73. kapitola – Spôsob, akým končí svet

Harry bol svojou cestou do triedy Transfigurácie trochu zmätený. Každým krokom si znova a znova vo svojej hlave prehrával udalosti posledných niekoľkých minút - - každý horúci pohľad, každý bozk pozdvihujúci myseľ, každé pomalé pohladenie Severusových dlhých pôvabných prstov. Severus mal naozaj nádherné ruky. Chvel sa, rozpoltený medzi závratným potešením, šokom ochromujúcim myseľ a kožou horiacou rozpakmi.

Ach, môj bože, pomyslel si, práve som sa urobil so svojím Majstrom elixírov. Prinajmenšom, si myslel, že toto znamená "vydať sa" - - nebol si celkom istý podrobnosťami. Pripusťme, že vždy veril, že je do toho zapojený gauč a oni ležali na podlahe. Predsa však - - bolo to také, aké si to predstavoval, že to je - - v skutočnosti lepšie.

Dobre, najprv nie, pomyslel si. Najprv bol vyľakaný, pretože Severus bol tak rozhnevaný. Spozoroval, že mal talent na to ako rozhnevať Severusa.

Ale napriek tomu sa niečo zmenilo - - v tej chvíli, že sa medzi nimi niečo pohlo. A keď mu Severus začal šepkať a bozkávať ho tak starostlivo a nežne, niečo sa v jeho vnútri roztavilo. Myslel si, že tých niekoľko bozkov, ktoré si vymenili bolo úžasných - - ale nič z toho nespôsobilo, aký mal z toho pocit. Spolu so zvukom Severusovho hlasu - - má snáď niekto iný na svete taký zvodný hlas ako Severus Snape - - presne v tomto okamihu sa Harry jednoducho vzdal.

Prečo to bolo tak, že hoci sa pokúšal vidieť sám seba ako silného a podnikavého, vždy skončil s pocitom odzbrojenia silným mužským telom, ktoré ho drží pod sebou? Severus si zvykol dominovať nad ním, keď ho niekoľkokrát pobozkal - - dokonca, keď dnes večer jeho agresivita zmizla, bola nahradená niečím ďaleko nežnejším, Severus stále držal kontrolu nad všetkým, podrobil si Harryho zmysly. A z nejakého dôvodu Harryho telo reagovalo na tú energiu. Práve táto obyčajná myšlienka na to, ako s ním Severus zaobchádzal, ovládal ho, pohyboval sa na ňom, svojou váhou a teplom ho tlačil dole na neho - - Harry musel zastaviť v chodbe a dostať sám seba pod kontrolu. Do pekla - - ťažko mohol prísť do učebne profesorky McGonagallovej začervenaný a vzrušený.

Zdalo sa, že myšlienka na profesorku McGonagallovú splnila pre neho svoj účel a o chvíľu neskôr pokračoval v ceste s rozpakmi zo smerovania svojich myšlienok. Ale toto bolo pravdepodobne normálne, povedal sám sebe. Takto zrejme premýšľajú všetci študenti v jeho veku - - s určitosťou to bol ten druh vecí, ktorý chlapci rozoberali po nociach v spálňach s dosť hrubými výrazmi.

Dobre, nie presne toto - - určite nehovorili o niektorom zo svojich učiteľov. Určite nie o ich profesorovi elixírov - - rok dozadu bol Harry zdesený dokonca len tou myšlienkou. V skutočnosti, keď sa nad tým zamyslel, počul množstvo študentov - - samozrejme väčšinou dievčatá - - hovoriť o Remusovi Lupinovi počas tretieho ročníku. A s určitosťou každý hovoril o Sinistre. A pár týždňov predtým, počul skupinu Bifľomorčanov rozprávať si o tom, ako sa tešia, keď sa nad nimi vynorí profesor Snape na hodine elixírov. Harry sa zamračil.

Bolo to definitívne normálne, rozhodol. Vždy sa cítil trocha vynechaný z rozhovor chlapcov, ktoré mali v spálni. Nikdy nebol posadnutý sexom, ako očividne boli iní chlapci v jeho veku - - akoby jeho hormóny nikdy poriadne nefungovali. Prinajmenšom dovtedy, kým sa neobjavil Severus - - a potom bol sužovaný snami, ktoré ho zastihli úplne nepripraveného. Už len tá myšlienka, že sa zaujímal o mužov ho zastihla nepripraveného - - dodajme, že myšlienka, že mal očividne rád dosť agresívnu, dominantnú povahu určitého Slizolinčana, bola skutočne mimo jeho predstavu o sebe samom. Ach, pane, pomyslel si, prečo neexistovali pravidlá pre takéto veci, napríklad ako pre metlobal?

Keď dorazil k učebni, ťahaním ich otvoril a pokúsil sa potichu vstúpiť. Hodina už bola v plnom prúde a keď vstúpil, každý sa obrátil a pozeral na neho. Profesorka McGonagallová, ktorá držala v jednej ruke ťažkú knihu a v druhej čarodejnícky prútik, pozrela vážne na neho, ako sa presúval k jedinému dostupnému miestu blízko Nevilla.

"Som potešená, že ste sa ku nám mohli pripojiť, pán Potter," poznamenala McGonagallová, keď ho každé oko v miestnosti sledovalo na jeho ceste k jeho miestu. Toto bola spojená Slizolinská/Chrabromilská hodina a on mal podozrenie, že všetci v miestnosti hádali, kde bol toto ráno a pravdepodobne by radi vedeli, čo sa stalo. Draco rozhodne vyzeral, že je pripravený vybuchnúť, a Ron a Hermiona sediaci priamo pred Nevillom sa na neho pátravo zahľadeli.

"Ďakujem vám madam," povedal McGonagallovej. "Prepáčte, že idem neskoro."

Prikývla a potom pokračovala ďalej so svojou prednáškou. Očividne pracovali na komplexnej premene, ktorá menila kamenie na skutočné knihy. Neville posunul svoju vlastnú učebnicu smerom k Harrymu, pretože Harry odišiel zo svojich izieb bez školských pomôcok.

Harry sa pokúšal započúvať do prednášky - - naozaj sa pokúšal - - ale všetko, na čo dokázal myslieť bolo to, čo sa stalo medzi ním a Severusom. Mal rande so Severusom Snapeom, pomyslel si skoro radostne. Pomyslel si, že pred rokom by ho taká predstava naplnila hrôzou. Bolo pre neho skôr ťažké predstaviť si to - - bude to ako jedna zo schôdzok medzi Ronom a Hermionou, kde sa seba pozerali s úžasom s pojašenými výrazmi na tvári a držali sa za ruky? Naozaj si to nedokázal predstaviť. Bol celkom vážny, keď povedal, že Severus Snape nechodí na prechádzky pri mesačnom svetle - - Severus Snape nebol tým druhom muža, ktorý sa správal tak bláznivo romanticky.

A predsa, Severus bol ten, kto v prvom rade začal tú tému o romantike. Harryho zaplavil pocit tepla pri tej myšlienke - - rozumel, že to Severus všetko spravil pre neho, pretože vedel, že Harry nedokáže premýšľať o vzťahu spôsobom ako Slizolinčan. Ale či to bol jediný dôvod, prečo to Severus urobil? Harry sa zamračil pri tej myšlienke. Čo keď s ním chcel mať Severus iba sex a bol ochotný urobiť čokoľvek, aby to získal?

Ale ťažko na to potreboval Harryho, nie? Severus si určite mohol nájsť určitý počet ľudí, s ktorými mohol mať sex, ak by to skutočne zúfalo potreboval - - s určitosťou pokiaľ by to bolo všetko o čo sa zaujímal, našiel by si niekoho viac vhodného podľa svojho vkusu než jedného chudého, spomaleného Chrabromilčana. Čo sa toho týka, ak bol Harry naozaj to, čo chcel, ťažko by potreboval preskakovať oceľové obruče - - Harry si nebol celkom istý, či by predtým Severusa zastavil, ak by sa nezastavil sám. Jeho telo určite nechcelo prestať bez ohľadu na ten zmätok v jeho mysli a srdci. Bude vzdorovať dnes večer zatiaľ, čo budú ležať v posteli spolu so Severusom, ak by ho vzal do svojho náručia a znova ho začal bozkávať?

Uvedomil si, že sa pri tej myšlienke zachvel, jeho tvár mu začala horieť. Vďaka všetkým rozhovorom, ktoré mal s rôznymi Weasleyovcami, mal dosť jasnú predstavu ohľadne toho, čo mal očakávať - - alebo prinajmenšom rozumel technikám sexu medzi dvoma mužmi. Ale realita toho bola trochu ohromujúca - - a naozaj len ťažko mohol uveriť, že to nebolí. Bill a Charlie mu obaja povedali, že keby to bolo urobené správne, nebolelo by to, nie tak celkom - - ale Harry o tom premýšľal a nemohol tomu tak celkom uveriť. Ako by to mohlo nebolieť?

Potom znova, Draco nikdy nevyzeral, že by mal nejaké bolesti po noci strávenej s Charliem. Našiel sa, že sa pozerá smerom na blonďavého Slizolinčana, ktorý si starostlivo robil poznámky. Možno to on a Charlie v skutočnosti neurobili, odôvodnil - - alebo prinajmenšom tú jednu špecifickú vec. Niektoré z iných vecí, ktoré mu popísali zneli celkom zábavne - - neuveriteľne, ale zábavne. A potom si spomenul na dosť nadšený spôsob, akým mu Charlie vysvetlil veci a pokrútil hlavou - - nie, určite to robia.

Do pekla, povzdychol si. Vedel, že sa mal jedno leto vkradnúť do izby svojho bratranca a tajsne si prezrieť jeho zbierku pornografie, zatiaľ čo bola rodina preč. Možno by sa potom teraz necítil tak bezradný.

Bol ponorený vo svojich myšlienkach, že dokonca ledva zaznamenal, keď skončila hodina a ľudia začali odchádzať z miestnosti. Takmer ihneď bol obklopený Ronom, Hermionou a Dracom.

"Tak, ako bolo?" spýtala sa horlivo Hermiona.

Harry pri tej otázke zahorel. Čo do pekla? Nepovedal ani slovo - - nemohli eventuálne vedieť, čo urobil Severus, alebo o čom premýšľal.

"Áno, kamoš," odsúhlasil Ron. "Dúfam, že to nebolo príliš nepríjemné."

Harry si bol celkom istý, že v tej chvíli silne očervenel. "Čo?" šokovane zapišťal. "My sme nerobili... Chcem tým povedať on ...."

"Nedrž nás v neistote, Potter," požadoval Draco. "Povedz nám všetky detaily!"

Detaily! Ak by existovalo kúzlo, ktoré by dokázalo otvoriť zem a pohltila ho, Harry by sa tam okamžite hodil. Bol odsúdený stráviť zvyšok svojho života tým, že bude trvalo odpovedať na ponižujúce rozhovory o sexe - - hoci, prečo by pre Merlinove meno Ron požiadal o také veci pred Hermionou? Normálne protestoval, keď sa takéto veci preberali v pestrej spoločnosti.

"Harry," protestovala Hermiona. "Wizengamot - - čo sa stalo?"

Harryho myšlienka sa s výkrikmi zastavila. Wizengamot? Ach, môj bože, pomyslel si. Nariekal a rozpakmi očervenel - - v skutočnosti zvládol zablokovať do veľkej miery vo svojej mysli všetko okrem posledného rozhovoru so Severusom. Áno, pomyslel si, už je to oficiálne - - bol úplne normálny šestnásťročný chlapec, keď jeho myšlienky budú pokračovať ďalej.

"Ach, to," vydýchol si úľavou. Prečo musel byť jeho život taký komplikovaný?

"Čo si si myslel, že sme sa pýtali?" zmätene sa mračil Draco.

"Ani sa nepýtajte," zamrmlal mu Harry. "Wizengamot - - to .... oni ... oh, do pekla, ja neviem kde začať."

"Pán Potter," hlas profesorky McGonagallovej upútal všetku ich pozornosť. "Vy a ostatní máte Herbológiu. Ak nezamierite teraz do skleníkov, prídete neskoro. Myslím si, že ste už vymeškali veľa hodín. Radšej by ste mali všetci bežať."

Previnilo prikývli profesorke a zamierili k dverám, ponáhľali sa dobehnúť svojich spolužiakov, ktorí úž dávno odišli z chodby. Ako odchádzali Harrym im sľúbil, že im povie všetky detaily z rána po večeri, keď bude viac času. Napriek tomu, že boli sklamaní odložením rozprávania, všetci traja súhlasili a sotva stihli prísť k skleníku, než Sproutová začala hodinu.

Harry zastonal, keď profesorka Sproutová oznámila, že rastliny, ktoré budú dnešné popoludnie študovať, boli všetky silné afrodiziakum a používajú sa do niekoľkých elixírov lásky. Vyzeralo to tak, že jeho myseľ bola odsúdená k tomu, aby sa po zbytok dňa putovala po nevhodných cestách.

------------------------------------------------------------------------

Denný Prorok vydal večerné vydanie, ktoré už kolovalo po Rokforte dovtedy, kým Harry a jeho priatelia prišli dole na večeru. Bolo to po prvýkrát čo si skutočne Harry vydýchol, keď uvidel noviny - - zachránili ho pred tým, že musel vysvetľovať väčšinu detailov udalostí z toho dňa jeho priateľom, pretože boli vysvetlené čierne na bielom na stránkach Proroka. Tentoraz boli príbehy v Prorokovi prekvapivo presné a Harry si uvedomil, že tlač nemala v ten deň povolený prístup do Wizengamotu. Prevažná časť ich príbehov musela prísť priamo zo záznamov zasadnutia, namiesto Rýchlych bŕk a tých nepresných bláznovstiev od rôznych spravodajcov.

Dokonca aj popis Severusových súbojov bol prekvapivo presný - - Harry čítal okúzlene ich výpočet, pretože on videl len koniec posledného súboja. Očividne Severus a Sirius, obaja, bojovali s viacerými rôznymi mužmi než sa objavil Harry. Hádal, že tie detaily o súbojoch prišli od viacerých Aurorov, ktorí boli svedkami udalostí a spísali úradné záznamy. Harry si nemohol pomôcť, ale divil sa, či by nebolo možné zbaviť sa všetkých spravodajcov a odteraz sa držať len skutočných záznamov a informácií od Aurorov.

Noviny putovali hore-dolu okolo stolov vo Veľkej sieni a Harry bol vystavený viacerým upreným šokovaným pohľadom ako príbehy kolovali okolo. Pozrel na Severusa pri prednom stole, zaznamenal, že muž ho zámerne sledoval, pri tom sledovaní očervenel a obrátil svoju pozornosť späť k vlastnej večeri. Dnes večer mal hlad - - vynechal raňajky a sotva niečo zjedol na obed. Dosť potešene sa začervenal, keď si spomenul prečo bol taký zmätený pri obede. Uvažoval, či Severus tiež strávil deň premýšľaním o ňom?

Zjedol len svoje druhé sústo Pastierskeho koláča, keď ho vyrušila Hermiona, ktorá odstrčila jeho tanier s jedlom od neho a plesla namiesto toho pred neho noviny.

"Jedol som to," protestoval.

"Čo má toto všetko znamenať?" požadovala Hermiona, ukazovala divoko na článok v novinách. Ron a zvyšok jeho spolužiakov v ročníku na neho zízalo, väčšina z nich sa naklonila dopredu, aby mohla počuť čokoľvek čo by mohol povedať. Oproti nim uvidel, ako sa všetci Slizolinčania otočili a pozorovali ho - - Draco mal jedny noviny vo svojich rukách a úplne šokovaný výraz na tvári.

"Čo s tým?" pokrčil plecami Harry. "Tentoraz je to dosť presné. Aurori začarovali všetkých spravodajcov, takže toto vychádza zo záznamov zasadnutia, a ja ...."

"Harry," prerušila ho Hermiona. "Dovolil si, aby Lucius Malfoy zaujal miesto vo Wizengamote! Alebo v tomto prípade desať kresiel!"

"V tej chvíli to vypadalo, že je to správne urobiť," povzdychol si Harry. Cítil cudzí nával bolesti vo svojom čele - - tichá večera by bola pekná zmena.

"Správne urobiť?" šokovane opakovala Hermiona. "Dal si mocenské postavenie jednému z najviac zaujatých mužov u nás - - mužovi, ktorý by najradšej skoncoval s kýmkoľvek, kto nie je čistokrvný čarodejník. Na jednej strane dáš vlkodlakom a vampírom rovnaké právo hovoriť do našej vlády a potom sa obrátiš a predhodíš ich niekomu ako je Lucius Malfoy. Ak je osoba na tomto svete, ktorá si nazasluhuje, aby mohla hovoriť do našej budúcnosti, je to Lucius Malfoy. Po tom všetko, čo urobil si nezasluhuje druhú šancu a to je presne to, čo si mu dal."

Harry prekvapene zamrkal, keď uvidel, ako táto vec rozvášnila Hermionu - - dokonca ani Remus a Sirius nereagovali tak prudko. Rozhliadol sa okolo seba a uvidel Rona, ktorý na neho zamyslene pozeral a Nevilla, ktorý vyzeral rozpačito, a Seamusa a Deana, ktorí vyzerali, že si myslia, že sa zbláznil a frustrovane si povzdychol. Bolo dosť ťažké vysvetliť toto všetko už Severusovi, Remusovi a Siriusovi.

Naprieč sieňou pri inom stole mohol vidieť Draca, ktorý ho sledoval, chcel to tiež pochopiť - - hoci Slizolinčan mal len slabú iskru nádeje vo svojich očiach, ktorá u ostatných chýbala. Charlie, ktorý sedel pri prednom stole, naliehavo sa rozprával s Remusom a Siriusom, nepochybne sa pokúšal zistiť, ako by to mohlo ovplyvniť jeho vlastnú budúcnosť. Napokon Lucius Malfoy bol jeho svokor.

"Hermiona," povedal potichu Harry. "Máš pravdu, Lucius Malfoy si nezasluhoval druhú šancu. Ale ja nechcem žiť vo svete, kde ľudia dostanú to, čo si zaslúžia."

"Ty....čo?" Hermiona vypadala tým, čo povedal prekvapená. Rovnako ako ostatní.

"Premýšľaj o tom, Hermiona," povedal jej Harry. "Chceš naozaj žiť vo svete, kde ľudia dostanú presne to, čo si zaslúžia? Pretože ak áno, potom to znamená, že moji rodičia si zaslúžili zomrieť, Cedric si zaslúžil zomrieť. Všetci ľudia si vtedy zaslúžili, aby boli zjedení tým tvorom."

Hermiona pri jeho slovách zbledla. "Harry, to nie je rovnaká vec," povedala mu.

"Je to rovnaká vec," naliehal zamračene, keď jeho hlavou preletela znova bolesť. "Zlé veci sa stanú ľuďom, ktorí si ich nezasluhujú. Rovnako ako dobré. A ak som ja ten, kto musí rozhodnúť, ktorú z týchto vecí by mal niekto dostať, potom mám v úmysle vybrať dobré veci a dúfať, že sa zmenia tak, ako by si ich zaslúžili."

Mohol vidieť ako sa na Hermioninej tvári mieša sklamanie s nedôverou. "Dúfať?" spýtala sa zľahka. "Dúfať, že Lucius Malfoy zmení sám seba? Naozaj ti to vypadá skutočné, Harry?"

"Mám dúfať len vo veci, ktoré sú isté?" spýtal sa jej Harry. "Keby to bol ten prípad, bol by som sa už dávno vzdal sveta."

"Nemôžeš zachrániť každého, Harry," povedala mu Hermiona. "To nie je možné."

"Môžem sa o to pokúsiť," naliehal Harry a vzdialene si pomyslel, že počul zvuk trepotania krídel. "Musím to skúsiť." Ďalšia ostrá bolesť prešla cez jeho čelo a tentoraz sa strhol, zdvihol svoju ruku a dotkol sa jeho jazvy.

"Harry?" ozvala sa s obavami Hermiona a ucítil, ako sa Ron dotkol jeho ruky.

"Harry, si v poriadku, kamoško?" spýtal sa Ron.

"Áno," prikývol hlavou. "Len ma bolí hlava." Havrani boli späť a naliehavo k nemu šepkali. Pokúšal odbúrať stovky hlasov vo Veľkej sieni a vypočuť, čo hovorili.

"Harry?" Ronov hlas znel znepokojene. "Chceš, aby som zavolal profesora Snapea alebo Siriusa?"

"Nie, ja som ...." začal Harry, potriasol hlavou a potom sa cez neho prehnala vlna moci a on šokovane oddychoval, jeho telo ztuhlo, keď sa ocitol v mysli, ktorá nebola jeho vlastná. V jeden moment, v ktorom sedel vo Veľkej sieni a o niečo neskôr bol potom v určitej tmavej podzemnej komnate, stál na horiacom okultnom znaku, ktorý bol vyrytý do studených dlaždíc na podlahe. Mal len chvíľu, aby zazrel okultný znak - - bol to znak Starovekého Démona, ktorý vytepal po celom svete na rôznych miestach a cez neho bola umiestnená dôverne známa podoba Temného Znamenia.

Cítil Voldemortovu myseľ ako sa posunula v jeho vnútri, cítil jeho zúrivosť, jeho šialenosť a jeho zdrcujúcu uspokojenie, že sa práve všetko naokolo konečne skončí. Jeho vláda nad zemou práve začala - - nesporná a večná. Jeho nepriatelia boli všetci už mŕtvi - - ešte to však nevedeli.

"Zbohom, Harry Potter," smial sa Voldemort. "Čas nastal."

A potom sa Harry vrátil späť do svojej mysle, znova späť do Veľkej siene. Stál, s hrôzou sa snažil dostať od Chrabromilského stola. "To je to? To je to tajomstvo!" kričal s hrôzou. Len nejasne si uvedomil, že Ron a Hermiona sa postavili s ním a natiahli sa k nemu, pokúšali sa ho upokojiť. Mohol cítiť krv, ktorá mu kvapkala do jeho očí, akoby sa jeho jazva roztvorila. Havrani krúžili okolo jeho hlavy, krákali na neho, hovorili mu, že je čas.

Nadišiel čas - - čas umrieť. To bola taká jednoduchá vec, také jednoduché tajomstvo - - ale hrôza z toho, čo by to znamenalo, ho ohromila.

Šokovane sa otáčal dookola a horúčkovito hľadal pomoc - - všetci učitelia pri hlavnom stole s obavami vyskočili na nohy. Jeho oči sa spojili s Dumbledorovými. "Ach, Bože, pomôž mi!" žiadal.

Riaditeľ vytiahol svoj čarodejnícky prútik a odsunul svoju stoličku a pokúšal sa obísť hlavný stôl, aby sa mohol dostať k nemu. Sirius zvalil svoju vlastnú stoličku a šplhal sa priamo cez stôl, a Severus - - videl Severusa dvojmo, ako s bolesťou lapá po dychu, zviera svoje predlaktie, kde bolo pod jeho habitom ukryté jeho Temné Znamenie. Pri Slizolinskom stole si dvaja siedmaci držali vlastné predlaktia, kričali v agónii ako sa ich ukryté Znamenia na rukách rozhoreli životom.

A potom začali všetci padať, jeden po druhom ako bábky, ktorých vodiace nitky boli prerezané.

Ron a Hermiona, ktorí stáli po jeho boku, zovreli jeho ruky, zalapali po dychu a klesli na neho predtým, než spadli na zem. Remus, ktorý sa pokúšal podopierať Severusa spadol dole na hlavný stôl. Sirius, ktorý preskakoval stôl a bol v polceste naprieč Veľkou sieňou sa podkýňal a spadol pred stolom Bystrohlavu, zhodil viacero štvrtákov, ktorí už padli dole tvárou na stôl ako zvyšok ich kamarátov z fakulty. Keď Hagridove telo dopadlo na zem za hlavným stolom otriaslo podlahou. Celá Bifľomorská fakulta sotva vydala nejaký zvuk, keď klesali navzájom proti sebe a pohyb sa zastavil. Zvuk padajúcich dýk zaznel sieňou ako sa zrútila Slizolinská fakulta. Chrabromilská fakulta spadla ako hračkársky vojačikovia vo vetre.

Počul zvuk padajúceho dreva na kamennú podlahu, ako Dumbledorovi spadol pomedzi prsty jeho čarodejnícky prútik. Starý čarodejník civel prekvapene na Harryho predtým, ako sa zrútil na kopu nablýskaných purpurových plášťov a snehobielych vlasov.

Toto sa nemohlo stať, Harry povedal sám pre seba ako stál sám v nehybnej sieni. Nemohol dovoliť, aby sa to stalo. Havrani teraz sedeli na jeho ramenách, obaja šepkali do jeho uší. Spadol na kolená pri padnutých telách Rona a Hermiony, jeho ruky sa opreli o staroveké dlaždice na podlahe.

"Je čas," povedali mu havrani a on videl záblesky obrázkov vo svojej mysli, sny, ktoré prichádzali späť a prenasledovali ho. Spomenul si zrazu, ako stál hlboko vo vnútri Rokfortu v Tajomnej komnate, zatiaľ čo Sirius Black menil izbu, v ktorej mal spať Remus Lupin. Dotkol sa vtedy ich magických jadier a predstavil si, že keby len zatlačil mohol by zobudiť Remusa, zrýchliť život v jeho žilách, zrušiť mágiu Dúška živej smrti.

Natiahol sa teraz každým svojím zmyslom, ktorý mal, cítil mágiu okolo seba. Mohol cítiť ich všetkých - - Rona a Hermionu, Siriusa, Remusa, Severusa, Dumbledora. Podpisy všetkých mu boli tak dôverne známe, tak vzácne pre neho - - a za nimi, iní učitelia, iní študenti, všetci Bystrohlavčania s ich výborným intelektom a Bifľomorčania s ich bezprostrednou vrúcnosťou. Slizolinčania a Chrabromilčania boli vrelí a ohniví s vášňou pre oboch temnotu aj svetlo. Mohol ich cítiť všetkých - - dokonca aj mimo Veľkú sieň, kde sa ukrývalo niekoľko zatúlaných obyvateľov zámku.

"Je čas," povedali mu havrani. "Urob to teraz."

Harry zatlačil všetkým, čo mal vo svojom vnútri. Zatlačil na všetky magické podpisy, zaslal im vlnu vlastnej mágie do ich žíl, urýchlil ich srdce, vdýchol život naspäť do ich magických jadier. Havrani vzlietli, a Harry prikývol v pochopení, poslal svoju myseľ s nimi.

"Tam," povedali mu. "Musíš ísť tadiaľ." A Harry videl rozsiahle línie svetiel nad zemou, rozbiehajúce sa všetkými smermi, ako žeravá pavučina, ktorá obklopovala zem. Tieto úhrovité línie vyvierali z hlbokého prameňa v rámci zemského magického jadra - - a samozrejme jedinou možnosťou bolo otvoriť ho, pretože napriek všetkému bol Harry šestnásťročný chlapec a nemal také množstvo energie, ktoré potreboval, aby urobil, čo malo byť urobené.

Vytlačil svoju myseľ ešte ďalej, zatlačil svoje myšlienky do tých žeravých siločiar, splýval vlastnou mágiou s nimi, keď nasledoval havranov do zabudnutia. Mohol teraz cítiť iné mysle, všetky z nich na neho čakali, čakali na jeho dotyk, aby zrýchlil ich život. Zatlačil tvrdšie; jeho myseľ, jeho mágia, jeho celá duša sa rozprestrela von všetkými smermi, sťahovala sa ďalej a ďalej, preč z miesta ich pôvodu, preč z jeho tela. Musel ich všetkých dosiahnuť. Oni na neho teraz volali - - volali jeho meno, volali k jeho mágii. Odpovedali mu, keď ich volal v tú noc v Stonehenge - - teraz to bolo na ňom - - bol čas na zapálenie, čas na krvácanie, čas na rozliatie jeho duše, aby zobudil svet.

Cítil ako jeho myseľ odchádza od neho preč, jeho mágia spaľovala jeho dušu, keď dosiahol ich všetkých. A uprostred tých oslnivých žeravých uhlíkov jeho ľudí boli tiene - - tých, ktorí v sebe nemali nič, nič vo svojom vnútri, čoho by sa mohol dotknúť a uchopiť dokonca aj tú najmenšiu časť z nich.

"Týchto musíš opustiť," povedali mu havrani, prikazovali mu odvrátiť sa - - na tejto ceste nebola žiadna nádej.

Ale bolo ich tam tak veľa - - tak veľa - - a Harry mohol cítiť ich myšlienky, ako ním pretekajú. Nemôže ich tam nechať, nemôže opustiť žiadneho z nich. Ale v ich vnútri nebolo nič, čo by mohol urýchliť - - žiadny žeravý popol, ktorý by mohol rozdúchať do plného ohňa.

"Odvráť sa!" vyzývali ho havrani. "Nemôžeš ich zachrániť všetkých!"

"Musím to skúsiť!" vykrikoval Harry. Znova zatlačil, tentoraz tvrdšie, opustil svoje telo a nechal svoju myseľ klesnúť celkom do stredu zeme.

---------------------------------------------------------------

Autorská poznámka:

Napísať túto kapitolu bol celkom zvláštne - - bola to zábava opísať Harryho ako typického teenegera, ktorý v duchu chichoce nad svojou romantickou medzihrou. Harry zúfalo potreboval po prvý raz cítiť tak, akoby to malo byť pre neho normálne.

A pokiaľ ide o druhú časť kapitoly – o tomto som sa zmienila predtým, keď som napísala kapitolu o starovekom démonovi. Keď som po prvý raz začala písať túto poviedku, bola to len jednoduchá romanca, ale skoro po druhej kapitole sa niečo zmenilo a na um mi prišla táto dosť komplikovaná zápletka. Uvidela som vo svojej hlave podrobné dve významné scény a absolútne som nemala predstavu, ako sa tam dostanem. Prvá bola scéna so starovekým démonom a druhá bola táto scéna (vlastne táto scéna a nasledujúca kapitola). Toto je to, kedy som presne vyriešila, čo plánuje Voldemort - - a náznakmi som popreplietala celý príbeh. Bolo to pekné (pre mňa) konečne sa dostať sem - - tieto scény ma už nejakú dobu prenasledovali.

Tento týždeň spravím update dvoch kapitol proste preto, pretože nasledujúca kapitola je skôr viac ako medzihra, ale skutočne musí byť pripojená k tejto poslednej scéne.

A áno – názov kapitoly je citát T. S. Eliota.