71. Voldemort

Lucius Malfoy pohŕdal knižnicami a opovrhoval únavným výskumom. Bolo preňho nešťastím, že jeho majster tento konkrétny výskum nezveril nikomu inému ako jemu. Odhliadnuc od nenávisti si zúfalo želal, aby mal prístup do jeho značnej knižnice. Jeho zbierka arkánnych kníh mohla konkurovať ktorejkoľvek v Británii, s výnimkou knižnice patriacej zradcovi Snapeovi. Nanešťastie, Malfoyov dvor bol zhabaný, a hoci sa ministerstvo domu ani jeho obsahu nedotklo, nemal k nemu prístup. Zostala mu len priemerná výhovorka na knižnicu jeho pána.

Hlboko v labyrinte, ktorý tvoril svätyňu Temného pána, sa starší Malfoy prechádzal pred dlhým stolom pokrytým knihami, pergamenom, brkami a fľaštičkami s atramentom. Knižnicu a jeho pracovisko osvetľovali fakle, svetlo sviečok a plamene z veľkého žulového krbu.

Malfoyovo rúcho Smrťožrúta viselo na drevenej stoličke. Mal na sebe tmavomodré, na mieru šité nohavice, čierne čižmy z dračej kože a bielu ľanovú košeľu s rukávmi vyhrnutými až po lakte. Dlhé svetlé vlasy mu začínali unikať z tmavej koženej viazanky na zátylku.

S malou knihou v jednej ruke kráčal hore-dole po celej dĺžke knižnice a jeho čižmy rezali staccatový rytmus na kamennej dlážke. V náhlej zúrivosti hodil malú starú knihu na druhú stranu miestnosti. S výkrikom si vylial ešte viac zlosti tým, že rozhádzal poznámky, ktoré si robil, a otvorené knihy na pracovnom stole. Jeho hnev sa skončil, keď s praskotom udrel dlaňami o stôl a sklonil sa nad ním, ťažko dýchajúc.

"Luciusss."

Čarodejník sa pri zvuku majstrovho hlasu otočil a padol na kolená na podlahu. Sklonil hlavu, až sa čelom dotkol studenej podlahy, a zostal na mieste, kým nad ním nestál Temný pán. Natiahol ruku, vzal do dlane časť špinavého okraja čierneho rúcha a pritisol naň pery.

"Môj pane," začal.

"Už ma unavuje čakať, môj sluha." Voldemort zaťal svoje neprirodzene dlhé a tenké bledé prsty do Luciusových vlasov, až ho zdvihol na nohy za jeho svetlé vlasy.

Teraz už stál na nohách a jeho sivomodré oči sa uprene pozerali do desivého, červenookého pohľadu jeho Majstra. Zo všetkých síl sa snažil maskovať strach. V tej chvíli pocítil, ako ho Temný pán prenikol mysľou ako roztavený meč. Nedokázal zastaviť výkrik, ktorý sa mu predral hrdlom, keď zaútočil na jeho myseľ.

Bolesť náhle ustala, keď Lucius padol ako marioneta s preťatými šnúrkami na zem. Hlavu držal sklonenú a snažil sa zastaviť chvenie svojho tela.

"Familia Vestigium," zasyčal Voldemort. "Prečo ssi zruššil toto zaklínadlo?"

"Môj pane, problém s Familia Vestigium spočíva v tom, že ho ovplyvňujú zaklínadlá Nezmapovateľné a Fidelius a mnohé bezpečnostné ochrany."

"Mne je to jedno, Lucius. Máš krv Severusa a ssvojho ssyna. Urobte to zaklínadlo aktívnym." Voldemort sa otočil a odišiel z knižnice. Lucius sa ani nepohol. Ako očakával, jeho telo obklopila kliatba Cruciatus. Päť minút ním lomcovala nervy trhajúca ohnivá bolesť. Zahryzol si do jazyka, aby nekričal.

Krv Severusa Snapea prúdila Voldemortovou krvou poškvrnená len krvou Nagini, ktorá ho naďalej živila. Lucius zdvihol fľaštičku s takmer čiernou krvou, ktorú mu dal jeho Majster, a odstránil voskovú pečať. Ponoril hrot prútika do hustej tekutiny a zašepkal zaklínadlo, ktoré všetku krv vtiahlo do dreva prútika.

Ešte predtým, ako začal Familia Vestigium, cítil, ako temná mágia Voldemortovej krvi mení silu jeho prútika v ruke. Ten pocit mu v žilách vyslal stužku odporu, ktorú sa prinútil ignorovať.

Stojac uprostred rokovacej miestnosti Smrťožrútov, Lucius začal zložito spievať zaklínadlo, ktoré by mu umožnilo prípadne vystopovať jeho starého priateľa, zradcu Severusa Snapea. Ak by sa nachádzal v nejakej ochrane, napríklad v tej, ktorá obklopovalo Rokfort, alebo kdekoľvek inde, kde sa používalo Fideliovo alebo Nezmapovateľné kúzlo, zaklínadlo, ktoré vyslovil, by bolo nepoužiteľné.

"Familius Vestigia!" zakričal posledné slová zaklínadla. Z jeho prútika vytryskla krikľavá stuha sýto karmínovej farby. Lucius držal ruky vystreté, keď začal pomaly krúžiť na mieste. Jeho pohľad na komnatu, v ktorej sa nachádzal, čoskoro prekryla závratná škála rôznych miest na celom svete. Obrazy mu plávali nad sivomodrými očami ako katarakty. Toľko obrazov, ale nič, čo by mu ukázalo, kde by mohol nájsť Snapea.

Náhle sa zrútil na kolená, vyčerpaný z vyčerpania svojho magického jadra. Zatvoril oči pred pofidérnymi obrazmi, ktoré ho trápili, a odstrčil si prútik z ruky, pretože sa zrazu cítil ako pri nejakom obscénnom porušení.

Hadí hlas lakonicky zakričal: "Crucio."

Tak ako bola jeho mágia vyčerpaná, Lucius sa zlomyseľne ponoril do čierneho mora bolesti, až nič necítil a nič si neuvedomoval.

Voldemort štuchol do staršieho Malfoya bosou, špinavou, bledou nohou. "Máš jedinú šancu nájsť mi Harryho Pottera, Luciusss." So švihnutím odišiel od čarodejníka v bezvedomí.