Kapitola 1 – Zbierka nehmotných prísad - prízrakov (Gathering of Spirits)

Čas: 1997 – Pred pár dňami boli Vianoce.

Severus položil zvitok pergamenu na kopu domácich úloh, ktoré robil jeho syn. Harry si ho prezrel. Otcovým precíznym tenučkým písmom tam stál zoznam veľmi neobvyklých prísad.

Napríklad:
Farby západu slnka
Vtáčí spev
Vôňa dažďu
Zvuk smiechu

Pod zoznamom stál jednoduchý nápis: Zber nehmotných prísad - prízrakov.

Harry bol nadšený, najmä keď sa pozrel do otcových očí a v čiernych jazerách videl, že je to jedno z tých vzácnych tajomstiev, ktoré otec odovzdáva svojmu synovi. Harry, ako sme už asi spomínali predtým, miluje tajomstvá.

"Čo je to, Zber nehmotných prísad - prízrakov, oci?" opýtal sa Harry.

Severus vytiahol stoličku a posadil sa trochu nepohodlne vedľa svojho syna za nízky stolík. Severus poťukal svojim dlhým ukazovákom po zozname.

"Toto je umenie tvorby elixírov, ktoré dnes praktizuje len veľmi málo majstrov elixírov. Vlastne, som si celkom istý, že sú už len dvaja ďalší, ktorí to poznajú, ale nevyužívajú to. Naučím ťa umeniu Zberu nehmotných prísad."

"Nie sú to prízraky, ako duchovia, však?" Harryho zelené oči zažiarili očakávaním.

"Správne. Toto, Harry, sú prísady, ktoré sa používajú v tých najtajnejších a najúžasnejších elixíroch, ktoré boli kedy vyrobené. Sú bez formy, alebo substancie, lebo sú to zvyšky, echá, úryvky chutí, obrazov a zvukov. Duše týchto vecí, ktorých sa nemôžeme dotknúť, ale môžeme ich počuť, cítiť, ochutnať alebo cítiť hlboko v stratených spomienkach alebo v našej duši."
Harry si podoprel rukou bradu. Bol úplne zhypnotizovaný zamatovým, melodickým tónom otcovho hlasu, keď mu odhaľoval toto stratené umenie. Harry nebol uspávaný, ale lapený ako hmyz v chladnom jantáre.

"Vyber si," povedal Severus nakoniec.

"Čože?" Harry sa pozrel dolu na zoznam a potom opäť na svojho otca. "Vybrať? Len jednu?"

Severus sa uškrnul. "Bol by z teba Šmukel hneď večer, keby sme spravili všetkých 9, Harry. Len jednu. Potom vyrobíme darček pre bábätko."

Harry si prezrel zoznam. Darček pre jeho nenarodeného bračeka alebo sestričku. Netušil, čo s otcom budú variť, ale všetky tie nehmotné prísady zneli tak fascinujúco. Nakoniec sa usmial. Asi v polovici zoznamu stála perfektná prísada, keďže vonku práve snežilo.

"Túto, oci," ukázal Harry.

"Ah! Skrytá krása snehu. Perfektné, Harry. Zober si len tvoj habit na elixíry a rukavice."

"Ale tam je zima, oci," protestoval Harry mierne. "Nemal by som sa teplo obliecť?"

Severus sa narovnal na stoličke a prevŕtal Harryho prísnym pohľadom. "Teraz máš obavy pred chladom, keď ťa zakaždým s mamou musíme napomínať, aby si sa teplo obliekol, keď sa ideš von hrať?"

"Oh... áno?" Harry sa na otca pousmial. Severusov výraz sa zmenil na zamyslený úškrn. Harry mykol plecami.

"Poď už, ty absurdné decko," Severus mávol rukou a Harry vstal od stola a ponáhľal sa do svojej izby na poschodí. O pár minút neskôr takmer letel dolu schodmi vo svojom tmavomodrom habite, ktorý bol ušitý špeciálne k príprave elixírov a vial za ním presne tak, ako otcov habit. Pri vchodových dverách si natiahol rukavice a stretol sa so Severusom. Harryho otec rýchlo použil Ohrievacie kúzlo na odev a spolu vyšli na prednú terasu.

Dlhý, široký predný trávnik bol pokrytý trblietavým snehom. Veľké snehové vločky padali zo sivej oblohy. Harry sa nadýchol mrazivého vzduchu a zasmial sa s čistou detskou radosťou. Severus sa zohol a chytil syna za ruku, aby ho viedol dolu zasneženými schodmi na trávnik. Harry robil veľké kroky, keď sa mu čižmy zabárali do tenkej vrchnej vrstvy snehu. Pozrel sa na svojho otca a uškrnul sa.

Severus sa pozrel na svojho syna a začal rozprávať: "Zber nehmotných prísad – prízrakov je považovaný za jednu z najstarších podôb Mágie, ktorú čarodejníci poznajú. Niektorí uvažujú o tom, že Zber nehmotných prísad – prízrakov bol dar prvému čarodejníkovi a čarodejnici, aby ich priviedol k Mágii Zeme. Je to veľmi komplikovaná Mágia, nakoľko vyčerpáva človeku mágiu, počas vykonávania zberu. Začiatkom 12-teho storočia sa čarodejníci rozhodli, že Zber nehmotných prísad – prízrakov je nepraktická a zbytočná mágia. V tom čase tiež rozhodli, že takýto zber prísad je vhodnejší pre čarodejnice.

"Čarodejnice, ktoré verili, robili čo mohli, aby zachovali tak tajné vedomosti až do takmer polovice 18. storočia."

"Používajú čarodejnice stále nehmotné prísady - prízraky?" opýtal sa Harry, keď zastavili niekde uprostred predného dvora.

"Nanešťastie už nikto nevarí s nehmotnými prísadami - prízrakmi. Moja mama ma naučila o Zbere nehmotných prísad – prízrakov a párkrát sme spolu varili elixíry z toho, čo sme nazbierali. Kým si neprišiel do môjho života ty, nikdy som si nemyslel že budem mať niekoho, komu odovzdám túto vedomosť."

Harry sa uškrnul, vždy bol rád, keď mu pripomenul, ako veľa pre svojho otca znamená. "ta, čo budeme robiť, oci?"

"Toto je tvoj darček pre bábätko, Harry, takže budeš musieť použiť tvoju mágiu," začal Severus, učiteľským hlasom.

"Ja nemám prútik, oci," pripomenul Harry zdvorilo.

"Zber prízraku sa nedá robiť prútikom. Na to je potrebná Mágia želania, mágia, ktorá je základom tvojej Náhodnej alebo Divokej mágie." Severus sa mierne usmial. Užíval si to, keď ho jeho syn tak zaujato počúval. Harry bol vždy lačný po vzdelaní, najmä odkedy trval na vytvorení série elixírov len pre deti, ktoré by dobre chutili.

Harry sa usmial. "Dobre, oci. Tak čo mám robiť?"

Severus si kľakol na jedno koleno, aby sa svojmu synovi pozeral rovno do očí. Z vrecka si vybral jemnú zdobenú kryštálovú fľaštičku. Opatrne ju vložil synovi do rúk. Potom opatrne prikryl Harrymu oči.

"Zatvor oči." Harry tak urobil. Severusov rytmický hlas sa vznášal okolo neho. Ako zamat, hodváb, šľahačka. Každé slovo Majstra elixírov bolo naplnené láskou, keď inštruoval. "Spomeň si Harry na prvý raz, keď si kráčal padajúcim snehom a zistil si, aké je to úžasné. Aké veľmi magické."

Harry sústredene nadvihol obočie, ale keď sa usmial, Severus vstal a začal v kruhu obchádzať okolo Harryho a pokračoval v rozprávaní.

"Obraz... zvuk... alebo ticho... slnko alebo chladný vánok... spomeň si na všetko, ako to vtedy bolo a... povedz mi..."

"Zima. Na Rokforte. Len niekoľko mesiacov po tom, čo si prišiel pre mňa. Čakal som pri začarovanom okne v mojej izbe a dúfal, že nasneží. Spomínam si, že som sa zobudil veľmi skoro. Tyy si ešte spal. Vedel som, že sneží a keď som sa pozrel z okna, videl som ako okolo padajú tučné snehové vločky. Vonku bolo všetko biele, čisté, žiarivé, úplne nové. Myslel som si, že sneh všetko zmenil a chcel som ísť von a naháňať sa a smiať v tom snehu. Ani som si nevyzliekol pyžamo, obliekol som sa tak rýchlo ako som vedel, zobral som si hrubý plášť, čo mi dala teta Minie pred pár dňami. Natiahol som si čiapku na hlavu, obul čižmy a zabudol som si rukavice.

"Bežal som celú cestu do Vstupnej siene a vybehol von do toho snehu. Začal som sa smiať a skákať. Nikdy v živote som nevidel nič úžasnejšie. Bol to najlepší pocit na svete. Chytal som vločky na jazyk a nechutili nijako, ale zároveň ako všetko, čo mi kedy chutilo."
Severus stále kráčal v kruhu okolo svojho syna, ale zohol sa a zašepkal: "Maj oči zatvorené, ale otvor fľašku."

Harry tak urobil, len s menšími problémami. Z fľašky vyšla iskrivá hmla a zniesla sa na malého chlapca. Harry zalapal po dychu, keď zacítil, ako sa mágia dotkla jeho spomienky. Bez toho, aby mu to otec kázal, Harry otvoril oči a vystrel ruky pred seba. Severus odstúpil, keď sa jeho syn rozosmial a rozbehol sa po snehu.

Severus zalapal po dychu, keď ho náhle trhlo pri srdci zo synovej radosti. Pozrel sa dolu na svoje ruky a videl ako ho obklopuje iskrivá, opalizujúca aura. Jemné pramienky prúdili od neho k Harrymu, ktorý sa naháňal a tancoval pod padajúcimi snehovými vločkami. Aura mágie obklopila Harryho len na chvíľku a potom v okamihu zmizla z otca i zo syna. V tom istom momente Harry zazátkoval kryštálovú fľašku striebornou zátkou.

Neskutočne euforický Harry spadol na zadok a zostal sedieť v snehu. Cítil sa opitý a mal závrat. Zachechtal sa na otca, ktorý mu opatrne vybral fľašku z rúk a skryl ju do svojho vrecka. Potom vzal Harryho hlavu do svojich rúk a pevne ale jemne prešiel dlaňami synovi po vlasoch a potom po tvári. Harry sa zhlboka nadýchol, usmial sa a niekoľkokrát zažmurkal.

"Wow."

Severus sa zachechtal a pomohol synovi vstať. Rukou ho objal okolo chrbta, kým Harryho kolená nezosilneli, aby ho dokázali odniesť. Majster elixírov vytiahol fľaštičku z vrecka a podržal ju Harrymu pred očami.

"Pozri ako výborne si to urobil, Harry."

Harry hľadel do kryštálovej fľaštičky, kde videl priehľadnú krútiacu sa hmlu, ktorá vyzerala ako tekuté perly.

"To je nádherné, oci," vydýchol, keď videl drobné iskričky v tej priehľadnej hmle. "Čo s tým budeme robiť?"

"Poď so mnou, synu a ukážem ti mágiu, akú videlo len málo ľudí."

Harry chytil otca za ruku a spolu sa vrátili do domu.