71. kapitola – Veci, ktoré majú význam

Harry si opustene povzdychol, keď sledoval jednania pred ním. Medzinárodná obchodná komora bola preplnená mužmi a ženami z celého sveta, a ak si myslel, že typické zhromaždenie Wizengamotu bolo chaotické, nebolo to nič v porovnaní s týmto. Snemovňa bola zriadená veľmi podobný spôsobom ako hlavná zasadacia miestnosť Wizengamotu - - okrem toho, že postrádala vysoké pódium. Zatiaľ, čo po obidvoch stranách bola divácka galéria, väčšina delegátov sa zhromaždila okolo obrovského stola umiestneného uprostred miestnosti. S výnimkou Harryho, Diany a Alkirka, veľmi málo ľudí sedelo.

Zahraniční delegáti sa potĺkali v prízemí, všetci medzi sebou hovorili, niekto jačal, niektorí kričali, mnohí mávali rukami, aby zdôraznili niečo, čo robili. Harry mohol počuť hovoriť dvanásť odlišných jazykov - - zároveň so stálym bzukotom rôznych prekladateľských kúziel.

Zatiaľ čo Harry sedel v jednej z bočných galérií s Dianou a Alkirkom sediacich po jeho oboch stranách, Dumbledore, Madam Bonesová a Lucius Malfoy boli na prízemí hlavného podlažia uprostred toho šialenstva. Shacklebolt, Stark, Darmut a viacero iných Aurorov zostalo blízko Harryho, obklopovali ho z oboch strán, pôsobili ako účinný zastrašovací prostriedok na každého k to sa k nemu pokúsil blížiť.

Pokiaľ ide o pokračujúce rozhovory pred ním - - hovoriť, že Harry bol bezradný, by bolo zľahčovanie. Väčšina stredobodu záujmu sa zdala byť tá, ktorý národ bol vo väčšom nebezpečenstve útoku - - a tak v ktorej krajine by mal Harry bývať, aby ju uchránil pred ďalším útokom démona. Niektoré z argumentov zašli tak ďaleko, že naznačovali, ktorá krajina bola dôležitejšia na svete - - ktorí ľudia si viac zaslúžia prežiť. Ale medzi hlavnými záujmami boli otázky týkajúce sa obchodu a výmeny - - očividne mnohé národy verili, že Harry by mohol nejako podporovať ich rôzne ekonomiky. Boli tam iné krajiny, ktoré boli uprostred občianskych nepokojov - - očividne tam boli tucty malých ázijských národov, ktoré medzi sebou viedli vojny počas niekoľkých storočí. Harry mal rovnako toto všetko vyriešiť.

Napriek bláznivým tvrdeniam, bolo skoro zábavné sledovať Dumbledora, Malfoya a Madam Bonesovú ako jednajú s davom. Madam Bonesová ako dočasný minister považovala za svoju povinnosť robiť uzmierovateľa medzi tými, ktorí sa stali príliš rozpálení. Ale zdalo sa, že Dumbledore a Malfoy prijali odlišnú stratégiu - - nechali delegátov na seba jačať, tí potom venovali malú pozornosť Harrymu. Pravdou bolo, že tí dvaja muži boli dosť obávaný tím, používali medzi sebou nevyslovené narážky, ako manipulovali každým okolo seba. Nie poprvýkrát sa Harry musel diviť, či Dumbledore nebol Slizolinčan.

Bolo to divné, že toto celkom cudzie prostredie, mu tak veľmi pripomínalo Dursleyovcov. Diskusie boli zaručene podobné - - kam sa Harry chystá ísť, čo sa chystá urobiť, ako by ho mohli prinútiť, aby pre nich pracoval? A rovnako podobné bolo poznanie, ktoré bez ohľadu na to, čo urobí alebo ako to neurobí, nikdy by nebol schopný potešiť všetkých. Veci, ktoré žiadali, boli nemožné.

"Je to vždy takéto?" spýtal sa Alkirk, sklonil sa k Harrymu tak, že ho mohol počuť cez ten krik. Boli veľmi zamestnaní sledovaním nemeckého princa a španielskeho veľvyslanca, ktorí bojovali, na koho hrade Harry strávi toto leto - - očividne Harryho súhlas bol v ich argumentoch druhoradý.

"Do veľkej miery," Harry odsúhlasil.

"Začínam si myslieť, že Zimné kraje by spravili lepšie, keby prerušili celkom všetky väzby so zvyškom sveta," podotkol Alkirk, výraz jeho tváre bol plný nedôvery.

"My obaja," povzdychol si Harry. Pochyboval, že v Zimných krajoch bolo veľmi veľa nezhôd alebo politických úkladov, ktoré by nemohli byť vyriešené ľahko jednoduchým pästným súbojom. Všetko toto krúženie a jednanie, klamstvá a manipulácie, spiknutia a rokovania - - všetky išli mimo Harryho. On s tým nechcel mať nič spoločné.

Uvažoval, čo robia Severus, Sirius a Remus? Vedel, že Sirius a Remus išli na Odbor pokrvného príbuzenstva a dedičstva, aby zmenili Conscriptus rodiny Blackovcov - - skôr dúfal, že bude počuť svadobný oznam od tých dvoch. S nádejou, že Sirius nájde určitú romantickú cestu, ako požiadať Remusa o ruku - - Remus si zaslúžil niečo takéto po tom, čím všetkým prešiel. Alebo mu manželstvo možno navrhne Remus - - Harry si nebol celkom istý, ako to funguje. Predpokladal, že to malo niečo spoločné s ich vzájomným postavením v spoločnosti, ale pretože sa Remus práve stal členom Wizengamotu a chystal sa byť vyhlásený za dediča domu Volpinovcov, jeho postavenie určite stúplo. Taktiež uvažoval, či to znamená, že Remus prijme jedno z tetovaní Dediča - - ako to, ktoré videl predtým u Severusa. Musel si zapamätať, že sa ho na to potom opýta.

Severus išiel do Cechu: Harry si ušetril chvíľku, aby premýšľal, či tam bude Andre. Zamračil sa pri tej myšlienke. Severus sa na neho hneval - - zistil to podľa spôsobu, akým sa muž prakticky chvel zúrivosťou, keď sa posadil po jeho boku v snemovni Wizengamotu po rozhovore s Luciusom Malfoyom. Predpokladal, že Sirius a Remusa sa tiež veľmi hnevali. Netešil sa na ten rozhovor. Život naozaj nemohol byť taký komplikovaný.

Keď vstupoval do miestnosti, nemal najmenšiu chuť prijať Luciusa Malfoya. Ale počas rozhovoru s Lordom Aventineom ním práve niečo prešlo - - v ďalšej minúte vedel, čo sa stane.

Naozaj neveril vešteniu a ešte nikdy si nemyslel, že by mal nejaký zmysel pre predvídanie, okrem pomätených snov, ktoré občas mal. Ale na chvíľu ten závoj, ktorý ukrýval krivoľaké cesty osudu všetkým očiam sa zdvihol. V tej chvíli videl, čo úprimne chcel Lucius Malfoy a on vedel, proste vedel, čo s tým má spraviť. Všetko čo muž potreboval bolo postrčenie správnym smerom - - a aj keď nedlhoval Luciusovi Malfoyovi nič, pomôže mu, pretože dlhu Dracovi, ktorý opustil všetko, čo kedy poznal a stál pri všetkých z nich a čelil Starovekému Démonovi v mene lásky? Ak bola nejaká šanca vrátiť Dracovi jeho otca, nebolo jeho povinnosťou aspoň to skúsiť? Boh vedel, že by urobil čokoľvek, aby mal späť svojho vlastného otca a to ho dokonca nikdy nepoznal.

Ale aj keď videl veci tak jasne - - vedel, že Severus, Sirius a Remus nie. Ako im to mal vysvetliť? Sotva mal dosť slov na to, aby to vysvetlil sebe. S určitosťou by si možno o ňom mysleli, že je pomätený, ak by ich informoval, že počúva dvoch imaginárnych havranov, ktorí očividne radi šepkali do jeho uší.

Šepkali mu ešte teraz - - hovorili mu celkom zreteľne, že akákoľvek úloha, na ktorú je predurčený, aby ju hral vo svete, že to nemá nič spoločné s pokračujúcim šialenstvom pred ním. Ťažko potreboval vtáky, aby mu to museli povedať. Nerozumel polovici čo mu tí ľudia hovorili, tobôž nerozumel, čo to malo čokoľvek spoločné s ním. Možno Hermiona by to mohla vyriešiť, ale Harry sa cítil stratený.

Realitou bolo, že väčšina ľudí hovorila o sebe - - ich právach, ich peniazoch, ich odkazoch, ich hrdosti, ich vážnosti. Príležitostne spomenuli svoje národy, ale ktoré sa zdali byť abstraktnými vecami, ktoré mali málo čo robiť so skutočnými ľuďmi žijúcimi v týchto krajinách. Čo tu robil, spýtal sa sám seba. Ak sa malo jeho bizardné šťastie pri prežití v situáciách na život a na smrť previesť do tohto? Teraz viac ako kedykoľvek predtým bol presvedčený, že svet bol kompletne pomätený. Chcel ísť domov.

Uplynula dobrá hodina, keď mal konečne dosť a postavil sa na nohy. Po jeho boku Alkirk a Diana sa postavili tiež, obaja na neho zvedavo pozerali, akoby si neboli istí, na čo sa chystal.

Tí najbližší k nemu, videli pohyb, okamžite sa upokojili a urobili mu miesto, keď postupoval dopredu. Ich pohyb upútal pozornosť všetkých ostatných a miestnosť rýchlo stíchla, všetky oči sa otočili smerom k nemu. Harry potlačil naliehavé zachvenie - - nenávidel, že je stredom pozornosti. Prečo ich musí byť v živote toľko?

"Chcem sa vám všetkým poďakovať za váš príchod dnes," Harry povedal do ticha. "Vidím, že všetci máte veľmi veľa dôležitých vecí na prediskutovanie a ja vás nechcem vyrušovať. Mám jedinú otázku na vás všetkých. Voldemort - - " videl, ako záchvev hrôzy prešiel davom pri zmienke mena Temného Pána. Očividne obavy z mena boli univerzálne - - "nedávno ukázal svoje schopnosti. Dokázal, že použije akékoľvek prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa a nestatá sa o to, kto prežije alebo zomrie. Vyzval Starovekého Démona, aby nás napadol - - vedel veľmi dobre, že to zabije nepriateľov a podobne spojencov. Môžem len predpokladať, že v budúcnosti použije horšie prostriedky. Pre akýkoľvek dôvod, som sa stal stredobodom tohto konfliktu, ale musím vám pripomenúť, že vy ste vodcovia vašich ľudí. Máte zodpovednosť chrániť ich. Tak sa vás musím spýtať, či sú medzi vami ochotní bojovať? Ak príde vojna, či sú medzi vami ochotní, ktorí pošlú vojakov chrániť náš svet? Dúfam, že keď ste sa zišli, aby ste diskutovali o vašich ekonomikách a občianskych otázkach a vašich sociálnych registroch, že si tiež nájdete čas na diskusiu o tomto. Dychtím po tom, aby som si vypočul vaše odpovede, ale zatiaľ, zmeškal som svoju hodinu Transfigurácie a chcel by som sa vrátiť naspäť do školy."

Pozrel s očakávaním na Dumbledora, zaznamenal, že obrovské úsilie muža, ktoré vynakladal na to, aby sa na jeho tvári neobjavil úškrn pobavenia. V skutočnosti, Lucius Malfoy usilovne pozeral na podlahu snemovne a zdalo sa, že bojuje s pokračujúcim úškrnom na jeho perách.

"Máš pravdu, môj chlapče!" povedal Dumbledore s radosťou. "Nepáči sa mi predstava toho množstva domácich úloh, ktoré ti pridelí profesorka McGonagallová, ak vymeškáš omnoho viac hodín." Jeho slová boli dostatočnou narážkou - - Alkirk, Diana a Aurori sa rýchlo presunuli dopredu, obkľúčili ho, keď všetci zamierili rovno smerom k hlavným dverám snemovne. Dumbledore, Malfoy a Madam Bonesová uzatvorili sprievod a zablokovali tak mužov a ženy, ktorí začali volať na Harryho a pokúšali sa mu zatarasiť jeho cestu.

Ale ak očakáva, že za dverami vstúpi do tichej chodby plnej mieru, bol sklamaný. Dvere sa otvorili do bitky a Harry počul charakteristické zvuky mečov, ktoré proti sebe navzájom rinčali, zatiaľ čo chodba bolo rozžiarená ohnivými svetlami zaklínadiel. Harry s hrôzou pozeral na predstavenie pred sebou, pokúšal sa pochopiť to, čoho bol svedkom.

Chodba bola preplnená mužmi ozbrojenými mečmi - - všimol si rôzne rukavice, ktoré niesli muži. Na vzdialenom konci chodby mohol vidieť Severusa bojovať s iným človekom - - jeho meč žiaril ohňom rovnako ako jeho čarodejnícky prútik strieľal kúzlo za kúzlom na jeho protivníka. Sirius a Remus stáli tesne na okraji bitky. Sirius držal oboje, svoj meč a čarodejnícky prútik vo svojich rukách, hoci ani jedno v tejto chvíli nepoužíval - - na jeho meči bola krv, ale ako keby bojoval predtým. Harry mohol vidieť krv kvapkajúcu z mužovej ruky, v ktorej držal čarodejnícky prútik, hoci bol príliš ďaleko, aby videl aké zranenie utrpel.

Dole na zemi pri nohách duelantov bola krv a Harry mohol vidieť tri meče, ktoré ležali na jednej strane. A Severus - - mohol vidieť početné rany na mužovom tele. Meč jeho súčasného protivníka bol stále čistý a tak rany museli byť zo skoršej bitky. Harry nevedel, prečo Sirius a Remus nezačarujú tých mužovcelou svojou mocou, ale panika v jeho srdci rástla, keď si uvedomil, že životy členov jeho rodiny sú ohrozené, rozzúril sa.

"Severus!" kričal Harry, keď sa pohol dopredu. Ale nespravil viac než krok, keď ho okolo pásu popadli Lucius Malfoy a Alkirk. Bojoval proti obom mužom, odhodlaný pomôcť trojici pred ním.

"Je to súboj!" Lucius na neho syčal. "Nemôžeš prekážať."

"Má pravdu, Harry," povedal mu Alkirk. "Severus musí dokončiť súboj sám za seba. Zneuctilo by ho, keby si zasiahol."

Alkirkove slová na chvíľu priniesli Harryho k sebe. Zneuctil - - posledná vec, ktorú chcel spaviť, by bolo zneuctiť Severusa. Ale, či sa mal starať o česť, keď mužov život bol v hre? Mal tu snáď stáť a nespraviť nič? Zatiaľ, čo sa pozeral, zatúlané kúzlo uniklo z toho boja a tresklo do veľkého, takmer neviditeľného štítu, ktorý sa krátko rozžiaril svetlom - - Remus, ako mohol vidieť, vyčaroval štít, ktorý bránil akejkoľvek zatúlanej kliatbe, aby sa priblížila k divákom.

Severus mu vysvetlil pravidlá súboja počas jeho hodín šermu, takže vedel na základnej úrovni, čo videl. Muži s rukavicami v rukách boli vyzývatelia a zdalo sa, že Sirius je vo funkcii Severusovho sekundanta. V skutočnosti bol už vybojovaný viac ako jeden súboj a Sirius musel prevziať svoje povinnosti, aby si Severus odpočinul. Normálne práca udržať štít nad divákmi pripadla na oboch sekundantov - -ale zdalo sa, že Remus zastúpil obe strany. To mohlo znamenať iba to, že sekundanti mali v úmysle bojovať tiež; Remus dával Siriusovi príležitosť na odpočinok.

Hoci to bolo zvláštne, že dovolil vyzývateľovmu sekundantovi odpočívať - - prečo ho neprinútiť, aby dodržal svoju časť obchodu a unaviť ho, než sa stretne so Siriusom? Ale dokonca, aj keď videl odpoveď na túto zvláštnosť - - ďalšie kúzlo uniklo z boja vystretlené z prútika vyzývateľa. Udrelo priamo na štít pred Remusom a odrazilo sa naspäť. Na chvíľu sa Remus zatackal pri snahe odchýliť to kúzlo a štít pred ďalšími vyzývateľmi oslabol - - kúzlo prešlo cez neho a tresklo do jedného z budúcich vyzývateľov, poslalo ho k zemi.

"Pardón!" zvolal Remus - - hoci Harry zachytil výraz uspokojenia u oboch, Siriusa a Remusa, ktorý si vymenili. Nemohol si pomôcť, ale čudoval sa koľko ľudí Remus náhodne nechal vyradiť z boja predstieraním, že nie je schopný udržať oba štíty na mieste.

"Severus ho porazí," povedal mi Alkirk.

"Má pravdu," súhlasil Lucius. "Ten muž nie je žiadny súper pre Severusa. Pozri tam - - Severus ho zasiahol zničujúcou kliatbou. Ten muž o chvíľu spadne."

Skutočne ako sledovali, muž, ktorý bojoval so Severusom sa potkol, strácal všetku silu vo svojich nohách. Naklonil sa na jednu stranu, žeravý štít, ktorý udržoval pred sebou, bledol. Severus vyrazil dopredu a bodol muža priamo do brucha svojim horiacim mečom. Muž zakričal a ustúpil, stratil vedomie predtým ako dopadol na zem.

Severus sa potkýňajúc vrátil späť, vyčerpaný a zranený a Remus ho zachytil, zatiaľ čo Sirius pred nich predstúpil, aby sa stretol s ďalším sekundantom, ktorý teraz odlieval liečivé zaklínadlá na porazeného muža pri pokuse zachrániť mu život. Už tam bol daľší pár duelantov, ktorí vykročili dopredu, aby zaujali pozície.

Harry v tej chvíli neváhal, vytrhol sa Malfoyovi a Alkirkovi a utekal dole chodbou, ostatní ho rýchlo nasledovali. Keď sa mu muži v chodbe neuhli, Harry do nich všetkých prudko strčil, ignoroval ich krik pobúrenia, rýchlo nasledovaný šokovanými nádychmi, keď si uvedomili kto bol pred nimi.

Dosiahol Siriusa, Severusa a Remusa, krátko stlačil Siriusove rameno a potom chytil Severusa, ktorý sa potkol a klesol na jedno koleno. Remus ich obidvoch udržiaval vzpriamených, ale Severus sa ťažko oprel o Harryho.

"Ako vážne si zraznený?" spýtal sa, počul strach vo vlastnom hlase. Keď videl všetku krv na zemi, cítil, ako keby prežíval znovu noc, keď prišiel domov a našiel Severusa, ako sa snaží vyrezať Temné Znamenie z jeho ruky. Bál sa, že sa mu urobí zle.

"Budem žiť," vrčal Severus. "Potrebuješ odtiaľto odísť. Albus, dostaň ho odtiaľto."

Harry sa otočil, aby zvážil situáciu, jeho myseľ rýchlo pracovala. Práve teraz Sirius, Alkirk, Albus a Lucius stáli medzi Severusom a zástupom mužov čakajúcich na súboj. A zatiaľ, čo Harry naozaj nerozumel tomu, čo podnietilo toto všetko, vedel, že to malo niečo spoločné s ním. Títo muži prišli za Severusom, pretože bol v manželskom zväzku s Harrym. A zatiaľ, čo ostatní mohli odísť, v tej chvíli by bola hodená dolu ďalšia rukavica, Severus bude nútený prijať výzvu a bojovať - - bez ohľadu na to aké to bolo hanebné od tých mužov, že ho výzývajú po jednom. Hanebné alebo nie, bolo to úplne legálne. Severus nemohol odísť, kým by nebola splnená posledná výzva - - ani Sirius nemohol, pretože zastával funkciu sekundanta. Jediné, čo mohol ktokoľvek urobiť, bolo vyliečiť Severusove zranenia, zatiaľ čo Sirius bude jednať a zaujme jeho miesto v nasledujúcom boji. Z toho, ako vyzerali, obaja bojovali už s viacerými protivníkmi.

Neexistovalo nič, čo by hocikto z nich mohol urobiť.... iba ak by nikdy nebola vydaná ďalšia výzva.

Zúrivosť sa nahromadila v Harryho vnútri, jeho mágia horela v jeho žilách náporom emócií. Uvoľnila sa, preletela chodbou ako mohutný vietor. Títo muži sa vôbec nelíšili od ministra Fudgea a jeho pomätených manipulácií, ktorými riadil Harryho život; nelíšili sa od spravodajcov, ktorí prenasledovali Harryho na každom krok; nelíšili sa od Voldemorta, ktorý pociťoval, že mal právo zničiť každého, kto sa mu postaví do cesty. Zasahovali do jeho života, aj keď na to nemali žiadne právo - - ohrozovali jeho a jeho rodinu - - chcel, aby zmizli.

"Choďte preč!" kričal na čakajúcich duelantov, jeho mágia zosilnila jeho hlas do ohlušujúceho revu. A akoby jeho hlas získal fyzickú formu, ktorá zodvihla všetkých mužov zo zeme, niesla ich do vzduchu ponad hlavy ostatných divákov a treskol ich kosti drtiacou silou cez celú chodbu, až vrazili do ďalekého múru. Popadali do žalostnej hromady zlomených a pokrivených končatín.

Výrazy šoku a hrôzy na tvárach divákov ho skoro uspokojili - - ale Harry sa v tej chvíli o to nestaral. Cítil sa úplne prázdny - - či už kvôli stretu posledných dní alebo kúzla bez prútika, ktoré práve použil - - bol si istý, že nemôže zniesť ďalšiu chvíľu v tejto budove. "Chcem ísť domov," povedal Dumbledore a starý čarodejník prikývol hlavou na súhlas.

Remus a Alkirk postavili Severusa na nohy, Sirius a Diana sa presunuli k Harrymu, ktorý vyzeral veľmi vyčerpane. S Aurormi a prekvapivo Luciusom Malfoyom, ktorí vyčisťovali cestu pred nimi a zastavovali každého kto by ich mohol nasledovať, Dumbledore všetkých rýchlo viedol dole chodbou smerom k výťahom. Madam Bonesová ich dohnala. "V kancelárii ministra je krb," oznámila im. "Môžete ho použiť na návrat do Rokfortu a vyhnete sa tak hlavnej chodbe."

S poďakovaním ich Albus odviedol smerom do pracovne.

---------------------------------------------------------------

Severus umožnil Remusovi, aby mu pomohol na ošetrovni do postele, keď Albus vyzýval Madam Pomfreyovú, aby sa o nich postarala. Black sa posadil na posteľ blízko neho, vyzeral vyčerpane, tak ako sa cítil - - žiadny z bojov, ktoré tí dvaja vybojovali nebol jednoduchý. Obaja boli magicky silnejší než všetci duelanti - - ale súboje neboli len o sile kúzla. Slabší kúzelník mohol nahradiť svoju mágiu mečom - - a niektorí z mužov patrili medzi šermiarmi k svetovej triede. Severus mal rany, ktoré to preukazovali.

Napriek bolestiam a utrpeniu jeho tela si uvedomil, že sleduje Harryho, neschopný spustiť oči z toho chlapca. Ukážky mladíkovej mágie ho neustále prekvapovali - - to, že najpôsobivejšie ukážky boli skoro vždy spôsobené emóciami a nekontrolovateľné na neho veľmi zapôsobilo. Rozhnevaný Harry Potter bola nebezpečná vec.

Ale teraz to bol výraz zúfalej starostlivosti v tých zelených očiach, ktoré ho tak uchvátili. Chlapec sa o neho bál - - možno sa tak pozeral na Severusa tiež minulú noc, hoci si nemohol tú udalosť dosť jasne pamätať, aby to vedel?

"Sme v poriadku, Harry," povedal mu Sirius, všimol si rovnakú vec v Harryho očiach.

Na chvíľu chcel Sirius kopnúť sám seba - - on by to mal povedať, nie Black. Namiesto, aby si vychutnával, že sa niekto o neho naozaj obával, mal by sa ho pokúsiť upokojiť - - bola to slušnosť, aby to spravil, správna Chrabromilská vec urobiť to. Severus začal vážne pochybovať, že sa niekedy dostane na kĺb veci v otázke vzťahov.

"Do čoho ste sa vy dvaja dostali tentoraz?" upútal ich pozornosť Poppyin hlas. Staršia žena vstúpila do izby, vytiahla čarodejnícky prútik, keď zbadal kvapkajúcu krv, ktorá tiekla obom mužom. Rýchlym pohľadom sa uistila, že ani jeden nebol v bezprostrednom nebezpečenstve, aby každú chvíľu padol mŕtvy a zamerala prísny pohľad namiesto toho na Harryho. Stál pri nohách Severusovej postele. Diana stála po jeho boku s rukami stále zavesenými okolo jeho ramien s utešujúcim gestom. Severus nemal to srdce, aby jej povedal, že pre Harryho je toto gesto príliš cudzie, aby z neho naozaj získal nejakú útechu.

Čokoľvek Poppy videla na Harryho tvári, zdalo sa, že ju to znepokojilo viac ako tá krv. "Nepovedzte mi, že ste tiež bojovali, pán Potter?" požadovala, chytila Harryho ruku a ťahala ho smerom k Siriusovej posteli. Posadila ho na dole blízko jeho krstného otca a Severus spozoroval, ako bledo naozaj ten chlapec vyzeral.

"Nie," Harry pokrútil hlavou. "Oni sú zranení - - nie ja."

Poppy namierila svoj čarodejnícky prútik na Harryho telo, rýchlo ho prehliadla, predtým než hodila dosť ostrý pohľad na Albusa.

"Ukázal nám pred chvíľou ďalšiu dosť nadanú ukážku bezprútikovej mágie," povedal Albus čaromedičke.

Poppy si povzdychla a pokrútila hlavou. "Máte šestnásť - - vaše telo nie je dosť dospelé na to, aby ním prúdilo také veľké množstvo mágie, ktoré s takým kľudom rozhadzujete. Počkajte ešte pár rokov, než budete takto pokračovať - - Albus mal dokonca tridsať, kým začal robiť také veci."

"Je v poriadku?" znepokojene požadoval Severus. Vedel, že bolo neobvykle pre niekoho tak mladého, ako je Harry robiť veci, ktoré robil - - bolo to neobvyklé pre každého, že robil veci, ktoré robil.

"Je v poriadku," uistila ho Poppy. "Len je vyčerpaný - - ako ktokoľvek, kto by urobil všetky tie veci, ktoré urobil počas niekoľkých posledných dní." Zamierila potom svoj čarodejnícky prútik smerom k Severusovi, kontrolovala jeho rany a zamerala sa na zastavenie krvácania. Uprostred prehliadky sa zastavila a pozerala prísne na Severusa. "Podľa môjho výsledku nedávno ste stratili veľké množstvo krvi a zobrali ste si Elixír na doplnenie krvi. Môžete mi to objasniť?"

Severus videl výraz znepokojenia, ktorý na neho hodil Harry a dúfal, že ho obdaroval upokojujúcim úsmevom. "Nie, nechcem to objasniť," oznámil čaromedičke. "Keby ste len vyliečila rany, ktoré práve mám...."

"Nerozprávajte sa so mnou takým tónom, Severus Snape!" zavrčala na neho a sondovala ho ďaleko viac hlbšie než normálne. Severus na moment pozoroval ženinu tvár - - všimol si, že Poppy vyzerala vyčerpane. Zrazu si spomenul, že v posledných dňoch bola v prvom rade liečiteľov, ktorí triedili ranených ľudí z Metlobalového ihriska. Niet divu, že bola celá nesvoja.

"To nič nebolo, Poppy," povedal namiesto ospravedlnenia. "Mala si toho posledné dni na starosti dosť na to, aby si sa musela znepokojovať kvôli tomuto."

Žena si povzdychla a nariadila obom, Severusovi a Siriusovi, aby si dali dole kabáty a tielka a aby sa tak mohla zaoberať ich ranami. Severus mal tiež nechutnú ranu na jeho lýtku - - Clovis sa ho pokúsil zmrzačiť. Niekoľko palcov vyššie a uspel by. Alkirk mu pomohol stiahnuť jeho topánku - - čľapkalo to, ako to bolo odstránené. Bola v nej hromada krvi. Vidiac vážnosť tejto rany, Poppy roztrhla jeho nohavicu na nohe a pustila sa najprv do hojenia tejto rany. Diana zastúpila funkciu zdravotnej sestry - - vyčistila všetky ich rany, aby sa k nim Poppy mohla rýchlo dostať.

"Prečo ťa tí muži vyzvali?" spýtal sa Harry ako Poppy pracovala.

Severus si vymenil dlhý pohľad so Siriusom - - vôbec netúžil objasniť túto situáciu Harrymu. Mohol vidieť, že Black nechcel tiež.

Ich mlčanie, však bola dostatočná odpoveď pre Harryho. "Bolo to kvôli mne, však áno?" požadoval. Keď stále nedostal odpoveď, naliehal ďalej. "Pretože si so mnou v manželskom zväzku?"

"Harry," Severus si povzdychol, chcel zastaviť chlapca skôr, ako by si zobral všetko obvinenie znovu na svoje plecia. Ale Harry ho prerušil - - naozaj nechcel byť upokojený.

"Čo si myslia?" naliehal. "Mysleli si, že ak ťa zabijú, že budem voľný, aby som sa mohol znova oženiť? Že by som si vybral jedného z nich?"

"Nie jedného z nich," povedal mu Severus, potvrdil jeho podozrenie. "Boli najatí, aby sa ma zbavili."

Harryho oči nahnevane zažiarili. "Najatí kým?"

"Neexistuje spôsob, ako to zistiť," povedal mu Remus. "Môžeme hádať - - ale nikto z nich by nám to nepovedal. Pravdou je, že ich mohol najať ktokoľvek na svete. Boli poslaní prominentnými čarodejníkmi a čarodejnicami z celého sveta."

"Čo si myslia?" Harry sa znova spýtal, jeho oči žiarili emóciami. "Že by som to akceptoval? Že by som sa nestaral? Myslia si, že sa môžu zahrávať s mojim životom - - so životmi nás všetkých? Tak málo sa starajú o tom, čo sa skutočne deje vo svete, že by moja svadba mohla byť tak dôležitá?"

"Videl si sám, o čo sa starajú v Medzinárodnej obchodnej komore," povedal mu jemne Albus a Severus uvažoval, čo minul. "V skutočnosti tvoja malá reč im naozaj celkom jasne ukázala, čo považuješ za dôležité - - hoci mám podozrenie, že to bolo príliš jemné, aby to mnohí pochopili."

"Reč?" Severus naliehal, zvedavý, či v priebehu svojho pobytu v Cechu zmeškal ešte jednu bombu, ktorú odpálil Harry.

Albus v krátkosti zhrnul, čo sa stalo, Diana a Alkirk doplnili, čo vynechal. Severus si nemohol pomôcť, ale zaznamenal popis, ako Lucius Malfoy pomáhal Albusovi udržiavať pozornosť cudzincov mimo Harryho, skôr než aby to namiesto toho využil vo svoj vlastný prospech. V skutočnosti Sirius a Remus tiež toto rozprávanie pozorne počúvali.

Ale zmienka o Malfoyovi bola viac než Sirius mohol zniesť a konečne sa spýtal otázku, ktorá najviac ležala Sverusovi v hlave. "Harry, čo to malo znamenať? Chcem tým povedať s Malfoyom? Vieš, že mu nemôžeš veriť! Po tom, čo urobil Remusovi!"

"Sirius!" skočil mu do reči Remus, aby zastavil muža v ďalšom rozprávaní. A naozaj, zatiaľ, čo hovoril, Harry vädol, jeho ramená sa zhrbili, jeho hlava sa sklonila. Výraz unavenej rezignácie na jeho tvári bol dostatočný na to, aby zastavil Blacka v pokračovaní.

"Ľutujem," povedal Harry, všetkým znel ako šestnásťročný chlapec, namiesto toho cudzinca, ktorého všetci videli v snemovni Wizengamotu. "Neviem, ako vám to mám objasniť. Proste som to vedel. Vedel som, že ja..." odmlčal sa, akoby v pomykove kvôli tým slovám.

"Povedal si, že si niečo videl, Harry," Remus jemne pobádal. "Povedal si, že si videl čo chcel - - že to ležalo pred ním dole na ceste."

"Aventine povedal, že si na neho hodil geis," dodal Sirius.

"Geis?" spýtal sa zmätene Harry, očividne poznal to slovo.

"Viedol si jeho kroky na cestu osudu," ponúkol mu Albus možný preklad slova.

Harry sa zrazu zamračil. "Nie," povedal jednoducho. "On sám vykročil na túto cestu. Jednoducho som mu ukázal kde bola."

"A očakávaš od neho, že len tak po tej ceste pôjde a bude sa slušne správať?" naliehal Severus.

"Správať sa?" Harryho hlas znel bezradne pri tej myšlienke. "Nemyslím si, že je schopný správať sa slušne. Ale zíde s tej cesty; nemôže."

"Potom si ho začaroval?" spýtal sa Sirius.

Ale Harry znovu pokrútil hlavou. "Nie, nemusel som. Sľúbil to, keď prijal to kreslo. Bude sa držať svojho sľubu - - ako čarodejníckeho sľubu."

Všetci si vymieňali rýchle pohľady, nikto z nich nevedel, čo má povedať. "Harry," povedal Sirius zľahka.

"Neurobil žiadny sľub."

"Áno, urobil," naliehal Harry.

"Harry, všetci sme tam boli," naliehal Sirius. "Neurobil žiadny sľub. Nepovedal žiadny sľub."

"Áno, urobil," odpovedal znovu Harry. "Ja som ho počul. Ja som ho videl, ako sa zaviazal."

"Ty si to videl, Harry?" naliehal Albus a oni všetci pozerali prekvapene na riaditeľa - - jeho tón hlasu bol ostrý a prísne pozeral na chlapca, akoby sa pokúšal vyriešiť záhadu. "Videl si jeho cestu osudu, jeho cestu predurčenia?"

Jeho slová boli veľmi uvážlivo vyberané a Severus si zrazu spomenul, kde ich predtým počul. Deň Svätého Valentína - - keď ukázal Albusovi Srdcovú skalu, ktorú mu dal Harry. Boli to presne tie slová, ktoré Albus použil na popísanie moci, akú malo Ódinovo oko.

Seeverusove srdce začalo vystrašene búšiť - - poznal tento výraz v Dumbledorovej tvári. Albus teraz úplne veril, že Harry bol Ódinovo oko - - alebo prinajmenšom mal jeho moc.

Harry na ldhú chvíľu mlčky civel na riaditeľa a potom zrazu naklonil hlavu smerom na jednu stranu, akoby niečo počúval, čo ostatní počuť nemohli - - všetci ten pohyb videli už predtým.

"Koho počúvaš, Harry?" naliehal Albus, ako v deň, keď Harry začal hovoriť s nejakými neviditeľnými havranmi, ktorých ostatní nemohli vidieť.

Chlapec zažmurkal a obdaroval Albusa čudným pohľadom. "Myslíte si, že som pomätený?" spýtal sa.

Dumbledore rýchlo pokrútil hlavou. "Nie, Harry, nemyslím," odpovedal bez váhania. "Ale som vystrašený tým, čo by to mohlo pre teba znamenať."

Ak sa Albus vystrašil, Severus bol vydesený a mohol rozoznať výraz v Blackových očiach, že ich pocit bol vzájomný. Možno vyliečil temnú ranu, ktorú Staroveký Démon zanechal v Harryho mysli, ale teraz mohol vidieť, že tam bola stále určitá väčšia moc v Harryho živote. Čokoľvek to bolo, menilo ho to, ťahalo ho to ďalej a ďalej, preč všetkých dôverne známych vecí - - nechalo ho to kráčať po cestách, o ktorých si Severus nebol istý, či by ich mohol dokonca nájsť, nie to ešte ísť za ním.

Nechystal sa ho stratiť - - prisahal mu to. Nemohol by nechať Harryho ísť. Nemohol by nechať svet, aby ho od neho odviedol - - nenechal by Osud, aby mu ho vzal. Určite sa nechystal nechať dvoch mýtických havranov, aby ho odviedli. Ak by musel, pripútal by Harryho každým známym kúzlom k sebe, ktoré pozná!

Chlapec sa potom otočil a pozrel na Remusa, a v tom okamihu zmizla nadpozemskosť, zanechala za sebou chlapca, ktorý vyzeral dojemne smutno. Harry sa natiahol a chytil Remusa za zápästie, upútal tak úplne vlkodlakovu pozornosť.

"Po tom, čo ti urobil, Lucius Malfoy si nezasluhoval druhú šancu," povedal bez obalu. "Nedal som mu druhú šancu pretože si to zaslúžil. Dal som mu ju preto, že som mohol. Pretože sa už stalo dosť zlých vecí, videl som možnosť urobiť niečo dobré. Videl som nádej - - nádej pre neho, nádej pre Draca, nádej pre všetkých ľudí, ktorým má potenciál pomôcť. Nebolo to o ňom, že bol dobrý - - bolo to o tom dať mu, čo chcel a toto je jediná cesta, ktorou by to kedy mohol získať. Teraz to vie a tej príležitosti sa nevzdá. Ak neveríte v nič iné, verte v Malfoyovu nenásytnosť."

Severusa bolelo srdce, keď počúval Harryho slová. Napriek všetkému - - nevysvetliteľnej sile, cudzím záchvatom múdrosti, tomu, že sa zdá, že sa k nemu vzťahuje iný svet, aby sa ho zmocnil - - Harry bol stále len chlapec, ktorý očividne potreboval veriť ich odpusteniu za to, ako zachádzal so zodpovednosťou, ktorú mu predovšetkým právom nemali ukladať.

Zdalo sa, že Remus tomu tiež porozumel, pretože sa na chlapca usmieval a prikývol hlavou. Black stále sedel vedľa Harryho, ako na odpoveď skĺzol rukou okolo jeho ramien.

"Harry," spýtal sa Sirius. "Povedal si, že si mohol vidieť, čo chcel - - že to nemola moc alebo prestíž. Čo to bolo?"

"Tá istý vec, ktorú chce každý," povzdychol si Harry. "Chce mať význam:"

"Čo?" ozval sa Sirius zmätene.

"Chcel, aby bol jeho život dôležitý, niečo znamenal," vysvetlil Harry. "Práve teraz nič neznamená - - teraz nie je nič viac ako úložný priestor pre Voldemortovu moc, jeden z mnohých. Neznamenal nič pre nikoho - - bol pre každého bezcenný, dokonca aj pre vlastného syna."

Severus po Harryho slovách sebou trhol - - bola to pravda pre všetkých, ktorí nosili Temné Znamenie, uvažoval? Bolo to všetko, čím boli - - úložný priestor?

Ťažká ruka padla na jeho rameno a on sa pozrel hore do Albusových vyčítavých očí. Riaditeľ vedel presne o čom premýšľal a musel potlačiť takéto myšlienky v jeho mysli. Harry nemyslel jeho - - on a Lucius Malfoy si neboli v ničom podobní. Znamenal niečo pre Albusa - - znamenal niečo pre Harryho. Bol o tom presvedčeý - - Harryhop oči plné starostlivosti, hovorili jasne. Kedysi bol Harryho záujem zameraný iba na Blacka, ale teraz v ňom bol zahrnutý tiež. Bol Harryho rodina. A keby len našiel nejaký spôsob, ako odstrániť Temné Znamenie z jeho ruky, možno by sa mohol stať niečím viac.

----------------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Pokúsim sa vám vysvetliť určité záležitosti, ktoré ste sa pýtali v posledných komentároch.

Geis/Geas - - obe slová sú rovnaké. "Geis" je írsky výraz slova a najbližsí význam tohto výrazu, ako ho chápem ja, je pokračovanie. Slovo sa vyskytuje vo väčšine európskych mytológií, ale má dvanásť odlišných významov. To, čo som chcela najbližie, som našla v írskej mytológii.

Blackov Conscriptus: Hovorila som v predošlej kapitole, že keď sa dedič stane hlavou rodiny, má len malú vhodnú príležitosť, aby zmenil Conscriptus. Táto otázka sa otvára, keď je nová hlava rodiny legálne schopná vstúpiť na Odbor dedičstva a pokrvných línií. Ak je dedič neplnoletý, táto otázka sa otvára okamžite, keď sa stane plnoletým. V Siriusovom prípade - - on sa stal dedičom kým bol v Azkabane. Zatiaľ čo bol vo väzení a na úteku, nemohol zákonne vstúpiť na Odbor. Jeho otázka sa formálne otvorila v momente, keď ho Harry vyhlásil za nevinného.

Tetovanie: veľa ľudí sa pýtalo, prečo Harry nemá tetovanie dediča, keď je Siriusovým dedičom? A odvtedy, čo je rovnako hlavou domu Potterovcov, prečo nemá tetovanie Potterovcov? Tetovania sú tradičné, ale nie direktívne. Potterovci neboli tradičná rodina a netetovali svojho dediča. James ho nemal a nedali ho ani jeho synovi. Rovnako Sirius vyhlásil Harryho za svojho dediča, keď sa stal jeho krstným otcom - - James vtedy ešte stále žil. Nedovolil, aby bol jeho syn označený tetovaním Blackovcov. Okrem toho bol v tedy sám Sirius dedičom - - nestal sa hlavou rodiny dovtedy, kým nezomreli jeho rodičia, čo sa stalo, ako som hovorila, kým bol v Azkabane.

Artur a Bill tiež nemajú tetovania (Weasleyovci zničili svoj Conscriptus dávno). Len tradičné rodiny používajú tetovanie - - mnoho Harryho spolužiakov ich malo, ako Neville a Draco. Ešte som sa nerozhodla, či Remus nejaké dostane alebo nie. A rovnako, keď bol Remus teraz vyliečený z Lycanthropie, on a Sirius sa mohli rozhodnúť mať svoje vlastné deti (a áno, ja stále označujem Remusa ako vlkodlaka, napriek tomu, že bol vyliečený - - iba som ho hrubo nazvala Pekelným psom) .

Ďalej neskôr: všetci milovníci Snarry budete šťastní z ďalšej kapitoly (práve ju píšem). Severus a Harry sa konečne dostanú k jednému z dlho odkladaných rozhovorov - - a Severusovi sa v skutočnosti (konečne!) podarí pohnúť z miesta v ich vzťahu.