozor, kam ho niesli jeho nohy. Nebol prekvapený, keď sa našiel pred masívnou sochou, ktorá chránila vstup na Riaditeľove územie.
"Krehké kešu!" zamrmlal a socha sa otočila nabok umožňujúc mu vstup. Keď siahal po klopadle na dubových dverách na vrchole točitého schodiska, dvere sa otvorili. Profesor Dumbledore ho pozdravil s miernym úsmevom, ktorý zbledol, keď uvidel Severusovu tvár.

"Vstúp, Severus," povedal zachmúrene. "Vyzeráš, že by si si mohol dať nejaký čaj."

"Ďakujem, Albus," povedal Severus s ustatým povzdychom. "Dal by som si do toho niečo silnejšie."

"Ako to išlo?" spýtal sa Albus jemne.

"Rovnako ako bolo predpokladané, domnievam sa. Teraz je veľmi rozhnevaný," pripustil Severus. "Nie som prekvapený žiadnou z jeho reakcií."

"Musíme mu dať nejaký čas," upokojoval ho Albus.

"To bude chcieť viac ako čas, Albus," povedal mu Severus. "Harry a ja by sme možno mali osoh z nejakej rady. Aby som pravdu povedal, neviem ako ďalej. Má teraz toho veľa, čo rieši. Jeho zotavenie, jeho terapiu, jeho proces so strýkom; o ktorom dokonca ešte nie je informovaný, jeho vyučovanie, Voldemort a teraz toto. Koľko toho môže jedna osoba zvládnuť?" vyhlásil Severus.

"Viem, je toho veľa pre niekoho tak mladého, čím sa zaoberá. My všetci sme tu, aby sme mu pomohli, ale ak máš pocit, že tiež potrebujete odbornú pomoc, budem pre vás ohľadne tohto hľadať odpoveď ," ponúkol sa riaditeľ.

"Ďakujem vám, pane," povedal Severus, prešiel si unavene rukou cez tvár. "Ocenil by som to." Riaditeľ prikývol a na krátku chvíľu mlčal.

"Nechal som mu tam moju krabicu so spomienkami," povedal mu potichu Severus.

"Všetky?" žiadal Albus, prekvapený odhalením.

"Áno. Už žiadne tajomstvá medzi nami. Musím byť odteraz k Harrymu úplne úprimný," povedal pevne Severus. "Musím získať jeho dôveru a jeho súhlas a niekedy, možno dokonca jeho lásku."

"Ale, Severus, jej listy tiež?" povedal obozretne Albus.

Všetko, čo mohol Severus bolo, "ja viem."

"Uvedomuješ si, čo by mu mohli spôsobiť?" podotkol Albus.

"Áno." Povedal Severus. "Budem tam, aby som mu pomohol a pokúsim sa mu to všetko objasniť, ak bude odo mňa potrebovať."

"Naozaj si myslíš, že je pripravený? Zvládne to?" spýtal sa Albus.

"Musí vedieť všetko," uistil ho Severus. "Možno mi neuverí, keď mu to práve poviem, ale nikdy nebude pochybovať, že to pochádza od jeho matky, ani trochu, ak si dokonca bude čítať jej slová na papieri," vyhlásil Severus. Riaditeľ iba prikývol a znova mlčali, stratení vo vlastných spomienkach.

Postavil sa a otrel si ruky o nohy. Severus si hlboko povzdychol a povedal. "Dobre, mal by som ísť do svojich izieb. Mám zajtra normálne vyučovanie, potrebujem sa na zajtra pripraviť a potrebujem tiež niečo pripraviť pre Harryho," povedal staršiemu mužovi.

Albusova hlave sa prekvapene zodvihla. "Stále budeš jeho učiteľ?"

"Samozrejme, že som!"vykríkol. "Stále potrebuje vyučovanie. Zvládnem ho ako by som zvládol nejakého iného študenta. Ale, plánujem urobiť jednu zmenu," pripúšťal Severus.

"Akú?" Spýtal sa Albus.

"Nechystám sa byť taký nechutný bastard ako som bol k tomu chlapcovi odvtedy, čo po prvý raz prišiel pred šiestimi rokmi," povedal na rovinu Severus, nahnevaný sám na seba navždy, že dovolil vzťahu, aby sa takto vyvinul.
"Vidím," potichu okomentoval Albus. "Dobre, potom si myslím, že je čas povedať pekný večer, Severus," dodal.
"Dobrý večer, pane," odpovedal Severus. "Budem vás informovať o všetkých nových udalostiach." Riaditeľ iba prikývol a položil svoju ruku na Severusove rameno ako sa pohli smerom k dverám.

Severus sa zastavil a obrátil sa na Albusa.

"Nikdy som sa vám za všetko nepoďakoval, pane," pripustil, chytil ruky starého čarodejníka a stisol ich.

"Naozaj si to cením. Boli ste pre mňa naozaj dobrý priateľ po celé roky a ja vám veľmi veľa dlhujem."

"Pravdu povediac si myslím, že budeš mať Harryho naspäť s jeho šancou a to ma urobí dostatočne šťastným, Severus," povedal mu láskavo starý čarodejník.

Medzitým, Harry ležal vo svojej posteli, jeho myseľ vírila všetkými vecami, ktoré mu boli povedané a ukázané. Jediná myšlienka sa predierala na povrch.

"Snape je môj otec." Harry zatriasol hlavou, keď sa myšlienka znova objavila. "Ako by mohol byť? Prečo to klamstvo? Prečo sa k nemu správal tak príšerne, ak bol jeho syn?" Búchal päsťami do postele. "To nie je fér!" kričal v mysli, slzy frustrácie sa objavili v jeho očiach. Nerozumel, prečo bola od neho držaná tá pravda. "Prečo mu bolo povedané, že James bol jeho otec? Prečo mu nebolo povedané všetko spôsobom ako sa to naozaj stalo?" Mal ďaleko k pochopeniu hocičoho z toho a dokonca ďaleko k dobrovoľnému prijatiu Snapea ako otca.

"Nenávidím ho. Nenávidím ho. Nenávidím ho." Táto myšlienka horela v jeho mozgu. Otočil sa na bok, zohol si svoje kolená k hrudi a civel na stenu. Cítil sa veľmi zraniteľný a bol vážne otrasený. Jeho identita bola všetko ilúzia. Už si ďalej nebol istý kto bol, kam patrí alebo čo sa od neho očakáva. Väčšinou všetko – zľakol sa. Nikdy by to nikomu nepriznal, nebolo to v jeho povahe. Musel si uznať pravdu. Tieto správy ho pekelne vystrašili. Zatvoril oči ako sa znova objavili jeho slzy. Bol vyčerpaný a upadol do extrémne nepokojného spánku.
Juno sa obávala o svojho mladého pacienta. Bola vyľakaná mocnou a jeho násilnou reakciou. Bola ohromená ako pokojne Severus zvládol ten výbuch. Dokonca neustúpil po nenávistných slovách prichádzajúcich od Harryho. Nikdy nezdvihol ruku na zastavenie útoku, ktorým ho chlapec počastoval. Žasla nad tým, aký ostal pokojný, zatiaľ čo Harry besnil.

Obišla Harryho posteľ. Spal, aj keď nie príliš pokojne. Bol otočený smerom k múru a ona prešla okolo postele, aby lepšie videla výraz jeho tváre. Bol to pre ňu zvyk, keď zľahka zobrala jeho zápästie a skontrolovala jeho pulz a dych. Jeho oči sa okamžite otvorili po jej ľahkom dotyku a ona sa na neho mierne usmievala. Pozeral sa na ňu ostražito, nič nehovoril.

"Potrebuješ pomôcť so spaním, Harry?" spýtala sa jemne, keď odhrnula zatúlaný prameň vlasov z jeho tváre.
"Ja nie som Harry," povedal ticho, ale s vážnym tónom hlasu. "Čo ste to nezachytila?"

"Harry, viem, že si veľmi nahnevaný, ale ja si nezaslúžim takéto zaobchádzanie," povedala mu potichu.

"Pýtala som sa ťa otázku," povedala krátko.

On len na ňu pozeral, hnev bol stále zjavný v jeho očiach. Pozerala uprene na neho naspäť a zdvihla obočie, čakajúc odpoveď. Harry nakoniec sklonil uprený pohľad a ospravedlnil sa za jeho správanie.

"Ospravedlňujem sa, Dr. A. Máte pravdu. Bol som mimo a ospravedlňujem sa," povedal, "chcel by som niečo, čo by my pomohlo zaspať. Mám toho veľa vo svojej mysli. Nikdy nezaspím bez pomoci," povzdychol si.
"Dobre. Donesiem ti o minútu Elixír na spánok bez snov," povedala mu. "Chcem sa však s tebou trochu najprv porozprávať," uviedla. Prikývol a otočil sa na chrbát. "Chcem, aby si si najprv zapamätal to, čo som ti povedala predtým," povedala. "Som tu preto, aby som ti pomohla. Si moja jediná priorita. Chcem, aby si vedel, že som tu ako priateľ. Pokiaľ potrebuješ o tomto všetko pohovoriť s dospelým, dúfam, že mi dôveruješ dosť na to, že mi dovolíš ti pomôcť," povedala mu potichu.

Harry sa na krátku chvíľu zamyslel nad tým, čo povedala, potom povedal: "Zostane to medzi nami?"
"Ak je toto, čo chceš, tak áno?" uistila ho. "Ale, nechcem tu jednoducho sedieť a počúvať ťa, ako zle hovoríš o tvojom otcovi. Rozumieš?"

"Áno madam," odsúhlasil.

"Harry, uvedomuješ si, že sa musíš pokúsiť vybudovať si so Severusom nový vzťah?" dovolila si.

Jeho tvár stvrdla a jeho oči zahoreli hnevom a frustráciou.

"Prečo robil všetko pre to, aby som ho nenávidel?"

"Myslím si, že musel byť taký strohý, aby ťa mohol ochrániť, Harry," Povedala mu zľahka. "Nemusíš uveriť tomu, čo najprv hovorím, ale Severus ťa miluje a je na teba veľmi pyšný. Videla som to v jeho očiach dnes večer a počula som to v jeho hlase. Chcem, aby si sa pokúsil o tom popremýšľať, dobre?" spýtala sa. "Daj mu určitú šancu, aby ti dokázal, že robil len to, čo si myslel, že je najlepšie pre teba."

Jeho tvár trochu zjemnela a jeho telo sa na okamih uvoľnilo. Nakoniec prikývol. Poklepala jeho ruku a povedala: "Ďakujem ti. Teraz ti donesiem elixír a môžeš odpočívať. Musíš mu čeliť kvôli vyučovaniu hneď ráno. Nebude to ľahké ani pre jedného z vás," dodala a s otočením odišla.

Keď sa vrátila, sledovala ako vypil celý elixír. Uložil sa do postele a Juno mu zastrčila prikrývky okolo jeho ramien, ako okamžite zaspal. Pohladila jeho líce a usmiala sa.

"Je to veľmi sladké dieťa," pomyslela si. "Dúfam, že on a Severus môžu vyriešiť tento neporiadok." Vypla svetlo a zamierila do svojej izby neďaleko hlavného oddelenia.

Severus sedel pred ohňom vo svojej obývacej izbe. Bol si istý, že urobil všetko, aby bol pripravený na jeho vyučovanie na ďalší deň; prvý ročník Bifľomorčanov a Bystrohlavčanov a piaty ročník Chrabromilčanov a Slizolinčanov. Rozhodol sa, že sa bude iba pýtať Harryho na kapitolu, ktorú práve preberali. Veľmi pochyboval, že hocičo z toho malo dať Harrymu predstavu o stálom domove. Cítil sa pripravený na konfrontáciu, ktorá mala prísť. Len si prial, aby vedel o čom premýšľal Harry. Hlboko si povzdychol, vediac, že by si mal trochu pospať. Oprel sa naspäť do kresla a zatvoril svoje oči. Obrázky z minulosti sa rozžiarili pod jeho zatvorenými viečkami. Lily sa na neho usmievala, keď tancovali v ten deň, čo sa zobrali. Usmial sa smutne pri tej spomienke.

Jej sladký hlas spieval Harrymu, aby spal. Bol tak jemný a čistý.

Prvý plač vo chvíli, keď sa narodil Harry. Bol tak zdravý a silný.

On, James a Lily, pripravovali ich plán v snahe udržať ich všetkých v bezpečí. James bol vytrvalý v krokoch a pomáhaní uchrániť ich všetkých.

Jeho oči sa otvorili a on sa začal triasť.

"Nechoď tam, Sev. Žiadna vec v dome a veci okolo nemôžu byť zmenené. Lily a James sú preč. Tvoja jediná obava teraz je to, čo leží pred tebou; budovanie vzťahu a budúcnosť s tvojim synom."

Stále si nebol istý, ako pokračovať. Dúfal, že zvládne tú pravdu s Harrym oveľa lepšie než zvládol tú šarádu. Išiel k malej vitríne na stene a vybral fľaštičku Elixíru na spánok bez snov.

"Mohlo by to tiež zaručiť dobrý nočný spánok," zamrmlal predtým, než vypil ten elixír na jeden hlt. Zaspal skoro predtým, než jeho hlava klesla na vankúš.