9. Listy

Hermiona vyskočila na nohy hneď, ako uvidela tie slzy. Nehovorila, ovinula svoje ruky okolo jej priateľa a nechala ho plakať. Ale, bolo tam predsa len viac než poriadny plač. Stalo sa to zjavné veľmi rýchlo. Harry sa začal všade chvieť. Nie celkom informovaná, že tam bolo niečo iné, čo pokračovalo v Harrym, Hermiona ho len držala tesnejšie. Keď začal lapať po dychu, uvedomila si, že potrebovala pomoc!

"Dr. A, Dr. A!" kričala, Ron jej pomohol položiť Harryho dole a roztrhol Harryho košeľu, pomáhal mu uvoľniť jeho dýchanie. Mal ťažkosti s popadnutím jeho dychu, mohli to vidieť.

Juno dobehla zo svojej kancelárie a kričala na nich, aby ustúpili z cesty. Do tej doby, Harryho oči boli stĺpkom a jeho telo zachvátené a uvoľňované záchvevmi. "Do kelu!" pomyslela si Juno. "Nemám nič, s čím by som ochránila jeho jazyk!" ako sa okolo horúčkovito rozhliadala.

"Čo doktorka? Čo hľadáte?" spýtala sa Hermiona.

"Potrebujem niečo, čo mu dám do úst, aby som mu zabránila hrýzť si jeho jazyk!" povedala zúfalo. Ron zhodil vrchnák z neďalekej ozdobnej krabice na stole, vyberal von veci, niečo hľadal a našiel to. Vrazil to Dr. A., hovoriac "Tu!" Bol to Harryho detský plášť a ona si vydýchla úľavou, keď poslúžil ich účelu.

"Potrebujem vás dvoch, aby ste ho len udržali v posteli! Ron drž ten habit, udržuj jeho nos voľný tak, aby mohol dýchať, ale drž habit v jeho ústach, bez ohľadu na to! Nepokúšajte sa ho upokojiť. Len sa ubezpečte, že nespadne z postele!" dávala im inštrukcie, ako bežala ku skrinke naprieč izbou. Popadla dve fľaštičky jasne zeleného elixíru a ponáhľala sa naspäť k Harrymu. Do tej doby záchvat prešiel a Harry bol v bezvedomí. Ron a Hermiona vyzerali zúbožení ako po boji a pokúšali sa polapiť ich dych.

"Čo sa do pekla práve stalo?" Ron oddychoval, stále sa pokúšal polapiť svoj dych.

"Mal záchvat." Povedala Juno. "Podržte ho pre mňa, mohol by si Ron? Potrebujem toto dostať do neho a nebude to s ním jednoduché v bezvedomí."

"Ako to potom môžete urobiť?" spýtala sa bezradne Hermiona.

"Vy dvaja mi pomôžete." Odpovedala, keď sa prehrabávala vo svojom vrecku, vybrala očné kvapkadlo.

"Teraz Ron, potrebujem, aby si ho držal vo svojom lone ako spiace dieťa. Vylez sem hore a sadni si na posteľ." Dávala inštrukcie.

"Hermiona, musíš držať jeho hlavu v jemnom uhle, aby elixír len stiekol dole jeho hrdlom." Povedala jej.

"Chystám sa mu dať tento elixír postupne po kvapkách," oznámila im. "Ak budeme mať extrémne šťastie, prehltne to. Ak nie, bude to chvíľu trvať."

Keď Severus o niekoľko minút neskôr vstúpil do izby, scéna, ktorá sa s jeho očami stretla bola smiešna, ak by to nemalo také vážne následky. Ron sedel so skríženými nohami na posteli, Harry roztiahnutý naprieč jeho lonom. Hermiona stála vedľa postele, Harryho hlava bola položená v jej rukách a naklonená v podivnom uhle. Juno stála oproti nej, očné kvapkadlo v jednej ruke a fľaštička jasne zeleného nápoja v jej druhej ruke. Severus sa hnal k Harryho nočnému stolíku.

"Čo sa stalo? Čo sa deje?" požadoval.

"Mal záchvat, Severus." Povedala mu Juno, jej oči vôbec neopustili Harryho tvár.

"Záchvat?" vyhŕkol. "Prečo teraz, keď si tak dlho dobre počínal?"

"Ja neviem," povedala zľahka Juno, pomaly stláčala kvapkadlo s elixírom hlboko do Harryho hrdla. "Budem musieť ešte trochu spustiť nejaké testy. Ale zatiaľ potrebujem toto dostať do neho." Vysvetlila napäto.

"Môžem pomôcť?" spýtal sa okamžite, potreboval spraviť niečo na pomoc jeho synovi.

"Áno, v skutočnosti si myslím, že Ron by potreboval malú prestávku." Povedala. "Harry by mohol byť pre neho trochu ťažký."

"Samozrejme," odsúhlasil. "Ron, vykĺzni tam a ja zaujmem tvoje miesto." Povedal Severus mladíkovi. Ron prikývol a Juno a Hermiona držali Harryho, zatiaľ čo si Severus a Ron vymenili miesta. Severus sa pohodlne usadil na posteli. Jemne chytil Harryho do svojich rúk a držal ho pre Hermionu a Juno. Zašepkal do Harryho ucha, "Poď synček. Držím ťa. To je v poriadku, budeš v poriadku."

Hermiona v bázni sledovala ako Majster elixírov držal svojho syna a šepkal do jeho ucha. Bola šokovaná, keď Harry vybuchol. Toto ráno by ju nikto nepresvedčil, že tento muž bol schopný nejakých emócií, iných než nenávisť, neúcta a cynizmus. Ale teraz ho sledovala, ako choval Harryho vo svojom náručí; starostlivosť lemovala jeho tvár a ona bola dotknutá tým, čo tam videla. "Bol tak jemný k Harrymu!" Bol tam taký výraz lásky a obavy na jeho tvári a všetci vedeli, že to bolo pre tohto profesora necharakteristické. "Prečo sa správal k Harrymu tak zle?" myslela si. "Iste, mohol by zvládnuť inak všetky tie roky predtým?"

Keď Juno vyprázdnila ďalšie kvapátko elixíru do Harryho úst, začal kašľať a prskať. Elixír potom vyletel všade na Junin habit. Zľahka zastenal a trochu otvoril jeho oči.

"Harry?" volala ho Juno. "Počuješ ma?"

"Áno," povedal potichu, pozrel hore na ňu.

"Mal si ďalší záchvat, miláčik." Vysvetlila. "Ako sa cítiš?"

"Unavený," odpovedal.

"Áno, očakávala som to." Povedala mu. "Môžeš pre mňa ostať hore a zobrať si zbytok tohto elixíru?" spýtala sa. "My všetci sme mali poriadne cvičenie pokúšajúc sa dostať to do teba."

"Myslím si, že áno," povedal Harry, pokúšal sa zdvihnúť. Jeho oči sa obrátili na Severusa. Niečo nečitateľné prešlo medzi nimi ako ho Severus zdvihnutím narovnal. Rýchlo zišiel z postele a nechal Harryho, aby sa cítil pohodlne. Harry prehltol zvyšok elixíru a robil grimasy. "Bože, tá vec je príšerná!" Sťažoval sa, keď si ľahol naspäť do postele.

"Ako sa cítiš kamoš?" spýtal sa Ron s obavou v hlase a znepokojeným zamračením na tvári.

"Aby som pravdu povedal, cítim sa všade trochu roztrasený," pripúšťal Harry. "a cítim sa vyčerpaný!"

"To je normálne, Harry." Uistila ho Juno. "Myslím si, že najlepšie bude, ak každý povie dobrú noc a nechá Harryho odpočívať.

"Dobre, Dr. A.," odsúhlasila Hermiona. "Dobrú noc, Harry." Povedala, objala ho.

"Dobú noc, kamoš!" povedal Ron svojmu priateľovi. "Navštívim ťa zajtra. Oddýchni si."

Harry prikývol a povedal. "Vďaka, že ste tu boli, kamoši. Znamená to veľa. Uvidíme sa zajtra." Tí dvaja sa vrátili späť do Chrabromilskej veže.

Severus tam stál, pozeral na svojho syna, hľadal tú iskru, ktorá žiarila v jeho očiach predtým, ale bola preč. "Čo to bolo?" uvažoval. "Iba to na chvíľu zažiarilo, nie dosť dlho na to, aby to bolo identifikované." Hundral si pre seba.

Harry sa nepohodlne posunul v posteli. Bolel ho každý sval. Cítil sa ako by bežal maratón. Keď sa pritúlil bližšie do prikrývok, detský plášť padol na podlahu. Harry sa bezradne pozeral, ako sa Severus k nemu naklonil. Zodvihol ho hore a zdvihol obočie na Harryho a zvedavo na Juno.

"Potrebovali sme ho počas záchvatu." Vysvetlila Juno. "Myslím, že sme na neho zabudli až doteraz." Dodala.

Severus vykročil a po starostlivom poskladaní ho dal do ozdobnej krabice. Spozoroval tam ležiacu stuhu, ktorou previazal listy a pozrel zostra na Harryho.

"Čítal si listy tvojej matky?" spýtal sa.

"Jeden," povedal krátko Harry. "Práve pred záchvatom."

Severus rýchlo pozrel na Juno s otázkou v jeho očiach. "To spôsobilo ten záchvat?" spýtal sa ticho.

Juno pokrútila hlavou, naznačujúc, že teraz nie je čas a povedala, "Dobre, Harry, bolo toho pre teba na dnes dosť. Chcem, aby si si odpočinul. Potrebuješ niečo predtým, než odídem?"

"Nie, vďaka, Dr. A.," povedal jej. "Mám svoju vodu, ak ju budem potrebovať, takže mám všetko."

"Dobre potom, miláčik. Uvidíme sa ráno." Povedala, ako postrapatila jeho vlasy a zhasla jeho svetlo. Kývla hlavou na Severusa, naznačujúc, že by ju mal nasledovať. Prikývol a vykročil preč. Na konci Harryho postele sa zastavil.

"Dobrú noc, Harry." Hovoril potichu.

"noc." Zamrmlal Harry, už takmer spiaco a Severus sa usmieval, vediac, že to bol jediný dôvod, keď dokonca dostal odpoveď od svojho syna.

V Juninej kancelárii sa stal celkom vecný. "Čo sa stalo? Povedz mi všetko!" žiadal. "Čo spôsobilo, že sa to stalo?"

"Ako som povedala predtým, nebudem nič vedieť až pokiaľ neurobím ďalšie vyšetrenie mozgu." Povedala.

"Aký z nich je to zase?" spýtal sa.

"Tento robí veľmi hĺbkové a podrobné snímky toho, čo chceme preskúmať. V tomto prípade, Harryho mozog." Vysvetlila starostlivo.

"Aký typ vecí mohol zapríčiniť tieto záchvaty?" spýtal sa ďalej.

"Tak teda, určitý počet vecí v Harryho konkrétnom prípade. Strašne ho zbili. Nehovoriac, že vzhľadom na rozsah jeho zrazení, bola jeho hlava niekoľkokrát cieľom." Povedala. "Už som raz spravila vyšetrenie mozgu a nenašla som žiadne poranenie jeho mozgu, takže si myslím, že sa len potrebujeme upokojiť." Dodala.

"V poriadku, takže to čo hovoríš je, že neveríš, že by Harry utrpel nejaké poškodenie mozgu. Nemám pravdu?" spýtal sa Severus.

"Presne." Súhlasila.

"Dobre potom, čo by to ešte mohlo spôsobiť?" spýtal sa.

Juno si hrýzla spodnú peru, nechcela ho ďalej rozrušovať, ale pri všetkej spravodlivosti, mal právo to vedieť.

"Ak vezmeme do úvahy Harryho krehký stav, myslím si, že by to tiež mohli spôsobiť nejaké citové šoky." Pripúšťala potichu.

"Povedala si, že bude v poriadku!" zaburácal Severus vyčítavo. "Nikdy by som mu to nepovedal, keby som vedel, že by som mohol zapríčiniť to, čo sa stalo!" dodal rozhnevane.

"Zle si to pochopil, Sev." ponáhľala sa s vysvetlením. "Odvolávala som sa na ďalší citový šok."

Rýchlo upokojený sa spýtal, "Aký šok?"

Juno potichu začala vysvetľovať udalosti večera. "Zavolal k sebe svojich priateľov a povedal im tie novinky. Mimochodom, bol to krok k akceptácii." Usmievala sa. "Všetci traja spolu prešli obsah tej krabice. Sledovala som ich z neďaleka." Povedala.

"Harry konečne prišiel k bodu, kedy všetko, čo ostalo v krabici boli tie listy. Čítal len jeden z nich. Neviem, čo hovoril. Keď skonči, povedal "ach Bože!" a začal plakať. Vtedy dostal šok." Skončila.

Severus vyskočil na nohy a zamieril k Harryho nočnému stolíku. Väčšina z obsahu krabice bola hodená na stole a na podlahe, ale listy boli rozhádzané na spodku krabice. Len jeden bol vytiahnutý z obálky. Vzal ho späť do kancelárie, kde mal na naň lepší výhľad vo svetle.

Juno sa prišla pozrieť ponad jeho rameno, keď si sadol blízko k stolnej lampe. Rýchlo čítala list. Bol krátky, ale plný túžby. Spravilo ju to smutnou a ľutovala túto malú rodinu. So smutnou tvárou, ako jeho syn, Severus povedal, "Och, Bože!"

"Čo?" spýtal sa Juno bezradne.

"Zabudol som na tento list. Do čerta! Mal som ich prezrieť predtým, než som mu ich nechal." Severus odôvodnil. "Mám pocit, že ten list spôsobil jeho záchvat. Môžeš stále urobiť tvoje testy, ale toto je najpravdepodobnejšia príčina." Povedal jej, v jeho hlase bol zmiešaný smútok a hnev.

"Čo ťa tak uistilo, Sev?" spýtala sa jemne.

"Pretože toto bol posledný list, ktorý kedy písala. A Harry vie, že to bol jej posledný list." Povedal jej.

"Ako by to mohol vedieť?" spýtala sa.

"Takto." Povedal, ukazoval na jeden riadok na strane. Ten dátum. 31. október.

"Nerozumiem." Povedala.

"To bola tá noc, kedy zaútočil Voldemort a zničil moju rodinu a zabil tiež môjho najlepšieho priateľa." Divoko zdôvodnil. "A Harry pozná celý tento príbeh. Toto ho muselo extrémne traumatizovať."

"Ach, chúďa dieťa!" vykríkla. "Áno, toto mohlo byť katalyzátor. Stále sa chystám spraviť vyšetrenie mozgu, ale pre istotu." Povedala mu.

"Zoberiem tie listy preč." Povedal potichu Severus. "Môže si ich prečítať potom, keď znovunadobudne svoje zdravie. Nechcem ho traumatizovať viac, ako je teraz." Povedal jej, únava bola zjavná na jeho hlase a tvári.

Prikývla a povedala, " Vieš, mal by si mu o tom povedať."

"Pokúsim sa, ale nesľubujem." Súhlasil s unaveným povzdychom.

Spravila obom šálku čaju, keď prvý raz vstúpili do kancelárie, ale nikto z nich sa jej nedotkol. Severus siahol po jeho pohári teraz studeného čaju a priložil si ho k perám práve vtedy, keď sa ozval krik z oddelenia. Severus vyskočil na nohy, zabudol na čaj. Pohár sa rozbil ako dopadol na podlahu a on bežal k svojmu synovi.

Harry bol uprostred strašnej nočnej mory.

Mohol počuť jeho matku prosiť o jeho život. Mohol počuť jej krik chvíľu predtým, než ju zasiahla kliatba. Mohol cítiť kliatbu, ktorá zasiahla jeho čelo, tú pálčivú bolesť. Cítil zmätok, keď sa jeho nevinný detský mozog pokúšal všetko pochopiť. Volal na svoju matku, aby ho držala, jeho malé ruky sa naťahovali, hľadali útechu. Volal svojho "Da", ale nikdy neprišiel. Volal na jeho "Pop-pop", ale tiež neprišiel. Ľahol si vedľa svojej matky a kričal.

Severus sa hnal k Harrymu. Chlapec mlátil do postele, ťažko dýchal. Zdvihol svoje ruky do vzduchu, kýval prstami, divne pozeral, akoby bol dieťa, ktoré chcelo byť zodvihnuté! Očividne bol na smrť vyľakaný, čímkoľvek čo obsahoval jeho sen. Severus ho zdvihol do náručia, keď vliezol do postele. Oprel sa o múr a pritiahol si Harryho do svojich rúk, pevne ho držal. Šepkal mierne, chlácholivé slová do Harryho ucha a trel chlapcov chrbát v utešujúcich kruhoch až pokým nestíchol a neupadol späť do hlbokého spánku. Pohladil chlapcove vlasy a pritisol svoje pery k jeho čelu. Harry sa skrútil k teplu a komfortu Severusovho tela a zavesil svoju ruku cez rameno jeho otca v ľahkom objatí. Severusove hrdlo sa stiahlo, keď sa v ňom vzdúvali emócie, ktoré ho zaplavili. Dal by čokoľvek keby objatie, ktoré sa mu dostávalo, pokiaľ by si chlapec bol vedomý toho činu. Dal sa do plaču kvôli všetkému, čo zameškali. Bol pripravený o zázračného syna a Harry bol pripravený o lásku a vedenie rodiny.

Keď sa jeho slzy usušili, premýšľal dlho a usilovne o tom, ako zvládne od tejto chvíle veci s Harrym. Rozhodol sa, že v prvom rade bude pokračovať vo veciach v dosť neutrálnej rovine a jednoduchom tóne, až pokiaľ Harry nenaznačí, že bol pripravený na zmeny v tomto vzťahu.

Harry spal počas noci mierumilovne. Severus nespal vôbec. Ako úsvit vliezol do oddelenia, vykĺzol von z postele. Objal svojho syna a pobozkal ho na čelo, predtým než zhromaždil listy a opustil oddelenie.

Harry spal v skutočnosti mierumilovne až do skorého popoludnia. Keď sa prebudil, cítil sa oveľa lepšie. Taktiež sa cítil zvláštne pohodlne, nejako utešený. Bol to pre neho zvláštny pocit. Uvažoval, čo to znamenalo. Dr. A. mu povedala spravení vyšetrenia mozgu, potom čo niečo zje. Taktiež mu povedala, že mu zrušila všetky jeho hodiny a jeho terapeutické sedenie pre tento deň. Dovolila mu prísť na "zákrok", kde bolo pripravené všetky jej prístroje. Vyčerpalo ho to dovtedy, kým sa dostal späť do jeho postele. Vkĺzol do ľahkého spánku, ktorý nebol rušený snami.

Ron a Hermiona ho navštívili krátko po obede a odišli tak rýchlo keď zachytili jeho potlačené zívnutie. Usmieval sa ako náhle si uvedomili niečo dôležité, čo museli urobiť. Potom, čo odišli, Harry bol ospalý, ale nepokojný. Cítil sa tak, ako by všetko, čo celý deň robil bol spánok. Rozhodol sa, že si znovu prezrie krabicu a pozrie sa trochu bližšie na veci; možno si dokonca prečíta ďalší z matkiných listov. Prezeral si krabicu. Myslel si, že detské topánočky a jeho plášť boli rozkošné. Medvedí bol rozkošný, tiež, ale nikdy by to nikomu nepriznal. Zastrčil ho pod jeho vankúš, mimo pohľad, ale blízko pri sebe. Keď prišiel k dnu a stále nenašiel listy, bol v rozpakoch. Nemohol si spomenúť, či ich vybral z krabice, predsa sa však pre ne pozrel všade okolo svojej postele.

"Dr. A.!" zavolal na ňu.

Vybehla von. "Áno, Harry? Čo sa deje?" spýtala sa.

"Neviete, kde sú listy, ktoré boli v tejto krabici?" spýtal sa.

"Severus ich vzal preč, Harry." Povedala potichu.

Jeho tvár sa napla a jeho oči nahnevane zažiarili. "Prečo?" žiadal.

"Bol si nimi príliš rozrušený, takže ich na chvíľu zobral preč." Vysvetlila jemne. "Keď budeš emocionálne silnejší, Harry, dá ich späť."

"Ale ja ich chcem čítať teraz!" kričal frustrovane.

Juno sedela na okraji jeho postele a chytila jeho ruku. "Počúvaj ma, miláčik. Ten záchvat, ktorý si mal, nás poriadne vystrašil. Myslíme si, že bol zapríčinený kvôli listu tvojej matky." Povedala potichu. Prikývol a pokračovala. "Zo všetkých listov, ktoré boli v krabici, bol tvoj otec najviac rozrušený, že si si musel vybrať na čítanie práve tento jeden. Bolo to napokon jeho rozhodnutie zobrať ich. Hneval sa sám na seba, že zabudol na tento jeden špecifický. Mimo tvojich zranení, cítil že si nebol na to pripravený. Myslím si, že ten záchvat takto celkom ustúpi." Vysvetlila.