70. kapitola – Cena za odvahu

Naliehanie vyskočiť z kresla, schmatnúť Harryho a zatriasť s ním skoro prekonalo Severusa. A pre tento raz mal podozrenie, že on, Remus Lupin a Sirius Black boli úplne rovnakého názoru.

Jeho ruky boli tak zovreté v päsť až mu obeleli hánky, keď sledoval Luciusa Malfoya ako zaujal miesto vo Wizengamote a bol privítaný Harryho jemným úsmevom. Ten chlapec sa zbláznil? Všetci ho varovali - - znovu a znovu. Dokonca Draco mal podozrenie, varoval ho - - Lucius Malfoy nemohol byť dôveryhodný. On by pred mesiacom sľuboval, že nemá akýkoľvek úmysel získať to. Klamal by, podvádzal, kradol - - spravil čokoľvek, čo bolo v jeho silách, aby zvrátil svoje vlastné jednanie. A ak to poslúži jeho výhre, pri prvej šanci, ktorú dostane, bodne Harryho odzadu. Prečo by mu ten chlapec ponúkal takú príležitosť ako zdroju nepríjemností? Prečo jednoducho nezavolal Aurorov v miestnosti, aby ho odviedli? S Harryho súčasnou pozíciou v Čarodejníckom svete by mohol ľahko Luciusa vyhlásiť za Smrťožrúta, ktorým bol a poslať ho bez otázok do Azkabanu.

Severus sa našiel, ako nápadne pozerá na Dumbledora, ticho nalieha, aby s tým starý čarodejník niečo spravil. Pochopiteľne by Harry mohol počúvať logickú úvahu, ak by Dumbledore nahlas prehovoril. Bolo to dosť zlé, že si Harry myslel, že Vampír sediaci na vzdialenej strane miestnosti bol trochu viac než nevinná obeť okolností - - prinajmenšom Vlkodlaci boli Temnou bytosťou len počas jedinej noci v mesiaci. Vampíri boli nebezpeční každý deň. Ale prinajmenšom mohol Severus pochopiť - - že choroba, by nemal odsúdiť osobu na život v otroctve.

Lucius, predsa len, bol ďaleko odlišnou záležitosťou. Lucius sa naučil čokoľvek mu osud priniesol. Nezaslúžil si druhú šancu - - Harry úprimne nerozumel, čo bol schopný ten muž urobiť. A ak čestne veril, že čokoľvek na tomto svete by mohlo urobiť Luciusa obhajcom v spore Vampírov a Vlkodlakov o občianske právach, bol úplne oklamaný.

Napriek tomu uprenému pohľadu, ktorý mu posielal Severus, Dumbledore mal oči len pre Harryho a zatiaľ čo Severus mohol vidieť nejaký neurčitý zmysel pre pochybnosti v mužových jagajúcich sa očiach, to bolo to, čo ho premohlo úplným úžasom. Dumbledore veril Harrymu - - úplne. Pre akýkoľvek dôvod, Dumbledore bol ochotný dať Harrymu jeho úplnú dôveru v tejto záležitosti.

Merlin! Nikto nemohol vidieť spôsob, akým Lucius pozeral na Harryho? Mohli by nevidieť tú silnú túžbu v mužových očiach? Lucius bol extrémne nádherný muž, ale Harry sa tým iste nedal ovplyvniť! Severusov žalúdok sa pri tejto myšlienke skrútil.

"Je tam čokoľvek iné, riaditeľ?" spýtal sa potichu Harry, keď stál v strede miestnosti.

Dumbledore vyzeral na chvíľu prekvapený tou otázkou, predtým než prebehol rýchlym pohľadom po zvyšku Wizengamotu. Mnohí z nich, vyzerali rovnako omráčení po vystúpení, ktorého svedkami práve boli. "Och, áno," podotkol starý čarodejník. "Možno dočasný minister?"

Harry sa nezdal obzvlášť prekvapený žiadosťou, ale Severus chcel už zase kričať na znak nesúhlasu. Čo mali všetci robiť? Tieto rozhodnutia by nemali byť položené na Harryho plecia. Toto nebola jeho zodpovednosť!

"Madam Bonesová môže zastávať funkciu dočasného ministra, ak chce," uviedol Harry, prikývol krátko smerom k zmienenej žene.

Amélia vyzerala prekvapene po jeho slovách, ale predtým, než mohla odpovedať, Madam Umbridgeová vyskočila na nohy na znak nesúhlasu. "Ale to jej dáva nenáležitú výhodu vo voľbách?"

Harry sa zrazu zamračil, pozrel krátko na Umbridgeovú. "Možno," odsúhlasil. "Ale ona sa môže rozhodnúť počas niekoľkých týždňov, či vôbec chce tú prácu. Vzhľadom na prichádzajúce nezmysly, nemôžem povedať, že by som ju mohol obviňovať." Pozrel späť na Améliu. "Chceli by ste to prijať?"

Amélia prikývla hlavou na súhlas, pozrel krátko smerom k Albusovi, akoby požadovala jeho schválenie. Starý muž sa na ňu povzbudivo usmieval.

"Dobre, potom je to dohodnuté," Dumbledore vykríkol. "Domnievam sa teraz, že máme veľký počet zahraničných hláv štátov a veľvyslancov, ktorí si prajú s nami hovoriť, rovnako ako niekoľkí muklovskí predstavitelia. Mali by sme prejsť do audienčnej siene a zamerať okamžite na nich pozornosť. Čím skôr sa veci okolo vrátia do normálu, tým lepšie."

Jeho slová mali galvanizačný efekt na všetkých, prerušili to ticho, ako sa každý začal stavať na svoje nohy a zrazu hovoriť. Úroveň hluku v snemovni podstatne vzrástla, ale Severus bol ďaleko viac zameraný na Harryho, ktorý sa k nemu pripojil a klesol späť dole do kresla vedľa neho. Chlapec vyzeral unavene, a úplne stratený v myšlienkach, a Severus nemal žiadnu ani tú najmenšiu predstavu, čo mu má povedať. Bál sa, že keby otvoril svoje ústa, že by nebol schopný zastaviť svoj krik. V skutočnosti podozrieval Blacka a Lupina, že sa cítili rovnako. Bol si extrémne vedomý skutočnosti, že Lucius ešte nespustil oči z chlapca.

O chvíľu neskôr im odpovedal Dumbledore, informoval ich, že on, Alkirk a Diana ostanú s Harrym, kým pôjdu hovoriť so zahraničnými hodnostármi. Sirius a Remus, obaja potrebovali ísť čo najskôr na Odbor pokrvného príbuzenstva a dedičstva - - ak sa Sirius chcel zosobášiť s Remusom, potreboval zmeniť svoj Conscriptus a Remus tým, že prevzal kreslo vo Wizengamote, taktiež akceptoval postavenie dediča domu Volpinovcov. Toto tiež vyžadovalo formálne uznanie. A zatiaľ, čo chcel Severus zúfalo zostať po boku Harryho, očividne prisľúbil, že vyrieši ťažkú situáciu okolo elixíru Lorda Aventinea - - potreboval ísť prehovoriť s predsedom Cechu a zistiť, či neexistujú ďalšie poznámky z výskumu, ktoré patrili Silviusovi Ventusovi a boli ukryté v archívoch Cechu.

Severus potichu zúrivo pozeral, ako Dumbledore odvádzal Harryho z miestnosti, rýchlo nasledovaný Améliou Bonesovou a Luciusom Malfoyom. Viacero iných členov Wizengamotu ich nasledovalo. Keď okolo neho prechádzal Darmut, Severus uchopil mužovu ruku, čím ho znepokojil. "Za žiadnych okolností nenechajte Harryho osamote v Malfoyovej spoločnosti," zasyčal na Aurora.

Darmutove oči sa prudko zúžili. "Rozumiem," odsúhlasil a Severus mohol rozpoznať v tóne jeho hlasu, že skutočne plne porozumel.

Ako sa začala miestnosť vyprázdňovať, Sirius a Remus konečne nahlas prehovorili. "Čo to do pekla bolo?" Sirius vykríkol jedným dychom. Mával rukami neurčitým smerom k podlahe snemovne naznačujúc, že myslím celú záležitosť s Harrym.

"To je tvoje rozhodnutie, Harry," Severus napodobnil Siriusove slová, ktoré predtým hovoril Harrymu, než opustili v ten deň Rokfort. "Akokoľvek sa rozhodneš, budeme stáť pri tebe - - to čo malo znamenať, Black!" Civel na Chrabromilčana, ktorý vyzeral skôr vydesene pri tej spomienke.

"Ale prečo Harry dôveroval Malfoyovi?" požadoval Sirius. "To nedáva žiadny zmysel."

"Najviac uznávaný a vážený člen nášho sveta práve požiadal šestnásťročného chlapca, aby vyriešil všetky problémy našej vlády, a ty si prekvapený, že niečo nedáva zmysel?" Severus vrčal. "Môžeme byť šťastní, že chlapec neodstránil každého z úradu a nahradil ich všetkých jeho kamarátmi zo školy. Za týchto okolností si možno začnem myslieť, že by možno odviedol lepšiu prácu."

"Asi máš pravdu," odsúhlasil Remus slabým hlasom. "S ohľadom na spiknutie nášho bývalého Ministra za účelom zotročiť celú čarodejnícku populáciu bez toho, aby si to ktokoľvek všimol."

Severus nemal žiadnu predstavu ako na to reagovať - - realitou práve bolo, že to bolo príliš neuveriteľné. Vedel, že Fudge bol idiot - - ale zistiť, že rovnako ukrýval svoju temnú stránku, bol reálny kopanec do zubov. Musel premýšľať, že korupcia, ktorá musela existovať vo Wizengamote bola príliš hrozná.

"Zdalo by sa, že Lucius Malfoy urobil všetko, aby všetkým naklonil na dobrú stranu," prerušil trojicu hlas. Otočili sa a šokovane pozerali na Merika Volpinea. Po jeho boku stál Lord Aventine, jeho červené oči žiarili pobavením. Severus potlačil triašku a jeho prirodzený inštinkt odstúpiť od Vampíra.

"Nerozumiem," Remus odpovedal, uprene pozeral na starého vlkodlaka. "Iste viete, čoho je Malfoy schopný?Že bol jedným z čarodejníkov, ktorí sa vyslovovali proti komukoľvek, koho krv bola nečistá. Kvôli tomu som bol vystavený Vyšetrovaniu o eutanázii."

"Poznám jeho minulosť," prikývol Volpine. "Tiež viem, že by bez pomoci odstránil najviac skorumpovaný členov tohto výboru."

"A nahradil ich sám sebou," protestoval Sirius. "Je desaťkrát horší než všetci z nich dokopy. Nevidím žiadne zlepšenie. Nemôže byť dôveryhodný. On sa nezmení!"

Ste o tom tak ubezpečený?" spýtal sa potichu Aventine. "Nepoznáte geis, keď jeden počujete?

Všetci traja sa zamračili a civeli neveriacky na Vampíra. Geis. Severus si pomyslel. O čom to do čerta hovorí? Harry nepoveril Malfoya žiadnou úlohou - - nie tak celkom - - uchoval si neurčitý odkaz, že by nezostúpil z určitej cesty. A Malfoy určite neprisahal žiadny sľub alebo prísahu - - pokiaľ jednoducho prijatie kresla nebol sľub.

Aventine sa jednoducho usmial, a vymenil si krátky pohľad s rovnako pobaveným Volpineom. "Nie je ľahké ísť proti vôli kráľa, a pre čokoľvek ďalšie je Harry Potter náš kráľ. Dve noci predtým, sa zmeni celý svet - - mení sa stále. Konfrontovaný s tým, nie je ťažké uveriť tomu, že jeden muž to môže rovnako zmeniť - - dokonca Lucius Malfoy."

Severus bol pre tie slová celkom v pomykove - - akoby mohli tieto dve Temné bytosti eventuálne veriť, že Lucius Malfoy môže byť dôveryhodný? Mohli stratiť omnoho viac než ktokoľvek z nich. Ale oproti tomu, možno to nebol Lucius, komu verili - - ale namiesto toho Harry. Neuniklo mu, že Harry oboch mužov spoznal - - stretol ich oboch v tú noc počas Volania. Keby býval mohol ísť s ním, možno by porozumel pôsobeniu vecí. A predsa sa zdal Black rovnako bezradný.

"Poznámky Silviusa Ventusa," povedal zrazu Aventine a podával Severusovi hrubú v koži zviazanú knihu. "Teším sa, že si vypočujem váš názor na jeho výskum."

Zamračený Severus si vzal od neho knihu, ticho prikývol na súhlas. Vampír sa všetkým uklonil, obrátil sa a potom so zaviatim plášťa odišiel z miestnosti. Jeho pomocník Valerián Ventus ho rýchlo nasledoval.

S povzdychom Severus pozrel na Siriusa a Remusa. "Potrebujem si ísť pohovoriť s Majstrom Doresterom v Cechovej sieni."

"Stretneme sa s tebou na piatom poschodí, keď budeme vybavení," povedal mu Black. "Dumbledore bude pokračovať v dohľade nad Harrym, som si istý."

"Predpokladajme, že nestratil ten kúsok rozumu," zavrčal Severus predtým, než sa otočil a odišiel z miestnosti. Cestou kamennou chodbou k výťahom si popod nos mrmlal. "Musím pre neho prestať vyrábať tie mizerné citrónové cukríky. Myslím si, že mu nakoniec poškodili jeho mozog."

-----------------------------------------------------------------

Napriek jeho chvatu a jeho túžbe vrátiť sa k Harrymu čo najskôr, trvalo to takmer hodinu, než Severus zvládol nájsť záznamy Cechu, ktoré hľadal. Kancelária Cechu na ministerstve boli tri poschodia pod zemou, neďaleko Oddelenia magických nehôd a katastrof. Aké šťastie mal, že väčšina Majstrov elixírov, ktorí sa nachádzali na ministerstve, boli stále v procese varenia elixírov pre Sv. Munga a obete útoku na Metlobalovom ihrisku. Jednako len, bolo dostatok členov Cechu, ktorí v tej chvíli poznali Severusa, keď vošiel do úradu, vyrojili sa okolo neho a zasypali ho otázkami ohľadne všetkého o Protivlkolačom elixíre a aké to je byť v manželskom zväzku s Harrym Potterom.

Nakoniec až intervencia Majstra Dorestera dostala Severusa zo zovretia otázok a dolu do archívu záznamov tak, aby mohol hľadať v nutných starovekých rukopisoch na zvitkoch a pergamenoch. Zatiaľ čo si Cech viedol úzkostlivé záznamy, vedel, že skutočné detaily toho výskumu boli v tej knihe, ktorú mu dal Aventine. Ale bom viazaný na rozličné rozpravy o Ventusovej práci, ktorá by mohla byť neoceniteľná pre Severusov výskum.

Prehľadával v archíve tmavý úzky koridor regálov na knihy, našiel veľa starovekých rukopisov na zvitkoch, ktoré hľadal, pochované dole v prachu štyristo rokov. Zmenšil ten blok a vložil si ho celý do vnútorného vrecka jeho plášťa, vedľa poznámok v Parselčine. Potom naschvál prekĺzol cez málo používanú chodbu a neuvidený opustil kancelárie Cechu. Keď zase smeroval k výťahom podráždene sa otriasol, keď si spomenul na otázky, ktoré sa ho pýtali jeho kolegovia. Zdalo sa, že ten chorobný záujem sveta o jeho súkromný život bol skôr rušivý.

S poznaním, že Harry a Albus boli niekde na Úrade medzinárodnej čarodejníckej spolupráce, buchol do výťahového tlačítka pre piate poschodie. Bol preč dlhšie, než chcel byť a bol nervózny, aby sa dostal späť na Harryho stranu. Nemyslel si, že Dumbledore alebo Alkirk nechali Harryho bez dozoru, ale predsa by sa cítil oveľa lepšie keby bol s ním. Taktiež bol nervózny z toho, kto by mohol na Harryho čakať. Podľa novín faraón Egypta bol zapletený do vlastných politických intríg, takže pochyboval, že by bola prítomná, ale boli tam iní, ktorí Severusa znepokojovali, že by sa mohli dostať Harrymu do cesty, keby ostal osamotený.

Nebolo to tým, že by sa veľmi obával, že ho Harry opustí - - Harry mu prisahal, že to neurobí. A ak nič iné, Chrabromilčania boli dôveryhodní, keď dávali svoje sľuby. Ale myšlienka, ktorá Severusa zožierala bola, že by Harry mohol jeden deň otvoriť oči a vidieť, čo ešte iné by mohol mať a ľutovať svoj sľub. Nebol si istý, či by bol schopný zniesť to, že by sa Harry na neho niekedy pozrel s ľútosťou v jeho očiach - - alebo ešte horšie, čo keby sa jeden deň ľútosť zmenila na odpor alebo nenávisť? Čo by potom Severus robil?

Výťahové dvere sa skĺzaním otvorili a Severus vstúpil do chodby - - napriek skutočnosti, že tam boli údajne mnohí zahraniční delegáti, ktorí navštívili Ministerstvo, fakľami osvetlené chodby boli prázdne. Nepochybne sa všetci zhromaždili v hlavnej komnate - - čo bola pravdepodobne dobrá vec. Harry bol obklopený ľuďmi a úplne na očiach verejnosti.

Smerujúc priamo k zmienenej komnate, zahol za roh a náhle sa zastavil, zaznamenal, že dve postavy čakali v širokej, ale nejasne osvetlenej chodbe vpredu. Obaja muži boli vysokí a dobre oblečení v športovo ladených dubletoch, ktoré boli obľúbené vo Francúzsku. Severus sa poponáhľal, aby zaznamenal dlhé meče, ktoré každý nosil pripútané popruhmi k pásu. Vyšší z tých dvoch, svetlovlasý muž s kozou bradou tiež držal jednu koženú rukavicu vo svojej ruke. Stále mal jednu rukavicu na svojej ľavej ruke a tento symbol nebol Severusovi neznámy. Dvaja muži ozbrojení mečmi, čakajúci na neho, jeden držiaci vo svojej ruke čarodejnícky prútik uchopil rukavicu - - Severus nedovolil, aby mu tvárou prešlo nejaké vyjadrenie, keď bola k jeho nohám hoden rukavica. Mal dosť súbojov, aby porozumel jasne tejto situácii.

"Vaše meno, pane?" vyžadoval od toho muža. Bol to ten druhý muž, čo vystúpil dopredu - - nepochybne bude slúžiť ako sekundant.

"Dovoľte mi predstaviť Monsieur Philipha Clovisa," odpovedal muž pyšne. Jeho francúzsky akcent bol zrejmý.

Severus potlačil naliehavý ston. Počul o Clovisovi - - ktokoľvek kto niekedy študoval šerm vedel o tom mužovi. Bol považovaný za jedného z najlepších duelantov vo Francúzsku. Bol taktiež vzdialeným bratrancom Francúzskeho kráľa, Ludvika XXIII - - aj keď sa šepkalo, že vládnuci dom Bourbonovcov sa od neho dištancuje kvôli jeho angažovanosti v toľkých súbojoch. Mal podozrenie, že ten druhý bol Jacques Bernard - - taktiež dobre známy šermiar a Clovisov obľúbený sekundant.

"A váš dôvod na súboj?" spýtal sa Severus, neurobil žiaden pohyb, aby prijal výzvu na súboj. Ťažko by mohol odmietnuť - - vedel to. Bol viazaný česťou, aby prijal ten súboj. Ale až pokiaľ rukavicu nezodvihne, Clovis nemôže zaútočiť. Clovis nemusel byť Slizolinčan, ale pravidlá súbojov medzi európskymi národmi boli celkom štandartné.

Clovis sa usmieval pri jeho otázke, jeho modré oči sa v matnej chodbe blýskali. "Nemá s vami žiadny spor," odpovedal jednoducho, jeho akcent bol rovnako výrazný. "Ale existujú ľudia, ktorí by boli radi, keby ste zmizli zo scény."

Zmizol zo scény - - jedna fráza, ktorá povedala Severusovi oveľa viac, ako chcel vedieť. Clovis jednoducho nechcel vyhrať súboj - - mal v úmysle ho zabiť. Pomyslel si, že keď sa svet napokon postaví proti nemu, budú sa jednoducho usilovať o zrušenie jeho manželstva s Harrym. Ale možno tam bolo viac problémov, než sa zdalo - - bude proste omnoho jednoduchšie, keď ho zabijú a odstránia ho zároveň celkom zo scény. To by nepochybne urobilo veci ľahšími pre všetkých zúčastnených - - netreba predkladať dôvody na zrušenie. Ak by bol Severus mŕtvy, tak by bola svadba bez ohľadu na to, či bolo zavŕšenie, neplatná. Predpokladal, že by mal byť vďačný, že na neho proste neposlali úkladných vrahov - - toto bol proste spôsob, ktorým mal možnosť brániť sa.

Nemohol si pomôcť, ale divil sa, kto poslal Clovisa - - pochyboval, že muž prišiel sám. Najpravdepodobnejšou osobou bol sám Ludvík XXIII - - ten muž má sedem detí, aktuálne všetky slobodné. Vedel si predstaviť, ako by sa všetky potešili, keby bol Harry zrazu slobodný.

Severus a zamračil - - bol zaručene silnejší než Clovis, ale v súboji v ktorom nevyhnutne nepremýšľal nad víťazstvom. A Clovis mal sekundanta - - keby porazil Clovisa, iný muž by ho mohol okamžite vyzvať, bez toho, aby mal možnosť odpočinúť si. Bez svojho vlastného sekundanta by mol extrémne znevýhodnený.

Ticho smútil nad nedostatkom Slizolinských priateľov - - ani jeden z mužov alebo žien, ktorí s ním vyrastali a učili sa s ním šermovať, by sa nikdy dobrovoľne neprihlásili, aby ho podporili. Ako to bývalo, jeho najbližším potenciálnym spojencom v tejto situácii by bol Lucius Malfoy - - a Severus ho poznal príliš dobre, než by prijal pomoc tohto muža.

Dnes to bolo len na ňom. Bude im čeliť obom, buď sa ich pokúsi poraziť alebo zomrie.

Vytiahol svoj čarodejnícky prútik, privolal k sebe rukavicu, odmietajúc sa skloniť pred obomi mužmi. Uškrnul sa na nich, keď sa usmievali pochopením.

"Severus!" prekvapil ich troch hlas Siriusa Blacka a oni sa obrátili a zbadali Blacka a Remusa Lupina náhliacich sa smerom k nim. Clovis a Bernard odstúpili na bok, neurobili zatiaľ žiadny pohyb, aby okamžite zaútočili napriek tomu že výzva bola prijatá.

Black vrhol jediný pohľad na rukavicu v Severusovej ruke a vystrelil prenikavý pohľad na oboch Francúzov. "Budem tvoj sekundant, Severus," okamžite povedal a Severus pocítil, ako ním prešiel šok z prekvapenia. Svet sa naozaj tak veľmi zmenil, že Sirius Black priskočil na jeho obranu? Nebol si istý, čo si má o tom myslieť.

"A vy ste?" požadoval Clovis.

"Sirius Black," odpovedal Chrabromilčan a na jeho perách sa objavil vlčí úškrn venovaný obom. Obaja Francúzi si vymieňali zvláštny pohľad a Bernard teraz nevyzeral tak sebaisto.

"Podľa novín máte byť šialený," podotkol Clovis s uštipačným úsmevom na jeho perách.

"Áno," odsúhlasil veselo Sirius. "To je to, čo hovoria."

"Budem vám robiť sudcu, áno?" podotkol Remus a príjemne sa usmieval na všetkých štyroch, akoby práve sledoval metlobalový zápas. O chvíľu neskôr sa zdalo, akoby sa jeho celé telo posunulo a rozpustilo a na mieste zanechalo obrovského pekelného psa. Clovis a Bernard ustúpili o niekoľko krokov späť, s tvárami plnými obáv.

"Pekelný pes," vysvetlil im Severus s úškrnom. "Sú z nich vynikajúci rozhodcovia. Legenda hovorí, že ak ich oklamete pred ich očami, stratíte dušu."

Hoci ostražito sledoval pohľadom Remusa, Clovisovi sa stále podarilo vyzerať rozhorčene. "Odvažujete sa mi naznačovať, že by som podvádzal?"

"Šialenec, spomínate si?" Sirius vyvalil oči. "Ťažko to môžete proti mne použiť."

Častejšie, než mal rád,Severus bol cieľom hanebných urážiek Záškodníkov - - nikdy by si nemyslel, že príde deň, že to ocení. Sirius upútal jeho pozornosť, keď sa presunul za neho, aby zaujal svoju pozíciu sekundanta. "Nestrácaj čas, Severus," zašepkal. "Rýchlo ho zlož, zabi ho ak musíš. Nebude posledný. Musia vedieť, že to bude mať následky, ak dúfaš, že tým niektorých z nich odradíš."

Severus už dospel k tomu istému záveru, hoci bol prekvapený, že to isté počul od Blacka. Rovnako to bolo podivne potešujúce vedieť, že Black mal takú dôveru v jeho schopnosti. Bol tu už iba jeden malý problém s celou vecou. "A ako mám vysvetliť Harrymu, prečo som zabíjal, keď to Lucius Malfoy neurobil?" spýtal sa potichu.

"Myslím si, že Harry by dal prednosť tomu, aby si bol živý," Sirius povedal jednoducho, keď Clovis zdvihol svoj meč do jednej ruky a čarodejnícky prútik do druhej.

Zamračený, oháňajúci sa čarodejníckym prútikom, Severus vytiahol svoj vlastný meč a vykročil vpred, aby sa stretol so svojim protivníkom. Toto nebolo to, ako dúfal, že strávi deň.

Krátko jeden druhého pozorovali, obaja muži si zapamätali spôsob akým držali ich meč a čarodejnícky prútik a ako bola umiestnená ich váha, pripravené ich telá. Zatiaľ, čo Severus vedel, že francúzsky dvor má v obľube francúzsky rapír, Clovis bol ozbrojený tradičným dlhým mečom, ktorý sa podobal jeho vlastnému - - s ľahšou čepeľou by bol v nevýhode. A potom, akoby s ohľadom na určitý ukrytý signál, obaja muži zaútočili.

Počas svojho života v Slizolinskej fakulte sa Severus naučil každý nechutný trik, pokiaľ išlo o súboje a práve teraz využil všetky. Jeho prvé zaklínadlo bolo namierené proti vlastnému meču, než na protivníka a rozpálilo čarodejnícku oceľ na jeho čepeli Živým ohňom. Bolo to zaklínadlo, ktoré by mohol prekonať len najvýkonnejší čarodejník - - každý úder takéhoto meča nemilosrdne horel.

Jeho čepeľ udrela len sekundu po prvom zaklínadle, práve keď vyčaroval magický štít, aby zablokoval Clovisov úvodný magický útok - - Incendio, ktoré keby ho malo zasiahnuť, malo zapáliť jeho plášť. Potom sa dokonca Severus nepokúšal držať bokom - - meče a kúzla lietali medzi nimi, tavili steny a naplnili chodbu zábleskami svetla a rinčaním ocele o oceľ, obaja muži sa pohybovali tak rýchlo, že nebolo možné sledovať ich údery.

Clovis sa správal podľa svojej reputácie - - mužova zručnosť s mečom prekonávala jeho vlastnú a iba najsilnejší štít ho udržiaval v bezpečí - - aj keď dokonca stále cítil, že viac ako jeden úder prešiel jeho mäsom, keď nesklonil štít správnym smerom. Francúz bol tiež rýchly so svojím čarodejníckym prútikom - - hoci jeho voľba zaklínadiel bola predvídateľná a viac spoľahlivejšia ako neverbálne zaklínadlá, ktoré používal Severus.

Pohybovali sa tam a späť, vymieňali si úder po údere, zaklínadlá medzi nimi explodovali, až pokým Severus konečne nenašiel dieru v mužovej obrane. Clovis použil svoj vlastný magický štít na odrážanie Severusovho meča, ako keby vedel, že by dlho neobstál náporu mágie. Namiesto toho sa spoliehal na svoju mimoriadnu pohyblivosť vyhnúť sa tým kúzlam, ktoré prichádzali smerom k nemu - - odrážal Severusove rany použitím svojho vlastného meča.

Potom Severus prešiel zo svojich zaklínadiel na rezacie kúzla - - poslal dlhé, žeravé lano podobné pásom svetla smerom k mužovi takým spôsobom, že sa mu nemohol fyzicky vyhnúť. Clovis nemal na výber nič iné ako manévrovať svojim štítom a odrážať to kúzlo a v tom momente, keď sa jeho váha presunula Severus udrel so svojou horiacou čepeľou, vyrezal dlhý otvorený pás spáleného mäsa neprieč mužovým bokom. Živý oheň sa držal jeho kože, vpíjal sa mu do tela.

Kričiaci Clovis spadol dozadu a Severus udrel naposledy do jeho štítu s drtiacim kúzlom, poslal toho muža k zemi. Položil svoju topánku dole na mužovu pravicu, jeho vlastný meč bol pripravený preraziť priamo mužovu hruď. Živý oheň pokračoval v horení.

"Vzdávam sa!" kričal Clovis, uvoľnil zovretie na oboch, na svojom meči a svojom čarodejníckom prútiku a zastavil Severusovu ruku. Pach horiaceho mäsa sa šíril vzduchom a na krátky okamih bol Severus v pokušení zobrať každopádne mužovi život. Nebol odolný voči adrenalínu alebo zúrivosti, ktorá kolovala v jeho žilách - - bol napokon stále Slizolinčan.

Ale myšlienka na to, ako by sa na neho mohol Harry pozrieť, ak by podľahol svojim inštinktom, bol dostatočný na to, aby ho donútil ustúpiť. Odstúpil od Clovisa, vrátil sa späť na Blackovu stranu a umožnil mužovmu sekundantovi, aby sa postaral o porazeného a uhasil Živý oheň , ktorý ho stále pohlcoval. Ako si všimol, poznamenalo ho to na celý život.

"Pekné," poznamenal jednoducho Black a Severus na potvrdenie krátko zavrčal. Teraz, keď jeho adrenalín poklesol, všimol si bolesť na jeho vlastnom tele. Clovis ho zasiahol trikrát mečom - - jedenkrát na ruke a dvakrát na nohe. Krvácal na všetkých troch miestach.

Bernad pozrel o chvíľu neskôr hore, zadíval sa na nich, jeho oči sa presunuli na Blacka, akoby uvažoval, či by ho nemal vyzvať. Severus vedel, že situáciu odhadol správne - - ak by tam Black nebol, vyzval by ho okamžite napriek tomu, že je ranený.

"Len do toho, skúste to," povedal Black mužovi s úškrnom. "Ale pravdepodobne by som vás mal varovať, že po tom, čo vás porazím, chystám sa ho nechať zožrať vás oboch. Dnes ešte nebol nakŕmený." Kývol smerom k neďalekému Pekelnému psovi, ktorý si olizoval čeľusť v očakávaní.

Nervózne prehltol, muž namiesto toho, aby odpovedal, pomohol Clovisovi na nohy. Francúzsky duelant sklonil hlavu, tvár mal stále pokrivenú bolesťou. "Dobrý boj, monsieur," uviedol a potom umožnil svojmu spoločníkovi, aby ho odviedol, zmizli dole dlhou chodbou.

Remus sa o chvíľu neskôr premenil, presunul sa na Severusovu stranu. "Krvácaš," uviedol zbytočne, zatiaľ č ovyťahoval svoj čarodejnícky prútik a začal odriekať viacero kúziel na zatvorenie rán. Pravdepodobne by bolo lepšie, keby sa tým zaoberala Madam Pomfreyová, aby ho vyliečila úplne, ale aspoň zastavil krvácanie a poradil si s bolesťou.

"Nechceš si nechať jazvu ako symbol?" Black sa spýtal s náznakom starého výsmechu v hlase - - mohol by byť Chrabromilčan, ale bol narodený do Slizolinskej rodiny. Poznal všetky ich zvyky.

"Myslím si, že mám jaziev viac ako dosť," odpovedal Severus, tentoraz necítil žiadny rozpor s týmto mužom. Oni dvaja sa možno nemali navzájom radi - - ale nemohol poprieť, že Black bol tam, keď ho potreboval, a správal sa presne tak, ako sa od člena rodiny očakávalo.

"Poďme," naliehal Remus na oboch, keď zatvoril rany, ako najlepšie mohol. "Nájdime Harryho a Albusa a odíďme odtiaľto. Myslím si, že máme všetci dosť toho za jeden deň na ministerstve."

Prikývli na súhlas, Severus kráčal pred nimi, presúval sa znovu dolu chodbou smerom na hlavnú chodbu pred Medzinárodnou obchodnou komorou. Ako prešli za posledný roh, náhle sa zastavili.

Viac ako dvanásť mužov stálo pred vchodom do komnaty - - všetci z nich stáli v dvojici, všetci z nich boli ozbrojení mečmi. V každom páre, jeden muž držal svoj čarodejnícky prútik a v druhej rukavicu. Všetci z nich pozerali na Severusa.

------------------------------------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Ľutujem, že som vás opustila nad priepasťou. Uverejním to, akonáhle to dokončím. Verím, že budem mať ďalšiu kapitolu (z Harryho pohľadu) urobenú do budúceho týždňa.

Ohľadne domu Bourbonovcov: Pokiaľ viem, kráľovská línia skončila Ľudovítom XVIII, ale ako som spomenula v jednej z prechádzajúcich kapitol, Francúzsky čarodejnícky svet sa odtrhol od všetkých kontaktov z muklovským svetom pred vládou Teroru. Rovnako zmeškali celú vec s Napoleónom. Nie, že by to bolo príliš dôležité - - ale v tejto verzii sveta čarodejnícka vetva Bourbonovcov zostala vo Francúzskom čarodejníckom svete pri moci.

Chcem poďakovať každému, kto posúdil môj príbeh. A naozaj chcem veľmi poďakovať všetkým za vaše extrémne pozitívne ohlasy na niekoľko posledných kapitol. Po tom, čo som cez dovolenku trochu prerušila písanie, bála som sa, že krátim k výkrikom protestov - - ale namiesto toho som dostala iba povzbudenia a pochopenie. Celý tento proces bol úžasný (hoci namáhavý) zážitok, a chcem povedať všetkým, ako veľmi si cením vaše postrehy. Držia ma v pohybe, keď si myslím, že nemôžem napísať ďalšie slovo.